Žltačka, odborne označovaná aj ako hepatitída, je infekčné vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje zápal pečene. Hoci sa často vníma ako „jedna choroba“, v skutočnosti môže mať viacero príčin, priebeh aj závažnosť. Žltačka je predovšetkým prejav - ide o žlté sfarbenie kože, očných bielok a slizníc, ktoré vzniká zvýšením hladiny bilirubínu v krvi.
Čo je žltačka?
Žltačka je ochorenie, ktoré spôsobujú rôzne vírusy, označované písmenami A, B, C, D, E alebo G. Hepatitída je naopak odborný názov pre zápal pečene. Ten môže byť spôsobený vírusmi (napríklad hepatitída A, B alebo C), ale aj alkoholom, liekmi či autoimunitnými procesmi. Žltačka môže mať na prvý pohľad pôsobiť ako „bežná infekcia“, no v skutočnosti ide o problém, ktorý môže mať viacero príčin a veľmi rozdielny priebeh.
Typy vírusových hepatitíd
Medzi časté ochorenia napádajúce pečeň patrí nepochybne žltačka. Virúsové hepatitídy sú v našich zemepisných šírkach jedny z najčastejších hepatitíd. U nás sa najčastejšie vyskytujú typy A, B, C a zriedka D. Jednotlivé typy hepatitíd majú určité spoločné a určité odlišné znaky. Ich klinický priebeh je veľmi podobný, ale odlišujú sa biologickým vlastnosťami pôvodcov ochorenia, spôsobom šírenia v populácii a prognózou ochorenia.
Žltačka typu A (HAV)
Žltačka typu A (HAV) sa u nás vyskytuje najčastejšie. Považuje sa za najviac infekčnú, ale je pomerne málo závažná. Patrí medzi najčastejšie infekčné formy, pričom prenos prebieha najmä kontaminovanou vodou alebo jedlom. Z tohto dôvodu sa nazýva aj „choroba špinavých rúk“. Žltačka typu A, odborne hepatitída typu A alebo hepatitis A, je vážne infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy A. Tento vírus patrí do rodu Hepatovirus a je výhradne ľudský patogén. Samotný vírus hepatitídy A je veľmi odolný RNA vírus, ktorý prežije aj vyschnutie či vysoko kyslé prostredie. Pri teplote 4°C prežíva týždne, v teplote 60°C vydrží asi 30 minút. Zistilo sa, že v slanej a podzemnej vode je schopný prežiť aj po dobu niekoľkých mesiacov.
Spôsob prenosu žltačky typu A
Žltačka typu A sa šíri najčastejšie tzv. fekálno-orálnou cestou, teda cez kontaminované ruky, potraviny alebo vodu. Preto sa často vyskytuje v kolektívoch, na dovolenke alebo pri nedostatočnej hygiene. Prenos je možný aj kontaminovanou vodou, zeleninou hnojenou ľudskými fekáliami či plodmi mora, ktoré boli zbierané v oblasti ústenia kanalizácie. Prenos krvou je síce možný tiež, ale len v čase, keď je vírus prítomný v krvi (v tzv. štádiu virémie, čo je asi do 6. týždňa od napadnutia organizmu vírusom). Žltačka typu A je typickou chorobou špinavých rúk. Prenos sa uskutočňuje znečistenými rukami pri priamom kontakte s infikovanou osobou v detskom kolektíve alebo v rodine. Vírus môžete prehltnúť spolu s potravinami, ktoré niekto iný kontaminoval znečistenými rukami. Ku kontaminácii dochádza buď pri príprave stravy infikovanými osobami (typické reštauračné alebo svadobné epidémie) alebo pri balení a skladovaní zeleniny a ovocia (epidémie z mrazených jahôd, malín, zelených cibuliek). Kontaminované môžu byť i kocky ľadu v nápojoch, zmrzlina, surové morské plody, hlavne mušle. K znečisteniu rúk môže ľahko dôjsť i po dotýkaní sa rôznych predmetov (tyč v autobuse, nákupné vozíky, kľučky na dverách). K prenosu môže dôjsť i slinami, ak sa napijete z rovnakého pohára alebo z fľaše ako infikovaná osoba. V riziku nákazy sú hlavne deti predškolského a školského veku, ktoré chytajú a dávajú si do úst rôzne predmety, ktoré môžu byť znečistené rukami infikovaných osôb. Nebezpečné je i cirkulovanie jedla medzi deťmi. Prenos je možný i fekálne kontaminovanou pitnou vodou (najmä po záplavách) alebo konzumáciou ovocia a zeleniny, ktoré boli umývané alebo zalievané takouto vodou.
Mnohostranný prenos žltačky typu A umožňuje značná odolnosť vírusu proti vplyvom vonkajšieho prostredia. V zmrazenom stave dokáže prežiť i niekoľko rokov a pri teplote 25 şC vydrží vo vode alebo v suchej stolici až 30 dní. Ak ho chcete zahubiť vo vode, prevárajte ju dlhšie ako 5 minút. Dezinfekčné prostriedky s aktívnym chlórom ho ničia za 15 minút. Infekčná dávka je nízka, už niekoľko vírusov vedie ku vzniku ochorenia.
Inkubačná doba a šírenie
Inkubačná doba žltačky typu A je približne 2 až 6 týždňov, v priemere 30 dní (rozsah 15 až 50 dní). Ide o obdobie, kedy pacient nemá prakticky žiadne príznaky hepatitídy a pritom je najinfekčnejší, teda riziko prenosu na iné osoby je vtedy najvyššie. Infikovaný jedinec vylučuje vírus do svojho okolia (stolicou, močom, slinami) už 14 - 21 dní pred objavením sa prvých príznakov. Takto sa ochorenie môže nekontrolovane šíriť v školských kolektívoch, medzi kamarátmi alebo v úzkom kruhu rodiny. Hornou hranicou 45 dní sa definuje nutná doba karantény osôb, ktoré boli v úzkom kontakte s chorým. Často sa objavuje v detských kolektívoch alebo v oblastiach so slabšími hygienickými podmienkami. Najobľúbenejším terčom tohto typu žltačky sú najmä deti v predškolskom a v školskom veku. S vekovým výskytom v značnej miere súvisí i zvýšený výskyt ochorení hlavne v jesenných a v zimných mesiacoch roka.
Príznaky žltačky typu A
Žltačka príznaky nemusia byť na začiatku výrazné, a práve preto býva ochorenie často zachytené až neskôr. V úvodnej fáze sa môže prejavovať veľmi nenápadne a pripomínať obyčajnú virózu alebo preťaženie organizmu. Mnohí ľudia si najskôr všimnú únavu, celkovú slabosť, nechutenstvo, bolesti svalov a kĺbov, prípadne mierne zvýšenú teplotu či zimnicu. Postupne sa však príznaky začnú meniť a pribúdajú typické prejavy, ktoré už na žltačku upozornia výraznejšie.
Najznámejším znakom je žlté sfarbenie očných bielok a kože, ktoré vzniká v dôsledku zvýšenej hladiny bilirubínu v krvi. Tento prejav sa často objavuje až v pokročilejšej fáze, preto sa netreba spoliehať na to, že žltačka musí byť hneď „viditeľná“. Veľmi častá je aj nevoľnosť, pocit plnosti po jedle alebo odpor k mastným jedlám. Niektorí ľudia opisujú aj tlak alebo nepríjemný pocit v pravom podrebrí, kde sa nachádza pečeň. Objaviť sa môže aj svrbenie kože, ktoré býva pre pacientov mimoriadne nepríjemné a súvisí s hromadením žlčových pigmentov v tele. Moč je pri hepatitíde tmavo sfarbený, pretože obsahuje vysoké množstvá tzv. urobilinogénu. U detí sa zožltnutie kože a očí neobjavuje často. Ochorenie máva akútny, náhly priebeh. U väčšiny detských pacientov však ochorenie prebehne ako tichá infekcia bez akýchkoľvek klinických príznakov.
Priebeh ochorenia
Ochorenie sa začína pozvoľna a sprevádzajú ho nešpecifické príznaky, ktoré veľmi pripomínajú chrípku. Dieťa je unavené a malátne, stráca chuť do jedla, objavuje sa horúčka. Často udáva bolesti brucha, najmä pod pravým reberným oblúkom. Prítomný môže byť i ľahký zápal horných dýchacích ciest. Známe žlté sfarbenie pokožky a očných bielok sa u detí objavuje zriedkavo. Takéto tiché infekcie sú však nebezpečné z epidemiologického hľadiska. U dospelých osôb môže mať ochorenie ťažší klinický priebeh, často sprevádzaný komplikáciami a úmrtnosť sa pohybuje od 1,2 - 1,8 percenta. Hoci žltačka typu A iba výnimočne ohrozuje život chorého, pre každého pacienta predstavuje dlhé mesiace rekonvalescencie a prerušenie aktívneho života. Žltačka typu A sa na rozdiel od iných typov hepatitídy štandardne nechronifikuje - dlhodobý priebeh je výnimočný. Treba mať na pamäti, že asi u 0,5% prípadov hepatitídy A dochádza k pečeňovému zlyhaniu. Týka sa to hlavne ľudí, ktorí trpia závislosťou od alkoholu alebo majú chronické ochorenia pečene. U niektorých žltačka typu A prebieha veľmi rýchlo a prudko. V takom prípade je jej priebeh ťažký a až u 80% týchto ľudí môže spôsobiť úmrtie. Všeobecne je ale prognóza tohto vírusového ochorenia priaznivá.
Žltačka typu B (HBV)
Žltačka typu B (HBV) môže v niektorých prípadoch prejsť až do dlhodobého, teda chronického štádia. Pri tomto type býva u pacientov pozorované charakteristické zažltnutie pokožky. V ojedinelých prípadoch dochádza k rýchlemu zlyhaniu pečenie, čo vedie k smrti. Vírusová hepatitída B je oveľa nebezpečnejšia. Inkubačnú dobu má niekoľko mesiacov a prenáša sa sérom (krvou), pohlavným stykom, pri pôrode z matky na dieťa a zriedka aj telesnými tekutinami (sliny, moč, žlč, slzy). Je závažnejšia než hepatitída A. Prenáša sa telesnými tekutinami - krvou, slinami, pošvovým sekrétom, spermiami. V kvapke zaschnutej krvi prežíva aj niekoľko týždňov. Pri 90 °C dochádza k zničeniu vírusu až za 20 minút. Niektorí chronickí pacienti sú nákazliví po celý život. Chronická žltačka typu B má oveľa závažnejšiu prognózu ako typ C, nakoľko k rozvoju cirhózy alebo rakoviny prichádza už v priebehu 1 - 5 rokov.
Žltačka typu C (HCV)
Žltačka typu C (HCV) patrí k najzávažnejšej, no našťastie je veľmi vzácna. Vo väčšine prípadov prejde táto choroba do chronickej formy, s veľkým rizikom vzniku cirhózy alebo rakoviny pečene. Vírusová hepatitída C patrí spolu s hepatitídou B medzi najčastejšie infekčné choroby dnešnej mládeže. Vyskytujú sa veľmi často u intravenóznych narkomanov a homosexuálov, ale i u tých heterosexuálov, ktorí striedajú svojich partnerov a s obľubou používajú netradičné sexuálne praktiky, pri ktorých môžu prísť do styku s krvou partnera. Jednou z možností prenosu oboch typov hepatitíd je aj piercing. Hepatitída C je niekoľkonásobne nákazlivejšia ako AIDS a minimálne tak nebezpečná, ak nie viac. Prenáša sa najčastejšie krvou, zriedkavo pri klasickom pohlavnom styku. Nevylučuje sa ani prenos po uštipnutí hmyzom, resp. nákaza od bezpríznakového nosiča vírusu. Je najzávažnejším typom žltačky. Môže prebiehať dlhý čas skryto a prenášať sa predovšetkým krvou (možný je prenos i pohlavným stykom). Až u 90 % nakazených ide o chronickú infekciu, kedy sa na ochorenie príde len náhodou pri špeciálnych krvných testoch. Bežný rozbor krvi žltačku typu C neodhalí. Ak ju neliečime, môže skončiť až cirhózou alebo rakovinou pečene. Na rozdiel od hepatitídy A sa tieto ochorenia prenášajú hlavne krvou.
Žltačka typu D (HDV)
Žltačka typu D (HDV) je od ostatných odlišná v tom, že jej vírus je neúplný. Na to, aby ochorenie vyvolal, potrebuje mať v organizme prítomnosť vírusu hepatitídy B. Vírusová hepatitída D prebieha výlučne na teréne, teda u jedinca, ktorý bol alebo je postihnutý hepatitídou B.
Novorodenecká žltačka
Novorodenecká žltačka je veľmi častá u bábätiek v prvých dňoch života. Nejde o nákazlivé ochorenie, ale o prirodzenú reakciu organizmu na prechod po narodení. Pečeň novorodenca ešte nemusí byť dostatočne vyzretá na spracovanie bilirubínu, čo spôsobí žlté sfarbenie pokožky. Je najčastejším ochorením novorodencov. Nejde o infekčnú formu. Najčastejšie sa stretávame s tzv. fyziologickou žltačkou novorodencov. Tá sa prejavuje cca 2. deň po pôrode. Maximálna hodnota bilirubínu v krvi sa objaví približne 3. - 5. deň po pôrode a potom samovoľne klesá (do cca 2. - 3. mesiaca). Príčinou je rozpad veľkého množstva červených krviniek. Plod má zhruba 8.109 červených krviniek v 1 ml krvi, dospelý človek iba 5.109.
Diagnostika žltačky
Podľa špecifických príznakov na pokožke a očných bielkach sa dá žltačka diagnostikovať celkom jednoducho, no nie vždy sa u žltačky vyskytuje toto špecifické zažltnutie. Aj preto sa vždy vykonávajú pečeňové a krvné testy, pri ktorých sa diagnostikuje prítomnosť včasných protilátok IgM. Diagnostika žltačky prebieha najmä pomocou krvných testov, ktoré ukážu hodnoty pečeňových enzýmov, bilirubínu a prítomnosť protilátok alebo antigénov proti vírusom. Dôležitým krokom k správnej diagnóze je odber anamnézy, pričom sa lekár zaujíma aj o prípadný výskyt komplikácií a ťažkostí v kolektíve osôb, s ktorými prišiel pacient do kontaktu. Informácia o ožltnutí pokožky je kľúčová pre diagnostický proces. Konzumácia alkoholu alebo niektorých liekov môže skresliť výsledky vyšetrenia. Fyzikálne vyšetrenie spočíva v zhodnotení celkového stavu chorého. Podozrenie na hepatitídu A musí byť potvrdené pozitívnym krvným testom na imunoglobulín M. Je to protilátka proti vírusu hepatitídy A. Tento test vám môže urobiť praktický lekár.
ŽLTAČKA: Diferenciálna diagnostika žltačky - Prehepatálne/Hepatálne/Posthepatálne príčiny žltačky
Laboratórne vyšetrenia
V laboratórnom obraze dominuje zvýšená hladina žlčového farbiva (bilirubínu) a tzv. pečeňových testov - transamináz (označovaných ako AST, ALT, GMT, ALP). Pozitívne sú tiež tzv. markery vírusových hepatitíd. Podľa typu hepatitídy ide o protilátky:
- antiHAV IgM (v akútnej fáze), antiHAV IgG (pri odoznievaní vírusovej hepatitídy A alebo po jej prekonaní)
- Pri podozrení na hepatitídu B sa vyšetrujú HBsAg (Ag-je skratka pre antigén), HBeAg (po jej prekonaní antiHBc, antiHBe a antiHBs)
- Pri hepatitíde C je to protilátka antiHCV
- Pri hepatitíde D protilátka antiHDV
Liečba žltačky typu A
Liečba závisí od typu žltačky. Žltačka typu A sa väčšinou lieči režimovo, teda pokojom, hydratáciou a diétou, pričom telo sa s infekciou postupne vysporiada. Neexistuje špecifická liečba, ktorá by vám pomohla rýchlejšie prekonať toto vírusové ochorenie, ale vo väčšine prípadov sa pečeň uzdraví do pol roka bez trvalého poškodenia. Po prepuknutí ochorenia je nevyhnutná izolácia na infekčnom oddelení. Najdôležitejším liečebným opatrením je kľud na lôžku a adekvátna diéta s nízkym obsahom tukov. Dôležitý je dostatok oddychu, vyhýbanie sa alkoholu, ľahká nedráždivá strava a podporné liečivá na funkciu pečene. Samozrejme, neprichádzajte zbytočne do kontaktu s ľuďmi. Striktný zákaz alkoholu je samozrejmosťou. Prechodné vysadenie hepatotoxických liekov sa volí individuálne s ohľadom na celkový zdravotný stav pacienta i možné riziká takéhoto vysadenia. Medikamentóznu liečbu nastavuje výhradne lekár.
Diétny režim
Diétny režim pri akútnej hepatitíde sa prispôsobuje štádiu a aktivite ochorenia. Zo stravy je treba v zásade vylúčiť mastné a ťažko stráviteľné jedlá a alkohol, či iné dráždivé látky (nikotín a kofeín). Uprednostňuje sa mliečna strava, ovocie a zelenina. Až po poklese aktivity ochorenia sa postupne pridáva mäso, najskôr varené, potom dusené, kuracie, prípadne teľacie. Po návrate chuti do jedenia je vhodná racionálna strava s vyšším obsahom bielkovín. Po prepustení z nemocnice je potrebné dodržiavať niekoľkomesačnú šetriacu diétu a dlhodobo obmedziť fyzickú aktivitu.
Rastlinná liečba
Keďže hepatitída typu A postihuje najmä pečeň, môžete po konzultácii s lekárom vyskúšať rastlinnú liečbu na podporu pečene. Liečivý čaj sa pripravuje z pestreca mariánskeho, ľubovníkovej vňate, vňate z benedikta lekárskeho, listu mäty piepornej a kvetov rumančeka kamilkového. Takáto čajovina sa zaleje v množstve 1 lyžice 2 pohármi vriacej vody a nechá sa postáť 30 minút. Užíva sa ½ pohára ráno nalačno a večer pred spaním.
Prevencia žltačky
Dôležitá je prevencia, napríklad dostatočná hygiena rúk či očkovanie proti hepatitíde. Prevencia žltačky zahŕňa niekoľko opatrení, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko infekcie a ochorenia pečene. Ochrana pred žltačkou typu A je postavená predovšetkým na dôslednej hygiene a pravidelnom umývaní rúk. Rovnako dôležité je zabezpečiť prístup k čistej vode a bezpečným potravinám. Poskytovanie informácií a vzdelávanie o rizikách a prevencii žltačky je tiež kľúčové pre verejné zdravie. Len dodržiavaním všeobecných zásad prevencie (hlavne umývanie rúk) často nedokážeme ovplyvniť prenos tejto infekcie.
Očkovanie
Očkovanie žltačka je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa chrániť pred niektorými typmi vírusovej hepatitídy. Očkovanie je najúčinnejším spôsobom prevencie hepatitídy typu A a B. Vakcíny sú bezpečné a účinné a poskytujú dlhodobú ochranu. V mnohých krajinách je očkovanie proti hepatitíde B súčasťou bežného detského imunizačného programu.
Očkovanie proti žltačke typu A
Očkovanie proti žltačke typu A je dobrovoľné. Odporúča sa najmä deťom predškolského a školského veku, pretože sú najobľúbenejším terčom tohto typu žltačky. Ak je vaše dieťa očkované proti žltačke typu B, má protilátky len proti tomuto typu žltačky. V žiadnom prípade nie je chránené pred žltačkou typu A, pretože neexistuje skrížená imunita, keďže každý typ žltačky vyvoláva iný vírus. Očkovanie proti hepatitíde A sa odporúča u osôb s chronickým pečeňovým ochorením a u detí vo veku 2 rokov, ktoré žijú v miestach s nízkym hygienickým štandardom, bez prístupu k nezávadnej pitnej vode a podobne. Očkovanie proti žltačke typu A sa vykonáva dvoma dávkami. Aplikácia jednej dávky poskytuje približne ročnú ochranu. Druhá dávka, podaná o 6 - 12 mesiacov po prvej, zanecháva dlhodobú, pravdepodobne celoživotnú ochranu. Dieťa môže byť očkované už po dovŕšení prvého roku života. Ak vaše dieťa nebolo povinne očkované proti typu B, môžete využiť kombinovanú očkovaciu látku, ktorá poskytuje ochranu súčasne proti žltačke typu A i B. Nečakajte, až sa žltačka objaví vo vašom okolí. Potom môže byť už neskoro.
Očkovanie proti žltačke typu B
Očkovanie proti žltačke typu B je súčasťou povinného očkovania na Slovensku a chráni pred jednou z najnebezpečnejších foriem hepatitídy. Od roku 1998 sa vykonáva očkovanie proti žltačke typu B u všetkých novorodencov v rámci pravidelného očkovania. Od októbra 2004 sa začali očkovať i adolescenti v 11. roku života, takže v súčasnosti máme proti žltačke typu B chránenú populáciu detí do 14. roku života. Okrem toho sa povinne očkujú aj rizikoví zamestnanci zdravotníckych zariadení, učitelia odborných predmetov stredných zdravotníckych škôl a učitelia zdravotníckych študijných odborov na vysokých školách, študenti stredných zdravotníckych škôl, lekárskych fakúlt, fakúlt ošetrovateľstva verejného zdravotníctva. Povinne sa očkujú aj rizikoví pacienti, ktorí sú pripravovaní na dialýzu alebo transplantáciu orgánov.
Pasívna imunizácia
Pasívna imunizácia sa vykonáva po kontakte s osobou podozrivou alebo postihnutou infekčnou hepatitídou štandardným gamaglobulínom. Pomocou imunoglobulínu navodí imunitu proti hepatitíde A za 3 - 5 dní po očkovaní a trvá 2 - 3 mesiace. Používa sa v kombinácii s očkovaním k pokrytiu inkubačnej doby u blízkych osôb chorého.
Hygienické návyky
Dodržiavanie základných hygienických pravidiel, ako je umývanie rúk pred jedlom a po použití toalety, môže pomôcť predísť infekcii hepatitídou typu A. Pre hepatitídu typu B a C je dôležité vyhýbať sa zdieľaniu ihiel a používať ochranu pri pohlavnom styku. Ak cestujete do krajín s vyšším rizikom hepatitídy, je vhodné dodržiavať odporúčania týkajúce sa bezpečnosti potravín a vody, ako aj zvážiť očkovanie pred cestou.
Zdravý životný štýl
Zdravá strava a životný štýl môžu prispieť k zdraviu pečene. Obmedzenie konzumácie alkoholu a vyhýbanie sa hepatotoxickým látkam môže znížiť riziko poškodenia pečene. Pravidelné cvičenie a udržiavanie zdravej hmotnosti tiež podporujú zdravie pečene. Pravidelné lekárske prehliadky a testovanie môžu pomôcť včas identifikovať a liečiť problémy s pečeňou, skôr než sa stanú závažnými. Ak máte rizikové faktory pre ochorenia pečene, ako je rodinná anamnéza alebo vysoká konzumácia alkoholu, je dôležité byť pod pravidelným lekárskym dohľadom. Nezabúdajte tiež na dôležitosť pravidelného sledovania zdravia pečene prostredníctvom krvného testu, ktorý môže odhaliť akékoľvek abnormality v ranom štádiu.