Štítna žľaza, nenápadný orgán veľký asi ako golfová loptička a vážiaci menej ako stredne veľká paradajka, má pre zdravie zásadný význam. Problémy s ňou počas svojho života zažije približne každý desiaty človek, pričom ženy sú postihnuté až trikrát častejšie. Tento malý dvojlalokový orgán pripomínajúci motýlie krídla sa nachádza v prednej časti krku pod hrtanom. Aj keď váži len 10 až 20 gramov, zohráva zásadnú úlohu v ľudskom metabolizme.
Funkcia štítnej žľazy a jej hormóny
Primárnou funkciou štítnej žľazy je vylučovanie hormónov. Najmä dva z nich, tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), ovplyvňujú mnohé procesy v organizme. Tieto hormóny regulujú telesnú teplotu, tvorbu krvi, srdcovú frekvenciu, využívanie energie, spotrebu kyslíka, a dokonca aj kognitívne funkcie.
Štítna žľaza je tiež úzko previazaná s imunitným systémom. Jej hormóny podporujú funkciu bielych krviniek, predovšetkým monocytov a makrofágov, ktoré sú základným stavebným kameňom obranyschopnosti. Akýkoľvek problém so štítnou žľazou sa tak môže prejaviť aj vyššou chorľavosťou.
Okrem toho je funkcia štítnej žľazy spätá s reguláciou telesnej váhy. Keď žľaza funguje správne, metabolizmus je v rovnováhe. Telo optimálne využíva energiu - spáli to, čo potrebuje, a zvyšok uloží. Problém však nastáva, keď sa štítna žľaza stane nadmerne aktívnou (hypertyreóza) alebo nedostatočne aktívnou (hypotyreóza).
Ochorenia štítnej žľazy
Väčšina zdravotných komplikácií so štítnou žľazou sa týka jej schopnosti produkovať hormóny. Problém však môže nastať aj pri jej abnormálnom zväčšení, takzvanej strume. Celosvetovo na vzostupe je aj diagnostika rakoviny štítnej žľazy.
Hypertyreóza
V prípade hypertyreózy štítna žľaza produkuje nadmerné množstvo hormónov, čo vedie k neregulovanému zrýchleniu metabolizmu. Tento stav môže viesť k nezdravému úbytku hmotnosti, búšeniu srdca, nadmernému poteniu, traseniu rúk, svalovej únave, podráždeniu či úzkostiam. Tieto symptómy sa spravidla objavia bez zjavnej príčiny, často začínajúc úbytkom hmotnosti bez zodpovedajúcej zmeny fyzickej aktivity či stravy.
Liečba hypertyreózy zväčša spočíva v podávaní tyreostatík (prostriedkov na zníženie funkcie štítnej žľazy) a redukcii jódu v strave. Ak organizmus nereaguje na túto liečbu, môže byť potrebné chirurgické odstránenie štítnej žľazy.
Hypotyreóza
Pri hypotyreóze štítna žľaza produkuje nedostatočné množstvo hormónov, čo metabolizmus neprirodzene spomaľuje. Dôsledkom je nárast telesnej hmotnosti, únava a ťažkosti s chudnutím aj pri zdravej strave a aktívnom cvičení. Aj pri hypotyreóze sú možnými symptómami podráždenosť, napätie či úzkosť.
Nadmerná i nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy sú najčastejšie diagnostikovanými ochoreniami tohto orgánu. Hypotyreóza sa však vyskytuje približne päťkrát častejšie než hypertyreóza.
Pri liečbe hypotyreózy je kľúčové určiť príčinu jej nedostatočnej činnosti. Pacientom je spravidla predpísaná náhrada chýbajúcich hormónov alebo dopĺňanie jódu.
Struma
Struma je abnormálne zväčšenie štítnej žľazy, často v dôsledku nedostatku jódu v strave, ale príčinou môže byť aj infekčný zápal, onkologické či autoimunitné ochorenia. Struma je často symptómom hypo- alebo hypertyreózy.
Zväčšenie štítnej žľazy je viditeľné aj voľným okom. V pokročilých štádiách sa na krku vytvorí hrčka, ktorá vyvoláva tlak na okolité tkanivá a dýchacie cesty. Najvýraznejším symptómom sú ťažkosti pri prehĺtaní či dýchaní, no toto ochorenie môže byť aj bezpríznakové (tzv. netoxická struma).
Väčšina strúm je nezhubných a ich prognóza je priaznivá. K zmenšeniu dochádza zvýšením príjmu jódu alebo chirurgickým odstránením tkaniva. Štatisticky je zhubná približne každá dvadsiata struma. U žien je miera výskytu onkologického ochorenia štítnej žľazy 2 až 3-krát vyššia ako u mužov. Súčasťou liečby zhubného ochorenia je zväčša chirurgické odstránenie. Pacient môže prežiť aj bez štítnej žľazy, no do konca života musí užívať hormóny, ktoré produkovala.
Diagnostika a vyšetrenia štítnej žľazy
Diagnostiku akýchkoľvek problémov súvisiacich so štítnou žľazou má na starosti endokrinológ. V súčasnosti existuje viacero metód, ktoré kombinujú klinické, laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia.
Laboratórne vyšetrenia
- Krvné testy na TSH (tyreotropný hormón): Zisťujú koncentráciu tyreotropného hormónu, vylučovaného podmozgovou žľazou (hypofýzou). Vyššia koncentrácia v krvi je spravidla signálom nedostatočnej funkcie štítnej žľazy, naopak nižšia koncentrácia naznačuje nadmernú činnosť.
- Krvné testy na T3 a T4: Robia sa súbežne s meraním hodnôt TSH a zisťujú priamo koncentráciu tyroxínu a trijódtyronínu v krvi.
- Krvné testy na protilátky: Zisťujú prítomnosť protilátok, ktoré ovplyvňujú funkciu štítnej žľazy. Vysoké hodnoty môžu signalizovať autoimunitné ochorenie (napríklad Hashimotova tyreoiditída či Gravesova-Basedowova choroba), pri ktorom telo napáda vlastnú štítnu žľazu.
Zobrazovacie vyšetrenia
- Sonografické vyšetrenie: Dokáže odhaliť fyzické abnormality štítnej žľazy, ako sú uzliny alebo cysty. Aj keď nemusia priamo ovplyvňovať jej funkciu, ich prítomnosť môže signalizovať iný problém. Sonografia tiež v istých prípadoch dokáže odhaliť zápal charakteristický pre autoimunitné ochorenia.
Lekári odporúčajú základné sonografické vyšetrenie štítnej žľazy v závislosti od veku:
- Raz za 5 rokov - ľudia do 40. roku života.
- Každý rok - ľudia po 40. roku života.
- Pacienti s chronickými endokrinnými ochoreniami by ho mali absolvovať každého pol roka.
Výživa pre zdravú štítnu žľazu
Pri podpore zdravia štítnej žľazy zohráva kľúčovú úlohu strava. Vitamíny a minerály v potrave pomáhajú pri tvorbe a regulácii hormónov štítnej žľazy.
Kľúčové živiny
- Jód: Esenciálny minerál, ktorý štítna žľaza nevyhnutne potrebuje na produkciu hormónov. Dlhodobý nedostatok jódu môže viesť k hypotyreóze či vzniku strúm. Problematický je však aj jeho nadbytok. Kvalitné zdroje jódu zahŕňajú morské plody, ryby (krevety, treska, tuniak), mliečne výrobky, jodidovanú soľ a vajcia.
- Selén: Pôsobí ako spolučiniteľ enzýmov zodpovedných za premenu tyroxínu na aktívnejšiu formu trijódtyronínu. Má aj antioxidačné vlastnosti. Bohaté zdroje selénu sú mäso (kuracie, morčacie), ryby (sardinky, tuniak), slnečnicové semiačka, celozrnné pečivo a hnedá ryža.
- Zinok: Podporuje premenu tyroxínu na trijódtyronín a funkciu tyreotropného hormónu TSH. Z potravín ho obsahujú najmä mäso (hovädzie, jahňacie), morské plody (kraby, ustrice), strukoviny (cícer, šošovica), mliečne výrobky, orechy a semená.
- Železo: Nedostatok železa môže spomaliť produkciu hormónov štítnej žľazy a zhoršiť príznaky hypotyreózy. Anémia z nedostatku železa môže byť symptómom hypo- aj hypertyreózy. Železo získavame najmä z červeného mäsa, hydiny, listovej zeleniny a strukovín.
- Vitamín B12: Hoci nie je priamo zapojený do funkcie štítnej žľazy, jeho nedostatok je bežný u ľudí s poruchami štítnej žľazy a môže zhoršiť príznaky ako únava. Najkvalitnejšie zdroje sú živočíšne potraviny: hovädzia pečeň, losos, ustrice, vajcia, mliečne výrobky, droždie.
- Vitamín D: U ľudí s autoimunitnými ochoreniami štítnej žľazy je vyššia pravdepodobnosť deficitu vitamínu D. Výskumy naznačujú, že prispieva k regulácii produkcie TSH.
Je dôležité poznamenať, že nadmerná konzumácia jódu môže tiež zhoršiť príznaky rôznych ochorení štítnej žľazy. Okrem toho, niektoré potraviny, ako napríklad hlúbová zelenina (brokolica, karfiol, kapusta), sója či chren, môžu pôsobiť ako strumigény, ktoré v nadmernom množstve môžu zhoršovať funkciu štítnej žľazy. Tieto potraviny by sa mali konzumovať s mierou, najmä pri diagnostikovaných problémoch.
tags: #hormony #stitnej #zlazy #a #metabolizmus