Monogénne podmienená obezita: Príčiny a komplexné súvislosti

Obezita je chronické ochorenie, ktoré môže vážne ovplyvniť kvalitu vášho života a pohodu. V súčasnosti je paradoxne častejším problémom ako podvýživa a stala sa jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotníckych problémov. Hoci zjednodušeným vysvetlením obezity je energetická nerovnováha, pri ktorej je príjem kalórií výrazne vyšší ako ich výdaj, v skutočnosti sú príčiny obezity zložité a ovplyvnené kombináciou genetických, environmentálnych a behaviorálnych faktorov. Tento článok sa zameriava najmä na genetické aspekty obezity, s dôrazom na monogénnu obezitu, a na s ňou spojené symptómy a komplikácie.

Čo je obezita a jej klasifikácia

Obezita, známa aj ako tučnota (lat. obēsus - tučný; ob- = okolo, edere = jesť) alebo adipozita, je stav charakterizovaný nadmerným ukladaním energetických zásob vo forme tuku z rôznych príčin. Dochádza k nej vtedy, ak príjem energie prevyšuje jej výdaj. Obezita je komplexné ochorenie, ktorého spoločným ukazovateľom je nadmerné množstvo telesného tuku. Môže byť prítomná u všetkých vekových kategórií - či už hovoríme o obezite detí alebo dospelých.

Klasifikácia obezity podľa BMI

Najznámejším spôsobom klasifikácie obezity a nadváhy je index telesnej hmotnosti (BMI), ktorý zohľadňuje hmotnosť a výšku dospelého človeka. Vypočítava sa podľa vzorca: BMI = hmotnosť (kg) / výška² (m). BMI je objektívny spôsob klasifikácie podváhy, normálnej hmotnosti, nadváhy a obezity u dospelých. Pre belošskú európsku populáciu je obezita podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná BMI vyšším ako 30. Pri hodnotách 30 a viac hovoríme o obezite. Nadváhu preto môžeme označiť ako štádium pred obezitou. Avšak netreba zabúdať na fakt, že BMI nezohľadňuje podiel telesného tuku a svalov, čo znamená, že kulturista sa môže dostať na rovnakú hodnotu BMI, ako má skutočne obézny človek. Obezita je charakterizovaná len nadmerným podielom tuku, nie svalov.

Na základe BMI sa obezita delí na stupne:

• Podváha: pod 18,5 kg/m²
• Normálna váha: 18,5 - 24,9 kg/m²
• Nadváha: 25,0 - 29,9 kg/m²
• Obezita I. stupňa: 30,0 - 34,9 kg/m²
• Obezita II. stupňa: 35,0 - 39,9 kg/m²
• Obezita III. stupňa (morbidná obezita): BMI ≥ 40 kg/m²

Platí, že čím vyššia hodnota BMI, tým väčšie riziko zdravotných komplikácií a tým nižšia kvalita života.

Typy obezity podľa rozloženia tuku

Obezita môže mať rôzne typy rozloženia telesného tuku:

Androidná obezita (centrálny typ)

Tento typ, nazývaný aj mužský alebo centrálny typ, sa vyznačuje rozložením tuku v oblasti trupu a brucha. Považuje sa za zdravotne rizikovejší, pretože dochádza k zmnoženiu viscerálneho tuku v dutine brušnej. Tento tuk je vysoko metabolicky aktívny a produkuje hormóny a cytokíny, ktoré prispievajú k ďalšiemu nárastu obezity a vzniku jej metabolických komplikácií. Kľúčovým ukazovateľom tohto typu je aj zvýšený obvod pása.

Gynoidná obezita (ženský typ)

Tento typ, nazývaný aj ženský typ, je charakterizovaný hromadením tuku v oblasti bokov. Je považovaný za menej škodlivý v porovnaní s androidnou obezitou.

Príčiny vzniku obezity: Od genetiky po životný štýl

Hmotnosť človeka je určená rovnováhou medzi príjmom (čo zjeme) a výdajom (čo spálime). Ak človek zje viac, ako je schopný spáliť, priberie. Ak je to naopak, schudne. Základnou príčinou obezity je dlhodobá nerovnováha medzi energetickým príjmom a výdajom, teda tzv. pozitívna energetická bilancia. Táto nerovnováha môže byť spôsobená komplexnou interakciou viacerých faktorov.

Energetická nerovnováha

Nadmerný príjem kalórií, najmä z vysoko kalorických a ultra spracovaných potravín, spolu s nedostatočnou fyzickou aktivitou a sedavým spôsobom života vedú k nadmernému ukladaniu telesného tuku. Na najčastejšej, exogénnej obezite sa podieľa v najpodstatnejšej miere nadmerný prísun stravy bohatej na živočíšne tuky, oligosacharidy a jednoduché cukry (sacharóza, fruktóza, glukóza) obsiahnuté v cukre, sladkostiach a v niektorých druhoch ovocia (napríklad jahody, maliny a hrozno).

Genetické faktory a monogénna obezita

Genetika hrá významnú úlohu pri vzniku obezity. Ľudské telo je evolučne nastavené na prekonávanie nedostatku potravy, nie na jej prebytok. Ako na jednu z potenciálnych príčin dôkazy poukazujú na zdedené vlastnosti, ktoré narúšajú metabolické mechanizmy a mechanizmy regulácie telesnej hmotnosti v tele. Genetika tu prispieva svojimi 40 - 70 %.

Predispozícia k obezite môže byť podmienená mutáciami v jednom (monogénna obezita, cca 5 % prípadov) alebo viacerých génoch (polygénna obezita, cca 95 % prípadov). Monogénna obezita sa prejavuje už v detstve a je ťažko ovplyvniteľná životosprávou. Polygénna obezita je silne ovplyvnená životným štýlom. Gény ovplyvňujú náš pocit hladu a sýtosti, preferenciu jedál, koľko jedla máme tendenciu zjesť na posedenie, koľko energie potrebuje naše telo na priebeh základných funkcií a kde sa ukladá nadbytočná energia v podobe tuku.

Genetika však nie je jedinou príčinou obezity, pretože gény sa zväčša dlhé roky nemenia a pandémiu obezity tu máme len posledné roky, desaťročia. Chýbajúcou skladačkou do mozaiky môže byť vplyv prostredia. Žijeme v dobe technológií, stresu a spracovaného jedla.

Hormonálne vplyvy a endokrinná obezita

Mnohé hormóny ovplyvňujú príjem potravy a pocit sýtosti. Medzi ne patria napríklad:

• Endokanabinoidy: zvyšujú chuť do jedla.
• Melanokortín: modifikuje chuť k jedlu.
• Leptín: produkovaný tukovým tkanivom, signalizuje mozgu stav energetických zásob.
• Glucagon-like peptid-1 (GLP-1), neuropeptid YY (PYY), amylín, cholecystokinín: hormóny zažívacieho traktu ovplyvňujúce pocit sýtosti.

Endokrinne podmienená obezita je tučnota, ktorej príčinou je prevažne porucha alebo poruchy funkcie žliaz s vnútornou sekréciou. Najčastejšie ide o ochorenie štítnej žľazy - hypotyreózu, ochorenie nadobličiek - Cushingov syndróm alebo Cushingovu chorobu a ochorenie hypofýzy. Obezita sa spája aj so zníženou funkciou vaječníkov alebo semenníkov.

V skutočnosti je príčina obezity, hlavne extrémnej - morbídnej obezity, ktorá má BMI nad 40 - len veľmi zriedka zapríčinená poruchami spomínaných žliaz s vnútornou sekréciou.

• Znížená funkcia štítnej žľazy: nebýva sprevádzaná obezitou, ale môže spôsobiť nepatrný nárast hmotnosti (málokedy viac ako 5 kg) a to len v prípade, že porucha funkcie štítnej žľazy je veľmi pokročilá.
• Porucha nadobličiek (Cushingov syndróm): zvýšená tvorba kortizolu môže byť sprevádzaná neúmerným priberaním na hmotnosti. Sú však prítomné aj ďalšie sprievodné príznaky, ktoré sú pre toto ochorenie ďaleko príznačnejšie: atrofia koreňového svalstva (svalstva v oblasti ramien a stehien) a naopak hromadenie tuku vo viscerálnej (brušnej) oblasti. Veľmi často bývajú na bruchu, ale aj v oblasti ramien a stehien strie, ktoré sú nápadne fialovej farby a sú vnorené pod úroveň kože. Sú prítomné kožné podliatiny, ktoré často splývajú na veľkých plochách - nazývajú sa ekchymózy. Okrem toho je hyperkortizolizmus v populácii veľmi zriedkavý. Pri tomto ochorení je často prítomná cukrovka alebo porucha glukózovej tolerancie, zvýšené hladiny cholesterolu, triglyceridov, ako aj vysoký krvný tlak. Tieto pridružené ochorenia často doprevádzajú práve exogénnu obezitu, ktorá je v populácii nepomerne častejšia.

Psychické a behaviorálne faktory

S obezitou je úzko spojená aj psychika. Psychické vplyvy ako stres, depresia, nuda, úzkosť alebo kompenzácia emočných problémov môžu viesť k neprimeranému príjmu potravy. V takom prípade hovoríme o emočnom jedení.

Vplyv liekov a iných ochorení

Aj užívanie niektorých liekov sa spája s priberaním, čoho výsledkom môže byť obezita. Sú to napríklad antidepresíva, antikonvulzíva (liečba epilepsie), antidiabetiká, hormonálna antikoncepcia a kortikoidy. Pri niektorých ochoreniach môže byť obezita sprievodným symptómom, ako je znížená funkcia štítnej žľazy, syndróm polycystických vaječníkov, inzulínová rezistencia alebo Cushingov syndróm.

Následky a symptómy obezity

Obezita nie je len estetický problém. Najväčším problémom obezity je, že zvyšuje riziko iných ochorení a zdravotných problémov. Pri všetkých stupňoch obezity hrozí vznik ďalších zdravotných komplikácií, pričom pri monogénnej obezite, ktorá často vedie k extrémne ťažkým formám, je riziko vzniku týchto komplikácií mimoriadne vysoké. Po niekoľkých rokoch trvania ťažkej obezity sa objavujú tieto sprievodné ochorenia takmer pravidelne, a to už aj vo vekovej kategórii 30 - 35 ročných, a sú súčasťou prítomnosti metabolického syndrómu.

Kardiovaskulárne a metabolické komplikácie

• Ateroskleróza: Ukladanie LDL častíc v stenách ciev, vedúce k zápalu a tvorbe aterosklerotických plakov.
• Arteriálna hypertenzia: Vysoký krvný tlak je hlavným rizikovým faktorom pre rozvoj kardiovaskulárnych komplikácií, srdcového zlyhávania, ischemickej choroby srdca a hemoragickej a ischemickej cievnej mozgovej príhody. Neliečený vysoký tlak vedie k poškodeniu centrálneho nervového systému a obličiek.
• Ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda.
• Inzulínová rezistencia a rozvoj metabolického syndrómu: Nahromadenie metabolicky aktívneho tuku prispieva k vzniku renálnej hyperfiltrácie - obličky musia zvýšene pracovať a odbúravať škodlivé produkty metabolizmu. Znakom metabolického syndrómu je aj chronický zápal, ktorý spolu so zníženou citlivosťou organizmu na inzulín vyúsťuje do komplexnej metabolickej poruchy.
• Diabetes mellitus 2. typu: Pre rozvoj diabetu 2. typu u osôb s nadváhou alebo obezitou je charakteristické postupné zhoršovanie sa hospodárenia organizmu s glukózou - cukrom v krvi v priebehu mnohých rokov (prediabetes). Priberanie na hmotnosti vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín s počiatočným zvýšením a následným poklesom sekrécie inzulínu. Telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo a pečeň, ktoré sú na tento hormón menej citlivé. Vzniká diabetes - ochorenie, pri ktorom bez liečby nekontrolovateľne stúpa hladina cukru v krvi. Riziko vzniku diabetu je päťnásobne zvýšené u ľudí s BMI viac ako 25 a 28-násobne u tých, čo majú BMI viac ako 30, oproti ľuďom s BMI 21. Až 88 % ľudí s novodiagnostikovaným diabetom 2. typu má zvýšenú hmotnosť. Poškodenie obličiek následkom diabetu sa nazýva diabetická nefropatia.
• Steatóza pečene (nealkoholové tukové ochorenie pečene).
• Porucha metabolizmu tukov: Tá prispieva k vzniku hypertenzie, k ukladaniu tukových plátov na stenách ciev - ateroskleróze, ku koronárnemu arteriálnemu ochoreniu a ďalším orgánovým dysfunkciám.
• Hyperurikémia: Vzniká nadprodukciou alebo zníženým vylučovaním kyseliny močovej. Za dôvod zvyšujúceho sa výskytu hyperurikémie v populácii sa pokladá zvýšený energetický príjem, najmä konzumácia červeného mäsa, rýb a plodov mora a fruktózy. Pri zvýšenej koncentrácii kyseliny močovej v krvi sa začnú jej kryštáliky usadzovať v tkanivách a vyvolávajú zápal. Hyperurikémia je považovaná za rizikový faktor kardiovaskulárnych chorôb, vysokého tlaku a krvácania do centrálneho nervového systému. Spôsobuje dnu - akútny zápal jedného či viacerých kĺbov. Je tiež rizikovým faktorom vzniku obličkových kameňov a tzv. urátovej nefropatie - poškodenia obličiek kryštálikmi kyseliny močovej.

Renálne komplikácie (Ochorenia obličiek)

Obličky významne trpia následkom vysokého krvného tlaku. Postupne sa zhoršuje ich funkcia aj filtračná schopnosť. Stúpa hladina kreatinínu v krvi a vzniká takzvaná mikroalbuminúria, čo je únik bielkovín do moču.

• Diabetická nefropatia: Pri diabetickej nefropatii dochádza k poruche činnosti tohto párového orgánu. Obličky vplyvom poškodených ciev nedostatočne filtrujú krv od škodlivých látok a pritom vylučujú do odpadu aj látky, ktoré by v krvi mali zostať alebo sa v zdravom tele bežne odbúravajú na iných miestach. Diabetik má obličky viac namáhané dlhodobo výrazne kolísajúcou hladinou cukru v krvi (glykémia). Časom sa táto nerovnováha začne prejavovať nedostatočnou filtráciou a zhoršovaním funkčnosti obličiek, vysokým tlakom krvi. Až 40 % pacientov v dialyzačnom programe zlyhali obličky práve kvôli diabetickej nefropatii, čiže obličky im poškodila cukrovka.
• Obezitou vyvolaná nefropatia: Obezita a poškodenie obličiek sú navzájom úzko prepojené. Ľudia s BMI vyšším ako 40 majú až 7-násobné riziko zlyhania obličiek, obezitou trpí 20 až 30 % transplantovaných pacientov. Poškodenie obličiek obezitou je komplexné, deje sa na viacerých úrovniach rôznymi spôsobmi a chorobné deje sa vzájomne znásobujú. Hovoríme o obezitovej nefropatii, ktorá sa nachádza na 12. mieste medzi smrteľnými chorobami. Zahŕňa patologické funkčné a štrukturálne zmeny obličiek.

Mechanizmus vzniku obezitovej nefropatie je multifaktoriálny. Podieľajú sa na ňom hemodynamické a metabolické faktory, zápalové cytokíny a hormóny. Ich patologickým pôsobením, ktoré spôsobuje obezita, sa poškodzujú bunky obličkových klbiek - glomerulov. To vedie k ich zvýšenej priepustnosti pre bielkoviny, neskôr aj k postupnému zániku týchto buniek a zhoršovaniu filtračnej funkcie obličiek. Zhoršená funkcia obličiek spôsobuje zvýšený výskyt vysokého krvného tlaku, poruchu metabolizmu tukov a cukrov, zvýšenú hladinu cholesterolu, najmä „zlého“, zvýšenú hladinu glukózy v krvi. Zvyšuje sa aj množstvo krvi v cievach kvôli zvýšenému spätnému vstrebávaniu sodíka v obličkách. To vedie k postupnému preťaženiu srdca a jeho zlyhávaniu. Samozrejme, výskyt týchto chorôb a porúch je u obézneho človeka zvýšený aj samostatne.

Mechanické a ďalšie komplikácie

• Poruchy pohybového aparátu: Ochorenia sú priamym následkom zvýšenej telesnej hmotnosti. Spájajú sa so zvýšenou záťažou pohybového aparátu (osteoartróza, osteoartritída), poškodením kĺbov (najmä nosných - bedrových a kolenných), chrbtice, rozvojom artrózy a bolesťami chrbta. Zvyšuje sa riziko úrazov.
• Syndróm spánkového apnoe: Sú problémy s dýchaním a syndrómom spánkového apnoe.
• Ochorenia žlčníka a žlčové kamene.
• Refluxná choroba pažeráka (pálenie záhy).
• Dna.
• Hormonálne poruchy: U žien syndróm polycystických ovárií, komplikácie v tehotenstve; u mužov znížená plodnosť a hrozí neplodnosť u oboch pohlaví.
• Zvýšené riziko vzniku niektorých typov rakoviny (napr. prsníka, hrubého čreva, maternice, obličiek).
• Negatívny vplyv na duševné zdravie: Obézni ľudia sú náchylnejší aj na rozvoj depresie, nespokojnosti, stresu, úzkosti alebo traumy.
• Zmeny črevného mikrobiómu a poruchy imunitného systému od útleho detstva, ktoré sa prejavujú častými infekciami.

Diagnostika obezity

Na stanovenie formálnej diagnózy nadváhy a obezity je potrebné aj fyzikálne vyšetrenie. Pre presnejšie posúdenie je potrebné zisťovať aj ďalšie parametre, ako je obvod pása, pomer obvodu pásu k obvodu bokov (WHR) a množstvo podkožného tuku. Nakoniec sa môžu vykonať laboratórne testy na identifikáciu základných príznakov a symptómov obezity.

Kľúčové diagnostické ukazovatele

BMI (Index telesnej hmotnosti)

BMI je základným ukazovateľom pre nadváhu a obezitu, avšak nevypovedá o podiele telesného tuku a svalovej hmoty, ani o type obezity.

Pomer obvodu pása a bokov (WHR)

Tento pomer pomáha posúdiť rozloženie telesného tuku, najmä množstvo viscerálneho tuku. Vypočítava sa ako podiel obvodu pása a obvodu bokov. Kritické hodnoty sú:

• Pre mužov: nad 1,0 (niektoré zdroje uvádzajú nad 0,95)
• Pre ženy: nad 0,85

Obvod pása (WC)

Samotný obvod pása, meraný v úrovni pupka, je tiež dôležitým ukazovateľom rizika metabolických komplikácií. Dôležité je zmerať obvod pása. Ten nám napovedá o viscerálnej (abdominálnej, brušnej) obezite, ktorá sa spája s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Kritické hodnoty sú zvyčajne uvádzané ako:

• Muži: nad 102 cm
• Ženy: nad 88 cm

Prevencia a liečba obezity

Prevencia obezity je kľúčová a spočíva v nastavení zdravého životného štýlu už od detstva. V prípade existujúcej obezity je nevyhnutná komplexná liečba. Dôležité je mať na pamäti, že sa dosiahol veľký pokrok v tom, aby sa liečba nadváhy a obezity stala prioritou zdravotníckych tímov na celom svete. Rozhovor s lekárom je jedným z najdôležitejších krokov k trvalému a udržateľnému poklesu hmotnosti. Lekár vám poskytne podporu, pomôže odhaliť príčiny priberania a ponúkne riešenia šité na mieru.

Základné princípy liečby

Liečba obezity sa zvyčajne začína úpravou stravy, zvýšením pohybovej aktivity a zmenou životného štýlu. Pri nedostatočnom účinku sa môžu použiť lieky alebo chirurgické metódy. Aby sa vaše zdravie začalo zlepšovať, v prvom rade by ste sa mali snažiť schudnúť 5 až 10% z vašej celkovej hmotnosti.

Diéta a úprava stravy

Najdôležitejším liečebným opatrením je diéta zameraná na navodenie negatívnej energetickej bilancie. Základom je celoživotná úprava stravovania s dôrazom na:

• Pravidelnosť v jedle a rovnomerné rozdelenie energie počas dňa.
• Zníženie obsahu tukov, najmä nasýtených a trans-tukov.
• Zvýšenie príjmu vlákniny, vitamínov a minerálov.
• Obmedzenie príjmu jednoduchých cukrov a vysoko spracovaných potravín.

Odporúčaný denný energetický príjem sa pohybuje okolo 6 000 kJ (cca 1 500 kcal), u niektorých pacientov môže byť nižší. Kľúčové je, aby ste za deň viac kalórií spálili, než prijali v strave. Takto dosiahnete kalorický deficit a vaša váha bude klesať. Cieľom by však za žiadnu cenu nemalo byť schudnúť rýchlo za krátke obdobie, ale spôsobom, ktorý bude udržateľný aj dlhodobo. S úpravou jedálnička je potrebné zvýšiť fyzickú aktivitu.

Zvýšenie fyzickej aktivity

Pravidelná pohybová aktivita má priaznivý vplyv nielen na zníženie telesnej hmotnosti, ale aj na zlepšenie celkového zdravotného stavu. Pod pravidelným pohybom sa myslí akákoľvek fyzická aktivita. Odporúča sa minimálne 45 minút aktivity trikrát týždenne v strednej intenzite alebo 75 minút rýchlej chôdze denne. Fyzická aktivita môže byť aj súčasťou každodenného života (napr. chôdza namiesto jazdy autom, používanie schodov namiesto výťahu).

Je dôležité nájsť si fyzickú aktivitu, ktorá vás bude baviť aj dlhodobo. Prechádzky, bicykel, pilates, joga, plávanie - akýkoľvek pohyb je vítaný. Dôležitá je primeranosť a konzistencia.

Farmakoterapia (Lieková liečba)

V niektorých prípadoch sa na podporu chudnutia používajú lieky, ktoré môžu znižovať chuť do jedla (centrálne anorektiká), znižovať vstrebávanie živín z tráviaceho traktu (napr. orlistat) alebo ovplyvňovať metabolizmus a pocit sýtosti (napr. agonisti GLP-1 receptorov ako liraglutid a semaglutid). Liečba liekmi by mala byť vždy pod dohľadom lekára.

Výživové doplnky slúžia len na doplnenie pestrej stravy a v žiadnom prípade sa im nesmú pripisovať liečebné účinky. Pozor preto na to, do akých produktov investujete. Ďalšou kategóriou sú lieky (voľnopredajné alebo na lekársky predpis), tých však na našom trhu nájdete pomerne málo, pretože vykazovali rozsiahle vedľajšie účinky.

Chirurgická liečba (Bariatrická chirurgia)

Bariatrická chirurgia je možnosťou pre pacientov s ťažkou obezitou, u ktorých konzervatívna liečba zlyhala. Metódy zahŕňajú zmenšenie objemu žalúdka (napr. bandážou, sleeve resekciou) alebo skratové operácie, ktoré vyraďujú časti tráviaceho traktu z funkcie. V prípade extrémnej obezity, keď iné metódy liečby nefungujú, sa niekedy zvažuje aj možnosť chirurgického zákroku.

Rola lekára a podpora

S chudnutím vám môže pomôcť váš všeobecný lekár, nutričný terapeut, psychológ či psychiater alebo fyzioterapeut. Mnoho obéznych ľudí potrebuje pri takto náročnom procese pomoc - či už vo forme podporných skupín alebo psychológa. Nie je to nič neobvyklé a má to množstvo nesporných výhod.

Ak žijete s nadváhou alebo obezitou, možno ste v minulosti zažili stigmu kvôli telesnej hmotnosti. Obezita ako choroba je relatívne novou oblasťou vedeckého výskumu a vývoja. To viedlo k dlhému obdobiu nepochopenia zo strany spoločnosti, vrátane niektorých lekárov. Dôležité je mať na pamäti, že sa dosiahol veľký pokrok v tom, aby sa liečba nadváhy a obezity stala prioritou zdravotníckych tímov na celom svete.

Prevalencia obezity a jej širšie dopady

Epidémia (až pandémia) obezity je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotníckych problémov súčasnosti. Okolo 475 miliónov dospelých trpí obezitou, dvakrát viac má nadváhu, čiže okolo 1,5 miliardy dospelých ľudí sa nachádza v kategórii nadváhy a obezity. Problém sa čoraz viac úzko dotýka detí a adolescentov. Viac ako 200 miliónov školákov trpí nadváhou, čo vytvára predpoklady, aby žili kratšie ako ich rodičia. Celosvetovo asi 10 % detí vo veku 5 až 17 rokov spĺňa kritériá pre obezitu. Prítomnosť obezity vo včasnejších štádiách života výraznejšie zvyšuje kardiometabolické riziko, najmä rozvoj diabetu 2. typu.

Na Slovensku podľa viacerých prieskumov výskyt ľudí s nadváhou alebo obezitou významne stúpa s vekom tak u mužov, ako aj u žien. U mužov sa nadváha vyskytuje v 63,4 %, z toho obezitu malo 20,6 %. Štandardizovaný výskyt nadváhy a obezity vo vekovej skupine 25- až 64-ročných bol u mužov 68,8 % a u žien 56,4 %. Pri porovnaní výsledkov za roky 2005 a 2011 môžeme za nepriaznivý fakt považovať 10 % nárast nadváhy a obezity vo vekovej skupine mladých mužov (25- až 34-ročných), kde výskyt nadváhy a obezity bol 54,57 %. Až 26,9 % z týchto mužov bolo v pásme nadváhy. Výskyt nadváhy a obezity u žien je pomerne stabilný, v roku 2011 došlo k miernemu poklesu obezity o 1,53 %. Stredná hodnota BMI je 25,2 % pre ženy, čo sa pohybuje na dolnej hranici nadváhy. V rámci štátov OECD sa Slovensko umiestnilo na siedmom mieste v rebríčku obéznych ľudí za krajinami ako USA, Veľká Británia, Austrália a Mexiko.

tags: #monogenne #podmienena #obezita