Informácie zo Štatistického úradu Európskeho spoločenstva (Eurostat) z roku 2014 poskytujú pohľad na rozšírenie nadváhy a obezity v Európskej únii, pričom Slovensko je súčasťou tohto širšieho obrazu.
Obezita v Európskej únii: Porovnanie krajín
Podľa správy Eurostatu bol v roku 2014 najvyšší podiel obéznych obyvateľov zaznamenaný na Malte, kde tvorili až 26 percent populácie. Na Slovensku bol podiel obéznych obyvateľov 16,3 percenta. S podobne vysokými percentami obéznych obyvateľov, presahujúcimi pätinu dospelej populácie, sa umiestnili aj Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko a Spojené kráľovstvo. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzalo Rumunsko s najnižším podielom obéznych obyvateľov (9,4 percenta).
Rozdiel v miere obezity medzi mužmi a ženami v rámci EÚ bol v tom období malý. Najvýraznejší nepomer bol zaznamenaný v Litve, kde bolo obéznych 19,9 percenta mužov v porovnaní so 14,1 percentami žien.
Existuje tiež spojitosť medzi obezitou a úrovňou vzdelania. V USA bol v tom čase najmenej obéznym štátom Colorado s 20,2 percentami obéznych obyvateľov.
Definícia a klasifikácia telesnej hmotnosti
Index telesnej hmotnosti (BMI) je kľúčovým ukazovateľom na posúdenie telesnej hmotnosti. Vypočítava sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch.
- BMI do 18,5: Podvýživa. Nižšie hodnoty BMI naznačujú blízkosť k podvýžive, čo sa týka najmä osôb trpiacich anorexiou alebo bulímiou.
- BMI 18,5 - 25: Ideálna a zdravá váha. Udržiavanie tejto váhy je dôležité prostredníctvom vyváženej stravy a dostatku pohybu.
- BMI 25 - 30: Mierna nadváha. V tejto kategórii sa mierne zvyšuje riziko vysokého tlaku alebo srdcových ťažkostí. Často je spojená s nesprávnymi stravovacími návykmi, ako je nadmerná konzumácia jedla večer a v noci, alebo nevyvážený pomer tukov a iných zložiek potravy.
- BMI 30 - 40: Obezita.
- BMI 40 a viac: Ťažká obezita.
Je dôležité poznamenať, že hranice hodnôt BMI sa môžu líšiť pre rôzne etnické skupiny.
Zdravotný stav a životná dĺžka na Slovensku
Zdravotný stav Slovákov sa od roku 2000 zlepšil, avšak stredná dĺžka života pri narodení (73,3 rokov v sledovanom období) bola stále takmer o štyri roky kratšia ako priemer EÚ. Rozdiel v dĺžke života medzi pohlaviami na Slovensku bol značný: muži sa dožívajú o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy. Konkrétne, ženy sa dožívajú v priemere 57 rokov v zdraví, zatiaľ čo muži 56,4 rokov.
Výrazné rozdiely v dĺžke života existujú aj podľa sociálno-ekonomického postavenia. Slováci s ukončeným stredoškolským vzdelaním môžu očakávať o desať rokov kratší život v porovnaní s osobami s vysokoškolským vzdelaním.
Na opačnom konci rebríčka v dĺžke dožitia v zdraví sa nachádza Litva, kde ženy žijú v zdraví v priemere 54,9 rokov a muži 52,3 rokov. Naopak, najdlhšie žijú v relatívnom zdraví Švédi (až 73 rokov).
Nadváha a obezita na Slovensku: Aktuálne štatistiky a trendy
Každý šiesty dospelý Slovák (16 %) bol v roku 2014 obézny, čo zodpovedalo priemeru EÚ. Avšak, celkovo až polovica dospelej populácie Európskej únie mala nadváhu. Nadváha postihovala takmer 37 percent dospelej populácie únie, čo je dvakrát častejšie ako obezita.
Medzi rokmi 2014 a 2018 došlo k poklesu percenta ľudí trpiacich obezitou o 0,7 %, z 15,9 % na 15,2 %. V rovnakom období však rapídne stúpalo percento ľudí s nadváhou, z 35 na takmer 37 percent dospelej populácie.
Alarmujúcim trendom je aj výskyt obezity u detí a adolescentov na Slovensku, ktorý má rastúci charakter, podobne ako vo vyspelých krajinách. Podľa údajov WHO z roku 2016 bol výskyt nadváhy u detí vo veku 5 až 19 rokov v Slovenskej republike 23,3 %. Slovensko sa v rámci výskytu nadváhy a obezity u všetkých vekových skupín radí do prvej tretiny vyspelých krajín, kde sa tento problém sleduje.
V roku 2016 žilo na svete 650 miliónov dospelých s obezitou. Slovensko sa v tom čase radilo na štvrté miesto v rámci krajín OECD s najvyšším výskytom obezity. Až 60 % mužov a 70 % žien na Slovensku malo v roku 2016 nadváhu alebo obezitu.
Faktory prispievajúce k obezite
Nesprávne stravovacie návyky a spotreba cukru
Nesprávne stravovanie je jedným z hlavných dôvodov vysokého výskytu nadváhy a obezity. Na Slovensku je výrazným problémom vysoká spotreba cukru. Kým v roku 1993 bola spotreba cukru na Slovensku najnižšia v porovnaní so susednými krajinami, o 20 rokov neskôr (v roku 2013) sme sa prepracovali na prvé miesto s priemerom 49,7 kg na obyvateľa. V roku 2016 Slovensko v spotrebe cukru na jedného obyvateľa prekonalo aj USA. Dominantnými zdrojmi cukru v strave sú sladené nealkoholické nápoje.
Nadmerná konzumácia cukru vedie k nadváhe a obezite, čo predstavuje nielen estetický, ale predovšetkým závažný zdravotný problém. Viac ako 200 ochorení je spojených s obezitou, vrátane zvýšeného rizika cukrovky 2. typu (o 75 %), vysokého krvného tlaku (o 50 %) a srdcovo-cievnych ochorení (o 33 %). Obezita tiež môže spôsobiť poškodenie pečene a zvýšené riziko niektorých nádorových ochorení (napr. rakovina prsníka, prostaty, hrubého čreva alebo obličiek).
Vplyv nesprávneho stravovania na zdravotný stav Slovákov je značný. Pribudlo ochorení súvisiacich s diétnymi rizikami, pričom Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia pripísateľné stravovacím návykom. Medzi hlavné diétne nedostatky patria:
- Nízky obsah celozrnných obilnín.
- Vysoký obsah sodíka (najmä z kuchynskej soli).
- Nízky obsah orechov a semien.
Tieto nedostatky sú spojené nielen s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ale aj s rozvojom cukrovky a rakoviny žalúdka.
Vplyv vzdelania a socioeconomicého statusu
Existuje silná korelácia medzi úrovňou vzdelania a výskytom obezity. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie vzdelanie, tým nižšia pravdepodobnosť nadváhy alebo obezity. Na Slovensku, podobne ako v niektorých iných stredoeurópskych krajinách, je tento trend mierne odlišný: najviac obéznych ľudí má stredné vzdelanie, zatiaľ čo u absolventov univerzít a osôb s nižším stupňom vzdelania sú počty obéznych často nižšie.
Obezita tiež súvisí s ekonomickou situáciou a životným štýlom. Ľudia s nižším vzdelaním a nižším príjmom sú častejšie postihnutí obezitou a diabetom 2. typu. Výskyt obezity a diabetu 2. typu je najvyšší v skupinách obyvateľov s najnižším vzdelaním a príjmom v najchudobnejších oblastiach.
Obezitogénne prostredie
"Obezitogénne prostredie", v ktorom sa dnes bežne pohybujeme, je charakterizované dostupnosťou ultrazpracovaných potravinárskych produktov. Tieto produkty sú často nezdravé, lacné a pre niektorých jedincov až návykové. Margit Slimáková zdôrazňuje, že "nezdravé jedlo - teda jeho nepriaznivý metabolický vplyv - sa nedá vybehať". Základom zdravej výživy sú skutočné potraviny a jedlá z nich pripravené, ktoré dodávajú živiny a zasýtia, čím predchádzajú prejedaniu.
Riziká a dôsledky obezity
Obezita nie je len estetický problém, ale predovšetkým závažný zdravotný problém s mnohými negatívnymi dôsledkami:
- Zvýšené riziko chronických ochorení: Cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia (infarkt, mozgová príhoda), ochorenia pečene.
- Zvýšené riziko nádorových ochorení: Rakovina prsníka, prostaty, hrubého čreva, obličiek.
- Ochorenia kĺbov a poruchy spánku.
- Depresie a znížená kvalita života.
- Obmedzená pohyblivosť a spoločenská atraktivita.
Obezita predstavuje značnú ekonomickú záťaž pre zdravotníctvo. Odhaduje sa, že náklady spojené priamo s obezitou na Slovensku sa pohybujú od 90 do 245 miliónov eur ročne. Pri započítaní nákladov na liečbu pridružených ochorení môže táto suma dosiahnuť až 700 miliónov eur.
Ťažké bremeno obezity: Pochopenie jej účinkov na vaše telo
Opatrenia a odporúčania na zníženie nadváhy a obezity
Návrhy EÚ a Slovenska
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča zavádzanie daní na nezdravé potraviny a nápoje ako opatrenie na boj proti obezite. Tieto dane môžu prispieť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva viacerými spôsobmi:
- Vyššie ceny povedú k nižšej spotrebe.
- Spotrebitelia budú motivovaní k výberu zdravších alternatív.
- Výrobcovia budú motivovaní preformulovať svoje výrobky s cieľom znížiť obsah pridaného cukru.
Príklady z praxe ukazujú účinnosť takýchto opatrení: po zavedení dane v Maďarsku v roku 2012 klesol predaj zdaňovaných nezdravých potravín v priemere o 27 %. V Mexiku viedla daň na sladené nápoje (zavedená v roku 2014) k 12 % zníženiu ich spotreby už za prvý rok.
Slovensko má v súčasnosti zavedených niekoľko návrhov zameraných na boj proti obezite a podporu zdravého životného štýlu. Napriek tomu relevantné dáta o pacientoch s obezitou, ktoré lekári poskytujú, často neodrážajú skutočnú realitu, čo sťažuje presné monitorovanie problému.
Odporúčania odborníkov
Odborníci zdôrazňujú dôležitosť prevencie ako jediného účinného spôsobu boja proti obezite. Keďže nadmerná hmotnosť sa ťažko zhadzuje, často je nevyhnutná konzultácia s odborníkom, ktorý stanoví vhodný diétny režim a aktivity.
Kľúčovými prvkami zdravej výživy a prevencie obezity sú:
- Konzumácia skutočných potravín: Uprednostňovanie potravín v ich prirodzenej forme pred spracovanými produktmi.
- Dostatok pohybu: Aj keď pohyb je prospešný, nemôže kompenzovať nezdravé stravovacie návyky.
- Vyvážená strava: Zahrnutie dostatku ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov.
- Obmedzenie príjmu cukru a sodíka.
- Vyhýbanie sa transmastným kyselinám (nachádzajúcim sa v čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch).
- Dostatok spánku a zvládanie stresu.
Zníženie stravovacích rizík by mohlo na Slovensku priniesť nielen zlepšenie zdravotného stavu populácie, ale aj značné finančné úspory v zdravotníctve.