Obezita a duševné zdravie: komplexný pohľad na vzájomné prepojenie

Pod pojmom stres rozumieme psychické alebo mentálne pôsobenie na organizmus, ktorý je vystavený nadmernej záťaži a dostáva ho pod tlak. Takýto stres v tele vyvoláva viacero reakcií, ako je pocit úzkosti, strachu alebo nepokoja - typické prejavy stresu, ale aj fyziologické prejavy. Pri stresovej záťaži sa náš organizmus pripravuje k záchrane. Naše telo mobilizuje energiu, a v prípade, že trvá pôsobenie stresorov dlho, organizmus sa vyčerpáva. Klesá nám imunita, a tým pádom je organizmus náchylnejší k funkčným a iným poškodeniam.

Možno preto, že mu pomôžu zbaviť sa stresu, hovoríme o „pohodlnom jedle“. Stres teda nezvyšuje iba našu potrebu jesť, ale mení aj druhy potravín, po ktorých túžime. To vysvetľuje, prečo majú ľudia s obezitou vyššiu hladinu kortizolu. Stres tiež zvyšuje riziko, že nebudeme dobre spať, budeme viac piť alkohol a budeme menej cvičiť.

Obezita a mentálne poruchy: prepojená realita

Podľa vedcov idú obezita a mentálne poruchy ako depresia a úzkosť často ruka v ruke. Výskumníci z Baylor College of Medicine a ďalších inštitúcií poskytli nový náhľad na toto spojenie identifikáciou nového neurálneho okruhu, ktorý sprostredkúva recipročnú kontrolu kŕmenia a psychologických stavov pri modelových myšiach.

Podobne ako u ľudských pacientov, myši, ktoré konzumovali stravu s vysokým obsahom tukov, nielenže sa stali obéznymi, ale tiež úzkostnými a deprimovanými, čo bol stav sprostredkovaný defektným okruhom v mozgu. Keď výskumníci geneticky alebo farmakologicky napravili špecifické narušenia, ktoré na tomto okruhu spozorovali, myši sa stali menej úzkostlivými a deprimovanými a neskôr stratili aj nadváhu.

Zaujímavé je, že schudnutie nebolo výsledkom straty apetítu, ale zmeny preferencií: pred liečením myši prirodzene preferovali stravu bohatú na tuky, po liečení však zmenili svoje preferencie smerom k zdravšej strave so zníženým obsahom tuku a dostatkom proteínov a uhľohydrátov.

Z prieskumov vyplýva, že 43 % dospelých s depresiami je obéznych a že u dospelých s mentálnymi ochoreniami stúpa riziko vzniku obezity v porovnaní s tými, ktorí sú mentálne zdraví, uviedol výskumník v oblasti biomedicíny Qi Wu.

Čo je príčina a čo následok?

Obézni pacienti s bipolárnou poruchou alebo schizofréniou majú častejšie závažnejší priebeh duševnej choroby, väčšie riziko spáchania samovraždy a horšie znášajú psychiatrickú liečbu. Predošlé výskumy ukazujú, že u pacientov s obezitou, ktorí zároveň trpia duševnou chorobou, boli výraznejšie zmeny na ich mozgu pozorované oveľa častejšie.

"Nebolo však jasné, čo je príčinou a čo je následkom. Obezita môže poškodzovať mozog, alebo je tiež možné, že niektoré zmeny na mozgu spôsobujú vyššie riziko obezity napríklad tým, že zhoršia reguláciu príjmu potravy a podobne," uviedol vedúci výskumný pracovník Tomáš Hájek.

Podľa neho jediným spôsobom, ako zistiť, či najskôr došlo k obezite alebo zmenám na mozgu, je dlhodobé sledovanie pacientov. "To je presne to, čo sme urobili v našom výskume, kde sme pacientov vyšetrili na začiatku a potom znovu po zhruba jeden až dvoch rokoch," povedal Hájek.

Starnutie mozgu a jeho vzťah k obezite

Vedci pozorovali starnutie mozgu u obéznych, duševne chorých pacientov, ako aj u pacientov bez psychózy. Vplyv obezity na ľudský mozog vedci merali pomocou snímok z magnetickej rezonancie. Ide o unikátny prístup zvaný BrainAGE.

"Určite ste niekedy skúšali odhadnúť vek ľudí z ich tváre. Urobili sme to isté, ale namiesto tváre sme vek odhadovali z MRI snímky mozgu. To samozrejme človek sám nedokáže," vysvetlil Hájek.

Vedci použili snímky MRI zhruba 500 zdravých dobrovoľníkov a pomocou strojového učenia naučili počítač odhadovať vek mozgu s veľmi vysokou presnosťou. Tento model následne aplikovali na snímky mozgu ľudí zapojených do výskumu. U každého z nich počítač vygeneroval odhadovaný vek ich mozgu. "Ak mala napríklad sledovaná osoba BrainAGE +4, znamená to, že jej mozog vyzeral byť o štyri roky starší, než bol jej skutočný vek," uviedol Hájek.

Vplyv psychózy a obezity na mozog

Výsledky ukázali, že u ľudí s prvou epizódou psychózy vyzeral mozog v priemere o tri až štyri roky starší, než bol ich skutočný vek. Čím vyšší bol odhadovaný vek mozgu pacientov, tým viac príznakov aj horší priebeh choroby.

"Najviac nás ale zaujímalo, či dokážeme odhadnúť, u koho bude mozog v budúcnosti starnúť rýchlejšie. Ukázalo sa, že psychóza samotná starnutie mozgu nezrýchľovala, čo je pozitívnou správou jednak pre pacientov, ako aj lekárov. Jediný faktor, ktorý bol spojený so zrýchleným starnutím mozgu, bol index telesnej hmotnosti, teda ukazovateľ obezity," povedal Hájek.

Zároveň upozornil, že efekt obezity na zrýchlené starnutie mozgu bol viditeľný aj u ľudí bez psychotického ochorenia a že obezita nie je škodlivá iba pre mozog ľudí so psychózou. Súčasťou výskumného tímu boli okrem českých vedcov aj experti z kanadskej Dalhousie University v meste Halifax v provincii Nové Škótsko a univerzitnej nemocnice v nemeckom meste Jena.

Obezita ako chronické ochorenie a rizikový faktor

Obezita je nielen vážne chronické metabolické ochorenie, ale aj rizikový faktor, ktorý sa podieľa na vývoji alebo vzniku iných ochorení. Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako nadmerné nahromadenie tuku v tele, ktoré predstavuje zvýšené riziko pre zdravie jednotlivca.

To, že obezita nie je iba estetickým problémom, dokazuje aj množstvo zdravotných komplikácií, ktoré so sebou prináša. Obezita napríklad zvyšuje riziko cukrovky 2. typu a srdcovo-cievnych chorôb. Okrem toho zvyšuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny a v pokročilejších štádiách ovplyvňuje každodenné aktivity ako prácu, pohyb či bežné každodenné činnosti.

Diagnostika a typy obezity

Obezita sa diagnostikuje najčastejšie na základe indexu telesnej hmotnosti (BMI). Tento jednoduchý výpočet zohľadňuje hmotnosť (v kg) vydelenú výškou jedinca na druhú (v m²). Výpočet potom môžete porovnať s tabuľkou nižšie.

Ľudské telo je tvorené tukovou a beztukovou hmotou, pričom tuk predstavuje najvariabilnejšiu zložku telesnej hmotnosti, ktorú dokážeme ovplyvniť výživou a telesnou aktivitou.

Touto metódou sa určuje nielen obezita, ale aj s tým súvisiace vysoké riziko kardiovaskulárnych komplikácií, kedy sa za obézneho/vysoko rizikového považuje muž s obvodom pásu nad 102 cm a žena (ktorá nie je tehotná) s obvodom pásu viac ako 88 cm.

Typy obezity podľa distribúcie tuku

• Gynoidná obezita - tuk sa kumuluje v oblasti stehien a bokov.
• Androidná obezita - tuk sa kumuluje v oblasti brucha.

Obezita v detstve: rastúci problém

Obezita v období detstva a dospievania je čoraz častejším problémom. V roku 2022 trpelo nadváhou 390 miliónom detí a dospievajúcich vo veku od 5 do 19 rokov, z čoho bolo až 160 miliónov detí obéznych. Veľkým problémom je, že tieto čísla stále rastú.

Nadváha a obezita v detstve bezprostredne ovplyvňuje vývoj dieťaťa či už po psychickej alebo fyzickej stránke. Obezita v detstve spôsobuje skorší nástup už vyššie spomínaných komplikácií, ktorými sú napríklad diabetes 2. typu či kardiovaskulárne ochorenia. Okrem toho má obezita priamy vplyv na psychosociálne výsledky - či už ide o prospech v škole alebo celkové zaradenie sa do kolektívu. Obezita v detstve je často spájaná aj so vznikom šikany a diskriminácie voči obéznemu dieťaťu.

Stratégie prevencie a liečby obezity

Dobrá správa je, že obezita a nadváha patria medzi ochorenia, ktoré vieme značnou mierou ovplyvniť vlastným pričinením. Mnoho krokov k prevencii vzniku nadváhy a obezity začína už v období tehotenstva a pokračuje v prvých rokoch nášho života, kedy sa môžeme naučiť a osvojiť si návyky zdravého stravovania a prospešného životného štýlu.

Kľúčové piliere zdravého životného štýlu

• Zdravá strava: základom zdravého životného štýlu je pestrá a vyvážená strava s veľkým obsahom zeleniny, ovocia, strukovín, bielkovín, orechov a vlákniny. Naša strava by mala byť bohatá najmä na „pomalšie stráviteľné“ živiny, aby v tele neskákal cukor v krvi. Naopak, strava, na ktorú sme u nás väčšinou zvyknutí, obsahuje veľké množstvo tukov, cukrov a tučného či údeného mäsa, čo nášmu telu neprospieva. Okrem toho netreba zabúdať aj na dostatočný pitný režim, najmä v podobe čistej vody či bylinného čaju.
• Dostatok pohybu: veľmi dôležitým pomocníkom pri boji s obezitou je aj pravidelný pohyb. Pre extrémne obéznych ľudí je najjednoduchšia chôdza, ktorá im nespôsobuje také ťažkosti ako napríklad cvičenie. Najlepšie je nájsť si na fyzickú aktivitu čas každý deň a urobiť z toho pravidelný návyk. Dobré je dať si každodenný cieľ - začať s určitým počtom krokov za deň, napríklad 5 tisíc, a tempo pomaličky zvyšovať.
• Kvalitný spánok: naše telo sa počas spánku regeneruje a načerpáva energiu. Taktiež platí jednoduché pravidlo, že keď spíme, nejeme. Málo spánku spôsobuje stres organizmu, čo môže vyvolávať túžbu tela po energii, ktorú si potrebuje nejako kompenzovať, a to napríklad prejedaním sa.
• Emocionálna sebaregulácia: pri boji s obezitou je dôležité uvedomiť si, že želaný výsledok sa nedosiahne zo dňa na deň. Dôležitá je preto aj emocionálna stabilita, vyhýbanie sa záchvatovému prejedaniu a obmedzená konzumácia vysoko kalorických a nezdravých jedál. Pomôcť dokáže aj nastavenie si reálnych cieľov, monitorovanie váhy či v prípade psychických problémov so svojím vzhľadom sú prospešné aj terapie s psychológom.

Farmakoterapia a chirurgia

Existuje viacero typov liekov, ktoré pri ťažkých prípadoch obezity pomáhajú s reguláciou hmotnosti. Ide o lieky, ktoré napríklad znižujú chuť do jedla, znižujú vstrebávanie tukov z čreva a pod. Medzi chirurgické možnosti riešenia patrí napríklad balónik, ktorý sa zavedie do žalúdka a zaberá v žalúdku objem, takže pacient nemôže zjesť veľké množstvo jedla. Ďalšou možnosťou je aj chirurgické odstránenie časti žalúdka, čím sa zmenší jeho objem.

Psychologické aspekty obezity a duševného zdravia

Mnohí ľudia pripisujú obezitu zlým stravovacím návykom a nedostatku pohybu, ale nie je to vždy také jednoduché. Na hmotnosť môžu mať veľký vplyv aj iné faktory, z ktorých niektoré človek nemôže ovplyvniť. Patria sem genetika, faktory životného prostredia, určité zdravotné stavy a mnoho ďalších faktorov.

Psychologické faktory môžu zohrávať veľkú úlohu v tom, že naše stravovanie je nepravidelné a naša hmotnosť sa pomaly zvyšuje. Ak našu schopnosť dosiahnuť zdravú hmotnosť ovplyvňujú hlboko zakorenené psychologické faktory, môže byť potrebná psychoterapia na odblokovanie vzorcov z detstva.

Mnohí ľudia siahajú po jedle, aby sa vyrovnali s následkami depresie a úzkosti, a ľudia s depresiou sú menej schopní odhodlať sa k cvičeniu, čo môže tiež viesť k nárastu hmotnosti. Naše prvé skúsenosti s telom sa zafixujú a určujú, ako sa vnímame vo svete. Márne pokusy schudnúť nezodpovedajú hlboko zakoreneným presvedčeniam o tučnosti, ktoré často vedú k prejedaniu sa a sebapoškodzovaniu.

Obezita sa môže stať nálepkou, ktorá definuje obraz o sebe samom a poskytuje ochranu pred vonkajším svetom. Jednou z najčastejších príčin priberania je stresové stravovanie, teda keď jeme, aby sme zvládli stres. Možno ste mali zlý deň a máte pocit, že si zaslúžite nejakú odmenu, alebo sa cítite osamelo a skončíte na pohovke s pizzou a čokoládou.

Ak sa vám nedarí schudnúť, zamyslite sa nad tým, na aké steny narážate. Existuje zjavná súvislosť medzi spánkom a stresom, depresiou a nezdravými stravovacími návykmi. Vytvorte si denný harmonogram vrátane stravovania, ktorý sa budete snažiť dodržiavať.

Je dôležité, aby ste v tomto procese neboli sami, a aby vás pri chudnutí niekto podporoval. Obezita je chronické ochorenie a za jej vznikom stojí viacero faktorov. Dedičnosť, negatívne stravovacie návyky, nevhodný výber potravín, ale aj psychický stav človeka.

Často sme svedkami toho, ako sa náročné životné situácie, sklamania v partnerskom vzťahu, v práci či v škole „zajedajú“. Jedlo totiž slúži ako upokojujúci prostriedok, ktorý na chvíľu síce zaberá, avšak zároveň vzniká problém začarovaného kruhu. Naše telo sa naučí, že zlú náladu a smútok „oklameme“ a jedlom si uľavíme, no v skutočnosti ťažkosti pretrvávajú.

Za prejedaním sa a výberom nevhodných potravín často v pozadí stojí nevyriešený problém, ktorý potrebujeme pomenovať. Problémy môžu byť rôzne, niekto môže „zajedať“ samotu, niekto stres a tlak v práci, iný zase rôzne úzkosti a depresívne nálady.

Kognitívno-behaviorálna liečba

Nebojte sa osloviť profesionálov. Pri liečbe obezity sa z hľadiska psychologickej pomoci ukazuje ako najefektívnejšia práve takzvaná kognitívno-behaviorálna liečba (KBT). To je práca s myšlienkami, ktoré priamo ovplyvňujú naše správanie, teda jedenie, a v konečnom dôsledku ovplyvňujú aj ručičku na váhe.

Napríklad u obéznych pacientov sa často vyskytuje čierno-biele myslenie, buď všetko, alebo nič. Počas procesu liečby obezity sa môžu vyskytnúť zlyhania, napríklad konzumácia nevhodných potravín. Úloha psychológa je analyzovať tieto zlyhania a nájsť jeho spúšťače a príčiny.

Pomoc psychológa by mala byť prvou líniou pre ľudí s nadváhou a obezitou. Nesnažte sa však nič urýchliť. Cieľom je zmeniť myslenie, prístup k sebe samému a aj svojim návykom. Proces môže trvať niekoľko mesiacov až pol roka. Vyskúšať môžete napríklad aj skupinovú liečbu.

Takmer každému sa stane, že počas chudnutia zlyhá. Práve vtedy je odborník veľkou pomocou. Je prirodzené, že prvé myšlienky sú „nedokážem to“, mnohí cítia v takých situáciách hnev sami na seba. Pocity viny zajedajú opäť jedlom. To znova vedie k prejedaniu a podaktorí liečbu úplne ukončia.

Z hľadiska psychologickej pomoci je práve práca s myšlienkami pri liečbe obezity najdôležitejšia. Ak zmeníme myslenie človeka, zmeníme jeho emocionálnu stránku a aj jeho správanie, ktoré sa stane žiaducejším pri ceste za lepším životom. Je to vlastne nielen zmena po fyzickej, ale aj psychickej stránke.

Stres, obezita a celkové zdravie

Žijeme v hektickej dobe a tento rýchly životný štýl si vyberá svoju daň na našom zdraví. Neustále sa snažíme dosahovať lepšie výsledky, avšak zanedbávame svoje fyzické a psychické potreby. Chronický stres, ktorý takto vzniká, spôsobuje zápaly, oslabuje imunitu, zvyšuje krvný tlak a prispieva k rozvoju depresie.

Štatistiky o výskyte obezity sú už také alarmujúce, že odborníci varujú pred jej dopadmi na celkové zdravie. Srdcovo-cievne choroby, diabetes 2. typu, chronické respiračné ochorenia či niektoré typy rakoviny (endometriálny karcinóm, karcinóm prsníka) predstavujú jednu z hlavných príčin mortality (úmrtnosti) na celom svete.

Medzi výrazné rizikové faktory týchto chorôb patrí obezita a stres, ktoré nielen zhoršujú celkový zdravotný stav, ale často ovplyvňujú ďalšie zdravotné komplikácie. Ide o akýsi začarovaný kruh - stres zvyšuje riziko obezity vplyvom hormónov (napr. kortizol).

Obezita je definovaná ako nadmerné ukladanie telesného tuku v organizme. To, že obezitu označujeme ako smrteľnú chorobu, si naozaj zaslúži. A že toho nie je málo! Skús si dohľadať rizikové faktory prvého ochorenia, ktoré ti príde na myseľ. Je tam aj obezita a stres?

Ak začneš tieto problémy riešiť včas, vieš mnohým ochoreniam predísť alebo ich dokonca zvrátiť.

Osvojenie si zdravých návykov

1. Diéta: Obezita je spôsobená vysokým príjmom kalórií v priebehu dňa, ale nestačí, ak tieto kalórie skresáš tak, že nebudeš jesť nič. Tvojim cieľom nie je sa vyhladovať a schudnúť. Potrebuješ sa naučiť jesť dostatočne, ale neprejedať sa, a voliť zdravé potraviny, ktoré slúžia prevencii ochorení.
2. Pohyb: Keby sme chceli spomenúť všetky zdravotné výhody pohybu a fyzickej aktivity, potrebovali by sme minimálne ešte jeden článok len pre ne. A ako sa začať hýbať?
3. Psychoterapia: Napriek tomu, že ľudia sa o svoje duševné zdravie dnes už zaujímajú viac, stále existuje stigmatizácia spojená s vyhľadávaním psychoterapeutickej pomoci. Mnohí sa boja priznať, že potrebujú pomoc, aj keď to môže byť kľúčové pre ich uzdravenie. Psychoterapia je vhodná pre každého, kto chce lepšie pochopiť seba, zlepšiť svoje vzťahy, zvládať stres alebo riešiť každodenné problémy.
4. Odborná pomoc: Obezita je choroba. Ak sa navyše spojí so stresom, je veľmi náročné snažiť sa ich zvládnuť po svojom. Neboj sa požiadaj o pomoc ľudí, ktorí sa tejto téme venujú - tréneri, nutriční poradcovia či lekári. S ich pomocou to zvládneš lepšie a hlavne zdravšie. Vyskúšať môžeš aj tzv.
5. Postupná zmena: Mnoho ľudí, ktorí sa rozhodnú pre zmenu, chce túto zmenu okamžite.
6. Kvalitný spánok: Kvalitný spánok je dôležitým pilierom dobrého zdravia. Má vplyv na fyzické, duševné aj emocionálne aspekty nášho života.
7. Vzdelávanie: Vďaka nemu rozvinieš svoje vedomosti a získaš väčší rozhľad. Zlepšíš svoje kritické myslenie a už sa nenecháš oklamať najnovšou diétou či doplnkom stravy, ktorý ti sľúbi -15 kg za dva týždne.

Zvládanie emočného jedenia

Nadváha a obezita môžu mať vplyv aj na duševnú pohodu. Môžeme zažívať stres či depresiu a častokrát tieto ťažkosti zajedať. Preto treba hľadať iné riešenia, ako sa s ťažkým obdobím vyrovnať.

Emočné prejedanie znamená riešenie duševnej nepohody jedlom. Častokrát sú spúšťačom práve negatívne emócie. Ak sa jedlom upokojujete, odmeňujete alebo utešujete, snažte sa nájsť iné riešenie.

Skúste si uvedomiť spúšťač, ktorý stresovú reakciu vyvoláva. Ak je to možné, spúšťač stresu obmedzte, prípadne ho skúste úplne vylúčiť. Ak prežívate stres, skúste naň reagovať inak ako jedlom. Naplánujte si príjemné činnosti, ktoré máte radi (napr. cvičenie či masáž).

Emočné prejedanie spúšťa stres aj trauma z detstva. Poradíme vám 5 techník, ako mu predísť.

Stigmatizácia obezity a dôležitosť empatie

Obezita môže mať rôzne príčiny a nemala by byť dôvodom pre diskrimináciu. Ak ste sa stretli s negatívnymi postojmi alebo predsudkami, máte skúsenosť so stigmatizáciou. Rešpekt, empatia a pochopenie je dôležitá bez ohľadu na telesnú hmotnosť.

Pohyb ako nástroj pre duševnú pohodu

K psychickej pohode pomáha aj pohyb. Mnoho ľudí začína cvičiť, aby schudli a zlepšili svoje fyzické zdravie, ale s cvičením väčšinou pokračujeme práve vďaka jeho vplyvu na duševné zdravie. Pravidelné cvičenie zvyšuje hladinu endorfínov aj serotonínu a pomáha nám znižovať stres aj úzkosť.

Na zníženie stresu sú dobré aeróbne aktivity alebo chôdza. Bicyklovanie alebo iná forma kondičného cvičenia pomáhajú zlepšiť náladu.

tags: #obezita #a #dusevne #zdravie