Obezita u detí: Príčiny, dôsledky a prevencia

Obezita u detí je citlivá a komplexná téma, ktorá sa dotýka nielen ich fyzického zdravia, ale aj psychiky, sebavedomia a vzťahov. Je to vážny zdravotnícky problém, ktorý je dokonca považovaný za civilizačnú chorobu. Rodičia majú moc zasiahnuť a nikdy nie je neskoro pomôcť dieťaťu na ceste k zdraviu, no čím skôr sa tak stane, tým lepšie preňho.

Čo je detská obezita?

Detská obezita je stav abnormálneho obsahu telesného tuku alebo nadmerného množstva tukového tkaniva, ktorý ovplyvňuje a zhoršuje zdravotný stav pacienta. Je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme. Fyziologicky ide o narušenie energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie, čo je zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme regulovaný hypotalamom.

Globálny a národný kontext

Detská obezita je celosvetovým problémom a jednou z najväčších výziev modernej medicíny. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v posledných desaťročiach počet obéznych detí zvýšil až trojnásobne, pričom tento trend zasahuje všetky krajiny sveta. V roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Do roku 2020 zápasilo s nadmernou telesnou hmotnosťou cez 340 miliónov detí a dospievajúcich v tejto vekovej skupine. Celkový výskyt nadváhy u detí do 5 rokov sa zvýšil za posledných 20 rokov zo 4,8 % na 6,1 % - z 31 miliónov na 42 miliónov. Ak budú súčasné trendy pokračovať, predpokladá sa, že do roku 2025 bude mať 70 miliónov detí nadváhu, resp. obezitu.

Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou. Medzi rokom 2020 a 2021 stúpol počet obéznych detí a mladistvých vo veku do 18 rokov o takmer 10 %, pričom od roku 2018 až do roku 2021 je to celkovo o takmer 70 %. Najvyšší prírastok na váhe bol zaznamenaný u detí vo veku 11 - 15 rokov. Podľa lekárov na Slovensku evidujeme 5 % detí s nadváhou a až 12 % detí s obezitou. Obezita postihuje čoraz mladšie ročníky detí a častejšie ňou trpia chlapci.

Obezita výrazne zasahuje nielen do života samotných chorých, ale zdravotnícky systém a štát stoja ročne miliardy. Napríklad v Českej republike sa táto čiastka v posledných rokoch pohybuje priemerne na 30 miliardách/rok.

Ako rozlíšiť nadváhu a obezitu u detí?

Zatiaľ čo u dospelých sa nadváha či obezita stanovuje na základe BMI (Body Mass Index) alebo množstva telesného tuku, u detí sa odborníci riadia percentilovými grafmi. Pre jednoduché posúdenie obezity slúži BMI, ktorého hodnotu zistíte, keď svoju aktuálnu hmotnosť (kg) podelíte druhou mocninou svojej výšky (m²). Avšak u detí situácia nie je tak jednoduchá, pretože vyvíjajúci organizmus sa mení a s ním prirodzene kolíše aj zdravá hodnota BMI. Preto sa používajú tzv. rastové alebo percentilové grafy, ktoré porovnávajú BMI dieťaťa s hodnotami bežnými v jeho vekovej a pohlavnej skupine.

• Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 85. percentil pre daný vek a pohlavie (niektoré zdroje uvádzajú 90. percentil).
• Obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentil pre daný vek a pohlavie (niektoré zdroje uvádzajú 95. percentil).
• Extrémna obezita je pri 99,5. percentile.

Presné vyhodnotenie BMI a jeho trendu by mal vždy vykonať lekár.

Obezita u malých detí

U detí do 1 roka je obezita pomerne vzácna. To, že je malé dieťa viac zaguľatené, hneď neznamená, že bude v dospelosti obézne. Deti do 3 rokov sa vyvíjajú a rastú. Obzvlášť v prvých mesiacoch života môže dieťa pribrať pomerne rýchlo a byť výraznejšie „zaguľatené“. To je celkom prirodzené, pretože sa rýchlo vyvíja, rastie a akumuluje tukové tkanivo. Každé dieťa má svoje individuálne tempo rastu a vývoja. Niektoré deti môžu mať širšiu telesnú stavbu alebo prirodzene vyššiu hladinu telesného tuku, čo nie je nutne známka budúcej obezity. Akonáhle deti začnú viac aktívne behať, chodiť a objavovať nové pohybové zručnosti, často sa mení aj ich telesná kompozícia (pomer tuku a svalov).

Príčiny detskej obezity

Príčiny detskej obezity sú zvyčajne kombináciou viacerých faktorov. V 90 - 95 % je teda na vine kombinácia viacerých faktorov (polygénna obezita).

Faktory životného štýlu

• Nesprávna strava: Jedným z hlavných dôvodov obezity u detí je nadmerná konzumácia kaloricky bohatých potravín s nízkou výživovou hodnotou. Sladkosti, fast food, sladené nápoje, priemyselne spracované produkty a polotovary tvoria výraznú časť denného príjmu mnohých z nich. Tieto potraviny často obsahujú nadmerné množstvo tukov (najmä nasýtených a trans tukov), cukrov a soli. Z tohto dôvodu tiež menej zasýtia a môžu viesť k prejedaniu sa. Tiež nadmerná veľkosť porcií, nedostatočný príjem ovocia a zeleniny a chaotické stravovanie s vynechávaním raňajok prispievajú k rozvoju obezity.
• Nedostatok pohybu: Moderný spôsob života, ktorý zahŕňa hodiny strávené pred obrazovkami (televízia, počítač, mobilný telefón), priam vytlačil z denného režimu aktívny pohyb vonku. Deti dnes trávia až 7 hodín denne pred obrazovkami, čo je jedným z hlavných faktorov znižovania fyzickej aktivity. Klesajúca fyzická zdatnosť detí v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami a obmedzené možnosti pre prirodzený pohyb kvôli urbanizácii a bezpečnosti tiež hrajú úlohu.
• Nedostatok spánku: Chronický nedostatok spánku môže prispievať k nadváhe prostredníctvom hormonálnej regulácie pocitu hladu a sýtosti. Navyše spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva.
• Sociálne a rodinné prostredie: Ak rodičia zanedbávajú zdravé stravovanie alebo aktívny životný štýl, je pravdepodobnejšie, že dieťa prevezme rovnaké návyky. Výskum ukazuje, že mladý človek od svojich rodičov preberá mnohé, vrátane postoja k stravovaniu a fyzickej aktivite. Dieťa s jedným obéznym rodičom má 50 % šancu na rozvoj obezity, ak sú obézni obaja rodičia, potom je táto šanca dokonca 80 %.
• Obezitogénne prostredie: Vyspelé krajiny do istej miery vytvárajú tzv. obezitogénne prostredie - teda ľahký prístup k potravinám, fastfoodu, takmer neobmedzenej konzumácii jedla, a to všetko s minimálnou fyzickou námahou.

Genetické predispozície

Aj keď genetika zohráva pri vzniku obezity významnú úlohu, väčšina odborníkov súhlasí, že jej vplyv možno zmierniť prostredníctvom zdravého životného štýlu. Genetické faktory môžu ovplyvniť najmä metabolizmus, ukladanie tuku v konkrétnych partiách tela a chuťové preferencie. Dispozícia však ešte neznamená obezitu. Zvýšené riziko detskej obezity je napríklad u matiek-fajčiarok, a to až 1,5-2x.

• Prenatálne vplyvy a pôrodná hmotnosť: Na rozvoj obezity u detí vplýva už ich prenatálny vývoj. Počas rastu embrya v tehotenstve má na jeho budúci život veľký vplyv životný štýl matky. Napríklad, ak je matka obézna, vyššie riziko rozvoja obezity a s ňou spojených ochorení sa prenáša aj na dieťa. Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany sú rizikom pre vznik obezity v detstve. U malých bábätiek je konkrétne riziko v zmene metabolizmu leptínu, ktoré sprevádza nasledujúce obdobie rýchleho priberania na váhe. Nadmerná pôrodná hmotnosť môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu.
• Dojčenie: Výskumy poukazujú aj na to, že deti kŕmené náhradami materského mlieka majú vyššie sklony k obezite ako tie, ktoré boli výlučne dojčené materským mliekom. Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom detskej obezity.
• Ochorenia: Existujú aj určité ochorenia, ktoré či už na základe samotnej patogenézy, alebo liečby môžu viesť k zvýšenému riziku rozvoja obezity, napr. narušená funkcia štítnej žľazy, Cushingov syndróm alebo Prader-Willi syndróm.

Psychologické faktory

Psychologické faktory môžu hrať zásadnú úlohu pri vzniku obezity. Niektoré deti zajadajú svoje emocionálne problémy, stres alebo nudu a obracajú sa k jedlu ako k nástroju na zvládanie svojich emócií. Takýto vzorec správania môže viesť k nekontrolovateľnému príjmu potravy. Psychológovia upozorňujú, že sladkosti rozhodne nie sú vhodným nástrojom odmeny pre deti, pretože to fixuje návyk odmena = sladkosť pre ich budúci život.

Sociálno-ekonomické faktory

V rodinách s nižšími finančnými príjmami môže byť náročné zaistiť deťom zdravú stravu a podporovať u nich aktívny životný štýl. Lacné, vysokokalorické a nezdravé potraviny sú často pre tieto rodiny finančne dostupnejšie.

Dôsledky detskej obezity

Detská obezita je veľmi závažné ochorenie, pretože následky sa často prelínajú aj do dospelého života. Obézne dieťa má oveľa vyššiu šancu, že zostane obéznym aj v dospelosti, pričom niektoré z dôsledkov nadváhy vykazujú kumulatívny charakter - čím dlhšie človek nadmernou hmotnosťou trpí, tým sa zvyšuje aj riziko rozvoja ochorenia. Obézne dieťa má napríklad 5-krát väčšiu šancu na obezitu v dospelosti ako iné dieťa s normálnou hmotnosťou. Až 80 % adolescentov s nadmernou hmotnosťou zostáva obéznych aj v dospelosti (70 % po dosiahnutí veku 30 rokov).

Fyzické zdravotné problémy

Deti s nadváhou a obézne deti majú dlhodobo vyššie riziko rôznych ochorení, ktoré sú v podstate rovnaké ako u dospelých. Obezita u detí môže napomáhať aj rozvoju konkrétneho typu astmy.

• Metabolické poruchy:
  • Cukrovka 2. typu: Diagnostikuje sa u detí stále častejšie, kedysi bola problémom len u dospelých. Telo sa stáva rezistentné na inzulín, čo narúša reguláciu hladiny cukru v krvi.
  • Stukovatenie pečene (steatóza): U obéznych detí je často diagnostikované stukovatenie pečene, ktoré negatívne ovplyvňuje jej funkciu. Môže sa líšiť od jednoduchého stukovatenia pečene až po nealkoholickú steatohepatitídu (NASH).
  • Hormonálne nerovnováhy: Zvýšené množstvo telesného tuku narúša prirodzenú funkciu a rovnováhu pohlavných hormónov u obéznych chlapcov aj dievčat. U obéznych chlapcov naopak môže prísť puberta neskôr. Tukové bunky produkujú niektoré hormóny, medzi ne patria aj ženské pohlavné hormóny - estrogény, čo u chlapcov vyvoláva telesné zmeny označované ako pseudogynekomastia.
  • Inzulínová rezistencia: Tukové tkanivo vytvára v organizme zápalové prostredie a rozvoj inzulínovej rezistencie.
• Kardiovaskulárne problémy: Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku a obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov. Obezita je spojená s vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom a zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení v dôsledku aterosklerózy.
• Problémy s pohybovým aparátom: Nadmerná hmotnosť kladie nadmernú záťaž na kĺby, najmä na bedrá, kolená a členky, čo môže viesť k ich poškodeniu. Rastúce tukové tkanivo niekedy koža nestačí, čo vedie k vzniku strií (pajazvičiek).
• Dýchacie problémy: Obézne deti často v noci chrápu a chrápanie sprevádza aj spánkové apnoe. Apnoe najviac postihuje obéznych chlapcov po 12. roku veku. Pri extrémnej obezite je veľmi závažný tzv. Pickwickov syndróm.
• Iné zdravotné komplikácie: Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí, čo môže mať široké dôsledky nielen v tráviacom trakte, ale aj na imunitu alebo reguláciu pocitu hladu. Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov. Detská obezita je spojená aj s vyššou mierou občasnej alebo pretrvávajúcej migrény. Niektoré údaje naznačujú, že obezita u detí môže vyvolať zníženie účinnosti vakcín.

Psychosociálne dôsledky

Psychické dôsledky sú často prehliadané, no môžu byť rovnako závažné. Deti s nadváhou sú často vystavené šikanovaniu a posmechu, čo vedie k nízkemu sebavedomiu a sebahodnote. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti. Kvôli týmto pocitom mnoho obéznych detí obmedzí svoje sociálne kontakty. Môžu sa cítiť neatraktívne, menejcenné, menej sebavedomé a častejšie čelia šikane zo strany rovesníkov, čo môže viesť k dlhodobým duševným problémom a depresiám. S nadmernou hmotnosťou sa u detí tiež často spájajú psychické problémy, pocity nedostatočnosti alebo väčšie riziko rozvoja narušených stravovacích návykov alebo porúch príjmu potravy vo vyššom veku.

Prevencia a liečba detskej obezity

Nadváhe a obezite je vždy jednoduchšie prechádzať. Rodičia sú kľúčovými aktérmi v boji proti detskej obezite. Zmena nepríde zo dňa na deň, ale s trpezlivosťou a podporou sa dá dosiahnuť veľa. Pri liečbe obezity u detí je nevyhnutné zvoliť postupný prístup. Rýchla strata váhy môže mať negatívne dôsledky na rast a vývoj dieťaťa. Odborníci zdôrazňujú, že u detí nie sú odporúčané príliš obmedzujúce a reštriktívne diéty - pokiaľ je to možné, stanoví sa iba udržiavací príjem s tým, že dieťa ešte „narastie do výšky“. Ak ale máte obézneho potomka, nevešajte hlavu. S liečbou obezity začnite pokojne hneď!

Zdravá strava

• Vyvážený jedálniček: Zamerajte sa na stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, strukoviny, ryby, chudé mäso a kvalitné rastlinné tuky.
• Obmedzenie nezdravých potravín: Minimalizujte konzumáciu priemyselne spracovaných potravín, jedál z fast foodu, sladkostí, sladených nápojov a polotovarov. Striktná prohibícia pochutín ale u detí naopak môže vyvolať túžbu po „zakázanom ovocí“. Jeden cukrík obezitu nespôsobí, ale mal by byť ideálne doplnkom k fyzickej aktivite.
• Zdravé alternatívy: Ponúkajte deťom zdravšie maškrty, ako sú ovocie, orechy, celozrnné sušienky alebo lyofilizované ovocie.
• Veľkosť porcií: Dávajte pozor na primeranú veľkosť porcií, pričom ako orientačná miera môže poslúžiť detská päsť.
• Pravidelnosť stravovania: Dodržiavajte pravidelný stravovací režim s raňajkami, tromi hlavnými jedlami a 1-2 zdravými desiatami počas dňa. Deti by nikdy nemali vynechávať raňajky, pretože po celonočnom hladovaní vyvíjajúci sa detský organizmus potrebuje energiu.
• Hydratácia: Základným nápojom by mala byť čistá voda. Sladené nápoje a ovocné šťavy obsahujú veľa kalórií a mali by sa obmedziť. Mlieko a kakao sú skôr súčasťou jedla ako nápoja na uhasenie smädu.
• Vypestujte si cit pre hlad a sýtosť: Nenuťte dieťa do jedla, ak sa cíti sýte, a reagujte na jeho signály hladu.
• Spoločné stolovanie: Jedzte spoločne s rodinou v pokojnom prostredí bez rušivých vplyvov (televízia, mobil).
• Rodičovský príklad: Vytvárajte pozitívne vzory. Ak rodičia pravidelne jedia zdravé jedlo a cvičia, dieťa s väčšou pravdepodobnosťou prijme rovnaké návyky. Zapojte deti do prípravy jedla, spoločné varenie je nielen zábavné, ale tiež učí deti rozpoznávať zdravé potraviny.
• Dojčenie a zavádzanie príkrmov: Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom detskej obezity. Výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov, pokračovať je potom vhodné až do 2 rokov. Pri zaraďovaní príkrmov by sa dieťa malo zoznámiť s čo najpestrejšou škálou chutí. Je správne nechať dieťa spoznávať rôzne chute, a zároveň rešpektovať jeho pocit plnosti.

Fyzická aktivita

• Každodenný pohyb: Podľa WHO by deti mali mať denne aspoň 60 minút fyzickej aktivity. Je potrebné ich v pohybe povzbudzovať a mať v rodičoch podporu.
• Zábavné aktivity: Vyberajte pohybové aktivity, ktoré dieťa baví, či už ide o hry vonku, beh, bicyklovanie, plávanie, tanec alebo kolektívne športy.
• Spoločné aktivity: Zapojte sa do pohybu spolu s deťmi, buďte im vzorom. Naplánujte rodinné výlety, prechádzky, zahrajte si futbal na dvore alebo skúste tanec v obývačke.
• Obmedzenie času pri obrazovkách: Zníženie času stráveného pri televízore alebo počítači umožňuje viac priestoru na pohyb. Stanovte pravidlá pre sledovanie médií a obmedzte čas strávený pred obrazovkami.
• Prispôsobenie aktivít: U detí s nadmernou hmotnosťou je žiaduce podporovať ich vo fyzickej aktivite. Pre veľmi obézne deti nie sú vhodné športy zaťažujúce pohybový aparát, ako beh alebo skoky. Je na mieste začať napríklad pravidelnou svižnou chôdzou, plávaním alebo jazdou na bicykli.

Ďalšie dôležité aspekty

• Dostatok spánku: Zabezpečte deťom dostatočný a kvalitný spánok.
• Vyhľadanie odbornej pomoci: V prípade potreby sa obráťte na pediatra, dietológa, psychológa alebo nutričného terapeuta.
• Rola školy: Školy by mali vzdelávať o zdravej výžive, podporovať pohybové aktivity a zabezpečovať zdravé stravovanie v školských jedálňach. Programy zamerané na vzdelávanie rodičov, škôl a detí majú zásadný význam.

Liečebné intervencie

Pokiaľ je miera obezity závažná, alebo hrozí skorý rozvoj zdravotných komplikácií, najlepší postup zvolí lekár spoločne s nutričným terapeutom. V niektorých prípadoch môžu byť vhodnou súčasťou terapie aj psychoterapeutické sedenia, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia. Pre veľmi závažné prípady, keď riziká komplikácií plynúcich z obezity predstavujú bezprostredné ohrozenie, sa zvažuje farmakologická liečba (napr. Orlistat) alebo chirurgický zákrok (bariatrické operácie), ktorý je však u detí a dospievajúcich poslednou možnosťou. Pri chirurgickom zákroku je nutné brať do úvahy aj možné výživové nedostatky.

tags: #obezita #u #deti #kreslene