Obezita a jej komplexný vplyv na imunitný systém

Hoci je v súčasnosti moderné stravovať sa zdravo, odborníci tvrdia, že realita je tomu vzdialená. Obezita predstavuje závažný zdravotný problém, ktorý môže viesť k rôznym komplikáciám a je spojená so zhoršenou imunitnou odpoveďou organizmu. Obezita sa zaraďuje medzi chronické ochorenia a je charakterizovaná zvýšeným telesným tukom.

Rozšírenosť obezity a nadváhy

Podľa výskumu z roku 2018 má na Slovensku problém s nadváhou, čiže obezitou, až dve tretiny dospelých. To nás robí šiestym najobéznejším národom na svete. ,,60% dospelej populácie na Slovensku má nadváhu, 25% zápasí s obezitou a obezitou 3. stupňa trpí asi 1% dospelej populácie, čo predstavuje asi 33-tisíc osôb.“ V Európe trpí obezitou približne 17 % dospelých a viac než polovica populácie má nadváhu.

Pokiaľ sa nezmenia stravovacie návyky populácie, v roku 2030 bude podľa zistení vedcov obézny každý druhý Európan. Svetová zdravotnícka organizácia označila situáciu za epidémiu, ktorá sa v posledných desaťročiach dramaticky zhoršila. Od polovice 70. rokov sa výskyt obezity v Európe zvýšil o viac než sto percent.

Definícia a klasifikácia obezity

Obezita vzniká pri takom zmnožení tukového tkaniva, ktoré vedie k rozvoju patofyziologických procesov. V klinickej praxi sa najčastejšie stretávame s bežnou obezitou, ktorá predstavuje chronické ochorenie s kardiometabolickými, genómovo-imunologickými a psychosociálnymi následkami.

Typy obezity

• Primárna obezita vzniká na základe nerovnováhy v príjme potravy - príjem prevyšuje energetický výdaj. Pri minime pohybu počas dňa a prijatím príliš veľkého množstva kalórií telo nadbytočnú energiu ukladá do tukových zásob.
• Sekundárna obezita vzniká ako následok rôznych ochorení, napríklad poruchy štítnej žľazy, mozgové nádory či užívanie niektorých druhov liekov.

Nadváha je označovaná ako predstupeň alebo I. štádium obezity.

Index telesnej hmotnosti (BMI) - Ako ste na tom vy?

BMI patrí medzi najviac používané metódy merania obezity. Počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch (BMI = m/h²).

Výsledky BMI:

• do 18,5: Podvýživa. Čím je číslo menšie, tým viac sa približujete k podvýžive. Týka sa predovšetkým trpiacich anorexiou či bulímiou. Telo nie je dostatočne vyživované, chýbajú mu základné stopové prvky, čo sa prejavuje častými ochoreniami a celkovým oslabením organizmu.
• 18,5 - 24,99: Optimálna váha / Normálna hmotnosť. Človek s týmto BMI by si mal svoju váhu udržať vyváženou stravou a dostatkom pohybu. Zdravotné riziko komplikácií je nízke.
• 25 - 29,99: Nadváha. Zdravotné riziko komplikácií je zvýšené. Väčšinou ide o nesprávne stravovacie návyky, napríklad nadmerné konzumovanie večer a v noci, alebo nevyvážený podiel tukov a iných zložiek potravy. Takisto je tu častý nedostatok pohybu či sedavé zamestnanie.
• 30 - 34,99: Obezita prvého stupňa. Zdravotné riziko komplikácií je vysoké. Je nutná okamžitá zmena životného štýlu.
• 35 - 39,99: Obezita druhého stupňa.
• 40 a viac: Obezita tretieho stupňa / Morbídna (ťažká) obezita. Zdravotné riziko komplikácií je veľmi vysoké.

Obezita ako fenomén 21. storočia

S rozvojom vedy a techniky sa v posledných desaťročiach zvýšila produkcia mäsa. Je dostupnejšie, a tak ho jeme častejšie. Tomu nasvedčujú aj dáta, podľa ktorých konzumujeme viac kuracieho či bravčového mäsa, ale aj masla, sladkostí a sladených vôd. Naopak, spotreba ovocia, zeleniny či strukovín klesá, rovnako ako aj spotreba mliečnych výrobkov. V jednoduchosti, prijímame kalorickejšie potraviny, než naši predkovia. A k tomu sa aj menej hýbeme.

Vplyv obezity na imunitný systém

Nadhmotnosť dokáže meniť imunitné funkcie, vďaka čomu sú ľudia náchylnejší na infekcie. V organizme obézneho človeka dochádza k nezvratným imunologicko-metabolickým zmenám. Obezita oslabuje schopnosť imunitného systému brániť sa. Nadbytočný tuk a kilogramy navyše znamenajú pre telo záťaž, pri ktorej sa obmedzuje schopnosť pľúc rozširovať sa.

Tukové tkanivo nie je len zásobárňou energie, ale aj aktívny endokrinný orgán produkujúci adipokíny a cytokíny. U obezity dochádza k infiltrácii tukového tkaniva prozápalovými imunitnými bunkami (makrofágy M1, T-lymfocyty, B-lymfocyty), čo vedie k miernemu chronickému zápalu (hs CRP ≥ 1 mg/l).

Obezita spôsobuje dlhodobý, mierny zápal v tele, najmä v tukovom tkanive, kde dochádza k infiltrácii prozápalových imunitných buniek a k zvýšenej produkcii zápalových cytokínov. Táto chronická zápalová aktivácia (hs CRP ≥ 2 mg/l) je základom pre rozvoj inzulínovej rezistencie, metabolického syndrómu, diabetu 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení.

Obezita mení zloženie aj funkciu imunitných buniek. Dochádza k zníženiu aktivity prirodzených NK buniek, ktoré sú kľúčové pre obranu proti vírusovým infekciám a nádorom. Obézni jedinci majú preukázateľne horšiu odpoveď na očkovanie (napríklad proti Covidu-19 a chrípke o 50 %) a ich telo sa pomalšie vysporiadava s vírusovými infekciami. U obéznych osôb je vyššie riziko závažného priebehu infekčných chorôb a vyššia mortalita. Obezita je spojená s menej rozmanitou črevnou mikrobiotou, čo ďalej oslabuje imunitnú odpoveď a zvyšuje náchylnosť k prozápalovým ochoreniam.

Obezita dlhodobo narúša rovnováhu imunitného systému, podporuje vznik chronického zápalu, znižuje obranyschopnosť proti infekciám aj nádorom, zhoršuje odpoveď na očkovanie a zvyšuje riziko metabolických, kardiovaskulárnych, respiračných, nefrologických a autoimunitných ochorení.

Prečo je COVID-19 nebezpečnejší pre ľudí s obezitou?

Obezita má výrazne negatívny vplyv na priebeh choroby spôsobenej Covid-19. Môžu za to aj pridružené ochorenia vznikajúce kvôli nadmernej váhe. Podľa CDC a na základe dôkazov z nedávnych štúdií sú obezita a ťažká obezita ochoreniami, ktoré zvyšujú riziko závažných ochorení vyvolaných COVID-19 v akomkoľvek veku. Globálna analýza porovnávajúca 75 štúdií tvrdí, že obezita znižuje šancu na prežitie približne o polovicu. ,,Ľudia s obezitou majú zároveň o 46% vyššiu pravdepodobnosť, že sa nakazia a o 74% väčšie riziko, že skončia na jednotke intenzívnej starostlivosti. Zároveň ich vakcína chráni menej ako ľudí so zdravou váhou.“

Vedci zistili, že pravdepodobnosť nepriaznivého priebehu ochorenia rástla s rastúcou telesnou hmotnosťou. Obezita je navyše často spájaná s chronickým zápalom, ktorý ohrozuje celkovú imunitu organizmu. Brušný tuk môže tiež produkovať hormón, ktorý komplikuje prekonanie koronavírusu.

Výskum publikovaný v prestížnom medicínskom časopise The Lancet prináša znepokojujúce čísla: ľudia s obezitou čelia približne o 70 percent vyššiemu riziku, že skončia v nemocnici alebo zomrú v dôsledku infekčného ochorenia. Išlo o viac než 67-tisíc dospelých z Fínska a vyše 470-tisíc účastníkov z britskej databázy UK Biobank. Počas obdobia sledovania, ktoré trvalo v priemere 13 až 14 rokov, sa ukázalo, že riziko závažného priebehu infekčných ochorení rastie úmerne s hmotnosťou. Nešlo pritom len o jednu konkrétnu diagnózu. Zvýšené riziko sa týkalo širokého spektra ochorení od chrípky a COVID-19 cez zápaly pľúc až po gastrointestinálne infekcie. Najvýraznejšie ohrození boli ľudia s najvyšším stupňom obezity (BMI 40 a viac), u ktorých bolo riziko vážnych komplikácií približne trojnásobné v porovnaní s osobami so zdravou hmotnosťou. Výsledky tak naznačujú jasnú súvislosť medzi množstvom telesného tuku a schopnosťou tela zvládnuť infekčnú záťaž.

Odborníci upozorňujú, že obezita nie je len estetický problém, ale komplexný metabolický stav. Nadbytočné tukové tkanivo funguje ako aktívny orgán, ktorý produkuje zápalové látky a dlhodobo udržiava organizmus v stave chronického, nízkoúrovňového zápalu. Tento stav môže narušiť fungovanie imunitného systému. Imunitné bunky v tele človeka s obezitou často nereagujú tak efektívne, ako by mali. Obranyschopnosť môže byť oslabená, reakcia na vírusy či baktérie pomalšia alebo menej koordinovaná. Zároveň sa ukazuje, že metabolické poruchy spojené s obezitou, napríklad inzulínová rezistencia, môžu nepriamo zhoršovať schopnosť tela zvládnuť akútnu infekciu. Vedci pripúšťajú, že biologické mechanizmy ešte nie sú úplne objasnené. Obezita sa však javí ako rizikový faktor naprieč rôznymi typmi infekčných ochorení, čo naznačuje, že ide o systémový problém, nie o izolovaný jav.

Zdravotné dôsledky obezity

Obézni ľudia majú vyšší predpoklad na rozvoj chronických ochorení. Konkrétne, majú až o 60 % vyššie riziko, že dostanú cukrovku 2. typu, o 20 % vyššie riziko opakovaného zvýšeného tlaku v krvi či ischemickej choroby srdca a o 10 % až 30 % vyššie riziko nárastu nádorových ochorení.

Medzi najčastejšie zdravotné riziká spojené s obezitou patria:

• Kardiovaskulárne ochorenia: Zvýšená telesná hmotnosť zaťažuje srdce a môže viesť k vysokému krvnému tlaku, ateroskleróze, ischemickej chorobe srdca, infarktu myokardu či mozgovej mŕtvici.
• Cukrovka 2. typu (diabetes mellitus): Obezita je hlavný rizikový faktor pre vznik cukrovky 2. typu.
• Poruchy dýchania: Obezita môže spôsobiť problémy s dýchaním, vrátane spánkového apnoe (prerušované dýchanie počas spánku) a zhoršenie pľúcnej funkcie.
• Poruchy pohybového aparátu: Nadmerná telesná hmotnosť zaťažuje kĺby, najmä kolená a bedrá, čo môže viesť k artróze a iným ochoreniam pohybového aparátu. Problémy s pohybovým aparátom nevynímajúc.
• Nádorové ochorenia (rakovina): Obezita zvyšuje riziko niektorých druhov rakoviny, vrátane rakoviny prsníka, hrubého čreva, maternice, obličiek a pankreasu. V organizme s nadbytkom tuku neustále prebieha zápal, čo je naozaj silný súper aj pre tú najlepšiu imunitu. Tá často začne zlyhávať, aj preto je obezita príčinou oveľa väčšieho počtu nádorových ochorení, než spôsobuje všeobecný strašiak - fajčenie.
• Ochorenia tráviaceho traktu: Obezita môže zvýšiť riziko vzniku ochorení, ako sú refluxná choroba pažeráka, žlčové kamene či problémy s pečeňou, vrátane nealkoholového stukovatenia pečene.
• Psychické problémy: Následná stigmatizácia obéznych ľudí spoločnosťou môže viesť aj k psychickým ťažkostiam. Depresie či nízke sebavedomie zasahuje aj do osobného života človeka. Môže ovplyvniť jeho následné vzdelanie, ak hovoríme o dospievajúcich, alebo napríklad sťažiť získanie zamestnania či partnera. Obezita môže viesť k nízkemu sebavedomiu, depresii a úzkosti. Sociálny tlak a stigmatizácia často negatívne ovplyvňujú duševné zdravie ľudí s nadhmotnosťou a obezitou.
• Hormonálne poruchy: U žien môže obezita spôsobovať nepravidelný menštruačný cyklus, syndróm polycystických ovárií a problémy s plodnosťou.
• Vysoká hladina cholesterolu: Zvýšené hladiny cholesterolu a triglyceridov sú bežné u obéznych ľudí, čo môže viesť k zúženiu priesvitu ciev pri ateroskleróze.

Okrem fyzických zdravotných problémov môže obezita negatívne ovplyvniť aj kvalitu života:

• Obmedzenie pohybu: Nadhmotnosť a obezita môžu obmedziť fyzickú aktivitu a znížiť celkovú výkonnosť jedinca.
• Sociálne problémy: Obezita môže viesť k diskriminácii a sociálnej izolácii.
• Znížená dĺžka života: Osoby s obezitou majú v priemere kratšiu strednú dĺžku života, vedúcu k inzulínovej rezistencii, kôrnateniu ciev, k rôznym srdcovo-cievnym komplikáciám a k zlyhávaniu pečene a obličiek.

Príčiny obezity: Genetika a prostredie

Obezita je komplexný problém, ktorý má mnoho príčin. Bežná obezita sa vyznačuje pozvoľným nástupom a k jej rozvoju je nutná kombinácia proobezitogénneho genómu a neprimerane zvýšeného príjmu potravy vzhľadom k energetickému výdaju v obezitogénnom prostredí.

Genetické faktory

Odborníci tvrdia, že genetika k vzniku obezity prispieva len z 10 % až 15 %. Hoci to nie je malé číslo, stále je 85 % vo vašich rukách a nohách. Do dnešného dňa bolo objavených viac ako 400 génov, ktoré prispievajú k zvýšenej hmotnosti u ľudí. Väčšina z nich môže za nadváhu a obezitu len nepriamo, ale nájdu sa aj také, ktoré majú výrazný vplyv na náš apetít, pocit sýtosti, metabolizmus, rozloženie tukov v tele a na sklony k prejedaniu sa pri strese.

Tieto gény sa niekedy označujú za šetrné. V minulosti nám poskytovali evolučnú výhodu. Ľudia, ktorí si dokázali uchovávať energiu v tukových zásobách aj pri zníženom množstve jedla a zvýšenej fyzickej aktivite, mali väčšiu šancu prežiť ako tí, ktorých DNA šetrné gény neobsahovala. Lekárska fakulta Harvardovej univerzity v Bostone uvádza, že vplyv genetiky môže byť u niektorých ľudí na úrovni 25 % a u iných môže dosahovať až 80 %.

Genetika zohráva kľúčovú úlohu v nadmernej hmotnosti, ak:

• človek trpí nadváhou väčšinu svojho života.
• jeden alebo obaja rodičia a viacerí pokrvní príbuzní majú nadváhu. V prípade, že obaja rodičia trpia obezitou, je pravdepodobnosť obezity u dieťaťa až 80 %.
• úbytok na váhe neprichádza ani pri niekoľkomesačnom zvýšení fyzickej aktivity a konzumácii nízkokalorických jedál.

Genetika má menší vplyv na nárast hmotnosti, ak:

• má človek ľahký prístup k nezdravým potravinám.
• pri miernej nadváhe dokáže schudnúť, keď dodržiava stravovací a cvičebný plán.
• priberá na hmotnosti počas sviatkov, pri zníženej fyzickej aktivite a v psychicky náročnom období.

Faktory prostredia

Sú to všetky vonkajšie faktory, ktoré spôsobujú, že konzumujeme väčšie množstvo potravy a hýbeme sa menej, ako by sme sa mali. Takýto vplyv začína v živote človeka už krátko po jeho počatí. Deti, ktorých mamy fajčia počas tehotenstva, majú vyššie riziko, že budú v dospelosti trpieť nadváhou alebo obezitou. Rovnako sa riziko zvyšuje aj u detí matiek, ktoré majú diabetes.

Po narodení môže budúcu váhu dieťaťa ovplyvniť napríklad dĺžka dojčenia. Deti, ktoré sú dojčené dlhšie ako tri mesiace, majú menšie riziko vzniku nadváhy v období dospievania.

K nadváhe a obezite prispievajú tiež tieto faktory:

• konzumácia sladených nápojov
• zvýšený príjem kalórií z ultraspracovaných potravín
• sedavý spôsob života
• nízky denný počet krokov
• nedostatok spánku
• stres

Kombinácia týchto faktorov v spojení s vplyvom genetiky spôsobuje, že pre takýchto ľudí je veľmi náročné udržiavať si zdravú telesnú hmotnosť. Ak patríte medzi nich, využite pomoc odborníkov, ktorí vám pomôžu úspešne zvládnuť zmenu životného štýlu.

Liečba a prevencia obezity

Liečba obezity každého stupňa patrí do rúk odborníkov. Je naivné myslieť si, že stačí držať diétu a človek si poradí sám. To, samozrejme, neznamená, že pre seba nemôže nič urobiť.

Najefektívnejším spôsobom je úprava životosprávy - predovšetkým stravy a pohybu. Ak chcete schudnúť, je nutné prijať menej kalórií, než vydáte. Jednoduchá rada znie, že treba denne prijať menej kalórií, ako spálime. Lenže ona nie je až taká jednoduchá - náš metabolizmus totiž ovplyvňujú genetické a environmentálne faktory. Aj oni môžu za to, ako rýchlo kalórie spálime a aký typ potravín si vyberáme. Kľúčom ku všetkému je robiť malé, postupné, ale dlhotrvajúce zmeny životného štýlu. Zmena stravovacích návykov, pravidelný pohyb, odpočinok a trpezlivosť sú tie najlepšie veci k ceste, ako schudnúť. Úspešné zvládnutie dlhodobej zmeny životného štýlu človeka s obezitou si vyžaduje komplexnú starostlivosť od vzdelaného lekára, cez podporu duševného zdravia, až po možnosť zdravo sa stravovať a pravidelne sa hýbať.

Zásady zdravej stravy

Je potrebné znížiť príjem energie, predovšetkým nadbytočných cukrov a tukov živočíšneho pôvodu. Medzi najdôležitejšie zásady zdravej stravy zaraďujeme:

• Strava by mala byť dostatočne pestrá a v menších porciách, 4-5x za deň (individuálne môže byť aj menej).
• Obmedzenie jednoduchých cukrov (sladkosti, rafinovaný cukor) a živočíšnych tukov (oškvarky, slanina, údeniny, masť, maslo, tučné mäso, plnotučné a smotanové výrobky).
• Konzumovať čerstvé jedlá (vyhýbať sa fastfoodom, spracovaným potravinám, polotovarom).
• Pridávať stravu bohatú na vlákninu (ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, strukoviny).
• Dodržiavať pitný režim (2-3l vody denne).

Pohyb a podpora imunity

Dôležité je tiež zvýšenie pohybovej aktivity. Pandémia koronavírusu viacerých z nás prinútila pracovať na home-office, čo ešte viac zvyšuje riziko nadváhy či obezity. Ak vám podľa BMI testu vyšlo, že máte optimálnu váhu, pokračujte v tom, čo doteraz.

Podpore imunity okrem vyváženej stravy alebo lekárom naordinovanej diéty určite prospieva pravidelný režim, v ktorom sa strieda primeraná fyzická a psychická námaha s oddychom. Dôležitý je aj kvalitný spánok. Počas redukčnej diéty potrebuje organizmus vitamíny, minerály a ďalšie látky, ktoré podporujú imunitu a nie sú dostatočne obsiahnuté v strave.

Účinky polysacharidov nazývaných beta glukány sú známe už niekoľko desaťročí a lekári odporúčajú ich užívanie vo forme výživových doplnkov, najmä ak majú vysoký obsah čistého beta glukánu, čoraz častejšie. Bolo a je opakovane dokázané, že sú to veľmi silné antioxidanty, ktoré pomáhajú zlepšovať nešpecifickú imunitu, zvyšujú odolnosť organizmu voči psychickému aj fyzickému stresu, prispievajú k obnove buniek. Podľa niektorých štúdií beta-1,3/1,4-D glukány z obilnín znižujú hladinu takzvaného zlého cholesterolu a zároveň zlepšujú glykemickú odpoveď organizmu, čo je pri nadváhe veľmi dôležité.

Alarmujúce štatistiky a strategické ciele

Ak sa výsledky štúdie prenesú na celosvetové údaje o úmrtnosti a výskyte obezity, obraz je ešte alarmujúcejší. Odhady naznačujú, že približne 9 až 11 percent úmrtí súvisiacich s infekčnými ochoreniami by mohlo byť potenciálne odvrátiteľných, ak by sa podarilo obezitu eliminovať. Záťaž sa však výrazne líši medzi krajinami. V štátoch s vysokým výskytom obezity tvorí jej podiel na úmrtiach v dôsledku infekcií podstatnú časť. Spojené štáty patria medzi najviac postihnuté krajiny, no zvýšené riziko sa týka aj viacerých európskych štátov vrátane Španielska, Veľkej Británie či Nemecka. Naopak, krajiny s nižšou mierou obezity, ako India alebo Čína, vykazujú nižší podiel infekčných úmrtí pripisovaných nadmernej hmotnosti.

Ambície zastaviť rast obezity na úrovni z roku 2010 sa zatiaľ nepodarilo naplniť ani jednej európskej krajine. Nové strategické plány do roku 2030 preto rátajú s ambicióznym cieľom - dosiahnuť výrazné zníženie priemerného BMI populácie a zároveň zastaviť rast detskej obezity.

Prevencia ako ochrana pred infekciami

Zistenia výskumu naznačujú, že podpora zdravého životného štýlu môže mať širší význam, než sa doteraz predpokladalo. Redukcia hmotnosti, vyvážená strava a pravidelný pohyb nie sú len nástrojom na zlepšenie metabolického zdravia, ale potenciálne aj spôsobom, ako znížiť riziko vážneho priebehu infekčných ochorení.

Odborníci zdôrazňujú potrebu systémových opatrení od lepšej dostupnosti cenovo prijateľných a kvalitných potravín až po vytváranie podmienok pre každodennú fyzickú aktivitu. Individuálne rozhodnutia totiž často ovplyvňuje prostredie, v ktorom ľudia žijú. Hoci ide o observačný výskum, ktorý nedokáže jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť, rozsah dát a dlhodobé sledovanie účastníkov poskytujú silný argument pre to, aby sa obezita vnímala aj ako významný rizikový faktor pri infekčných ochoreniach.

tags: #obezita #zvysena #imunita