Štítna žľaza a jej vplyv na telesnú hmotnosť

Je veľká asi ako golfová loptička a váži menej ako stredne veľká paradajka. Reč je o štítnej žľaze. Tento nenápadný orgán má pre zdravie zásadný význam. Problémy s ňou počas svojho života zažije približne každý desiaty človek, pričom ženy sú postihnuté až trikrát častejšie.

Štítna žľaza (lat. glandula thyroidea) je malý dvojlalokový orgán pripomínajúci motýlie krídla. Nachádza sa v prednej časti krku pod hrtanom, u mužov pod ohryzkom. Aj keď má iba 10 až 20 gramov, zohráva zásadnú úlohu v ľudskom metabolizme.

Jej primárnou funkciou je vylučovanie hormónov. Najmä dva z nich, tyroxín (označovaný aj ako T4) a trijódtyronín (T3), ovplyvňujú mnohé procesy v organizme. Regulujú telesnú teplotu, tvorbu krvi, srdcovú frekvenciu, využívanie energie, spotrebu kyslíka, ale aj kognitívne funkcie.

Štítna žľaza je tiež previazaná s imunitným systémom. Jej hormóny podporujú funkciu bielych krviniek, predovšetkým monocytov a makrofágov, ktoré sú základným stavebným kameňom obranyschopnosti. Akýkoľvek problém so štítnou žľazou sa môže prejaviť aj vyššou chorľavosťou.

Okrem toho je jej funkcia úzko spätá s reguláciou telesnej váhy. Keď žľaza funguje tak, ako má, metabolizmus je v rovnováhe. Telo optimálne využíva energiu, čo potrebuje, spáli, zvyšok ukladá. Problém však vzniká, keď sa štítna žľaza stane nadmerne (hypertyreóza) alebo nedostatočne aktívnou (hypotyreóza).

Vplyv štítnej žľazy na metabolizmus a telesnú hmotnosť

Mnoho ľudí sa neustále snaží schudnúť, iní zas pribrať. Môže však nastať situácia, kedy človek vyskúša všetky odporúčania týkajúce sa stravy aj pohybu a výsledok sa nechce dostaviť. V takýchto prípadoch je dôležité zvážiť možný vplyv štítnej žľazy. Hormóny štítnej žľazy sa podieľajú na regulovaní metabolizmu a hladiny vápnika v krvi.

Poruchy funkcie štítnej žľazy a ich symptómy

Väčšina zdravotných komplikácií so štítnou žľazou sa týka jej schopnosti produkovať hormóny. Nadmerná i nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy sú najčastejšie diagnostikovanými ochoreniami tohto orgánu. Hypotyreóza sa však vyskytuje približne päťkrát častejšie než hypertyreóza. Napriek tomu, že zníženou alebo zvýšenou funkciou štítnej žľazy trpia v súčasnosti približne iba dve percentá populácie, netreba príznaky prehliadať a tento problém zanedbať. Existuje niekoľko rizikových faktorov a príznakov, ktoré pomôžu určiť, že niečo so štítnou žľazou nie je v poriadku. Celkovo sa udáva približne desať ochorení štítnej žľazy.

Hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy)

Hypotyreóza alebo znížená funkcia štítnej žľazy sa prejavuje najmä únavou, nedostatkom energie, vypadávaním vlasov, lámavosťou nechtov, spomalenosťou, zimomravosťou alebo náhlym nárastom telesnej hmotnosti. Pri hypotyreóze štítna žľaza produkuje nedostatočné množstvo hormónov, čo metabolizmus neprirodzene spomaľuje. Dôsledkom je nárast telesnej hmotnosti, únava a ťažkosti s chudnutím aj pri zdravej strave a aktívnom cvičení. Spôsobuje zníženie bazálneho metabolizmu, čo sa môže neskôr odzrkadliť kilami navyše. Udáva sa, že spôsobuje príbytok asi 6-7 kg a nie je teda primárnou príčinou obezity. Aj pri hypotyreóze sú možnými symptómami podráždenosť, napätie či úzkosť.

Znížená činnosť štítnej žľazy môže spomaliť metabolizmus, ale len pokiaľ je ochorenie neliečené. Pokiaľ máte ochorenie potvrdené a ste liečení, dosahujete dobré výsledky, čo by nemalo mať vplyv na priebeh chudnutia. Aj v prípade, keď máte zníženú činnosť štítnej žľazy, môžete byť štíhli. Pri zníženej činnosti štítnej žľazy sa chýbajúce hormóny nahrádzajú liekmi a metabolizmus, ktorý štítna žľaza reguluje, funguje normálne. Nie sú preto žiadne dôvody, ktoré by vám bránili dosiahnuť normálnu hmotnosť. Pri liečbe hypotyreózy je kľúčové určenie príčiny jej nedostatočnej činnosti. Pacientom je spravidla predpísaná náhrada chýbajúcich hormónov, respektíve dopĺňanie jódu.

S chudnutím je to veľmi individuálne a pri chudnutí je dôležité dosiahnuť regulovaný energetický deficit a výdaj energie. Štítna žľaza veľmi ovplyvňuje metabolizmus tukov a vstrebávanie kalcia.

Hypertyreóza (zvýšená funkcia štítnej žľazy)

V prípade hypertyreózy štítna žľaza produkuje nadmerné množstvo hormónov, čo vedie k neregulovanému zrýchleniu metabolizmu. Hoci to zrejme znie ako účinný spôsob chudnutia, realita nie je taká ružová. Tento stav totiž môže viesť k nezdravému úbytku hmotnosti, búšeniu srdca, nadmernému poteniu, traseniu rúk, svalovej únave, aj k podráždeniu či úzkostiam.

Tieto symptómy sa spravidla objavia bez zjavnej príčiny. Zvyčajne je prvým príznakom úbytok hmotnosti, a to aj vtedy, ak mu nezodpovedá fyzická aktivita či obmedzenie stravy. Nasleduje potenie, búšenie srdca, prípadne ďalšie symptómy. Zvýšenej funkcie štítnej žľazy sa môžeme právom obávať vtedy, ak nevieme nijakým iným spôsobom vysvetliť neželané chudnutie, stratu hmotnosti a neschopnosť pribrať (napriek vhodným opatreniam).

Liečba hypertyreózy zväčša spočíva v podávaní prostriedkov na zníženie funkcie štítnej žľazy, tyreostatík, a redukcii jódu v strave. Ak organizmus nereaguje na tento typ liečby, môže byť potrebné chirurgické odstránenie štítnej žľazy.

Struma a rakovina štítnej žľazy

Problém so štítnou žľazou môže nastať aj pri jej abnormálnom zväčšení, takzvanej strume. Struma je často symptómom hypo či hypertyreózy. Ide o abnormálne zväčšenie štítnej žľazy, často v dôsledku nedostatku jódu v strave. Príčinou môže byť aj infekčný zápal, onkologické či autoimunitné ochorenia. Zväčšenie štítnej žľazy je viditeľné i voľným okom. V pokročilých štádiách sa na krku pacienta vytvorí hrčka, ktorá vyvoláva tlak na okolité tkanivá a dýchacie cesty. Najvýraznejším symptómom sú ťažkosti pri prehĺtaní či dýchaní, no toto ochorenie môže byť aj bezpríznakové. Vtedy hovoríme o netoxickej strume. Väčšina strúm je nezhubných a ich prognóza priaznivá. K zmenšeniu dochádza zvýšením príjmu jódu, prípadne odstránením tkaniva chirurgickým zákrokom. Ak ide o zápal štítnej žľazy, je potrebné preliečiť zápal, a je veľká šanca, že sa po čase štítna žľaza dá do poriadku.

V neposlednom rade je celosvetovo na vzostupe aj diagnostika rakoviny štítnej žľazy. Štatisticky je zhubná približne každá dvadsiata struma. U žien je miera výskytu onkologického ochorenia štítnej žľazy 2 až 3-krát vyššia ako u mužov. Súčasťou liečby zhubného ochorenia štítnej žľazy je zväčša chirurgické odstránenie. Človek prežije aj bez nej, no do konca života však musí užívať hormóny, ktoré produkuje.

Diagnostika a vyšetrenie štítnej žľazy

Diagnostiku akýchkoľvek problémov súvisiacich so štítnou žľazou má na starosti endokrinológ. Ak nemáte diagnózu potvrdenú a máte hlavné príznaky ochorenia, požiadajte svojho lekára o endokrinologické vyšetrenie, ktoré zdravotný problém jednoznačne potvrdí alebo vylúči. V súčasnosti existuje viacero metód, ktoré kombinujú klinické, laboratórne a zobrazovacie vyšetrenie. Obe poruchy - znížená aj zvýšená funkcia - sú v súčasnosti liečiteľné farmakologicky, chirurgicky alebo prostredníctvom rádioterapie.

Krvné testy

• Krvné testy na TSH zisťujú koncentráciu takzvaného tyreotropného hormónu, vylučovaného podmozgovou žľazou (hypofýzou). Vyššia koncentrácia v krvi je spravidla signálom nedostatočnej funkcie štítnej žľazy, naopak nižšia koncentrácia nadmernej činnosti.
• Krvné testy na T3 a T4 sa robia súbežne s meraním hodnôt TSH. Zisťuje sa priamo koncentrácia tyroxínu a trijódtyronínu v krvi.
• Krvné testy na protilátky zisťujú prítomnosť telom vylučovaných protilátok, ktoré ovplyvňujú funkciu štítnej žľazy. Ak sú ich hodnoty vysoké, môže ísť o autoimunitné ochorenie (napríklad Hashimotova tyreoiditída či Gravesova-Basedowova choroba). V takom prípade telo napáda vlastnú štítnu žľazu, narúša jej štruktúru a funkciu.

Sonografické vyšetrenie

Sonografické vyšetrenie dokáže odhaliť akékoľvek fyzické abnormality štítnej žľazy, ako sú uzliny alebo cysty. Aj keď nemusia priamo ovplyvňovať jej funkciu, ich prítomnosť môže signalizovať iný problém. Sonografia tiež v istých prípadoch dokáže odhaliť zápal charakteristický pre autoimunitné ochorenia. Lekári odporúčajú základné sonografické vyšetrenie štítnej žľazy v závislosti od veku človeka:

• raz za 5 rokov - ľudia do 40. roku života,
• každý rok - ľudia po 40. roku života.

Pacienti s chronickými endokrinnými ochoreniami by ho mali absolvovať každého pol roka.

Výživa a podpora zdravej štítnej žľazy

Pri podpore zdravia štítnej žľazy zohráva kľúčovú úlohu to, čo jeme. Vitamíny a minerály v strave pomáhajú pri tvorbe a regulácii hormónov tyroxínu a trijódtyronínu. Okrem toho je vhodné kontrolovať hladiny vitamínov A, D a B12, ktoré môžu ovplyvňovať celkové zdravie štítnej žľazy.

Jód

Jód je kľúčový minerál, ktorý štítna žľaza nevyhnutne potrebuje na produkciu hormónov. Dlhodobý nedostatok jódu môže viesť k hypotyreóze či vzniku strúm. Problematický je však aj jeho nadbytok v strave, ktorý môže zhoršiť príznaky rôznych ochorení štítnej žľazy. Dostatočný príjem jódu však žiaľ nie je zárukou toho, že štítna žľaza bude fungovať správne. Ak lekár navrhne extra jód, je dôležité najskôr skontrolovať, či jód skutočne potrebujete.

Medzi kvalitné zdroje jódu patria:

• morské plody a ryby - krevety, treska a tuniak,
• mliečne výrobky, najmä mlieko a jogurty,
• jodidovaná soľ,
• vajcia.

Selén

Selén pôsobí ako spolučiniteľ enzýmov zodpovedných za premenu tyroxínu na aktívnejšiu formu trijódtyronínu. Selén má tiež antioxidačné vlastnosti, ktoré pomáhajú chrániť štítnu žľazu pred poškodením.

Nájdeme ho v týchto potravinách:

• mäso - kuracie a morčacie,
• ryby - sardinky a tuniak,
• slnečnicové semiačka,
• celozrnné pečivo a hnedá ryža.

Zinok

Rovnako ako selén, aj zinok podporuje premenu tyroxínu na trijódtyronín a zároveň aj funkciu tyreotropného hormónu TSH.

Z potravín zinok obsahujú najmä:

• mäso - hovädzie a jahňacie,
• morské plody - kraby a ustrice,
• strukoviny - cícer a šošovica,
• mliečne výrobky,
• orechy a semená.

Železo

Nedostatok železa môže spomaliť produkciu hormónov štítnej žľazy a zhoršiť príznaky hypotyreózy. Anémia, teda chudokrvnosť z nedostatku železa, môže byť jedným zo symptómov hypo aj hypertyreózy.

Železo získavame najmä z mäsa a listovej zeleniny:

• červené mäso - jahňacie a hovädzie,
• hydina - kuracie a morčacie,
• listová zelenina - ružičkový kel, špenát,
• strukoviny - fazuľa a šošovica.

Vitamín B12

Hoci nie je priamo zapojený do funkcie štítnej žľazy, nedostatok vitamínu B12 je bežný u ľudí s poruchami štítnej žľazy (najmä Hashimotovou tyreoditídou). Jeho deficit tiež môže zhoršiť príznaky týchto ochorení, akými sú únava a vyčerpanosť.

Najkvalitnejšími zdrojmi vitamínu B12 sú predovšetkým živočíšne potraviny:

• mäso - najmä hovädzia pečeň,
• ryby - losos a ustrice,
• vajcia,
• mliečne výrobky,
• droždie a kvasnice.

Vitamín D

U ľudí s autoimunitnými ochoreniami štítnej žľazy je vyššia pravdepodobnosť deficitu vitamínu D. Výskumy tiež naznačujú, že prispieva k regulácii produkcie TSH.

Odporúčania pre stravovanie

Vo všeobecnosti sa odporúča vyhnúť sa sóji a arašidom. Obmedziť by sa mala aj horčica a kapusta, ktoré môžu ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy. Naopak, štítna žľaza "má rada" jahody, čerešne, cviklu a kvalitnú čokoládu. Niektoré doplnky, ako kelp a tekvicový olej, sa v prípade problémov so štítnou žľazou neodporúčajú.

tags: #stitna #zlaza #a #chudnutie