Význam BMI vo verejnom zdravotníctve

BMI (Index telesnej hmotnosti), skracovaný na jednoduché BMI, je jedným z ukazovateľov zdravia, ktorý má pomôcť posúdiť, či je telesná hmotnosť jedinca v normálnom rozmedzí, alebo či má podváhu, nadváhu či obezitu. Často sa používa ako základný nástroj na hodnotenie rizík spojených s nadváhou alebo podváhou, no jeho význam siaha ďalej než len k číslam.

Úvod do Body Mass Indexu (BMI)

Definícia a základný účel

BMI (Index telesnej hmotnosti) alebo Queteletov index II je pomer, v ktorom sa telesná hmotnosť (v kilogramoch) delí výškou (v metroch) na druhú. Umožňuje skontrolovať, či je vaša hmotnosť primeraná vašej výške, a tým poukazuje na riziko ochorení vyplývajúcich z podváhy alebo nadváhy a obezity, t. j. napríklad cukrovky 2. typu, hypertenzie, aterosklerózy, ischemickej choroby srdca atď. BMI dokáže rozlíšiť optimálnu zdravú hmotnosť od nedostatočnej telesnej hmotnosti (podvýživa) alebo od nadmernej hmotnosti (nadváha, obezita).

Historický vývoj

Autorom BMI je belgický matematik a astrológ Lambert Adolphe Jacques Quételet, ktorý v roku 1832 vytvoril známy vzorec. Z toho vyplýva aj názov Queteletov index II. Názov Body Mass Index vytvoril americký odborník na výživu Ancel Keys a prvýkrát sa objavil v časopise Journal of Clinical Epidemiology v roku 1972.

Aktualizáciu vzorca BMI vykonal v roku 2013 britský matematik Nick Trefethen, ktorý zistil, že základný ukazovateľ je nespoľahlivý pre vysokých ľudí, ktorí svoju hmotnosť delia príliš nízkym číslom, čím sa ich skóre nafúkne. Výskumník z Oxfordskej univerzity navrhol, aby sa výška namiesto na mocninu dvoch zvyšovala na mocninu 2,5.

Ako sa BMI vypočíta?

Výpočet BMI je založený na veľmi jednoduchom matematickom vzorci, ktorý nevyžaduje zložité výpočty.

• Vzorec: BMI = telesná hmotnosť (kg) ÷ výška (m)²

To znamená, že napríklad, ak má osoba 70 kg a 1,75 m, BMI sa vypočíta ako BMI = 70 ÷ (1,75 × 1,75) = 22,9. Môžete tiež použiť hotové online kalkulačky BMI, do ktorých stačí zadať pohlavie, výšku a aktuálnu hmotnosť a špeciálny nástroj automaticky vypočíta hodnotu indexu.

Klasifikácia BMI a interpretácia výsledkov

Kategórie BMI pre dospelých

Hodnota, ktorú dostaneme z výpočtu BMI, nám dá predstavu o tom, či máme normálnu hmotnosť, podváhu, nadváhu alebo obezitu. Správna hodnota BMI je medzi 18,5 a 24,99 a poukazuje na nižšie riziko vzniku civilizačných ochorení u ľudí vo veku od 18 do 60 rokov. Tieto kategórie BMI boli vytvorené na základe štúdií, ktoré ukazujú vzťah medzi hmotnosťou a zdravotnými rizikami. Pre lepšiu predstavu existuje aj podrobnejšia klasifikácia v podobe BMI tabuľky, tiež z dielne WHO:

Zdravotné riziká spojené s odchýlkami BMI

Čím vyššia je hodnota BMI (nad 25), tým väčšia je možnosť ochorenia. Ak je výsledná hodnota 30,0 a viac, hovoríme o obezite. Spozornieť a upraviť životosprávu však treba už v čase, keď je výsledná hodnota BMI v rozmedzí od 25,0 po 29,9. Napríklad ľudia s obezitou 2. stupňa (BMI 35 - 39,9) majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky 2. typu.

Nízky výsledok nižší ako 18,5 môže naznačovať poruchu príjmu potravy (napr. anorexiu) alebo problémy súvisiace s poruchou kardiovaskulárneho systému, poruchou vstrebávania, endokrinnými problémami alebo rakovinou. V prípade BMI pod 18,5 alebo nad 30 je vhodné poradiť sa s lekárom, vykonať testy, ktoré pomôžu určiť zdravotný stav, a konzultovať s dietológom, ktorý pomôže zostaviť diétu a zmeniť stravovacie návyky.

BMI u detí a dospievajúcich

U detí a dospievajúcich do 18 rokov sa BMI a centilová mriežka používajú na posúdenie normálneho vývoja. Dôvodom sú dynamické zmeny, ktoré sa v mladom organizme vyskytujú. BMI u detí sa vypočíta rovnakým spôsobom ako u dospelých: BMI = m/h² (m = telesná hmotnosť v kilogramoch; h = telesná výška v metroch). U detí a dospievajúcich sa BMI hodnotí iným spôsobom ako u dospelých; používajú sa tzv. percentilové grafy, ktoré zohľadňujú aj vek a pohlavie. Bežne s nimi pracujú pediatri.

• Rýchle obdobia rastu: Deti rastú nerovnomerne a v rôznych fázach môže BMI kolísať.
• Stravovacie návyky a fyzická aktivita: Zdravá strava a dostatok pohybu majú väčší význam než samotné BMI číslo.

Obmedzenia a kritika BMI

Hoci je BMI užitočným ukazovateľom telesnej hmotnosti, je dôležité uvedomiť si, že nemusí poskytovať presný obraz o individuálnom zdraví. Samotné BMI bohužiaľ nedá vždy jasnú predstavu o tom, či je naša hmotnosť z pohľadu zdravia v poriadku alebo nie.

BMI nerozlišuje medzi svalovou a tukovou hmotou

Jedným z hlavných nedostatkov je, že BMI nerozlišuje medzi svalovou a tukovou hmotou, čo môže viesť k nesprávnej klasifikácii jedincov s vyšším podielom svalov ako obéznych, aj keď majú nízky podiel telesného tuku. V prípade kulturistov alebo ľudí s rozsiahlou svalovou hmotou môže byť BMI v rozsahu označujúcom obezitu, pričom takýto človek má veľmi nízku hladinu telesného tuku. Svaly sú však ťažšie ako tuk, a preto je bežné, že práve športovci môžu získať z výpočtu BMI chybné výsledky. Naopak, môže dôjsť k tomu, že niekto bude v kategórii podváhy alebo normálnej hmotnosti, ale v skutočnosti môže mať minimum svalov a nadmieru tuku (tzv. štíhla obezita alebo "skinny fat"), pri ktorej hrozia zdravotné problémy, ako napríklad zvýšený cholesterol, inzulínová rezistencia či iné metabolické ťažkosti.

Vplyv rozloženia tuku v tele

Nie je dôležité len to, koľko máme telesného tuku, ale aj kde ho máme uložený. Rozlišujeme najmä medzi dvoma typmi zásobného tuku - podkožný a viscerálny. Podkožný tuk je ten, ktorý na prvý pohľad vidíme. Naopak, viscerálny tuk nemusí byť na prvý pohľad vidieť, pretože je uložený okolo orgánov v brušnej dutine, ale o to viac je rizikový. Práve s ním sa spájajú problémy ako kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka 2. typu alebo dokonca niektoré nádorové ochorenia. Výpočet BMI však nedokáže zhodnotiť, ktorého tuku máme nadbytok.

Rozdiely podľa pohlavia

Nevýhodou BMI je, že pri výpočte nezohľadňuje pohlavie a s ním spojené rozdielne rozloženie a obsah telesného tuku. Vzhľadom na anatómiu alebo materstvo je prirodzené, že v ženskom tele sa hromadí viac tuku. Je tiež inak umiestnený, pričom ženy majú najviac telesného tuku okolo bokov, zatiaľ čo muži ho hromadia najmä na bruchu. Ženy majú tendenciu mať vyššie percento telesného tuku ako muži s rovnakou hodnotou BMI.

U tehotných žien sa BMI nepoužíva na hodnotenie hmotnosti. Prírastok hmotnosti počas tehotenstva totiž vo väčšine tvorí plod, placenta, amniotická tekutina, zväčšený objem krvi či prsia. Telesný tuk je typicky len zlomok toho, kvôli čomu žena priberie na hmotnosti.

Vek a jeho vplyv na interpretáciu BMI

S vekom na jednej strane ubúda svalová a kostná hmota, na druhej strane sa v tele hromadí viac telesného tuku. Tieto zmeny index telesnej hmotnosti nezohľadňuje, preto sa výsledky starších ľudí (nad 65 rokov) veľmi často nesprávne interpretujú. Za spodnú hranicu optimálneho BMI sa nepovažuje hodnota 18,5, ale až 23 kg/m². Nižšie BMI je v staršom veku spojené s vyššou úmrtnosťou. Pri počítaní BMI je tak vždy dôležité zohľadniť aj vek daného človeka.

Etnické rozdiely

Ďalším problémom výpočtu BMI je, že neberie do úvahy odlišnosti v telesnom zložení rôznych etnických skupín. Je to tak preto, že body mass index bol vyvinutý na základe skupiny belochov. V praxi je ale pre ostatné rasy zle použiteľný, pretože napríklad Aziati majú pri nižších hodnotách BMI vyšší podiel telesného tuku v porovnaní s belochmi. Z toho vyplýva, že rovnaká hodnota BMI môže v rôznych etnických skupinách znamenať odlišné zloženie tela, a teda aj rôzne zdravotné riziká. Vzhľadom k tomu by sa ideálne pri hodnotení BMI mali brať do úvahy špecifické charakteristiky každej etnickej skupiny.

BMI ako nástroj pre verejné zdravotníctvo

Význam na populačnej úrovni

Je potrebné zdôrazniť, že BMI bol vyvinutý ako koeficient vzťahujúci sa na všeobecné charakteristiky populácie, a nie na individuálne parametre, a preto by sa mal považovať za jednu z mnohých ilustračných informácií o všeobecnom zdraví. V rámci screeningu väčšieho množstva ľudí, na čo je BMI aj vhodnejšie, sa nedostatky v jeho presnosti neprejavujú tak výrazne.

Prevalencia nadváhy a obezity

Nadváha a obezita predstavujú z dlhodobého hľadiska vážny verejno-zdravotnícky problém tým, že sú významnou ovplyvniteľnou príčinou rozvoja vážnych chronických ochorení. Vedci potrebovali metódu, ktorá by dokázala rýchlo a efektívne poskytnúť predstavu o tom, akú hmotnosť majú ľudia v populácii, a tak získať obraz aj o ich zdravotných rizikách. BMI dokáže jednak zmapovať výskyt obezity, ale zároveň aj podváhy, čo je obzvlášť dôležité v rozvojových krajinách. Dnes vieme na základe BMI napríklad povedať, že v roku 2019 malo zhruba 59 % dospelých obyvateľov krajín Európskej únie nadváhu alebo obezitu. Podiel bol pritom vyšší u mužov (63 %), ako u žien (54 %). Podľa týchto výsledkov a štatistík potom môžu krajiny vymyslieť stratégiu, ako si s problémom poradiť.

Dopady nadváhy a obezity na zdravie

Chronické neprenosné ochorenia

Obezita je chronické metabolické ochorenie, ktoré sa vyznačuje zvýšeným ukladaním telesného tuku. Za obézneho sa považuje každý dospelý muž, u ktorého tuk tvorí viac než 25 %, a zároveň každá dospelá žena, u ktorej tuk tvorí viac než 30 % z celkového telesného zloženia. Nadváha je medzistupňom medzi normálnou telesnou hmotnosťou a obezitou. Na obezitu je potrebné nazerať nie len ako na estetickú záležitosť, ale práve tak, ako na akékoľvek iné ochorenie.

Nadváha sa negatívne prejavuje na náraste chronických neprenosných ochorení, zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 % a obezita až o 104 %. Nadváha a obezita spôsobujú aj ďalšie závažné zdravotné ťažkosti, zvyšujú riziko vzniku nádorov, zaťažujú kĺby, spôsobujú psychické problémy a taktiež znižujú kvalitu života a aj jeho dĺžku. Pri znížení telesnej hmotnosti o 5 - 10 % pacient dosahuje najväčší zdravotný prínos. Výsledky viacerých svetových štúdií potvrdzujú, že zníženie telesnej hmotnosti o 5 až 10 % a jej dlhodobé udržanie znižuje riziko predčasného úmrtia, ako aj vznik viacerých závažných ochorení.

Kardiovaskulárne ochorenia (hypertenzia, ateroskleróza)

Obezita je rizikovým faktorom vzniku kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtnosti. Nadmerná telesná hmotnosť zvyšuje nároky na cirkuláciu krvi, lebo krv musí cirkulovať aj k veľkému množstvu tukového tkaniva. Srdce musí prečerpávať väčší objem krvi oproti väčšiemu odporu zo strany ciev. Z toho dôvodu dochádza k zvýšenému krvnému tlaku.

Vysoký krvný tlak môže poškodiť organizmus mnohými spôsobmi. Predovšetkým zvyšuje námahu srdca a ciev. Starnutím cievy človeka tvrdnú a stávajú sa menej elastické a u osôb, ktoré majú vysoký krvný tlak, nastane tento proces oveľa skôr. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko mozgovej porážky. Môže tiež poškodzovať obličky a zrak.

Osoby s obezitou majú častejšie zdravotný problém s tzv. kôrnatením tepien - aterosklerózou. Je to spôsobené tým, že ľudia trpiaci na obezitu majú častejšie v krvi zvýšenú hladinu LDL cholesterolu, triacylglycerolov a zníženú hladinu HDL cholesterolu. Následkom aterosklerózy sa zužuje priesvit životne dôležitých tepien a dochádza k bolestivým a život ohrozujúcim ochoreniam srdca, akými je angina pectoris a infarkt myokardu.

Diabetes 2. typu

Obezita patrí medzi najvýznamnejšie príčiny cukrovky 2. typu. V dôsledku obezity dochádza k necitlivosti organizmu na inzulín (tzv. inzulínová rezistencia), čiže hormónu, ktorý reguluje hladinu cukru (glukózy) v krvi. Dôsledkom inzulínovej rezistencie je zvyšovanie hladiny cukru v krvi a vznik diabetu 2. typu. V 90 % prípadov ide o diabetes typu 2, pri ktorom najdôležitejším vonkajším faktorom príčiny vzniku je nadváha, obezita a nízka fyzická aktivita. Organizmus postihnutého je vystavený jeho negatívnym dôsledkom, čo sa prejavuje postupným poškodzovaním očí, obličiek, nervstva, urýchlením rozvoja srdcovocievnych ochorení, erektilnou dysfunkciou, zvýšenou náchylnosťou na infekcie, horším hojením poranení a inými prejavmi.

Riziká podváhy

Hoci sa obezita považuje za vážny problém, rovnako dôležité je venovať pozornosť aj opačnému problému, a to podváhe. Časté sú nutričné deficity z nedostatočnej výživy. U žien aj mužov môže podváha spôsobiť problémy s plodnosťou. Najmä u športovkýň sa objavuje tzv. ženská atletická triáda, ktorá je často spojená s podváhou, nízkym kalorickým príjmom a naopak vysokým výdajom.

Udržiavanie zdravého BMI a celkového zdravia

Životný štýl a prevencia

Vzniku nadváhy a obezity vieme predchádzať zdravou výživou a dostatočnou pohybovou aktivitou. Dôraz je potrebné klásť na správne stravovacie návyky. Udržiavanie zdravého BMI je dôležité pre celkové zdravie a prevenciu rôznych ochorení.

• Vyvážená strava: konzumujte viac zeleniny, ovocia, celozrnných produktov a bielkovín. Obmedzte príjem spracovaných potravín, cukrov a nezdravých tukov.
• Pravidelná fyzická aktivita: venujte sa aspoň 150 minútam mierne intenzívneho cvičenia týždenne (napr. rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie). Zaraďte silový tréning aspoň 2-krát týždenne, aby ste podporili svalovú hmotu.
• Dostatočný spánok: snažte sa spať 7-9 hodín denne, aby ste podporili zdravý metabolizmus a kontrolu hmotnosti.
• Zvládanie stresu: chronický stres zvyšuje hladinu kortizolu, čo môže viesť k nadváhe a ukladaniu tuku v oblasti brucha.
• Hydratácia: pite dostatočné množstvo vody (cca 2-3 litre denne) na podporu metabolizmu a zníženie falošného pocitu hladu.
• Dlhodobý prístup, nie rýchle diéty: extrémne diéty môžu viesť k jojo efektu a spomaleniu metabolizmu.

Ďalšie ukazovatele telesného zloženia

Stojí za to oboznámiť sa s ďalšími stravovacími indexmi, ako napr. WHR alebo BMR. Obvod pása pomáha odhadnúť riziko metabolických ochorení, pretože tuk v oblasti brucha (viscerálny tuk) je rizikovejší ako podkožný tuk. Pomer pás/boky udáva, ako je telesný tuk rozložený. Pomer pás/výška môže byť lepším indikátorom zdravia ako BMI. Tieto ukazovatele nám pomáhajú odhadnúť množstvo telesného tuku.

Ako si správne zmerať obvod pása? Začiatok krajčírskeho metra priložte na vrch bedrovej kosti. Krajčírskym metrom obopnite pás na úrovni pupku. Nameranú hodnotu zapíšte pri prirodzenom výdychu. Meranie skúste zopakovať viackrát pri prirodzených výdychoch, aby ste sa vyhli silenému hlbokému výdychu.

Medzi ďalšie metódy hodnotenia patrí napríklad BMI Prime, ktorý sa vypočíta tak, že hodnota BMI sa vydelí číslom 25 (hornou hranicou zdravého BMI). Výsledné číslo tak vyjadruje riziko v porovnaní s touto hranicou.

Rohrerov index (index telesnej plnosti) sa používa najmä u detí a adolescentov, pretože lepšie zohľadňuje zmeny počas rastu. Pre výpočet je potrebná hmotnosť v gramoch a výška v centimetroch.

Bioimpedančné váhy zisťujú množstvo telesného tuku tak, že merajú elektrickú vodivosť rôznych telesných tkanív. Na základe toho vieme zistiť, aký máme podiel svalovej hmoty, tuku atď. Metódy ako denzitometria alebo DEXA (duálna RTG absorpciometria) nám dajú najpresnejšie výsledky, ale používajú sa najmä na vedecké účely.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak sú výsledky príliš vysoké, je dôležité zmeniť životný štýl z málo aktívneho na rekreačný.

• Zamerajte sa na zdravú stravu: Obráťte sa na výživového poradcu, ktorý vám môže pomôcť vytvoriť vyvážený jedálniček.
• Pravidelne sa hýbte: Navštívte lekára alebo špecialistu na fyzickú aktivitu, aby vám pomohol vytvoriť cvičebný plán prispôsobený vašim schopnostiam a potrebám.
• Získajte psychologickú podporu: Obezita môže byť spojená nielen s fyzickými, ale aj psychickými problémami.
• Vyhľadajte odbornú pomoc: Konzultujte svoj stav so svojím všeobecným lekárom alebo endokrinológom.
• Pozor na poruchy príjmu potravy: Vyhnite sa extrémnym diétam alebo rýchlemu chudnutiu, ktoré môžu byť nezdravé a spôsobiť poruchy príjmu potravy.
• Vážne prípady si môžu vyžadovať chirurgické riešenia: V extrémnych prípadoch, keď iné metódy nevedú k dostatočnému úspechu, sa môžu zvážiť chirurgické riešenia, ako je napríklad žalúdočný bypass.

tags: #ustav #verejneho #zdravotnictva #bmi