Vplyv hypofýzy na metabolizmus sacharidov

Látkové riadenie činnosti organizmu, známe ako humorálna regulácia, je starší a evolučne primitívnejší spôsob riadenia v porovnaní s nervovou sústavou. Tento systém funguje prostredníctvom hormónov, ktoré sú chemickými nositeľmi informácií. Hormóny majú v tele len riadiace funkcie - nie sú zdrojom energie ani stavebným materiálom pre bunky. Tvoria sa v špecifických tkanivách a sú rozvážané krvou, aby pôsobili na cieľové bunky a orgány, ktoré majú pre tieto hormóny špecifické receptory.

Ústredná úloha hypofýzy v regulácii metabolizmu

Hypofýza - podmozgová žľaza (hypophysis, glandula pituitaria) je malé oválne teliesko (asi 1 cm) uložené na lebečnej spodine. Nazýva sa aj podmozgová žľaza a je veľmi dôležitá žľaza v endokrinnom systéme, ktorá sa nachádza v mozgu. Synchronizáciu žliaz vylučujúcich hormóny zabezpečuje podmozgová alebo aj hlavná žľaza - hypofýza. Nesprávne fungovanie hypofýzy vedie k hormonálnej nerovnováhe a následným vážnym ťažkostiam. Ak hypofýza nefunguje správne, môže to spôsobiť rôzne zdravotné problémy.

Predný lalok hypofýzy - adenohypofýza (adenohypophysis) - je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Vylučuje niekoľko dôležitých hormónov, z ktorých väčšina riadi činnosť ostatných žliaz s vnútornou sekréciou a pohlavných žliaz - glandotropné a gonádotropné hormóny. Preto má adenohypofýza ústredné postavenie v hormonálnych reguláciách. Sama podlieha riadiacemu vplyvu hypotalamu (podlôžko - súčasť medzimozgu), v ktorého tesnej blízkosti sa nachádza a s ktorým je spojená krvnými cievami. V hypotalame sa tvoria regulačné hormóny, ktoré sa krvou dostávajú do adenohypofýzy a tam ovplyvňujú tvorbu a uvoľňovanie jej hormónov. Na hypotalamus pôsobia zasa vplyvy z ostatných oblastí mozgu.

Zadný lalok hypofýzy - neurohypofýza (neurohypophysis) - nie je pravá žľaza s vnútornou sekréciou. Obidva jej hormóny sa tvoria v hypotalame a do neurohypofýzy sa dostávajú nervovými vláknami.

Hormóny hypofýzy ovplyvňujúce metabolizmus sacharidov

Adrenokortikotropný hormón (ACTH) a glukokortikoidy

Glukokortikoidy alebo glukokortikosteroidy sú steroidné hormóny tvorené kôrou nadobličiek. Ich tvorbu riadi predný lalok hypofýzy produkciou ACTH (adrenokortikotropný hormón). Chemickým základom glukokortikoidov, rovnako ako ďalších steroidov, je steránové jadro (cyklopentanoperhydrofenantrén) zložené zo 17 uhlíkov. V nadobličkách vzniká z cholesterolu, ktorý je enzymaticky premenený na pregnenolón; tento dej ovplyvňuje ACTH z adenohypofýzy.

Hlavne kortizol má vplyv na metabolizmus sacharidov, pretože znižuje spotrebu glukózy v periférii, takže má hyperglykemizujúci (hladinu glukózy v krvi zvyšujúci) efekt. Zvyšuje tvorbu glykogénu a jeho ukladanie do pečene a podporuje glukoneogenézu z proteínov, čím zvyšuje glykémiu. Zvýšená hladina glukózy spôsobuje príznaky eufórie a radosti.

Kortizol býva často označovaný ako hormón stresu. Jeho hladina sa zvyšuje pri záťaži organizmu, napr. horúčke, spánkovej deprivácii, intenzívnom cvičení. Jeho hlavným cieľom je mobilizácia organizmu pri stresovej záťaži. Ovplyvňuje rozklad bielkovín, zvyšuje produkciu cukru a mobilizuje tuk. Glukokortikoidy zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu, čo vyplýva z ich účinkov: mobilizujú zdroje energie, povzbudzujú obehovú sústavu, zlepšujú dýchanie, povzbudzujú aj činnosť mozgu.

Tyreotropný hormón (TSH) a hormóny štítnej žľazy

Hypofýza vylučuje tyreoidálny stimulujúci hormón (TSH), ktorý stimuluje štítnu žľazu k produkcii T3 (trijódtyronín) a T4 (tyroxín). Uvoľňovanie hormónu TSH z hypofýzy je zasa riadené v hypotalame za pomoci hormónu TRH, ktorý uvoľňuje tyreotropín. Tyreotropný hormón (TTH), ktorý produkuje hypofýza (žľaza v mozgu), reguluje činnosť štítnej žľazy a biochemické procesy v tele. Tento mechanizmus umožňuje štítnej žľaze udržiavať koncentráciu hormónov v krvi na zdravej fyziologickej úrovni.

Štítna žľaza je endokrinný orgán, ktorý zodpovedá za produkciu hormónov potrebných pre fungovanie všetkých telesných systémov. Tieto hormóny riadia centrálny nervový systém, podieľajú sa na syntéze bielkovín, štiepia tuky a zodpovedajú za metabolizmus sacharidov. Akumulujú jód a regulujú energetický metabolizmus buniek. Hormóny štítnej žľazy vplývajú na rýchlosť metabolizmu a riadia mentálny a telesný vývoj. Konkrétne, tyroxín (T4) riadi spotrebu energie telesnými tkanivami; trijódtyronín (T3) zodpovedá za absorbciu kyslíka prostredníctvom tkanív, činnosť srdca a termoreguláciu.

Na tvorbu T3 a T4 je potrebný jód. Ak je v tele nedostatok jódu, štítna žľaza nemôže produkovať dostatok T3 a T4. Hypofýza reaguje na tento nedostatok zvýšenou produkciou TSH, aby stimulovala štítnu žľazu k väčšej produkcii hormónov. Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy a tým aj pre správne fungovanie hypofýzy, ktorá riadi produkciu TSH.

Rastový hormón (GH)

Vplyv na rast a vývoj: Rastový hormón (GH) je mimoriadne dôležitý počas detstva, pretože pomáha v raste a vývoji tela. Nesprávne fungovanie hypofýzy vedie k hormonálnej nerovnováhe a následným vážnym ťažkostiam. Extrémnym príkladom je gigantizmus, teda nadprodukcia rastového hormónu, kedy telo rastie do nadpriemerných rozmerov.

Úloha iných hormónov a súvisiacich stavov

Základným hormónom regulujúcim tvorbu tukového tkaniva a ovplyvňujúci metabolizmus glukózy (cukru) je inzulín. Jeho hladina sa zvyšuje po každom príjme sacharidov - cukrov (ako jednoduchých, tak zložených). Pomáha spracovávať cukry a premieňať ich na bielkoviny a tuky.

Pri dlhodobom hladovaní stúpa odbúravanie bielkovín, aby boli zaistené látky pre tvorbu glukózy (cukru v krvi). Všeobecne sa však metabolizmus reguluje tak, aby sa bielkoviny v maximálnej možnej miere šetrili. Stupňuje sa odbúravanie tukov, čo vedie k nadprodukcii ketolátok. Orgány závislé od glukózy sa postupne adaptujú na väčšie využitie ketolátok ako zdroja energie, takže odbúravanie bielkovín postupne klesá. Okrem zníženej sekrécie inzulínu sa postupne znižuje aj produkcia hormónov štítnej žľazy. Preto je hypofýza ako regulátor hormónov štítnej žľazy a nadobličiek kľúčová pre celkovú energetickú bilanciu.

Diagnostika a prevencia dysfunkcií

Najčastejšia nerovnováha je daná nedostatkom či nadbytkom hormónov štítnej žľazy. Ak hladina hormónov štítnej žľazy v krvi nie je dostatočná, hormón TSH zvyšuje svoju produkciu a štítna žľaza je stimulovaná. Ak je štítna žľaza zdravá (eutyreóza), hormóny sa produkujú v dostatočnom množstve a neprekračujú štandartný rozsah. Pri hypertyreóze sa hladiny hormónov zvyšujú a pri hypotyreóze sa hladiny hormónov znižujú.

Hladiny hormónov štítnej žľazy sú najčastejšie vychýlené. Hladiny ďalších hormónov už patria do vyšetrovania endokrinológom. Hormonálny profil štítnej žľazy je vyšetrenie, ktoré umožňuje posúdiť činnosť endokrinného orgánu a určiť jeho stav. Vyšetrenie hormonálneho profilu sa predpisuje na stanovenie nedostatočnej alebo nadmernej produkcie hormónov, na posúdenie účinnosti liečby a v prípade potreby na jej korekciu.

Normy hormónov štítnej žľazy

Normálna hladina hormónu TTG (TSH) u žien je od 0,3 do 4,2 µME/ml a u mužov od 0,2 do 3,5 µME/ml.

Interpretácia výsledkov vyšetrení

Výsledky vyšetrenia neznamenajú diagnózu a mal by ich interpretovať iba endokrinológ.

Prevencia ochorení štítnej žľazy

Na zníženie rizika ochorení funkcie štítnej žľazy sa odporúča vyhýbať sa stresu. Medzi ďalšie spôsoby prevencie ochorenia štítnej žľazy patrí dostatok spánku (aspoň sedem až osem hodín denne), mierne cvičenie a zdravá strava. Užívanie jódu na prevenciu ochorenia štítnej žľazy sa neodporúča, pretože jeho nadbytok môže organizmus poškodiť. Odporúča sa konzumovať potraviny bohaté na jód (morské plody, hovädzia pečeň, vajcia, zemiaky). TTG je možné znížiť zamedzením konzumácie vyprážaných, sladkých, slaných, pikantných a mastných jedál.

tags: #vplyv #hypofyzy #na #metabolizmus #sacharidov