Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú nadváha a obezita definované ako abnormálne nadmerné hromadenie tuku, ktoré môže poškodiť zdravie. U dospelých sa na orientačnú klasifikáciu obezity používa tzv. index telesnej hmotnosti (BMI). Pri nadváhe je BMI väčší alebo rovný 25 kg/m² a pri obezite je BMI väčší alebo rovný 30 kg/m².
Miera obezity u dospelých na Slovensku bola v roku 2019 vyššia ako vo väčšine krajín EÚ (19 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 16 %), čo predstavuje nárast o 3 % od roku 2014. Ďalších takmer 40 % z dospelej populácie trpí nadváhou.
Nadváha a obezita sú asociované s množstvom kardiovaskulárnych ochorení (KVO) ako sú hypertenzia, koronárna choroba srdca, srdcové zlyhávanie, metabolických ochorení (dyslipidémia, diabetes mellitus 2. typu), ochorenia pohybového ústrojenstva, zvýšený výskyt rakoviny (napr. prsníka, prostaty, kolorektálneho karcinómu, endometriálneho karcinómu), postihnutie tráviaceho ústrojenstva (gastroezofageálny reflux, tuková choroba pečene, cholecystolitiáza). Vyššia telesná hmotnosť je takisto asociovaná so zvýšenou celkovou mortalitou.
Vyhľadávanie obéznych pacientov a ich následný manažment v internej klinickej praxi by mal byť rozdelený do dvoch hlavných krokov. V prvom kroku je potrebné zhodnotiť stupeň obezity pacienta (BMI, obvod pása), posúdiť možné príčiny obezity a celkový rizikový stav pacienta. Obezita ako chronické metabolické ochorenie, spôsobené zvýšeným ukladaním telesného tuku, je sprevádzaná mnohými kardiometabolickými komplikáciami, ktoré sa často diagnostikujú a liečia v internej klinickej praxi. Z pohľadu vývoja KVO vedie obezita k zvýšeniu srdcového výdaja a zvýšeniu rezistencie v pľúcnom riečisku. Pri vzostupe BMI sa zvyšuje riziko srdcového zlyhávania a je jednou z príčin fibrilácie predsiení. Abdominálna obezita je nezávislým predikčným faktorom ischemickej choroby srdca.
Takisto zvyšuje riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody (CMP) o 4 % a krvácanie do mozgu o 6 %. Príčiny rastúcej miery nadváhy a obezity sú v slovenskej populácii a takisto aj celosvetovo identifikovateľné - ide predovšetkým o nezdravý životný štýl, charakterizovaný nesprávnymi stravovacími návykmi a nedostatočnou telesnou aktivitou. Obezita je jednoznačne asociovaná so zvýšenou morbiditou a mortalitou. Zníženie hmotnosti vedie k zlepšeniu zdravotného stavu ako i pridružených klinických komorbidít.

Identifikácia obezity a odhad rizika
BMI je akceptovaným antropometrickým parametrom, podmieňujúcim klasifikáciu nadváhy a obezity.
| BMI (kg/m²) | Klasifikácia | Riziko zdravotných komplikácií |
|---|---|---|
| pod 18,5 | Podváha | Nízke, podvýživa |
| 18,5 - 24,9 | Ideálna a zdravá váha | Nízke |
| 25,0 - 29,9 | Mierna nadváha | Zvýšené |
| 30,0 - 34,9 | Obezita 1. stupňa | Stredné |
| 35,0 - 39,9 | Obezita 2. stupňa | Vysoké, potrebná zmena životného štýlu |
| nad 40 | Obezita 3. stupňa (morbídna) | Veľmi vysoké |
Nedávna štúdia analýzou 56 150 participantov jasne potvrdila lineárny vzťah medzi BMI a úmrtnosťou u nefajčiarov a vzťah v tvare písmena J u fajčiarov. Viscerálny telesný tuk je však spojený s vyšším rizikom KVO ako tuk subkutánne uložený. Najpoužívanejším spôsobom merania viscerálneho tuku je meranie obvodu pása, ktorý porovnateľne koreluje s celkovým kardiovaskulárnym rizikom ako BMI.
WHO klasifikuje ako nerizikové hodnoty obvodu pása do 94 cm u mužov a do 80 cm u žien. Ak je obvod pása nad 102 cm u mužov a nad 88 cm u žien, odporúča sa zníženie hmotnosti.
Pacienti s nadváhou a obezitou majú často pridružené ďalšie KV rizikové faktory (fajčenie, zvýšený systolický tlak krvi, zvýšený LDL - cholesterol, znížený HDL - cholesterol, zvýšené triglyceridy, zvýšená hladina glykémie nalačno, pozitívna rodinná anamnéza pre predčasné KVO, menopauza a podobne). Zhodnotenie rizika pre vznik KVO vieme posúdiť pomocou algoritmu SCORE2 (Systematic Coronary Risk Evaluation). V internej klinickej praxi umožňuje odhadnúť 10-ročné riziko vzniku fatálnych a nefatálnych KV príhod.
Cielenými anamnestickými otázkami k priberaniu, diétnym návykom, fyzickej aktivite a chronickej medikácii môžeme čiastočne odhaliť pôvod obezity u konkrétneho pacienta.
Typy obezity
Obezita sa dá klasifikovať podľa viacerých kritérií, najmä podľa umiestnenia telesného tuku a podľa príčin jej vzniku.
Typy obezity podľa umiestnenia tuku:
- Abdominálna (androidná) obezita: Charakterizovaná ukladaním tuku predovšetkým v oblasti brucha a trupu. Postava pripomína "jablko". Typickejšia je pre mužov, ale vyskytuje sa aj u žien. Tuk obklopuje vnútorné orgány a predstavuje vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení, diabetu 2. typu a metabolického syndrómu.
- Gynoidná obezita: Tuk sa ukladá najmä v dolnej časti tela - v oblasti zadku a stehien. Postava pripomína "hrušku". Je typickejšia pre ženy a spojená s nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s abdominálnou obezitou.
- Difúzna alebo zmiešaná obezita: Tuk sa rovnomerne ukladá po celom tele.

Typy obezity podľa etiológie (príčiny vzniku):
- Exogénna obezita: Najčastejší typ, spôsobený nadmerným príjmom kalórií a/alebo nedostatočnou fyzickou aktivitou.
- Endogénna obezita: Vzniká v dôsledku vnútorných faktorov, ako sú hormonálne poruchy, genetické predispozície alebo užívanie niektorých liekov.
- Hormonálna obezita: Vzniká ako následok niektorých ochorení, ktoré spôsobujú nerovnováhu v tvorbe hormónov (napr. kortizolu alebo inzulínu), čo vedie k zvýšenej hladine cukru v krvi alebo k podpore ukladania tuku.
Príčiny abdominálnej obezity
Abdominálna obezita sa môže rozvinúť kombináciou viacerých faktorov. Za ukladanie tuku práve do oblasti brucha zodpovedá často genetika, teda dedičnosť. Typ obezity tak nevieme naším konaním ovplyvniť. Okrem genetiky zohrávajú významnú úlohu aj:
- Nezdravý životný štýl: Nesprávne stravovacie návyky (nadmerná konzumácia spracovaných potravín, sladkostí, nezdravých tukov) a nedostatočná fyzická aktivita sú kľúčovými faktormi.
- Stres: Chronický stres môže viesť k zvýšenej produkcii kortizolu, ktorý podporuje ukladanie tuku v brušnej oblasti.
- Nedostatok spánku: Nedostatočný a nekvalitný spánok môže narušiť hormonálnu rovnováhu a prispieť k priberaniu.
- Užívanie niektorých liekov: Niektoré lieky (napr. antidepresíva, kortikosteroidy) môžu mať ako vedľajší účinok priberanie.
- Hormonálne zmeny: Menopauza u žien môže viesť k zmene distribúcie telesného tuku smerom k brušnej oblasti.
Príznaky abdominálnej obezity
Hlavným a najviditeľnejším príznakom abdominálnej obezity je nadmerný obvod pása. Okrem toho sa môžu objaviť aj ďalšie príznaky, ktoré sú často dôsledkom nadmerného viscerálneho tuku:
- Zvýšený krvný tlak (hypertenzia).
- Zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov v krvi.
- Zvýšená hladina glukózy v krvi (inzulínová rezistencia, diabetes mellitus 2. typu).
- Syndróm spánkového apnoe (chrápkanie, prerušované dýchanie počas spánku).
- Bolesti kĺbov a chrbtice.
- Zvýšené riziko vzniku niektorých typov rakoviny.
- Problémy s trávením, ako napríklad gastroezofageálny reflux.
1. Slovenský deň obezity
Manažment a liečba obezity
Manažment nadváhy a obezity zahŕňa komplexný prístup, ktorý môže zahŕňať diétny liečebný prístup, nastavenie fyzickej aktivity, behaviorálnu podpornú liečbu, farmakoterapiu a v niektorých prípadoch aj bariatrickú chirurgiu.
Základné princípy liečby:
- Úprava stravy: Cieľom je dosiahnuť kalorický deficit (približne 500-1000 kcal/deň), čo vedie k postupnému a udržateľnému poklesu hmotnosti (cca 0,5-1 kg za týždeň). Dôležité je zamerať sa na vyváženú, pestrú stravu s dostatkom vlákniny, ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov, obmedziť príjem spracovaných potravín, nasýtených tukov a jednoduchých cukrov.
- Zvýšenie fyzickej aktivity: Pravidelné cvičenie pomáha spaľovať kalórie, budovať svalovú hmotu a zlepšuje celkové zdravie. Odporúča sa kombinácia aeróbneho cvičenia a silového tréningu.
- Behaviorálna podpora: Zmena návykov a životného štýlu je kľúčová pre dlhodobý úspech. Môže zahŕňať psychologickú podporu, koučing alebo zapojenie do podporných skupín.
Farmakoterapia:
Farmakoterapia by mala byť indikovaná ako prídavok k úprave životného štýlu u pacientov s BMI nad 30 kg/m² alebo s BMI 27 kg/m² - <30 kg/m² a s obezitou asociovanými ochoreniami alebo rizikovými faktormi. Možnosti farmakoterapie zahŕňajú perorálnu tabletovú formu kombinovaným preparátom naltrexón/bupropión alebo subkutánnu aplikáciu preparátov ako liraglutid. Vždy je nevyhnutná konzultácia s lekárom.
Bariatrická chirurgia:
Chirurgická liečba je najúčinnejšou liečbou najťažších foriem obezity (obezita III. stupňa alebo BMI nad 40, prípadne BMI nad 35 s pridruženými ochoreniami). Tento typ operácie, nazývaný aj bariatrická chirurgia, obmedzuje množstvo jedla, ktoré môžete zjesť, a bráni telu vstrebávať kalórie. Po operácii je nevyhnutná radikálna zmena stravovacích návykov.

Dôležité je uvedomiť si, že liečba obezity nie je len o chudnutí, ale predovšetkým o znížení obvodu pása a o jeho dlhodobom udržaní.
tags: #abdominalna #obezita #obvod #pasu