Jód a jeho význam pre metabolizmus a zdravie štítnej žľazy

Štítna žľaza, najväčšia žľaza endokrinného systému, hrá kľúčovú úlohu v metabolizme a celkovom fungovaní ľudského organizmu. Jej hormóny, nevyhnutné pre normálny metabolizmus a vývoj, majú ako základný stavebný prvok jód. Nedostatok tohto stopového prvku môže viesť k vážnym zdravotným problémom, vrátane zväčšenia štítnej žľazy (strumy) a porúch telesného a duševného vývoja.

Význam jódu pre štítnu žľazu a metabolizmus

Štítna žľaza produkuje hormóny tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), ktoré sú zodpovedné za reguláciu metabolizmu. Tieto hormóny riadia, ako telo hospodári s energiou, ovplyvňujú telesnú teplotu, rytmus srdca a sú nevyhnutné pre rast a vývoj, najmä mozgového tkaniva u detí v tehotenstve a ranom detstve. Jód je esenciálnym prvkom pre syntézu týchto hormónov. Bez dostatočného množstva jódu štítna žľaza nie je schopná produkovať hormóny v dostatočnom množstve.

Keď telo trpí dlhodobým nedostatkom jódu, štítna žľaza sa snaží kompenzovať toto zníženie tým, že pracuje intenzívnejšie. Toto úsilie vedie k rastu a množeniu buniek štítnej žľazy, čo môže viesť k jej chorobnému zväčšeniu - strume, známej aj ako hrvoľ. Tento stav môže do istej miery kompenzovať nedostatočnú tvorbu hormónov.

Jód priamo zasahuje do metabolizmu tukov, cukrov a bielkovín. Pomáha znižovať koncentráciu cholesterolu v krvi, spomaľuje vznik aterosklerózy a zlepšuje prekrvenie, čím zabezpečuje lepšie zásobovanie tkanív kyslíkom a živinami. Má tiež protizápalové účinky.

História a prevencia nedostatku jódu

Chorobné zväčšenie štítnej žľazy, čiže struma, bolo lekármi pozorované už začiatkom 20. storočia, najmä vo vnútrozemských krajinách a v oblastiach veľkých horských masívov ako Pyreneje, Alpy a Karpaty. Ak struma postihovala veľkú časť populácie, nazývala sa endemickou strumou. V týchto oblastiach sa zároveň zistil významný výskyt ťažkého neuropsychického poškodenia a duševnej menejcennosti.

Na Slovensku sa struma, čiže hrvoľ, často vyskytovala u žien v hornatých oblastiach stredného a severozápadného Slovenska. Tieto ženy trpeli častejšie poruchami funkcie štítnej žľazy. V minulosti nebolo ničím výnimočným stretnúť ľudí detského vzrastu s vráskavými tvárami, širokými krkmi a veľkým hrvoľom, ktorí pochádzali z najchudobnejších vrstiev. Obyvatelia na jód chudobných regiónov prijímali denne iba zlomok odporúčanej dávky tohto stopového prvku.

Endemická struma na Slovensku takmer úplne vymizla vďaka jódovej profylaxii. Od roku 1965 sa na celom území štátu distribuuje soľ s obsahom jodidu draselného, tzv. jodidovaná soľ. Tento krok, iniciovaný doc. MUDr. Juliánom Podobom, ktorý sa venoval štúdiu štítnej žľazy, bol mimoriadne účinný a v roku 1966 bola jódová profylaxia prijatá aj zákonne. Napriek tomu, že v roku 2009 ukončil svoju činnosť jediný výrobca kuchynskej soli na Slovensku, je dôležité zvyšovať informovanosť obyvateľstva o význame jódu a preferovať jodidovanú kuchynskú soľ.

Príčiny a symptómy nedostatku jódu

Nedostatok jódu v organizme sa prejavuje predovšetkým poruchami štítnej žľazy, ako je už spomínaná struma a hypotyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy). Medzi ďalšie prejavy patria:

• Spomalený metabolizmus
• Únava a vyčerpanie
• Podráždenosť
• Studené končatiny
• Padanie vlasov
• Akné a suchá pokožka
• Znížené libido
• Nesústredenosť
• Zvýšená únava
• Zníženie intelektuálnych schopností
• Chudokrvnosť
• Zápcha

Obzvlášť kritický je nedostatok jódu počas tehotenstva. U detí môže viesť k vrodenej hypotyreóze, známej ako kreténizmus. Kreténizmus je najťažšia forma mentálnej retardácie, ktorá sa prejavuje aj malým vzrastom dieťaťa, zníženou inteligenciou a svalovou tuhosťou. Tento stav môže vzniknúť už pri malom nedostatku jódu a vyžaduje si liečbu ešte pred narodením dieťaťa.

Zvýšenému riziku deficitu jódu (tzv. jodopénii) čelia najmä vegáni, vegetariáni a vitariáni, ak nekonzumujú dostatok morskej zeleniny, paleo stravníci, ktorí nekonzumujú dostatok morských rýb a mliečnych výrobkov, a tiež tehotné a dojčiace ženy, u ktorých sa potreba jódu zvyšuje.

Zdroje jódu v potrave a odporúčaný príjem

Dospelý človek potrebuje prijať približne 150 mikrogramov (µg) jódu za deň. Tehotné a dojčiace ženy by mali prijímať vyššie množstvo, najmenej 250 mikrogramov. V súčasnosti sa odporúčaná denná dávka pre dospelých pohybuje v rozmedzí 150-200 µg, pre tehotné ženy 220-250 µg a pre dojčiace ženy 250-290 µg.

Najväčšou zásobárňou jódu je morská voda, preto sú najbohatšími prírodnými zdrojmi:

• Morské plody a ryby (najmä treska, losos)
• Morské riasy (kelp, nori, dulse)

V našich končinách sú okrem jodidovanej soli dobrými zdrojmi jódu aj:

• Mlieko a mliečne výrobky
• Vajcia

Ďalšie potraviny, ktoré môžu obsahovať jód v závislosti od obsahu v pôde, sú višne, čerešne, brokolica, pór, šampiňóny, hrach a mrkva.

V tabuľke sú uvedené niektoré z najlepších potravinových zdrojov jódu s ich približnými množstvami:

Je dôležité dodávať organizmu minerál v správnej a bezpečnej forme. Okrem bežnej stravy je možné využiť aj výživové doplnky, no vždy s dôrazom na kvalitu a bioaktívne formy jódu, ako je kelp, bez zbytočných prídavných látok.

Jód a jeho využitie v kúpeľníctve

Jód je možné prijímať aj prostredníctvom kúpeľných kúr. Telo ho dokáže absorbovať cez kožu a sliznicu dýchacích ciest pri inhalácii v balneologických prevádzkach s bohatou jódovou mikroklímou. Na Slovensku sa na liečenie používa prírodná minerálna jódo-brómová voda v Prírodných jódových kúpeľoch (PJK) Číž. Tamojší prameň Hygiea sa svojimi liečivými účinkami zaraďuje medzi najvzácnejšie v Európe.

Liečivá voda z prameňa Hygiea sa využíva vo forme pitnej kúry a liečivého vaňového kúpeľa. Biologický význam jódového vaňového kúpeľa spočíva v tepelnom, mechanickom a chemickom účinku. Má hydratačné, antiseptické a dezinfekčné účinky.

Riziká a preventívne opatrenia pri užívaní jódu

Hoci je jód nevyhnutný, jeho nedostatok, ale aj nadbytok môžu byť škodlivé. Dlhodobý nadbytok jódu môže byť nebezpečný, najmä pre ľudí s problémami so štítnou žľazou, o ktorých nemusia ani vedieť. Ľudia by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii presolených údenín, polotovarov a extrémnych dávok morských rias.

V súčasnej dobe sa v súvislosti s možnou rádioaktivitou a jadrovými zbrajami často spomínajú tablety s obsahom jodidu draselného. Pri atómovom výbuchu sa do ovzdušia uvoľňuje rádioaktívny jód, ktorý sa môže naviazať na štítnu žľazu a zvýšiť riziko rakoviny. Jodid draselný funguje na princípe blokovania väzobných miest v štítnej žľaze, čím zabraňuje naviazaniu rádioaktívneho jódu. Napriek tomu je preventívne užívanie týchto tabliet nebezpečné a nemalo by sa vykonávať bez lekárskeho predpisu. V najhoršom prípade by mali byť prioritne podávané deťom, u ktorých je riziko po expozícii rádioaktivite najvyššie.

Pri dopĺňaní jódu je dôležité postupovať opatrne. Niekedy sa objavujú marketingové stratégie, ktoré strašia deficitom jódu a ponúkajú rôzne prípravky. Náhla substitúcia jódu u osôb s existujúcimi problémami môže vyvolať následnú hypertyreóznu krízu alebo paradoxnú hypotyreózu. Preto sa užívanie potravín alebo nápojov obohatených o jód bez dôkladných vyšetrení a konzultácie s lekárom neodporúča.

Pri autoimunitných ochoreniach štítnej žľazy je potrebné dopĺňanie jódu konzultovať s lekárom. Okrem toho sa odporúča redukovať vystavenie fluoridom a chloridom (napr. v zubných pastách, ústnych vodách, teflónovom riade), ktoré môžu s jódom v štítnej žľaze súťažiť a vytláčať ho.

Selén hrá tiež dôležitú úlohu v metabolizme jódu. Tvorba a odbúravanie hormónov štítnej žľazy sú závislé od selénu, ktorý je nevyhnutnou súčasťou enzýmov. Česko patrí k oblastiam s nedostatkom selénu v potrave, čo môže potencovať nepriaznivé účinky nedostatku jódu. Dostatočný príjem selénu je dôležitý aj pre konverziu T4 na aktívnu formu T3 a pre ochranu pred toxicitou jódu.

tags: #ako #jod #ovplyvnuje #metabolizmus