Obezita sa v súčasnej dobe stáva celosvetovou epidémiou, ktorá postihuje podstatnú časť dospelých a bohužiaľ aj detskú populáciu v rozvinutých krajinách sveta. Obezita je definovaná ako zmnoženie tuku v organizme a jej miera môže závisieť od veku a pohlavia. Keďže nemožno priamo určiť množstvo tuku v organizme, bežne sa používa tzv. Body Mass Index (BMI).
Je dôležité si uvedomiť, že obezita je ochorenie s vážnymi dôsledkami na zdravie, psychický stav a kvalitu života. Vystavuje svojich nositeľov vyššiemu riziku ďalších pomerne závažných chorôb.
Zdravotné riziká spojené s obezitou
Klinické štúdie preukázali, že pri vzostupe BMI nad 27 kg/m² je oproti zdravej populácii výraznejšie riziko úmrtia. Riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku a ochorení srdca je niekoľkonásobne vyššie. Obezita predstavuje významný rizikový faktor srdcových a cievnych ochorení, ktorých komplikáciami sú mozgová mŕtvica alebo infarkt myokardu. U BMI nad 35 kg/m² sa riziko cukrovky zvyšuje až 93-krát.
Obézni ľudia majú tiež väčšiu tendenciu k nádorovým ochoreniam. U žien hrozí hlavne rakovina maternice, prsníka a vaječníkov, u mužov je to rakovina prostaty a konečníka. Existuje však množstvo ďalších, nemenej závažných komplikácií obezity, ako sú:
- väčšie opotrebovanie kĺbov (artróza),
- dna,
- problémy s dýchaním vrátane krátkodobých zástav dychu pri spánku (spánková apnoe),
- poruchy plodnosti a schopnosti otehotnieť,
- zažívacie ťažkosti (nadúvanie, zápcha),
- kožné problémy (ekzémy, strie, infekcie, preležaniny),
- psychické problémy.
Zdravotné riziko sa zvyšuje pri vyššom stupni obezity. Čím vyšší je BMI, tým vyššie je zdravotné riziko.
BMI a jeho obmedzenia
Body Mass Index (BMI) je číselný ukazovateľ, ktorý sa používa na meranie telesnej hmotnosti vzhľadom na výšku. Počíta sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch (kg/m²). Napríklad, osoba s hmotnosťou 70 kg a výškou 1,75 m má BMI vypočítané ako BMI = 70 ÷ (1,75 × 1,75) ≈ 22,9, čo spadá do kategórie normálnej hmotnosti (18,5 - 24,9).
BMI je užitočný nástroj na zhodnotenie telesnej hmotnosti vzhľadom k výške, ale má svoje obmedzenia:
1. Nerozlišuje medzi svalovou a tukovou hmotou
BMI neberie do úvahy pomer svalovej hmotnosti k telesnému tuku. To znamená, že jedinci s vyšším podielom svalov, ako napríklad športovci alebo kulturisti, môžu mať vysoké BMI, aj keď majú nízky podiel telesného tuku. Svaly sú totiž ťažšie ako tuk, a preto výpočet BMI môže byť pre nich skreslený. V takýchto prípadoch je dôležité zmerať aj podiel tuku a svalov v tele.
2. Nerozlišuje medzi distribúciou tuku
Dôležité je aj miesto, kde sa tuk v tele nachádza. Rozlišujeme najmä medzi podkožným a viscerálnym tukom. Viscerálny tuk, uložený okolo orgánov v brušnej dutine, je rizikovejší a spája sa s kardiovaskulárnymi ochoreniami a cukrovkou 2. typu. BMI nedokáže zhodnotiť distribúciu telesného tuku. Preto je vhodné doplniť jeho hodnotenie meraním obvodu pása.
3. Neberie do úvahy vek a pohlavie
Vzorec BMI nezohľadňuje rozdiely v stavbe tela spojené s vekom a pohlavím. Ženy majú prirodzene viac tuku než muži, ktorí majú zase viac svalovej hmoty. Hoci sa hodnoty BMI interpretujú rovnako bez ohľadu na pohlavie, rozdiely v telesnom zložení môžu spôsobiť, že dvaja ľudia s rovnakou hodnotou BMI budú mať odlišnú postavu a zdravotné riziko. U seniorov sa navyše optimálna hodnota BMI posúva vyššie (spodná hranica optimálneho BMI je 23 kg/m² namiesto 18,5 kg/m²).
4. Etnické rozdiely
BMI bol vyvinutý na základe skupiny belochov a pre iné rasy môže byť menej presný. Napríklad Aziati majú pri nižších hodnotách BMI vyšší podiel telesného tuku v porovnaní s belochmi. Preto by sa pri hodnotení BMI mali brať do úvahy špecifické charakteristiky každej etnickej skupiny.
BMI u detí a dospievajúcich
BMI sa u detí a dospievajúcich vypočítava rovnako ako u dospelých (BMI = m/h²). Interpretácia výsledkov je však odlišná. Vzhľadom na obdobia rastu a rastovej stagnácie sa hodnoty BMI interpretujú na základe tzv. percentilových grafov, ktoré zohľadňujú vek a pohlavie dieťaťa.
Klasifikácia BMI u detí a dospievajúcich (orientačná):
- Pod 5. percentil: Podváha
- 5. - 85. percentil: Normálna hmotnosť
- 85. - 95. percentil: Nadváha
- Nad 95. percentil: Obezita
Je dôležité si uvedomiť, že BMI u detí môže kolísať v dôsledku rýchlych období rastu.
Ako si vypočítať BMI a interpretovať výsledky
Pomocou BMI kalkulačky si vydelíte svoju telesnú hmotnosť v kg so svojou výškou v metroch na druhú. Následne porovnáte svoj výsledok s klasifikáciou BMI, ktorá je zvyčajne založená na odporúčaniach Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Klasifikácia BMI podľa WHO (pre dospelých):
| Kategória | BMI (kg/m²) | Riziko zdravotných komplikácií |
|---|---|---|
| Podvýživa | menej ako 18,5 | Nízke |
| Normálna hmotnosť | 18,5 - 24,9 | Priemerné |
| Nadváha | 25 - 29,9 | Mierne zvýšené |
| Obezita I. stupňa | 30 - 34,9 | Stredné |
| Obezita II. stupňa | 35 - 39,9 | Veľmi zvýšené |
| Obezita III. stupňa | 40 a viac | Vysoké |
Je dôležité si uvedomiť, že BMI je len jedným z nástrojov na hodnotenie zdravia. Pre presnejšie posúdenie vášho zdravotného stavu by ste sa mali obrátiť na svojho lekára.
Alternatívne ukazovatele zdravia
Keďže BMI má svoje obmedzenia, existujú aj ďalšie ukazovatele, ktoré môžu pomôcť lepšie zhodnotiť zdravotný stav:
- Obvod pása (WC): Pomáha odhadnúť riziko metabolických ochorení, pretože tuk v oblasti brucha (viscerálny tuk) je rizikovejší. Vysoké zdravotné riziko hrozí pri obvode pása u mužov nad 102 cm a u žien nad 88 cm.
- Pomer pás/boky (WHR): Udáva, ako je telesný tuk rozložený.
- Pomer pás/výška (WHtR): Niektoré štúdie ukazujú, že tento pomer môže byť lepším indikátorom zdravia ako BMI. Hranica normy u žien je pod 80 cm, u mužov pod 94 cm.
- Bioimpedančné váhy: Merajú elektrickú vodivosť telesných tkanív a na základe toho odhadujú podiel svalovej hmoty, tuku a vody.
Ako si zmerať pás | Bupa Health
Ako dosiahnuť a udržať zdravú hmotnosť
Ak váš výpočet BMI potvrdil nadváhu alebo obezitu, nie je dôvod na paniku. Podstatné je, či chcete tento stav zmeniť a zlepšiť tak dlhodobo svoje zdravie. Motivácia je prvým zásadným krokom k úspechu.
Chudnutie nie je záležitosťou jednorazového ani dlhodobého hladovania alebo prísnych diét, ale vecou úpravy jedálnička a pravidelnej fyzickej aktivity:
- Vyvážená strava: Konzumujte viac zeleniny, ovocia, celozrnných produktov a bielkovín. Obmedzte príjem spracovaných potravín, cukrov a nezdravých tukov.
- Pravidelná fyzická aktivita: Venujte sa aspoň 150 minútam mierne intenzívneho cvičenia týždenne (napr. rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie). Zaraďte silový tréning aspoň 2-krát týždenne.
- Dostatočný spánok: Snažte sa spať 7-9 hodín denne.
- Zvládanie stresu: Chronický stres môže viesť k nadváhe.
- Hydratácia: Pite dostatočné množstvo vody.
- Dlhodobý prístup: Vyhnite sa extrémnym diétam a rýchlemu chudnutiu.
Radšej než sa púšťať do riskantných krokov podľa internetových rád, oslovte svojho praktického lekára, internistu či kardiológa. Môžu vám poradiť, na koho sa obrátiť, či už ide o obezitológov alebo nutričných terapeutov.