Prejedanie sa môže byť veľkým problémom pre ľudí, ktorí sa snažia zlepšiť svoje zdravie alebo si udržať zdravú váhu. Nie je to len otázka výživy, ale môže byť spojené aj s emocionálnymi faktormi. Väčšina z nás sa s tým aspoň raz v živote stretla. Čierna diera bezduchého jedenia, ktorá často vedie k prejedaniu, môže byť pre naše zdravie nebezpečná. Nadmerná konzumácia jedla môže viesť k priberaniu a zvýšeniu rizika obezity, ktorá je spojená s mnohými zdravotnými problémami, ako sú srdcové choroby, cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak a niektoré druhy rakoviny. Cyklický vzorec prejedania sa, po ktorom nasleduje obmedzujúce správanie, môže narušiť prirodzený pocit hladu a sýtosti nášho tela, čo sťažuje udržiavanie vyváženého a intuitívneho prístupu k jedlu. Jedlo je od nepamäti súčasťou našej kultúry, našich osláv či spoločenských udalostí a je v poriadku mať k nemu pozitívny vzťah. Ak nám však začne prerastať cez hlavu a my s ním jednoducho nemôžeme prestať, je načase sa nad tým zamyslieť a začať hľadať príčinu. S nadmerným príjmom sa totiž spája mnoho rizík nielen po stránke estetickej, ale aj zdravotnej.
Čo môže byť príčinou toho, že nedokážeme prestať jesť?
Dôvodov, prečo môže k prejedaniu dochádzať, je mnoho. Prejedanie môže byť výsledkom stresu, depresie, únavy alebo dokonca aj hľadania útechy v jedle. Pochopenie týchto príčin je prvým krokom k zvládnutiu prejedania.
1. Emocionálne jedenie a zajedenie stresu
Prejedanie sa často znamená emocionálnu nestabilitu alebo nejaké trápenie. Vo chvíľach, keď sme smutní, sklamaní alebo nahnevaní, sa náš mozog domáha uvoľnenia dopamínu (hormónu šťastia), ktoré môžeme dosiahnuť napríklad pohybom, pobytom na slniečku, počúvaním hudby alebo aj dobrým jedlom. V záujme zachovania zdravého vzťahu k jedlu by sme však nikdy nemali dopustiť, aby sa kaloricky bohaté dobrôtky stali náplasťou na naše problémy. Ak máte nutkanie sa najesť, skúste sa najprv zamyslieť, či za tým naozaj stojí hlad, alebo sú to len emócie. Ak je príčinou stres, skús nájsť iné spôsoby, ako sa s ním vyrovnať. Záchvatové (psychogénne) prejedanie je spôsob, akým sa vysporiadavate s náročnými emóciami. Keď jeme, mozog do nášho tela uvoľňuje dopamín, hormón prinášajúci pocit radosti a šťastia. Podľa štúdie je navyše množstvo dopamínu vyššie po nezdravom jedle. Preto tak často siahame po čokoláde a čipsoch, keď je nám nanič. Tieto príjemné pocity však rýchlo odídu a vystrieda ich pocit viny a ľútosti. Jedlo nedokáže vyriešiť stres v práci, smútok z rozchodu ani osamelosť. Je to ako lepiť náplasť na zlomenú kosť - jedlo síce na chvíľku uteší, ale koreň problému zostáva. Odborníci odhadujú, že 75 % prípadov prejedania skutočne spôsobujú emócie.
Keď ste vystresovaní, zvýši sa vám hladina kortizolu, a tým, samozrejme, opäť aj hladina cukru v krvi. Je to v podstate veľmi užitočné, keďže nám je takto dodaná energia v stresových situáciách. Kedysi v dobe ľadovej sme potrebovali kortizol, aby sa dostal k zásobám glukózy a poskytol nám energiu na útek pred mamutom či tigrom, ktorý nás prenasledoval. Avšak teraz nie sú nikde nablízku mamuty ani tigre, no my stále disponujeme týmto hormónom, ktorý pracuje rovnako, aj napriek tomu, že situácie, ktoré považujeme za stresové, pre nás nepredstavujú žiadne reálne nebezpečenstvo. Takže sa nám umelo zvýši hladina kortizolu, následne na to aj cukor v krvi, a kým sa z toho zbláznite, musíte si dať niečo pod zub. Takéto jedlo si však veľmi nevychutnáte, namiesto toho ho zjete rýchlo a „chamtivo,“ a tým vytvárate problém.
2. Príliš rýchle jedenie a ignorovanie signálov sýtosti
Nášmu mozgu trvá približne 20 minút, než zaregistruje pocit nasýtenia. Pokiaľ jedlo zhltneme naraz, nemáme ani šancu zaznamenať, že už sme možno plní, a aj napriek tomu do seba tlačíme ďalšie a ďalšie sústa. Výsledkom takéhoto stravovania je potom nepríjemné prejedanie a v niektorých prípadoch môže dôjsť aj k vytvoreniu kalorického nadbytku, kvôli ktorému začneme priberať na váhe. Pomalé jedenie vám umožní lepšie vnímať, kedy sa cítite už plní, a tým pádom zabránite nevedomému prejedaniu. Keď jete pomaly, telo dostane čas na to, aby vám dalo signál, že si už sýte.
3. Rozptýlenie počas jedla (mindless eating)
Ak sa počas jedenia pozeráme na televíziu, sledujeme seriály, čítame si alebo pracujeme, prestávame sa sústrediť na to, čo a koľko toho vlastne zjeme a ako nás jedlo postupne sýti. Uvedomili ste si niekedy, že pred sebou máte misu plnú jedla, každé sústo neprítomne prežúvate, myslíte na niečo úplne iné, a zrazu je všetko preč ako mihnutím oka? V konečnom dôsledku toho potom zjeme oveľa viac, k tomu všetkému sme vlastne stále hladní a hľadáme, čo by sme ešte zjedli. Ak pri jedle listujete v novinkách, pozeráte televíziu alebo pracujete, je pravdepodobné, že sa prejedáte. Keď nepraktizujete vedomé jedenie, je ľahké zjesť viac, ako ste zamýšľali.
4. Návyky a naučené správanie
Často jeme aj vtedy, keď už nemusíme, len preto, že máme naložené a musíme to dojesť. To je asi naučené z detstva - dojesť tanier. Takisto je ťažké prestať jesť, ak máme otvorenú čokoládu, chipsy, oriešky a podobne. Z prejedania sa môže stať zvyk, ktorý robíme bez rozmýšľania. Napríklad, ak si vytvoríte zvyk, ktorý spája televízny čas s čokoládou, siahnete po nej automaticky aj vtedy, keď nie ste hladní.
5. Nedostatočný príjem potravy počas dňa a vlčí hlad
Počas dňa pre všetok ten zhon na jedlo ani nepomyslíte, a keď prídete večer z práce domov, zjete všetko, čo vám príde pod ruku. Hlad totiž mení naše chuťové preferencie a núti nás vyberať si najmä sladké a kaloricky bohaté jedlá. Ak sa zabúdate najesť alebo sa nestíhate najesť, alebo sa vám počas dňa nechcelo variť, večer vyjedáte hlúposti, pretože ste stravu celý deň flákali. Samozrejme, keď máte od hladu chuť zjesť aj rybičky z akvária, vtedy sa vám už vôbec nebude chcieť vyberať hrnce a dobiehať varenie celého dňa. Jete nepravidelne - samotný spôsob stravovania - prísne obmedzenie kalórií, kým nebudete hladovať, hltanie všetkého, čo je nablízku, a potom reštartovanie diéty odznova - zohráva úlohu v príčinách prejedania sa. Keď obmedzíme kalórie na úroveň pod to, čo je potrebné na optimálne fungovanie, naše telá si myslia, že hladujú. Keď konečne jeme, je pravdepodobnejšie, že si napcháme ústa a jeme ďaleko za bodom sýtosti.
Hormonálna kontrola hladu
6. Nedostatočné uspokojenie z jedla
Na jedlo máte väčšiu chuť, keď z neho nemáte počas dňa uspokojenie. Aby vás jedlo uspokojilo, potrebujú byť splnené minimálne dve podmienky: jedlo má byť dostatočne chutné (všetko nemusí chutiť tak super ako pizza, ale má vám to chutiť) a jedeniu máte venovať dostatočnú pozornosť (ak jeme rýchlo alebo nevedome pri filme - potrebujeme toho zjesť niekoľkonásobne viac, aby nás to chuťovo uspokojilo).
7. Zlé potravinové voľby a ultraspracované jedlá
Existujú niektoré druhy potravín, ktoré nám už v niekoľkých sústach dodajú veľké množstvo energie, pridaného cukru, tukov či kuchynskej soli, ale minimum vlákniny, čím nás zasýtia naozaj pramálo. Ide hlavne o ultraspracované potraviny, ktoré nájdeme napríklad v ponukách fastfoodov, alebo rôzne sušienky, snacky, cukrovinky, sladené limonády alebo aj niektoré druhy cereálií. Spracované potraviny, rafinované uhľohydráty, sladené nápoje, umelé sladidlá - to všetko sú látky podobné potravinám, ktoré telu poskytujú veľmi malú nutričnú hodnotu. Ak jete potraviny s nízkou alebo žiadnou nutričnou hodnotou, najmä sladké jedlá, rafinované uhľohydráty (ako biely chlieb a cestoviny) a umelé sladidlá, hladina cukru v krvi vám stúpne, takže budete skôr hladní. Na rozdiel od iných potravín cukor aktivuje mozog, takže sa necíti plný.
Problém je v tom, že mnohokrát vieme, že nie sme hladní, no tá chuť je tak silná, že je priam nemožné jej odolať. Keď si dáte jedlo s vysokým obsahom uhľohydrátov, hladina inzulínu sa zvýši a po čase oslabuje schopnosť hormónu zvaného leptín signalizovať, že už nepotrebujete viac potravy. Určite ste už zažili ten stav, keď ste po čokoládovej tyčinke dostali neodolateľnú chuť na niečo slané ako pre zmenu - napríklad boloňské špagety, hranolky alebo pražené arašidy. Aj keď nič z toho vlastne nie je slané - sú to uhľohydráty skrývajúce sa za rúškom proteínu, takže keď si dáte tieto špagety, váš inzulín vyletí do závratných výšin a vy okamžite dostanete chuť na cheesecake alebo čokoládový mousse.
8. Nedostatok spánku
Ak sme nevyspatí, sme viac hladní a po jedle sa cítime menej nasýtení, než keby sme mali spánku dostatok. Deje sa tak kvôli nižšej hladine hormónu leptínu, ktorý je okrem iného zodpovedný práve za pocit sýtosti po jedle. Súčasne tiež dochádza k vyššej produkcii ghrelínu (tzv. hormón hladu) a stresového hormónu kortizolu. Z toho dôvodu sme tak pri spánkovej deprivácii nútení konzumovať viac jedla, čo môže viesť k priberaniu na váhe. Na zabezpečenie optimálnych funkcií nášho tela a dostatku spánku existuje jediná cesta, a to pravidelný spánok 7 - 8 hodín denne. Ani dobre známe víkendové dospávanie nám totiž v tomto smere, bohužiaľ, nijako nepomôže.
9. Veľké porcie
Veľkosti porcií sa začali zvyšovať v 70-tych rokoch minulého storočia a v skutočnosti sa nezastavili. Nie sú to len obyčajní vinníci ako rýchle občerstvenie; reštaurácie podávajú jedlo na väčších tanieroch, mafiny sú čoraz väčšie a tie sladené kávové nápoje sú stále vyššie. Často jeme takmer dvakrát toľko, ako by sme mali. Dôvody, prečo množstvo dospelých trpí nadváhou alebo obezitou, sú rôzne. Prejedanie je tiež hlavným faktorom, ktorý sa často prehliada.
10. Pocity viny a sebakritika
Máte dojem, že za každé „šliapnutie vedľa“ je na mieste nejako sa trestať a cítiť sa zle? Rozhodne nie! Pocit viny a hanby po jedle paradoxne vedie k tomu, že jedla nakoniec zjeme oveľa väčšie množstvo. Často si totiž povieme: „Keď už som sa pošmykol, dám si ešte, teraz už je to aj tak jedno.“ Zdravý životný štýl by mal byť dlhodobo udržateľný a rozhodne by sa nemal zakladať na tom, že si po najmenšom výkyve z inak 100 % nasadenia začneme sypať popol na hlavu a k celkom nevinnému kúsku čokolády potom z frustrácie pridáme ešte kýblik zmrzliny, pizzu a liter coly. Pocity viny cyklus emočného prejedania len prehlbujú a nikam vám nepomôžu.
Ako prestať s prejedaním? Účinné stratégie
To, ako prestať prejedať sa a znížiť množstvo jedla, môže byť otázkou niekoľkých zmien v myslení a správaní. Občasné prejedenie je tak nejako normálne, problém však nastáva, ak jedlom zaháňame negatívne emócie a potom sa za to nenávidíme. Celý deň sa držíte, volíte tie najdiétnejšie potraviny, strážite si každý gram tuku, a keď sa dostanete večer domov, objavia sa nezvládnuteľné chute a vaša špajza sa začne otriasať v základoch. A tak začínate každý deň znova. Tu sú osvedčené metódy, ktoré vám môžu pomôcť vymaniť sa z kruhu emočného prejedania a získať kontrolu nad jedlom.
1. Praktizujte vedomé jedenie (mindful eating)
Skúste si nájsť pár minút, ktoré budete venovať len a len jedlu. Pekne si prestrite, jedlo si naservírujte na obľúbený tanier, odložte prácu aj mobil, vypnite televíziu a zasadnite k jedálenskému stolu. Vychutnávajte si každé sústo, vnímajte spojenie chutí i vôní a sledujte, ako sa postupne cítite viac a viac najedení. Jednoducho sa posaďte v kuchyni za stôl a vychutnávajte. Sústreďte sa na jedlo a pocit plnosti. Postupne, ak je to možné, zvýšte tento zvyk na dve až viac jedál denne. Intuitívny prístup k stravovaniu je o počúvaní vlastného tela a jeho signálov hladu a sýtosti. Je o sústredení na prítomný okamih, keď práve jete. Aby ste rozpoznali, kedy ste skutočne hladní alebo máte na niečo nevinnú chuť, a kedy naopak máte potrebu zajedať stres a negatívne emócie.
2. Kontrolujte veľkosť porcií a jedzte pomalšie
Naberte si polovicu z toho, čo by ste si zvyčajne nabrali. Alebo keď sa zabudnete a naberiete si veľa, pekne odsypte polovicu naspäť do hrnca. Skúste si preto trochu spomaliť, vložiť si sústo do úst, rozžuť, prehltnúť a až potom si ukrojiť ďalší kúsok. Zabránite tak zbytočnému prejedaniu, keď vaše telo ešte ani nevie, že nejaké jedlo dostáva. Odborníci odporúčajú prežuť každý kus jedla asi 30-krát. Takto si určíte vlastné tempo. Navyše, váš mozog doženie žalúdok. Lepšie si vychutnáte jedlo a jeho konzistenciu. Jedným dobrým tipom, ako jesť pomaly a nevzdať to, je nabrať si na vidličku ďalšie sústo až vtedy, keď ste to predošlé prehltli. Bude vám trvať dlhšie zjesť zvyčajnú porciu, až si uvedomíte, že už vlastne ani nie ste hladní. Skúste si naložiť jedlo na menší tanier. Ak sa budete cítiť plno, ihneď zoberte tanier a umyte ho. Prípadne môžete v strede jedenia prestať a počkať 10 minút. Ako sme už povedali, keď je váš žalúdok prázdny, hormón ghrelín je uvoľnený do obehu, aby vám signalizoval, že potrebujete „doplniť palivo.“ Akonáhle zjete len malé množstvo potravy, množstvo ghrelínu sa zníži a signalizuje, že už nie ste hladní a nepotrebujete viac. No váš mozog vraví „daj mi viac.“ Ghrelín reprezentuje len vašu fyzickú potrebu živín, nie nasýtenosť či uspokojenie. Ak sa po jedle chcete cítiť tak akurát plní a spokojní, musíte jesť pomaly a počkať aspoň 20 minút, kým sa jedlo dostane na koniec čreva, kde sa uvoľní hormón peptid YY, ktorý dá signál hypotalamu, že ste naozaj nasýtení a spokojní so skonzumovanou porciou.
3. Dodržujte pravidelný režim stravovania a pitný režim
Snažte sa jesť v pravidelných intervaloch a rozložiť si jedlo počas celého dňa. Aspoň toľko nezjete, keď nie ste ešte hladní. Určite si, koľkokrát denne chcete jesť (či 3x, 4x, 5x). Určite si, kedy budete jesť (kedy budú raňajky, kedy obed, kedy olovrant…) a potom tieto časy dodržiavajte tak, aby ste večer neboli hladní. Pitie dostatočného množstva vody počas dňa je nevyhnutné pre celkovú pohodu a môže tiež pomôcť predchádzať prejedaniu. Niekedy si naše telo pomýli smäd s hladom, čo nás vedie k tomu, že siahame po nepotrebnom občerstvení. Prinúťte sa piť viac vody. Hovorieva sa, že hlad je prezlečený smäd. Vždy sa najskôr napite, pohár vody, maximálne dva, a potom už nebudete takí hladní. Zostaňte hydratovaní tým, že budete mať fľašu s vodou stále pri sebe a budete ju pravidelne popíjať.
4. Vyberajte si nutrične bohaté potraviny a vlákninu
Namiesto toho, aby ste sa prejedali nezdravými jedlami, skúste si nájsť zdravšie náhrady. Napríklad, keď máte chuť na sladkosti, skúste si dať ovocie alebo jogurt, alebo chrumkať mrkvu, jablká, šalát. Náš jedálniček by mal byť z veľkej časti tvorený tzv. whole foods, čo sú komplexné potraviny, ktoré boli len minimálne priemyselne spracované a sú bohaté na všetky dôležité makroživiny, mikroživiny aj vlákninu. Príkladom takýchto potravín sú celozrnné obilniny, ovocie, zelenina, orechy a semená alebo fazuľa. Namiesto spracovaných potravín, rafinovaných uhľohydrátov, sladených nápojov a umelých sladidiel siahnite po potravinách bohatých na živiny, ako je kel, bobuľové ovocie, divoký losos, bio hovädzie mäso, paradajky, huby, sladké zemiaky a čierna fazuľa. Tieto potraviny sú nabité vitamínmi, minerálmi a antioxidantmi, ktoré po jedle zanechajú nielen dobrý pocit v tele, ale aj zasýtia. Nízkosacharidové a vysokotučné diéty, ako je ketogénna diéta, sa ukázali ako super účinné pri zhadzovaní kilogramov. Vláknina je kľúčová. Keď pridáte do jedla rozpustnú vlákninu (alebo si dáte jedlo s vysokým obsahom vlákniny), odozva inzulínu sa spomalí, cukor bude do krvi uvoľňovaný postupne, a nakoniec sa budete cítiť tak akurát plní a spokojní. Potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú chia semienka a strukoviny, pálivé korenie ako kajenské korenie a kurkuma, a grapefruitový esenciálny olej, pomáhajú potlačiť chuť do jedla. Pripravte si celú kopu zdravých a výživných jedál a majte ich vždy poruke pre prípad náhleho poklesu kreatívneho myslenia. Nezáleží na tom, či sú to čerstvé oriešky a semiačka, celozrnný sendvič so špenátom a grilovanými morčacími prsiami alebo veľká misa kuracej polievky. Dôležité je mať k dispozícii tieto zdravé alternatívy a aj ich použiť, keď treba.
5. Nastavte si hranice a zmeňte návyky
Ak si myslíte, že sa u vás jedná len o to, že jete aj keď už nemusíte, pretože musíte dojesť, čo máte naložené, je to o hraniciach. Tak ako pri všetkom, aj pri jedle platí, že kde nie sú hranice, tam je dovolené všetko. Ak nemáte pri jedle určené hranice, riadite sa náladou, náhodnými rozhodnutiami počas dňa a chuťou. To potrebujeme stopnúť. Inak bude vaša postava, sebavedomie, zdravie a aj šťastie závislé od náhody. Nemôžete nechať náhodu, aby rozhodovala o takých dôležitých veciach vo vašom živote. Jedným z riešení je určiť si pri jedení jasné hranice. Ide o to, aby ste mali jasno v tom, kedy je čas na jedenie a kedy nie je čas na jedenie. Napríklad, jedávam 3x denne, raňajkujem medzi 7. - 8. hodinou, obedujem počas pracovnej prestávky o cca 12. hodine, olovrant mám medzi 15. - 16. hodinou a večeru mám o 18. hodine. Čísla sú pre každého individuálne, ale ide o to, že máme jasno, kedy je čas ísť jesť. Ideálne, ak by to bolo niekde napísané, lebo tým dáme najavo, že toto je naše pravidlo. A tiež platí, že: „Mimo týchto hraníc už nejem.“ A to bez ohľadu na to, či ste dostali chuť, či ste na návšteve, či sa nudíte pri filme, či ste v strese, či vás niekto ponúkne. Ak nie je čas na jedlo (a nie ste hladní), platí, že nejete.
Tri pravidlá pre udržanie hraníc
- Vyčistite si zuby ihneď po jedle: Ideálne silne mentolovou pastou, po ktorej nechutí dobre nič. Toto čistenie zubov hneď po jedle je pre mozog signál, že nateraz (alebo nadnes) sa jedenie skončilo. Ak si nevyčistíte zuby ihneď po večeri, ale až pred spaním, je to, akoby ste plánovali, že ešte budete jesť. Hoci to nie je 100% nepriestrelné, veľakrát to odradí a využijete svoju prirodzenú lenivosť, že sa vám nechce umývať zuby dvakrát.
- Nemajte doma lákavé potraviny: Odporúča sa dať z domu preč minimálne všetky slané (chipsy, tyčinky…) a sladké potraviny, ktorým sa vám nedarí odolať. Možno vás stále bude lákať jesť kaleráb alebo chrumkať mrkvu, ale to má o dosť menšie následky.
- Choďte skôr spať: Čím dlhšie ste hore, tým väčšia šanca, že dostanete chuť a pre únavu je aj väčšia šanca, že urobíte zlé rozhodnutie. Ak večeriate o 18.00 a idete spať o 24.00, je to 6 hodín bez jedla, čo vytvára priestor na chyby.
Ak sa z vášho večerného jedenia stal zvyk, ktorý prebieha automaticky, najlepšie bude zmeniť svoj večerný program. Ak zvyknete pozerať TV alebo filmy, nájdite náhradnú aktívnu činnosť. Sledovať nejakú obrazovku je pasívna činnosť a môže byť nudná, preto sa pri nej snažíme nejako zamestnať, často jedlom. Skúste iné spôsoby, ako si zabaviť ruky, ktoré nie sú fyzicky ani psychicky náročné. Niekto si pri filme maľuje antistresové maľovanky, niekto si dá mierne tempo na stacionárnom bicykli, a niekto namiesto filmu začne čítať knihu.
6. Naučte sa relaxovať inak než jedlom
Ak dieťaťu dáte na výber medzi kalerábom a zmrzlinou, väčšina detí si vyberie zmrzlinu. Ak mu však zmrzlinu vezmete z ponuky a pochopí, že plačom sa nič nezmení, aj ten kaleráb bude znieť lákavejšie než nič. Podobne to platí pri zvyku relaxovať jedlom. Často si zvyknete náladu zlepšovať jedlom. Ale ak jedlo vezmete z ponuky a dáte najavo, že „jedlom si náladu zlepšovať nebudeme,“ časom budete nútení hľadať alternatívne spôsoby. Namiesto jedla môžete ísť na krátku prechádzku, spraviť si dychové cvičenie, tancovať na hlasitú hudbu alebo sa zdôveriť niekomu blízkemu. Odporúča sa tiež viesť si denník emócií, kde si zaznamenáte, ako sa cítite, keď máte chuť na jedlo, čo vám pomôže identifikovať spúšťače a pracovať na nich.
7. Nepodliehajte pocitom viny a vyhľadajte pomoc
Pocity viny cyklus emočného prejedania len prehlbujú a nikam vám nepomôžu. Buďte k sebe preto láskaví a doprajte si pochopenie. Nečakajte, že sa všetko zmení zo dňa na deň. Každá ďalšia situácia je príležitosť k tomu preskúmať svoje emócie, zapísať si ich do denníka a nabudúce si poradiť zas o kúsok lepšie. Ak sa aj napriek tomu všetkému objavia chute na jedlo, buďte na ne pripravení. Chuť je ako zvonček pri dverách: zazvoní a my automaticky vstaneme a reagujeme, lebo sme zvyknutí, lebo chceme, aby to prestalo, lebo máme pocit, že nemáme na výber. Ale nemusíte na ňu reagovať. Len takto sa však tento zvyk dá odstrániť. Potrebujete skrátka zažiť situáciu, keď dostanete chuť, a potom zmeniť vašu odpoveď. Pripomínajte si, že tá chuť prejde (vždy prešla). A tiež si pripomínajte, že jedenie sa dnes skončilo, že telo to nepotrebuje. Asi najviac pomáha pripomínať si, že nereagovaním na túto chuť dávate telu možnosť, aby si zobralo energiu z bruška.
Prosím, nezľahčujte to. Záchvatové prejedanie je jedným z typov porúch príjmu potravy. Nie je vašim zlyhaním a ani vás nedefinuje. Rozkľúčovať svoje emócie a dostať sa z tohto kruhu von býva dlhšia cesta, nemusíte na ňu ale byť sami. Kvalifikovaný odborník vás nikdy nebude súdiť. Pomôže vám pochopiť svoje emócie, pracovať s nimi a postupne si vybudovať zdravý vzťah k jedlu a sebe samému. Ak o tom aspoň trocha uvažujete, vyhľadajte pomoc psychológa, psychiatra, psychoterapeuta alebo kouča. Nezostávajte na to sami.
