Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bola v roku 2016 obezita alebo nadváha zaznamenaná až u 41 miliónov detí do 5 rokov a viac než u 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5 - 19 rokov. Najväčší problém spočíva v tom, že z obéznych detí sa s vysokou pravdepodobnosťou stanú aj obézni dospelí, ktorí budú práve v dôsledku nadmernej hmotnosti zápasiť so závažnými chronickými ochoreniami. Medzi rôznymi odbornými názormi panuje celkom dobrá zhoda na hodnote 80 %, teda že 80 % obéznych detí bude aj obéznymi dospelými. Obezita u detí sa vekom len tak nestratí a jej začiatky sa v mnohých prípadoch dajú vystopovať už u najmenších detí. V tomto období majú rodičia v rukách stravovanie a návyky svojich detí. Navyše, riešiť obezitu s deťmi je v mnohých ohľadoch jednoduchšie a účinnejšie, než to nechať na obdobie dospievania.
Ako posúdiť obezitu u detí
Pre jednoduché posúdenie obezity slúži BMI (Body Mass Index). Jeho hodnotu zistíte, keď svoju aktuálnu hmotnosť (kg) podelíte druhou mocninou svojej výšky (m²). Avšak u detí situácia nie je taká jednoduchá. Vyvíjajúci sa organizmus sa totiž mení a s ním úplne prirodzene kolíše aj zdravá hodnota BMI. Vypočítanú hodnotu BMI je potrebné dosadiť do tzv. percentilového grafu. Percentilový graf dáva do súvislosti detské BMI a vek na súradniciach a je zvlášť urobený pre chlapcov a pre dievčatá. Každej súradnici potom zodpovedá určité číslo - percentil.
Príčiny detskej obezity
Na rozdiel od dospelých, u ktorých je najčastejšou príčinou obezity nedostatok pohybu, u detí prevláda vplyv zlého jedálnička. Priberanie u dospelých primárne znamená zväčšovanie tukových buniek (adipocytov). U vyvíjajúcich sa detí sa pri nadváhe hlavne zvyšuje počet tukových buniek, ktoré potom už dieťaťu zostanú prakticky na celý život. Ich zväčšovanie je až druhotné.
Funkcia tuku ako zásobárne energie je nepopierateľná. Avšak predovšetkým viscerálne tukové bunky sú zároveň veľmi hormonálne aktívne. Príliš veľa tukového tkaniva je spojené aj so zvýšenou hladinou stresového hormónu kortizolu, so slabým (tzv. nízkoprahovým) chronickým zápalom a rozvojom inzulínovej rezistencie.
Životný štýl rodiny a prostredie
Obezitogénne prostredie, teda ľahký prístup k nezdravým potravinám, fastfoodom a neobmedzená konzumácia jedla s minimálnou fyzickou námahou, hrá významnú rolu. Hlavný podiel viny však často nesie najbližšie okolie dieťaťa - teda stravovacie a pohybové návyky rodičov a blízkych. Dieťa od svojich rodičov preberá mnohé, vrátane postoja k stravovaniu a fyzickej aktivite. Dieťa s jedným obéznym rodičom má 50 % šancu na rozvoj obezity, ak sú obézni obaja rodičia, potom je táto šanca dokonca 80 %.
Nevhodné stravovacie návyky
- Dostupnosť a spracovanie potravín: Jedlo je v dnešnej dobe dostupnejšie než kedykoľvek predtým. Tento trend často nahráva vysoko priemyselne spracovaným, konzervovaným či „polotovarovým“ potravinám na úkor čerstvej a nutrične vyváženej stravy. Tieto potraviny bývajú plné energie v podobe cukrov a nezdravých tukov, ktoré si vďaka soli a rôznym dochucovadlám dokážu podmaniť detské chuťové bunky.
- Používanie jedla ako odmeny: Jedlo je prirodzene spojené s príjemnými životnými udalosťami. Avšak cukrovinka nie je vhodným nástrojom odmeny pre deti. Sladkosť dieťaťu neprináša nič hodnotné a navyše podnecuje túžbu po neprirodzene sladkej chuti. Sladká odmena odkloní pozornosť dieťaťa od radosti z vydarenej činnosti a fixuje sa ako návyk pre jeho budúci život. Okrem odmeňovania a trestania nie sú pre deti zdravé ani vzorce typu "aby neplakalo" alebo "dobrotka na upokojenie".
- Nadmerná konzumácia sladkostí a fast foodov: Sladkosti sú jedným z najväčších problémov u detí. Ich úplne odopieranie môže paradoxne zvýšiť túžbu po nich. Hľadanie vhodných alternatív, ako sú domáce koláče s menším množstvom cukru alebo raw dezerty, je kľúčové. Fast foody by sa nemali považovať za niečo výnimočné ani za odmenu, pretože sú plné umelých prísad škodlivých pre deti.
- Nevhodné raňajky a desiaty: Detské cereálie z obchodov sú často plné cukrov. Nesladené müsli, čisté kukuričné lupienky alebo domáce zmesi z orieškov, ovsených vločiek a sušeného ovocia sú vhodnejšou alternatívou. Desiaty by mali byť zdravé, napríklad jogurt, ovocie alebo zdravé koláče.
- Nedostatok vlákniny: Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí, čo môže mať široké dôsledky na trávenie, imunitu a reguláciu pocitu hladu.
Nedostatok pohybu a nadmerné používanie elektroniky
Vysoká konzumácia sladkostí a nezdravých jedál je často spojená s nedostatkom pohybu. Okrem nehybného sedenia pred televízorom či tabletom, deti trávia čas aj hraním hier na mobiloch a tabletoch. Bez ohľadu na vplyvy na psychiku, vysedávanie pred obrazovkou berie deťom hodiny času, ktoré by mohli tráviť hrami, pohybom alebo so svojimi rovesníkmi.
Reklamy na potraviny majú tiež vplyv na riziko detskej obezity. Televízia alebo mobil často nahradí aj spoločníka na stolovanie.
Nedostatok spánku
Hranie na tablete dokáže byť často tak strhujúce, že nezostáva čas na spánok. Únava a nedostatočný spánok sa kompenzujú chuťami na sladké. Spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva, a následkom býva aj zhoršenie školského prospechu.
Genetické predispozície
Gény zásadným spôsobom ovplyvňujú náš život. Niektoré skupiny génov skutočne môžu s obezitou súvisieť. Genetická výbava znižujúca riziko obezity býva označovaná ako leptogénne gény, opakom sú obezitogénne gény. Niektoré zdroje odhadujú, že gény by mohli mať na predispozíciu k obezite až 30 % vplyv. Dispozícia však ešte neznamená obezitu.
Vplyv tehotenstva a pôrodnej hmotnosti
Výrazne zvýšené riziko detskej obezity je u matiek-fajčiarok, a to až 1,5-2x. Fajčenie počas tehotenstva zvyšuje riziko vývojových chýb, kognitívnych porúch, nízkej pôrodnej hmotnosti a u novorodencov aj riziko náhlej smrti (SIDS). Okrem obezity fajčenie negatívne vplýva na plodnosť žien aj mužov.
Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany sú rizikom pre vznik obezity v detstve. U malých bábätiek je riziko v zmene metabolizmu leptínu (hormónu produkovaného tukovými bunkami), ktoré sprevádza obdobie rýchleho priberania na váhe. Nadmerná pôrodná hmotnosť potom môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu. Často k nej dochádza v súvislosti s tehotenskou cukrovkou, ktorú je nutné pod vedením lekára v priebehu gravidity správne kompenzovať. Príčinou býva aj obezita budúcej mamičky.
Dôsledky detskej obezity
Obezita u detí je choroba s mnohými rizikami, ktoré nie je možné prehliadať. V mnohých prípadoch sa následky prelínajú aj do dospelého života.
Zdravotné komplikácie
- Kardiovaskulárne ochorenia: Obezita u detí zapríčiňuje ochorenie typické až pre dospelosť. Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku, obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov.
- Dýchacie problémy: Obézne deti často v noci chrápu, čo sprevádza aj spánkové apnoe. Apnoe najviac postihuje obéznych chlapcov po 12. roku veku.
- Metabolický syndróm: Ide o súbor faktorov, ktoré významne zvyšujú riziko chronických chorôb.
- Hormonálne zmeny: Tukové bunky produkujú niektoré hormóny, vrátane ženských pohlavných hormónov - estrogénov. U obéznych chlapcov môže prísť puberta až neskôr. Pôsobenie estrogénnych hormónov u nich vyvoláva niektoré telesné zmeny označované ako pseudogynekomastia.
- Problémy s trávením: Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí. Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov.
- Zaťaženie pohybového aparátu: Nadmerná hmotnosť znamená aj nadmerné zaťaženie kĺbov. U rastúceho dieťaťa to môže byť príčina zakrivenia nôh alebo bolesti v bedrách.
- Kožné problémy: Rastúce tukové tkanivá niekedy koža nestíha, dôsledkom je vznik strií (pajazvičiek).
Riešenie detskej obezity dnes s cieľom chrániť zdravie budúcich generácií
Psychické a sociálne problémy
Problémy obéznych detí v kolektíve nemožno prehliadať. Kvôli kilogramom navyše sa stávajú terčom posmeškov rovesníkov a pri bežných aktivitách ostatným nestačia. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti. Kvôli týmto pocitom mnoho obéznych detí obmedzí svoje sociálne kontakty.
Ako znížiť váhu u detí a predchádzať obezite
Nadváhe a obezite je vždy jednoduchšie predchádzať. Pokiaľ ale máte obézneho potomka, nevešajte hlavu a s liečbou začnite pokojne hneď! Dieťa je zrkadlom toho, čo sa deje v rodine. Zbaviť sa detskej obezity preto nejde bez zapojenia celej rodiny.
Zmena stravovacích návykov
- Nie diétovať, ale zmeniť stravu: Dôležité je celkovo zmeniť jedálniček a naučiť deti na zdravšie jedlá, aby to bolo pre ne prirodzené. Zabránenie jojo efektu je kľúčové, preto sa nenavrhujú prísne diéty.
- Pestrá strava: V jedálničku by mali byť zastúpené prirodzené formy potravín ako ovocie a zelenina.
- Pravidelné stravovanie: Deti by nikdy nemali vynechávať raňajky. Po celonočnom hladovaní vyvíjajúci sa detský organizmus potrebuje energiu.
- Obmedzenie sladkostí a nezdravých pochutín: Striktná prohibícia pochutín môže u detí vyvolať túžbu po „zakázanom ovocí“. Vhodnejšia je uvoľnenejšia cesta, kde jeden cukrík obezitu nespôsobí, ale mal by byť ideálne doplnkom k fyzickej aktivite.
- Zdravé recepty: Hľadanie zdravých receptov, do ktorých nejde biela múka a cukor, alebo sú pripravené raw spôsobom, je výhodné.
- Cereálie bez cukrov: Vyberajte nesladené müsli, čisté kukuričné lupienky, prípadne si vyrobte vlastnú zmes.
- Zdravé desiaty a olovranty: Počas chladných dní zabalte jogurt, použite pufovaný chlieb, pripravte zdravý koláč a vždy pridajte ovocie. Olovrant môže pozostávať z ovocia, ľahkého zeleninového šalátu alebo zdravého dezertu.
- Dostatočný pitný režim: Najvhodnejšia je obyčajná voda. Ďalšie porcie môžu byť nesladený čaj, mlieko aj riedený džús.
- Správna veľkosť porcií: Jednoduchou pomôckou pre odhad správnej veľkosti porcie je veľkosť päste dieťaťa.
- Vitamíny a minerály: Obéznym deťom často chýbajú vitamíny rozpustné v tukoch (hlavne vitamín A a D) a minerál vápnik.
Podpora fyzickej aktivity
Pohyb je liek. Pre deti nie je nič prirodzenejšie ako pohyb, hry, bláznenie a šantenie. Každé dieťa potrebuje v pohybovej aktivite povzbudzovať a mať v rodičoch podporu.
- Spoločný šport: Podporujte deti v pohybe a dajte sa na nejaký spoločný šport, aby ste sa navzájom motivovali k lepším výkonom.
- Pravidelné prechádzky a túry: Každé sobotné popoludnie môžete tráviť na dlhých prechádzkach alebo menších túrach.
- Cvičenie s ohľadom na obmedzenia: Cvičenie pre obézne alebo extrémne obézne deti musí rešpektovať ich fyzické obmedzenia. Pohyb zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, pomáha spaľovať kalórie a zlepšuje fyzickú zdatnosť aj náladu.
- Obmedzenie sedavého spôsobu života: Je potrebné obmedziť čas strávený pred obrazovkami a televíziou.
Zapojenie celej rodiny
Zmena životného štýlu celej rodiny je nevyhnutná pre úspech. Ak má dieťa zmeniť svoje stravovacie návyky, bude na to potrebná zmena životného štýlu celej rodiny. Aj keď dieťa dosiahne krátkodobý úspech, je veľké riziko, že doma opäť skĺzne k starým a nevhodným návykom.
Rodinná kognitívno-behaviorálna terapia môže byť v niektorých prípadoch vhodnou súčasťou liečby. Ukazuje sa, že kognitívno-behaviorálny prístup môže hrať v preberaní nových a vhodnejších návykov veľmi pozitívnu úlohu.
Prevencia a včasná intervencia
Prevencia je najlepšou liečbou. Ak od začiatku vštepujeme dieťaťu zásady zdravého životného štýlu, budú pre neho úplne prirodzené a normálne. Súčasne tým zabránime nežiaducemu nadmernému nárastu hmotnosti a znížime riziko závažných chorôb v budúcnosti.
Ak už dieťa má nadváhu alebo obezitu, je potrebná kontrolovaná liečba lekárom. V liečbe obezity sa spolupodieľa detský lekár, dietológ, psychológ a vhodná je aj asistencia osobného športového trénera. V niektorých prípadoch je u detí vhodná začiatočná nemocničná liečba alebo kúpeľná liečba.
Gény zásadným spôsobom ovplyvňujú náš život. Nie sú práve ony príčinou obezity u detí? Niektoré skupiny génov skutočne môžu s obezitou súvisieť. Genetická výbava znižujúca riziko obezity býva dokonca označovaná ako leptogénne gény, opakom sú potom gény obezitogénne. Niektoré zdroje dokonca odhadujú, že by gény mohli mať na predispozíciu k obezite až 30 % vplyv. Dispozícia však ešte neznamená obezitu.
Výrazne zvýšené riziko detskej obezity je u matiek-fajčiarok a to až 1,5-2x. Ak plánujete otehotnieť, mali by ste s týmto zlozvykom čo najrýchlejšie prestať. Okrem obezity fajčenia zvyšuje riziko vývojových chýb, kognitívnych porúch, nízkej pôrodnej hmotnosti ai. Po narodení bábätko trpí abstinenčnými príznakmi a má zvýšené riziko vzniku náhlej smrti novorodencov (SIDS).
Fajčenie má nežiaduce zdravotné dopady na celý organizmus. To sa prejavuje na plodnosti žien aj mužov. U žien dochádza napríklad k problémom s ovuláciou alebo uhniezdením vajíčka. Páni majú menej kvalitné spermie čo do počtu aj do pohyblivosti. Navyše u nich fajčenie kvôli škodlivému vplyvu na cievy môže viesť k impotencii.