Magnetická rezonancia a výzvy obezity v zdravotnej starostlivosti

Magnetická rezonancia (MR) je moderná zobrazovacia metóda, ktorá využíva silné magnetické pole na podrobné a veľmi presné zobrazenie tkanív ľudského tela. Vďaka nej dokážu lekári nazrieť do ľudského tela bez toho, aby museli použiť skalpel. Ide o špeciálny diagnostický úkon, ktorý slúži na vyhotovovanie obrazov rôznych častí tela.

Princíp fungovania magnetickej rezonancie

MRI vytvára obrázky, ktoré sú odrazom konkrétneho sledovaného miesta v tele. Pacient je pri tomto vyšetrení vystavený elektromagnetickému vlneniu pomocou supravodivého magnetu. Neustále magnetické pole a rádiové frekvencie odrážajú molekuly tuku a vody v tele, následne sa rádiové vlny prenášajú na prijímač v zariadení, a to je „prenesené“ do obrazu tela. Magnetická rezonancia nevyužíva röntgenové žiarenie, ale kombináciu statického magnetického poľa a časovo premenlivých magnetických polí.

Moderné prístroje, ako napríklad Magnetom Sola 1,5 T s biomatrix technológiou, urýchľujú a zlepšujú kvalitu vyšetrení. Otvor prístroja, tunel pre pacienta, má 70 cm, čo prispieva k lepšiemu komfortu pacienta a umožňuje vyšetriť aj objemnejších pacientov. Vďaka technológiám pre zníženie spotreby elektrickej energie prispieva k ekologickejšej prevádzke.

Využitie a špecifické vyšetrenia magnetickej rezonancie

Vyšetrenie prostredníctvom magnetickej rezonancie pacient podstúpi v prípade zdravotných problémov, kde nie je presne stanovená ich príčina alebo rozsah poškodenia. Je veľmi presné aj pri odhaľovaní abnormálnych tkanív. Prostredníctvom MRI sa dá skontrolovať každá časť ľudského tela, pričom najčastejšie sa používa na vyšetrenia mozgu. Po diagnózach, ako je porážka, skleróza multiplex, epilepsia alebo nádor, magnetická rezonancia hlavy odhalí rozsah poškodenia.

Magnetická rezonancia sa zväčša nepoužíva na všeobecné zobrazovanie, ale ako podrobnejší obraz mäkkého tkaniva, väzov či orgánov. Lekári tento test odporúčajú na základe pacientových príznakov.

Prístroj je určený na vyšetrenia:

• Mozgu a hypofýzy
• Chrbtice a miechy (vrátane MR C-chrbtice, MR Th-chrbtice, MR LS-chrbtice)
• Kĺbov (napr. MR kolena, MR ramena, MR lakťa, MR SI kĺbov)
• Svalov a šliach
• Mäkkých tkanív krku
• Orgánov brucha (pečeň, pankreas, obličky, vrátane MR urografie, žlčových ciest)
• Tenkého čreva
• Malej panvy u ženy (maternica, vaječníky, endometrióza)
• Malej panvy u mužov (prostata)
• Konečníka, zobrazenie fistúl
• Močového systému
• Brachiálneho plexu

Priebeh a príprava na MR vyšetrenie

Samotnému vyšetreniu predchádza zaevidovanie pacienta pri registračnom okienku. Je potrebné predložiť preukaz poistenca a riadne vyplnenú žiadanku od odosielajúceho lekára. Pacient prichádza od odosielajúceho lekára poučený. K tomuto účelu spisuje odosielajúci lekár s pacientom poučenie a informovaný súhlas.

Príprava pred vyšetrením:

• Pred vyšetrením je potrebné nejesť aspoň 3 hodiny (kvôli možnej aplikácii kontrastnej látky).
• Čistú vodu nie je potrebné obmedzovať.
• Všetky lieky, ktoré užívate, môžete pred vyšetrením užívať tak, ako ste zvyknutí. Výnimkou je záťažové vyšetrenie srdca, kde sú potrebné presné informácie pri objednaní. Pri tomto vyšetrení je nutné vylúčiť niektoré nápoje a jedlá po dobu dvanástich hodín.

Priebeh samotného vyšetrenia:

• Bezprostredne pred vyšetrením sa podľa pokynov personálu vyzlečiete v prípravnej kabínke, väčšinou do spodnej bielizne, oblečenie bez kovových častí je však možné ponechať.
• Pred samotným vyšetrením vypíšete dotazník, v ktorom uvediete prítomnosť implantátov, absolvované operácie, predošlé MR vyšetrenia a súhlas s podaním kontrastnej látky. Tiež podpíšete informovaný súhlas.
• Po príprave si ľahnete na vyšetrovací stôl, na ktorom ležíte nehybne počas celého vyšetrenia. Na vyšetrovanú časť tela technik priloží rádiofrekvenčnú cievku.
• Vyšetrenie je bezbolestné, vykonáva sa po zasunutí do tunela magnetu. Tunel je osvetlený a ventilovaný, budete mať v ruke balónik, ktorého stlačením v prípade nevoľnosti či komplikácii privoláte personál.
• Samotné skenovanie je hlučné, zvuky môžu pripomínať zbíjačku či vŕtačku. Z toho dôvodu mávajú pacienti počas vyšetrenia slúchadlá. Musia nehybne ležať, aby výsledné zobrazenia boli presné.

Riziká a kontraindikácie MRI

Hoci existuje niekoľko rizík spojených s vyšetrením MR, sú relatívne nízke. Na rozdiel od röntgenu, pri MR pacienta neohrozuje radiačná záťaž. Benefity tohto testu prevažujú riziká.

Možné komplikácie:

• Vplyvom premenlivých magnetických polí môžete pociťovať teplo, prípadne jemné svalové tiky. Tieto prejavy sú nezávažné a prechodné, odznejú ihneď po ukončení skenovania.
• Možné reakcie na kovy spôsobené magnetmi (piercing alebo implantát).
• Hlasné zvuky zo stroja môžu spôsobovať problémy so sluchom.
• Zvýšenie telesnej teploty počas dlhého procesu MRI.
• Klaustrofóbia, ak má pacient problém s uzavretými malými priestormi.

Magnetická rezonancia sa neodporúča pacientom, ktorí majú:

• MR nekompatibilné implantáty, či cudzie telesá neznámeho pôvodu v blízkosti citlivých anatomických štruktúr.
• Tehotné pacientky v 1. trimestri tehotenstva (štandardne sa nevyšetrujú).

Kontrastná látka používaná pri MRI nie je na báze jódu, ako pri CT vyšetreniach. V súčasnosti sú už bežné kardiostimulačné systémy, s ktorými je možné bezpečne absolvovať MR vyšetrenia za určitých presne definovaných podmienok stanovených výrobcom kardiostimulátora. To isté platí aj pre implantované kardioverter-defibrilátory (ICD) a zariadenia na resynchronizačnú terapiu (CRT-P, CRT-D). Mnoho implantátov ako umelé kĺby, kovové dlahy, skrutky, svorky, umelé srdcové chlopne, stenty a pod. sú výrobcami testované na interakcie so silným magnetickým poľom MR skenera.

Obezita a jej výzvy v zdravotníctve

Obezita nie je len estetický a zdravotný problém, ale predstavuje aj výraznú výzvu pre zdravotníctvo. Vysoká hmotnosť pacientov komplikuje záchranárom aj nemocniciam starostlivosť o ich zdravie. Keď je s takýmto človekom zle, je oveľa komplikovanejšie ho previezť a ošetriť.

Rastúci problém obezity na Slovensku

Štatistika Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) potvrdzuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom obezity. Viac ako 20 percent Slovákov má body mass index vyšší ako 30, čo už predstavuje obezitu (údaj z roku 2016). Podľa Národného akčného plánu pre boj s obezitou na roky 2015 až 2025, v skupine od 18 do 64 rokov trpí obezitou 25,6 percent ľudí. Ďalších 36,2 percent má tzv. nadhmotnosť. Najviac obéznych je v skupine nad 55 rokov.

Obéznych ľudí na Slovensku pribúda raketovým tempom. Napríklad v roku 1975 bolo podľa WHO obéznych len necelých osem percent ľudí.

Komplikácie obezity pre zdravotnú starostlivosť

Pacienti s vysokou hmotnosťou predstavujú problém pre ambulancie, nemocnice aj záchranky. Problémy môžu nastať už pri návšteve všeobecného lekára.

Diagnostické problémy s obezitou - MRI a CT

Obézni pacienti sa často nezmestia do prístrojov CT či magnetickej rezonancie. Napríklad Silvia potrebovala CT vyšetrenie chrbtice. Hoci nemocnica v jej rodnom meste takýto prístroj má, musela ísť do Bratislavy, pretože sa doň nezmestila. Vážila 154 kíl pri výške 160 centimetrov. Niektoré ambulancie majú váhy limitované do určitej hmotnosti. Na to, aby dokázali pacienta odvážiť, musia ho postaviť na dve váhy. Okrem toho, veľké množstvo tuku komplikuje aj operácie. Tie neurgentné, napríklad výmeny kĺbu, sa kvôli tomu často odkladajú. Operácie sú pre týchto ľudí celkovo rizikovejšie aj kvôli narkóze. Obéznym pacientom sa navyše nesmú podávať niektoré lieky.

Výzvy pre záchrannú službu

„Manipulácia s pacientom nie je jednoduchá ani keď má nižšiu hmotnosť. Aj 80-kilogramový pacient, ak je napríklad imobilný, či v bezvedomí, a je potrebné zdolať väčšie množstvo schodov, predstavuje veľkú fyzickú záťaž pre posádku,“ vysvetľuje hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky Alena Krčová. Výjazdy k obéznym, ba až extrémne obéznym ľuďom, nie sú podľa nej ničím výnimočným.

Pri transporte pacienta, ak je to potrebné a samotní záchranári to nezvládnu ani pri privolaní ďalšej posádky, si vyžiadajú pomoc hasičov. S nimi preložia pacienta do ambulancie ZZS, čo nie je jednoduché. „Problém predstavuje aj manipulácia s pacientom v interiéri sanitky, kde sú stiesnené priestory. Samotné nosidlá majú nosnosť cca 205 kg, v mobilnej intenzívnej jednotke až 275 kg. Práve tá sa môže použiť v niektorých obzvlášť odôvodniteľných prípadoch,“ dodáva Krčová.

Slovenskí záchranári sa s prípadmi obéznych pacientov stretávajú pomerne často. Pacienta z východu napríklad museli do sanitky preložiť pomocou špeciálnej plachty od hasičov. Vlani v októbri zachraňovali českí hasiči ženu v bezvedomí. Z domu ju museli vysekať, lebo neprešla cez dvere. Vážila vyše 300 kilogramov. Až 230-kilová pacientka mala problém s dýchaním a srdcom. Prevoz do nemocnice pre svoju hmotnosť odmietla. Nechcela, aby ju takto susedia videli.

Problémy s vybavením a infraštruktúrou

Problémy s extrémne obéznymi pacientmi sú badateľné aj v zahraničí, najmä vo Veľkej Británii. Štát tu vynakladá milióny na vybavenie, rozširovanie chodieb, úpravu výťahov či dokonca chladiacich boxov na zosnulých, pretože človek, ktorý má viac ako 300 kilogramov, sa doň jednoducho nezmestí. Ďalšie milióny idú na boj s obezitou, či už sú to informačné kampane, alebo náklady na bariatrické operácie, pri ktorých sa pacientom zmenšuje žalúdok.

Slovensko patrí k tým „ťažším“ národom, no nie sme na tom najhoršie. Prípady extrémnej obezity sú skôr ojedinelé, aj keď pacientov s nadváhou je požehnane. A to si vyžaduje investície. „Pravidelne dopĺňame do nemocníc aj lôžka s nosnosťou 250 kilogramov, ktoré sú umiestnené prioritne na oddeleniach multiodborovej intenzívnej starostlivosti.“

Sarkopenická obezita: špecifický typ a diagnostika

Okrem všeobecnej obezity existuje aj jej špecifický typ, ktorý predstavuje ďalšie zdravotné riziká.

Charakteristika a riziká sarkopenickej obezity

Sarkopenická obezita je typ obezity, pri ktorom tukové tkanivo prerastá do svalstva, nahrádza jeho objem a zapríčiňuje stratu svalovej sily. Sarkopenická obezita zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych komplikácií a zhoršuje inzulínovú rezistenciu. Súvisí so vznikom pooperačných komplikácií u ľudí s cukrovkou 2. typu, zhoršuje kognitívne funkcie, oslabuje liečbu akútnych aj chronických ochorení a znižuje fyzickú výkonnosť.

Diagnostika a liečba sarkopenickej obezity

Na posúdenie, či ide o sarkopenickú obezitu a na určenie množstva a rozloženia svalovej hmoty sa používajú diagnostické metódy ako denzitometria, počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia. Liečba sarkopenickej obezity spočíva v kombinovanom aeróbnom a silovom cvičení.

tags: #magneticka #rezonancia #a #obezita