Žijeme v dobe, ktorá nám dáva neustály prístup ku kvalitným, ale aj menej zdravým potravinám. Jedla máme tak veľa, že jeho veľká časť končí v koši. Už dávno netrpíme hladom a v prípade potreby vieme veľmi rýchlo získať potrebné kalórie. Vedľajším efektom doby s nadbytkom jedla je narastajúci počet ľudí s nadváhou a obezitou. Zároveň klesla naša prirodzená potreba hýbať sa, čo len napomáha nadbytočnému ukladaniu tukov. Ľudské telo je na ukladanie tukových zásob ako stvorené, no jeho veľké množstvo so sebou prináša relatívne veľké zdravotné riziká. Tuky, ktoré sme kedysi potrebovali ako zásobu na horšie časy, nám dnes komplikujú život po fyzickej aj mentálnej stránke.
Hodnotenie telesnej hmotnosti a zloženia tela
Existuje niekoľko metód, ako posúdiť, či má človek zdravú hmotnosť, pričom každá má svoje výhody a obmedzenia.
Index telesnej hmotnosti (BMI)
Všeobecne používanou hodnotou, akou vieme určiť, či má človek zdravú hmotnosť, je tzv. body mass index (BMI). BMI alebo tiež index telesnej hmotnosti hovorí o vzťahu výšky a hmotnosti, pričom práve podľa BMI sa najčastejšie určuje stav človeka. Za normálnych okolností nám BMI povie, že pri hodnotách nad 24.9 máme nadváhu a rôzne zdravotné riziká sa stávajú pravdepodobnejšími. BMI je však stále skvelým nástrojom na skríning veľkého množstva ľudí a dáva nám ucelený obraz o tom, ako na tom jednotlivé skupiny ľudí sú.
Je dôležité si uvedomiť, že BMI nezohľadňuje zloženie tela, teda pomer tukového tkaniva a svalov. Špecifické prípady, napríklad kulturisti, sú teda podľa BMI v nadváhe, resp. obezite, aj napriek tomu, že majú minimálne množstvo tukového tkaniva. Je teda potrebné brať túto limitáciu do úvahy.
BMI sa používa na klasifikáciu nadváhy a obezity najčastejšie. Tuk predstavuje najvariabilnejšiu zložku stavby ľudského tela, ktorú dokážeme ovplyvniť výživou a fyzickou aktivitou. BMI však nevypovedá o obsahu tuku v tele ani o jeho distribúcii. Preto je vždy vhodné hodnotenie nadváhy na základe BMI doplniť o ďalšiu metódu. Na výpočet BMI Vám stačí presná osobná váha a meter. Udržaním ideálnej hmotnosti a tým aj BMI viete predísť mnohým závažným ochoreniam, ktoré sú následkom dlhodobej nadváhy alebo obezity. Dbajte na zdravú a vyváženú stravu a dostatok fyzickej aktivity.
Pomer obvodu pása k obvodu bokov (WHR)
Najjednoduchším merateľným ukazovateľom je pomer obvodu pása k obvodu bokov (waist-to-hip ratio - WHR). Ten priamo odráža množstvo brušného telesného tuku, ktorý koreluje s vyšším rizikom vzniku chronických ochorení, ako je napríklad diabetes 2. typu. Zdravotné riziko súvisiace s WHR je rozdielne pre pohlavia a vekové kategórie.
Bioimpedancia
Ďalšou metódou na zistenie zloženia tela a teda aj množstva telesného tuku a svalovej hmoty je bioimpedancia. Tá spolieha na fakt, že ľudské telo má v závislosti od zloženia tela rôznu elektrickú impedanciu. Ak cez ľudské telo necháme prejsť slabý elektrický prúd, vieme odmerať jeho impedanciu, teda rôzny elektrický odpor jednotlivých tkanív a tým odhadnúť aj jeho zloženie. Výsledky sa líšia, ak je človek dehydrovaný.
Zdravotné dôsledky nadváhy a obezity
Hranica medzi zdravou a nezdravou hmotnosťou je individuálna. Nejde totiž len o číslo na váhe, ale aj o zloženie tela, výšku, pohlavie, či genetiku. Limity, na ktoré naráža pri určení stavu zloženia tela BMI, je možné prekonať meraním WHR a zistiť tak, či máme zdravú hmotnosť. Riziko totiž narastá najmä s hromadením tuku v oblasti brucha, teda prevažne viscerálneho tuku.
Pre bežného človeka však môže byť BMI užitočné a napovie, či sa blíži k hranici nadváhy. Nadváha ešte nemusí znamenať, že má človek chronické ochorenia. Človek s nadváhou môže byť zdravý, no jeho riziko vzniku ochorení je vyššie. Obezita je už objektívne nezdravý stav, ktorý sprevádza napríklad nesprávne fungovanie pohlavných hormónov, leptínu a inzulínu.
Hormonálne dysregulácie
Obézni muži majú typicky výrazne nižšiu hladinu testosterónu a vyššiu hladinu estrogénu. Naopak ženy s obezitou majú estrogénu menej ako ženy so zdravou hmotnosťou. Leptín je hormón produkovaný tukovým tkanivom signalizujúci pocit sýtosti, vďaka ktorému mozog vie, aké máme stavy tukových zásob a podľa toho rozhoduje o našej chuti do jedla. Je zároveň jednou z príčin yoyo efektu - keď prudko schudneme, zmení sa jeho koncentrácia a to nás často prinúti pribrať naspäť. V prípade obezity je tento systém dysregulovaný - mozog prestáva vedieť, koľko tuku sa v tele nachádza a preto sa neustále snaží dopĺňať zásoby tým, že zvyšuje chuť do jedla.
Diabetes 2. typu a inzulínová rezistencia
Obezita je zároveň rizikovým faktorom vzniku cukrovky 2. typu, pri ktorej zlyháva funkcia inzulínu. Napriek tomu, že je inzulín produkovaný vo veľkom množstve, bunky naň nedokážu správne odpovedať (majú zníženú citlivosť na inzulín) a hladina glukózy v krvi bude narastať. Súvisí to aj s nadmernou produkciou prozápalových látok v prebytočnom tukovom tkanive, ktorá vedie k tejto inzulínovej rezistencii.
Kardiovaskulárne ochorenia a metabolický syndróm
Hlavným páchateľom pri vzniku kardiovaskulárnych ochorení pri obezite je metabolický syndróm.
Androidná obezita
Androidná obezita je typ obezity, ktorý sa častejšie vyskytuje u mužov a vyznačuje sa hromadením tukového tkaniva najmä v oblasti brucha a hornej časti tela. Tento typ ukladania tuku je spojený s vyšším rizikom vážnych zdravotných problémov, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka 2. typu a metabolický syndróm.
Gynoidná obezita
Gynoidná obezita je typ obezity, ktorý sa častejšie vyskytuje u žien a vyznačuje sa hromadením tukového tkaniva najmä v oblasti bokov, stehien a zadku. Hoci je tento typ ukladania tuku menej nebezpečný pre zdravie ako androidný typ, je vždy lepšie udržiavať telesnú hmotnosť v normálnom rozmedzí.
Metabolický syndróm nemá žiadne výrazné symptómy. Je však spojený s hypertenziou (vysokým krvným tlakom), dyslipidémiou (nízky HDL cholesterol, vysoký LDL cholesterol a vysoká hladina triacylglycerolov v krvi), inzulínovou rezistenciou (cukrovkou) a nadmerným množstvom tukového tkaniva. Nadváha zvyšuje riziko vzniku metabolického syndrómu, s ktorým ide ruka v ruke obezita.
Štíhla obezita
Osobitným problémom je tzv. štíhla obezita (skinny fat), ktorou trpí čoraz viac ľudí, no často o tom netušia. Tento stav spočíva nielen v nadmernom množstve tukového tkaniva, ale aj v malom množstve svalovej hmoty pri normálnom BMI. Svaly sú potrebné nielen na pohyb, ale slúžia aj ako dôležitý orgán regulujúci hormóny a imunitný systém. Zároveň sú svaly miestom najvyššej spotreby energie.
Metabolicky zdravá obezita
V odbornej literatúre sa stretávame s pojmom “metabolicky zdravá obezita”. Tento pojem vznikol na základe pozorovania obéznych ľudí, u ktorých nebol diagnostikovaný metabolický syndróm, teda nemali aspoň 3 z 5 kritérií, aby túto diagnózu spĺňali. Je to veľmi zriedkavý stav, pri ktorom môžu byť prítomné 2 kritériá, z ktorých najčastejším je vysoký krvný tlak. Zároveň je tento stav dočasný a s pribúdajúcim vekom vzniká aj metabolický syndróm. Metabolické zdravie sa zhoršuje úmerne s narastajúcim BMI.
Príčiny vzniku obezity
Príčiny vzniku obezity vyplývajú priamo zo životného štýlu, ktorý nám ponúka moderná doba. Napriek tomu, že existuje spojenie medzi genetikou a vznikom obezity, týka sa to len približne 5 % všetkých obéznych ľudí. Zvyšných 95 % prípadov obezity vo svete je spôsobených predovšetkým životosprávou. Žijeme v obezitogénnej dobe, ktorá nám ponúka prístup k relatívne lacným a nezdravým kalóriám. Nepotrebujeme sa ani postaviť z gauča, aby sme si zaobstarali jedlo, a sme zároveň náchylní objednávať si to menej zdravé, no veľmi chutné a kaloricky hodnotné. Nízka potreba pohybu spojená s jedlami, ktorými sa vieme veľmi jednoducho prejedať, sú priamou príčinou ukladania prebytočného tukového tkaniva. To slúži ako zásoba energie na horšie časy.
Spôsoby riešenia a prevencie
Optimálna telesná hmotnosť bude u každého jednotlivca iná. Pre jej dosiahnutie však platia rovnaké pravidlá pre každého. Ak netrpíme nadváhou alebo obezitou, je veľká časť problému vyriešená - stačí telesnú hmotnosť a stavbu udržiavať. V prípade potreby chudnutia však narážame na viacero problémov. Je síce pravda, že na chudnutie funguje jedine kalorický deficit, je však náročné ho nastaviť a dodržať. Základom každého procesu chudnutia je vyvážená strava kombinovaná s dostatkom fyzickej aktivity. Vyžaduje to však viac ako len nastavenie jedálnička a zakúpenie permanentky do fitness centra. Dostatočný počet krokov, menšie porcie jedla, dostatok spánku a pitný režim, sú faktory, ktoré nám proces chudnutia vedia výrazne zlepšiť.
V prípade zdravotných problémov, ktoré sprevádzajú morbídnu obezitu, ale môžu byť prítomné aj pri nadváhe, je potrebné sa obrátiť na odbornú lekársku pomoc. Rovnako vhodné je vyhľadanie nutričného terapeuta či osobného trénera. Aj napriek tomu, že sa chudnutie môže javiť ako pomalý proces a číslo na váhe sa dlhodobo nemení, neznamená to, že nechudnete. Hranica medzi zdravou a nezdravou hmotnosťou je u každého človeka trochu iná. Poznáme však merateľné parametre, ktoré vedia každému napovedať, ako na tom s hmotnosťou a zložením tela je. Udržať si zdravú telesnú hmotnosť a pomer tukového tkaniva znamená predchádzať vzniku veľkého počtu chronických ochorení, ktoré prináša nadváha alebo obezita.
Detská obezita
Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čím dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu človeka. Fyziologicky je obezita narušením energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Energetický príjem a výdaj by mali byť pre potreby človeka a zdravé fungovanie tela zhruba rovnaké. Aj keď sa zdá, že je to jednoduchá rovnica, ide o zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme. Centrálne ho reguluje hypotalamus, do ktorého ústia signály z tráviaceho systému. Vďaka tomu dokážeme pociťovať hlad alebo naopak - plnosť či nasýtenie.
V súčasnosti je detská obezita vážny problém v mnohých krajinách. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Nadváha či obezita sa v minulosti považovala za problém v krajinách s vysokým ekonomickým štandardom, no dnes rastie aj v nízkopríjmových prostrediach. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou. Medzi rokom 2020 až 2021 stúpol počet obéznych detí a mladistvých vo veku do 18 rokov o takmer 10%, pričom od roku 2018 až do roku 2021 je to celkovo o takmer 70%. Najvyšší prírastok na váhe bol zaznamenaný u detí vo veku 11 - 15 rokov.
Aj keď vplyv dedičnosti na obezitu nemožno poprieť, mnohí odborníci sa zhodujú, že dnes je výrazne potlačovaná vonkajšími faktormi prostredia a životným štýlom človeka. Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj tehotenstvo matky či starostlivosť od ranného vývinu. Samozrejme, vo vyššom veku ovplyvňujú obezitu aj faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu. Je však vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú. Preto sa matkám odporúča, aby sa snažili novorodenca dojčiť aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku. Ak to nie je možné, je už na matke, akú najvhodnejšiu náhradu materského mlieka vyberie.
Aktuálne trendy naznačujú, že až 8% obéznych 1 - 2 ročných detí budú trpieť obezitou aj v dospelosti. O najlepšom zavádzaní tuhej výživy pre dieťa sa už veľa popísalo. Existuje množstvo publikácií a odporúčaní, v ktorých sa však nejeden rodič stráca. O zavádzaní príkrmov je preto najlepšie komunikovať s pediatrom. Odporúča sa zavádzať určité skupiny potravín postupne, aby si dieťa na nové chute zvyklo, prípadne aby rodič spozoroval prípadné alergie čo najskôr.
Dieťa si na sladkú chuť ovocia veľmi rýchlo zvyká. Po dovŕšení jedného roka sa dieťa už plne zaujíma o jedlo. Vníma ako jedia rodičia, začína si uvedomovať čas stravovania a chce sa samo zapájať do tejto činnosti. Je správne, ak necháte dieťa spoznávať rôzne chute, a zároveň rešpektujete jeho pocit plnosti. Nie je vhodné dieťa po jednom roku prekrmovať a je nutné stanoviť hranice, čoho dieťa môže zjesť viac a čoho menej. Rozhodne nie je správne nahrádzať plnohodnotné jedlo sladkosťami alebo nechať ho konzumovať mastné a kalorické jedlá.
V školskom veku dieťaťa sa jeho chute často menia. Sú obdobia, kedy je dieťa málo, prípadne si vyberá čo mu viac chutí. Veľké množstvo energie, ktoré deti zo seba vydajú fyzickou aktivitou, sa prirodzene snažia kompenzovať zvýšeným príjmom cukru. Rovnaké pravidlá platia aj pri pitnom režime. Dieťa od ranného detstva naučte piť čistú vodu. Akékoľvek sladené a ochutené nápoje naučia dieťa na výraznejšie chute a vodu vám bude odmietať.
Aj pri malých deťoch do jedného roka je nutné myslieť na pohyb. Deti bývajú veľmi čulé, snažia sa plaziť, dvíhať sa a všetko spoznávať. Je vhodné, aby ste v tom dieťa podporovali. Fyzická aktivita v bdelom stave totiž pomáha výdaju energie, ktoré dieťa s príkrmami začína prijímať vo väčšom množstve.
U novorodencov a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa. Prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI - index telesnej hmotnosti. Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii.
- Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 90. percentilom.
- Obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom.
V prípade detskej obezity určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti. Upozorniť na rastúcu hmotnosť dieťaťa môžete pediatra, ktorý na základe BMI a medicínskych tabuliek posúdi, či ide o začínajúcu obezitu. Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien. Rodina hrá v celom procese kľúčovú úlohu. V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia. S rastúcim počtom detí s nadváhou či obezitou sa v súčasnosti veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb.
Obezita sa považuje za jednu z civilizačných chorôb a postihuje stále mladších ľudí aj deti. Uvedomenie si vážnych zdravotných problémov, ktorými deti v dospelom veku môžu vplyvom obezity čeliť, je prvým krokom v boji proti detskej obezite v súčasnom svete. Základom pre detské zdravie je správna strava, dostatok pohybu a spánku. Pokiaľ neviete, ako na to, poraďte sa so svojím pediatrom.