Pri posudzovaní potreby výživy nemožno brať do úvahy len množstvo, ale treba dbať na to, aby zloženie potravy bolo správne. Pomer živín v potrave kolíše a je ovplyvnený osobnými, rodinnými a národnými zvykmi.
Bielkoviny
Bielkoviny nemožno nahradiť žiadnou inou živinou. Optimálny prívod bielkovín za deň je u dospelého človeka 1 g/kg hmotnosti tela. Deti ich majú dostávať 3-4 g/kg hmotnosti tela.
Biologická hodnota bielkovín je daná obsahom tzv. nepostrádateľných - esenciálnych aminokyselín. To sú aminokyseliny, ktoré si organizmus nemôže sám vytvárať. Najlepšia bielkovinová potrava je však taká, ktorá obsahuje zmes všetkých aminokyselín, nepostrádateľných aj postrádateľných (neesenciálnych), vo vhodnom vzájomnom pomere.
Tuky
Tuky sú energeticky najbohatšou zložkou potravy. Okrem toho je v nich rozpustených niekoľko vitamínov (A, D, E, K). Pre optimálny príjem tukov nie je jednotné pravidlo. Celkovo platí, že čím je vyšší energetický výdaj u ťažko pracujúcich osôb, tým viac tukov má byť v potrave. Ak je spotreba energie do 12,5 MJ denne, má byť v potrave približne 25% tukov, nad 12,6 MJ 30% a viac.
Sacharidy
Sacharidy sú najpohotovejším a najbežnejším zdrojom energie. Sú bežnou súčasťou potravy, ich podiel je 55-60%. Prijímame ich najmä ako zložené sacharidy (škroby) v chlebe, pečive, obilninách a zemiakoch.
Minerálne látky
Minerálne látky, aj keď nie sú zdrojom energie, sú stálou a nevyhnutnou súčasťou všetkých buniek a telových tekutín. Minerálne látky tvoria asi 4,7% hmotnosti tela. Najviac je solí vápniku a fosforu, ktoré sú uložené v kostiach a zuboch a dodávajú im tvrdosť a pevnosť. Ďalej je v tele sodík, draslík, síra, chlór, horčík a v menšom množstve železo, jód, zinok, meď, kobalt. Niektoré prvky majú špecifický význam (napr. železo v molekule hemoglobínu, jód v hormóne štítnej žľazy, zinok v inzulíne a pod.). Normálna pestrá strava obsahuje zvyčajne potrebné množstvo minerálnych látok.
Vitamíny
Vitamíny sú účinné už v malých množstvách a zohrávajú dôležitú úlohu ako súčasť enzýmových systémov, ktoré zabezpečujú premenu látok v tele. Niektoré z nich sú pre život nevyhnutné, avšak medzi živočíchmi existujú rozdiely v tom, ktoré vitamíny musia prijímať z potravy a ktoré si dokážu vytvoriť sami. Napríklad vitamín C je nevyhnutný pre ľudí, opice a morčatá, pretože si ho nedokážu vyrobiť sami a musia ho získať z potravy, zatiaľ čo väčšina ostatných zvierat si ho dokáže syntetizovať sama v pečeni.
Potreba vitamínov je rozličná. Závisí najmä od veku, pohlavia, hmotnosti tela a od intenzity premeny látok. Ich množstvo v potrave má byť optimálne, t.j. zaručovať dobrý vývin, výkonnosť a odolnosť. V každom ročnom období musíme preto dbať na dostatočný podiel ovocia a zeleniny, ale aj zložiek živočíšnej potravy, ktoré obsahujú väčšie množstvo vitamínov.
Voda
Človek získava vodu rôznymi spôsobmi: pitím, z potravy, a tiež metabolickými procesmi, ako je neúplná aj úplná oxidácia živín, pri ktorých sa voda uvoľňuje ako vedľajší produkt.
Základné princípy metabolizmu
Všetky životné prejavy ľudského organizmu majú chemický základ, t.j. premenu látok a energie. Ľudský organizmus (ako každý živočíšny organizmus) získava energiu v podobe zložitých chemických zlúčenín, ktoré sa v tele premieňajú. Každú chemickú reakciu sprevádza zmena energie. Preto je premena látok - metabolizmus - nerozlučne spätá s premenou energie.
Rast, svalová činnosť, prejavy dráždivosti, bioelektrické deje, vylučovanie, každá funkcia, každý fyziologický jav závisí priamo od premeny látok.
Katabolizmus a Anabolizmus
Štiepenie zložitých látok na jednoduché prebieha za prítomnosti kyslíka. Živočíšny organizmus oxiduje sacharidy, tuky a bielkoviny a uvoľňuje tak energiu potrebnú na životné deje. Konečný postup oxidácie je pre všetky živiny rovnaký a uskutočňuje sa v tzv. Krebsovom cykle. Konečnými splodinami sú oxid uhličitý a voda. Oxidácie v tele sú pomalé a postupné a uvoľňujú energiu v malých a použiteľných množstvách. Tieto deje označujeme ako katabolizmus. (Časť energie sa vždy uvoľňuje v podobe tepla.)
Takto uvoľnená energia nemôže byť v organizme priamo využitá, ale prenáša sa na zlúčeniny, ktorých chemické väzby sú schopné viazať jej značné množstvo - makroergické fosfátové väzby. Makroergické fosfáty sú v každej bunke. Až túto energiu uloženú vo forme makroergických väzieb môže organizmus využiť na výstavbu živej hmoty a na všetku činnosť.
Anabolizmom označujeme procesy, pri ktorých sa z jednoduchších látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky.
Hlavné deje metabolizmu
Premena látok, ktorá ustavične prebieha vo všetkých bunkách, zahŕňa tieto hlavné deje:
- Anabolizmus - z jednoduchých vstrebaných látok sa vytvárajú látky telu vlastné; vo zvýšenej miere sa to deje napr. pri raste, ale aj v dospelom organizme sa všetky súčasti buniek ustavične obnovujú; ďalej sa tvoria enzýmy, hormóny, krvné farbivo, plazmatické bielkoviny a pod. - pri každej tejto syntéze sa spotrebúva energia.
- Katabolizmus - pri štiepení zložitých látok na jednoduché sa uvoľňuje energia, ktorá umožňuje všetky životné deje.
- Tvorba zásob - niektoré látky sa hromadia v organizme (tuky a sacharidy - glykogén), odkiaľ sa môžu v prípade potreby uvoľniť a použiť na predchádzajúce ciele.
Regulácia metabolizmu
Úroveň premeny látok v živom organizme sa neustále mení v závislosti od podmienok vonkajšieho a vnútorného prostredia, od stavu a potrieb organizmu. Ak je človek v pokoji, metabolizmus sa znižuje, pri činnosti sa zvyšuje.
Telesnú teplotu človeka, ktorá sa zvyčajne pohybuje okolo 36,5 až 37°C, ovplyvňuje viacero faktorov, ako je svalová práca (ktorá zvyšuje produkciu tepla), psychické vplyvy (napríklad stres), chorobné stavy (napríklad horúčka pri infekcii) a extrémne teploty prostredia (ktoré môžu viesť k podchladeniu alebo prehriatiu organizmu). Zvýšenie telesnej teploty (napríklad pri horúčke) zvyšuje metabolické procesy, zatiaľ čo pokles teploty (napríklad pri podchladení) vedie k ich spomaleniu.
Metabolizmus je riadený hormonálne a nervovo. Metabolické reakcie treba usmerňovať, urýchľovať alebo spomaľovať. Tým sa reguluje rovnováha celého systému. Súčasne sa udržuje stálosť vnútorného prostredia, a to vzhľadom na premenlivosť prívodu živín a ich spotreby. Zásoby živín sa musia podľa potreby včas nielen mobilizovať, ale aj dopĺňať. Nervy ovplyvňujú metabolizmus najmä prostredníctvom hormónov, ktorých sekréciu riadia.
Rovnováha metabolických procesov
Anabolické a katabolické deje sú v dospelom zdravom, primerane živenom a primerane činnom organizme v rovnováhe. V období rastu sú zvýšené anabolické deje a potreba energie stúpa. V starobe sa metabolizmus znižuje. Premenu látok najviac zvyšuje svalová práca, požitie potravy a vysoká aj nízka teplota prostredia.
Úloha jednotlivých živín v metabolizme
Sacharidy
Ústredné postavenie v premene sacharidov má glukóza. Nachádza sa vo všetkých telových tekutinách. V krvi je jej množstvo veľmi stále, prechodne sa zvyšuje po požití potravy. Glukóza je najpohotovejší a najdôležitejší zdroj energie pre mnoho tkanív. Nepostrádateľná je pre ústrednú nervovú sústavu. Zásobným zdrojom glukózy je glykogén. Táto zložitá látka sa tvorí z jednoduchých sacharidov a ukladá sa v bunkách (najmä v pečeni) a kostrových svaloch.
Tuky
Tuky tvoria v tele stavebnú časť všetkých buniek (cytoplazmy a membrán), ale sa aj ukladajú do zásoby. Sú výdatným zdrojom energie. Najviac je neutrálnych tukov. Nadbytočný tuk sa ukladá do zásoby v bunkách tukového tkaniva, najmä pod kožou, v brušnej dutine a na iných miestach tela. Zásobný tuk je hlavnou energetickou rezervou organizmu. Od jej veľkosti napr. závisí v značnej miere čas, ktorý môže jedinec prežiť pri úplnom hladovaní.
Bielkoviny
Bielkoviny sú najdôležitejšie súčasti živej hmoty. Sú chemicky najzložitejšie a okrem uhlíka, kyslíka a vodíka obsahujú ešte dusík. V ľudskom tele na ne pripadá najväčší podiel (20%) pevných látok. Tvoria hlavnú súčasť buniek, uplatňujú sa ako enzýmy, hormóny, patrí medzi ne hemoglobín a pod. Pre život organizmu sú nevyhnutné. V krvi je stále určitá hladina aminokyselín (z potravy a z telových bielkovín). Aminokyseliny môžu byť aj zdrojom energie.
Odborná literatúra a jej prínos
Odborná literatúra o tradičnej čínskej medicíne (TCM) uvádza, že niektoré zmesi podporujú vstrebávanie živín a stopových prvkov. Receptúry sú často šité na mieru špecifickým potrebám organizmu, napríklad detskému, kde zaisťujú správnu produkciu vitálnej energie a vyzrievanie telesných a duševných funkcií. Z pohľadu čínskej medicíny majú niektoré stavy spoločného menovateľa, napríklad vrodenú nedostatočnosť dráhy ľadvín.
Rozbor bylín v tradičných čínskych zmesiach často zahŕňa zložky ako Shu di huang (vyživuje YIN a esenciu ľadvín), Shan zhu yu (vyživuje pečeň a zabraňuje úniku esencie), Shan yao (doplňuje slezinu a súčasne zabraňuje úniku esencie a doplňuje ľadviny). K doplneniu esencie je nevyhnutné, aby bola dostatočne silná slezina. Ďalšie byliny, ako Ze xie, prečisťujú a odvádzajú močom oheň ľadvín a pôsobia ako prevencia proti nahromadeniu mastných a sladkých bylín v ľadvinách. Mu dan pi prečisťuje a odvádza oheň pečene a súčasne vyrovnáva teplú povahu ministra Shan zhu yu. Fu ling je neutrálnej povahy a odvádza vlhkosť zo sleziny, posilňuje transportnú funkciu sleziny. Spoločne s Ze xie regulujú metabolizmus tekutín a podporujú močenie, a tým pôsobia preventívne proti akumulácii tekutín. Mai men dong zvlhčuje pľúca, vyživuje YIN a rodí tekutiny.
Dávkovanie týchto bylín sa líši, napríklad 3x denne 4 tablety, deti od 3 rokov 3x denne 2 tablety. V Číne sa byliny často užívajú podľa veku: deti do 4 rokov užívajú 1/4 dávky dospelého, deti od 5 do 12 rokov užívajú 1/2 dávky dospelého. V prípade vynechania dávky je možné užiť nasledujúcu dávku v dvojnásobnom množstve. Tablety sa môžu rozdrviť na prášok, zaliať horúcou vodou a vypiť teplé, alebo pridať do čaju.
Pre chronické problémy či dlhodobé užívanie sa odporúča rozpustiť dennú dávku bylinných tabliet naraz v horúcej vode a tento nápoj popíjať počas dňa. Upozornenie: Neužívať v prípade hnačiek z nedostatočnosti sleziny PI QI XU a tráviacich problémoch. Neužívať súčasne s liekmi na riedenie krvi.
Výživa a rastlinná strava
Kniha "Jedlo na prvom mieste" je vzdelávacie dielo, ktoré skúma transformáciu moderného stravovania cez optiku biológie. Zameriava sa na porozumenie fyziologickým reakciám, ktoré definujú vzťah medzi obsahom taniera a vnútornou rovnováhou organizmu. Prepojením klinického výskumu a zrozumiteľnej interpretácie dát kniha slúži ako mapa pre orientáciu v komplexnom svete modernej výživy. Tento titul odporúčame vnímať ako študijný materiál na pochopenie systémových súvislostí medzi stravou a fyziológiou. Kniha neobsahuje diétne plány, ale fakty o tom, ako telo reaguje na rôzne typy živín. Úspešne spája odbornú presnosť s prístupným a pútavým štýlom rozprávania.
Výživa rastlín v jesennom období
Jesenné obdobie nie je kozmetickým doplnkom pestovania, ale predstavuje štartér celkovej úrody. Silný koreňový systém a hrubý koreňový krčok predstavujú základ chladuvzdornosti a garanciu rýchleho jarného štartu. Akumulácia zásobných cukrov v podzemných častiach rastliny rozhoduje o mrazuvzdornosti a regeneračnom potenciáli po zimnom období. Pôdne podmienky na jeseň často neumožňujú optimálny príjem živín. Klesá dostupnosť fosforu a bóru, síra býva limitná a mobilita mikroprvkov je výrazne znížená.
- Fosfor predstavuje základnú „energetickú menu“ (ATP) pre všetky metabolické procesy, delenie buniek a intenzívny rast koreňového systému.
- Draslík reguluje funkciu prieduchov, osmotické pomery a transport asimilátov. Na jeseň vyzrieva pletivá a znižuje riziko vymŕzania.
- Síra uľahčuje a urýchľuje biochemické procesy súvisiace s využitím dusíka a tvorbou kvalitných bielkovín, je súčasťou esenciálnych aminokyselín, zvyšuje využitie dusíka, podporuje tvorbu chlorofylu a aktivitu enzýmov. V jesennom období často limituje výkonnosť rastlín.
- Bór je kľúčový pre pevnosť bunkových stien, transport cukrov a funkciu meristémových pletív. Jeho nízka mobilita v rastline aj pôde vyžaduje včasné dodanie už v jeseni.
- Mangán (Mn) aktivuje fotosyntézu a spevňuje pletivá.
- Meď (Cu) podporuje lignifikáciu a odolnosť voči poliehaniu a patogénom.
- Zinok (Zn) a molybdén (Mo) dopĺňajú enzymatické väzby.
Kniha o výžive ľudí a zdraví
Napísať knihu o výžive ľudí a zdraví je nesmierne ťažká úloha. Pri súčasnom stave vedy, výskumu a informačných technológiách je nutnosť predmetnú tematiku spracovávať tímovo ako literárne dielo. Je to súhrn názorov a odborných identít každého spracovateľa a dať všetky názorové hladiny do približne súmerného informačného toku je tak zložité, ako dať odpoveď na riešenie súčasných civilizačných ochorení. Hodnotenie knihy a jej častí budú predmetom diskusie, oponencie a iných názorov.
Publikácia je vynikajúcou učebnou pomôckou, ktorá pomôže v rámci Slovenska zvýšiť kvalitu vzdelávania študentov ako aj bežných spotrebiteľov. Významné sú napr. kapitoly výživa a metabolizmus a metódy hodnotenia stavu výživy, ktoré prinášajú aj mnoho unikátnych poznatkov z oblasti napr. vzťahov výživy a imunity, výživy a onkologických ochorení a pod. Veľmi podrobne je rozpracovaná aj kapitola o výžive detí, žien v gravidite ako aj osôb vo vyššom veku. Na problematiku zdravotných dopadov poukazujú kapitoly zamerané na falšovanie potravín, alimentárne ochorenia a potravinové alergie. Text dopĺňa množstvo tabuliek, čo zvyšuje jeho prehľadnosť.
tags: #najlepsia #odborna #literatura #metabolizmus #zivin