Obezita sa stala celosvetovým problémom, pričom nadváhou trpí viac ľudí než podvýživou. Medzinárodná štúdia, na ktorej sa podieľalo viac než 700 odborníkov z celého sveta, analyzovala údaje o hmotnosti a výške takmer 20 miliónov dospelých osôb zo 186 krajín. Za obéznych ľudí vedci považujú osoby s indexom telesnej hmotnosti (BMI) vyšším než 30. Počet takýchto ľudí dramaticky stúpol zo 105 miliónov v roku 1975 na 641 miliónov v roku 2014. V súčasnosti obezitou trpí viac než desatina mužov a sedmina žien. Jedno percento mužov a dve percentá žien, čo predstavuje 55 miliónov ľudí, trpí morbídnou obezitou s BMI nad 40.
Globálne trendy v BMI
Štúdia zverejnená v odbornom časopise The Lancet poukázala na znepokojivý nárast BMI u mužov z 21,7 na 24,2 a u žien z 22,1 na 24,4 počas uplynulých 40 rokov. To predstavuje priemerný nárast o 1,5 kilogramu za dekádu. Odborníci predpokladajú, že ak tento trend bude pokračovať, v roku 2025 bude obezitou trpieť 18 percent mužov a 21 percent žien.
Podľa štúdie sa počet obéznych mužov za 40 rokov strojnásobil a u žien zdvojnásobil. Globálne vzrástol z 105 miliónov v roku 1975 na 641 miliónov v roku 2014. Zároveň však vzrástol aj počet ľudí s podváhou, a to z 330 miliónov na 462 miliónov. Kým v roku 1975 bolo obéznych 3,2 percenta mužov, v roku 2014 to už bolo 10,8 percenta. U žien došlo k nárastu z 6,4 percenta na 14,9 percenta. V roku 2014 bolo vo svete 266 miliónov obéznych mužov a 375 miliónov obéznych žien.
Štúdia, ktorú viedol profesor Majid Ezzat, predpovedá, že Svetovej zdravotníckej organizácii sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť cieľ, aby od roku 2025 obezita už ďalej nestúpala nad úroveň z roku 2010.
Geografické rozdiely v obezite
Najviac obéznych ľudí žije v Číne a USA. Američania majú v priemere najvyššie BMI na svete. Spomedzi bohatých krajín majú najnižšie BMI obyvatelia Japonska. V rámci Európy sú to švajčiarske ženy a bosnianski muži.
Európska komisia zverejnila výsledky priemerného indexu telesnej hmotnosti (BMI) pre 20 európskych národov, z ktorých vyplýva, že obezitou najviac trpia obyvatelia Malty a Grécka. Najlepšie obstáli Taliani a Francúzi. Európsky priemer, ktorý je mierne nad hranicou ideálnej hmotnosti, reprezentujú Briti.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou obezity v Európe, pričom sa umiestnilo na siedmom mieste. Vo svetovom rebríčku je Slovensko na 33. mieste.
BMI: História, kritika a alternatívy
Index telesnej hmotnosti (BMI) vznikol v 19. storočí a stal sa hlavným ukazovateľom telesného zdravia. Vzorec je jednoduchý: hmotnosť (v kg) delená druhou mocninou výšky (v metroch). Výsledné číslo sa zaraďuje do kategórií: podváha, normálna hmotnosť, nadváha, obezita 1. až 3. stupňa.
BMI má však zásadnú slabinu - nezohľadňuje svalovú hmotu, kostru ani rozloženie tuku. Preto môže napríklad kulturista skončiť v kategórii „obézny“, hoci má minimálne množstvo telesného tuku. Nová štúdia publikovaná v Annals of Family Medicine ukázala, že BMI vôbec neodhalil zdravotné riziká u mladých ľudí, ktorí mali podľa presnejších meraní vysoký podiel telesného tuku.
Vedci a lekári preto hovoria o potrebe nových a presnejších meraní, ktoré lepšie zohľadnia zloženie tela, typ tuku a individuálne riziká. Medzi alternatívy patria:
- Bioelektrická impedančná analýza (BIA): Technológia, ktorá využíva slabý elektrický prúd na odhad podielu telesného tuku, svalovej hmoty a vody. Moderné klinické BIA zariadenia sú spoľahlivé, hoci domáce prístroje nemusia byť také presné.
- Body Roundness Index (BRI): Index guľatosti tela, ktorý využíva pomer obvodu pása k výške. Podľa štúdie publikovanej v JAMA Network Open (2024) je BRI spoľahlivejší indikátor úmrtnosti než BMI.
Dôležitým faktorom, ktorý ani BMI, ani domáce váhy dostatočne nezohľadňujú, je viscerálny tuk - tuk, ktorý sa ukladá okolo vnútorných orgánov. Práve tento tuk je spájaný s najvážnejšími zdravotnými rizikami, ako sú srdcové choroby a diabetes 2. typu. BMI ako ukazovateľ hmotnosti neskončil, ale jeho úloha by sa mala zásadne prehodnotiť.
Pohľad do histórie: Ancel Keys a jeho odkaz
Ancel Benjamin Keys, americký fyziológ a výskumník, je významnou postavou v histórii výskumu obezity a kardiovaskulárnych ochorení. Jeho práca sa zameriavala na vplyv stravy na zdravie. Keys tvrdohlavo obhajoval hypotézu o škodlivom vplyve cholesterolu a živočíšnych tukov na srdcovo-cievne zdravie, čo viedlo k popularizácii stredomorskej diéty.
Keys sa tiež zaslúžil o definovanie indexu BMI. V 70. rokoch 20. storočia publikoval článok, v ktorom upriamil pozornosť na BMI ako najlepší ukazovateľ obezity, pričom sa odvolával na práce Belgičana Adolpha Queteleta z 19. storočia.
Napriek tomu, že mnohé z Keysových záverov boli v priebehu času spochybňované, jeho práca mala významný vplyv na formovanie stravovacích odporúčaní a na pochopenie vzťahu medzi stravou a zdravím. V roku 2004 Ancel Keys zomrel vo veku takmer 101 rokov, stále nekompromisne obhajujúc stravu s obmedzeným príjmom živočíšnych tukov.
Dokumentárny film "Aby sme sa mali dobre" | Krátky študentský film 2022
Príčiny a prevencia obezity na Slovensku
Obezitológ Peter Minárik uvádza ako jednu z príčin obezity na Slovensku pretrvávajúci zvyk z minulosti, keď staršie generácie nútili deti dojedať jedlo aj vtedy, keď nechceli. K problému prispievajú aj moderné formy pasívnej zábavy, ako sú moderné technológie, ktoré však môžu byť aj motivačné, napríklad prostredníctvom mobilných aplikácií ako krokomer.
Napriek tomu, že veľa ľudí stále verí jednorazovým diétam, obézni ľudia sú opatrnejší ako kedysi. Politici sa snažia zavádzať zdravé programy do škôl, no nie vždy s úspechom. Ako príklad úspešnej prevencie uvádza Minárik Dánsko, ktoré má funkčný systém riešiaci prevenciu a kontroluje obsah transmastných kyselín v potravinách. Na Slovensku transmastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v margarínoch a polotovaroch, stále nie sú dostatočne limitované.
Fitnes tréneri varujú pred rýchlym chudnutím, ako ho prezentujú televízne relácie. Odporúčajú schudnúť maximálne 25 kilogramov za rok a zastaviť sa na konkrétnej hmotnosti. Dôležité je pozornosť venovať aj transmastným kyselinám.
