Obezita predstavuje celosvetovo rastúci problém, ktorý má významné zdravotné a spoločenské dôsledky. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách Európy, sa jej prevalencia zvyšuje, pričom nezdravý životný štýl, zlá strava a nedostatok pohybu sú kľúčovými faktormi prispievajúcimi k tomuto trendu. Táto komplexná analýza sa zameriava na obezitu na Slovensku v kontexte jednotlivých krajov, skúmajúc súvisiace zdravotné ukazovatele, rizikové faktory a dáta z relevantných štúdií.
Prehľad štúdie a metodiky
Metodika a dizajn štúdie boli navrhnuté epidemiológmi v spolupráci s odborníkmi v oblasti pediatrie. Projekt bol zameraný na biochemické vyšetrenie hladiny celkového cholesterolu, údaje o zdravotnom stave a rodinnej anamnéze detí. Priebežne boli realizované odbery krvi a vypĺňané skríningové formuláre.
Multicentrický dizajn a výber vzorky
Štúdia bola navrhnutá ako multicentrická a predpokladala účasť vybranej populačnej vzorky rozdelenej proporcionálne v rámci všetkých krajov Slovenska, aby reprezentovala celoslovenské a krajské úrovne. Predpokladaná veľkosť celého súboru v rámci SR bola 24 000 detí, s cieľovou veľkosťou 3 000 detí v každom kraji (2000 jedenásťročných a 1000 sedemnásťročných), s primeraným zastúpením mestskej a vidieckej populácie.
Zber a analýza dát
Zber údajov prebiehal počas celého roka v ambulanciách vybraných pediatrov. V rámci celej populačnej vzorky sa na prvom skríningu cholesterolu zúčastnilo 22 056 detí. Z tohto počtu bolo 13 766 jedenásťročných a 8 290 sedemnásťročných. Na štúdii participovalo 11 120 chlapcov a 10 936 dievčat.
Kľúčové zdravotné ukazovatele a ich prevalencia
Cholesterol a jeho rizikové hladiny
Pre posúdenie rizikovej hladiny celkového cholesterolu (TCH) bola použitá referenčná hodnota 4,85 mmol/l pre obe vekové kategórie a pohlavia. Najnižšia akceptovateľná hodnota bola stanovená na 2,85 mmol/l.
- Prevalencia rizikového cholesterolu bola vyššia u 11-ročných dievčat (24,3 %) v porovnaní s chlapcami (23,4 %).
- U 17-ročných detí bola prevalencia rizikového TCH signifikantne vyššia u dievčat (18,5 %) ako u chlapcov (8,7 %).
Rozdiely v priemernej hodnote TCH podľa veku a pohlavia neboli u 11-ročných signifikantné (chlapci 4,38 mmol/l, dievčatá 4,40 mmol/l). U 17-ročných bol rozdiel signifikantný v prospech chlapcov (chlapci 3,90 mmol/l; dievčatá 4,24 mmol/l; p < 0,001).
Reskríning u rizikových detí bol uskutočnený 6 mesiacov po prvom skríningu. U 2,5 % detí bola opakovane zistená vysoko riziková hodnota (> 6,5 mmol/l).
Krvný tlak a BMI
Pri meraní tlaku krvi v reprezentatívnom súbore detí boli použité priemerné hodnoty z troch meraní. U 11-ročných dievčat bola priemerná hodnota systolického tlaku krvi 106,41 mm/Hg, u chlapcov 107,02 mm/Hg. U 17-ročných dievčat bola priemerná hodnota systolického tlaku krvi 113,36 mm/Hg, u chlapcov 118,82 mm/Hg.
Pri hodnotení BMI sa zistilo, že 5 % detí z celej populačnej vzorky má rizikovú hodnotu. Rozdelenie podľa veku a pohlavia ukázalo, že v rizikovom pásme sa nachádza 5,03 % dievčat a 4,95 % chlapcov vo veku 11 rokov a 5 % dievčat a 5,12 % chlapcov vo veku 17 rokov.
Dĺžka dojčenia
Údaje o dĺžke dojčenia poukazujú na to, že 59,9 % detí bolo dojčených 1-12 týždňov, pričom 5,52 % detí nebolo vôbec dojčených a 7,25 % detí bolo dojčených viac ako 9 mesiacov.
Vplyv prostredia a životného štýlu na obezitu
Vplyv miesta bydliska
Multifaktoriálna analýza pomocou logistickej regresie poukázala na vplyv prostredia (miesto bydliska - mesto/vidiek) na prevalenciu rizikového cholesterolu. Populácia žijúca na vidieku mala signifikantne vyššiu prevalenciu rizikového cholesterolu (21 %) v porovnaní s mestskou populáciou (19,05 %).
Vzťah medzi BMI a rizikovým cholesterolom
Bol zistený vzťah medzi prevalenciou rizikového cholesterolu a hodnotou BMI, aj po adjustovaní na vplyv veku a pohlavia. Nárast prevalencie rizikového cholesterolu na jednotku nárastu BMI bol vypočítaný ako 1,06.
Súbežný výskyt rizikových faktorov
Pri zisťovaní frekvencie súčasného výskytu troch rizikových faktorov - hypertenzia, dyslipidémia, obezita - sa zistilo, že u 0,17 % dievčat a 0,15 % chlapcov sa vyskytuje táto trojkombinácia.
Vplyv dojčenia na TCH a BMI
Vplyv dojčenia na priemernú hodnotu BMI sa nepotvrdil v žiadnej vekovej kategórii ani dĺžke dojčenia. Naopak, vplyv dojčenia na priemernú hodnotu TCH sa potvrdil u 17-ročných chlapcov, ktorí boli dojčení viac ako 9 mesiacov (priemerná hodnota TCH 3,76 mmol/l v porovnaní s nedojčenými chlapcami s TCH 3,92 mmol/l).
Zdravé stravovanie: Úvod pre deti vo veku 5 – 11 rokov
Národný diabetologický program a metabolický syndróm na Slovensku
Slovenská diabetologická spoločnosť v rámci Národného diabetologického programu zorganizovala projekt zameraný na prevalenciu diabetes mellitus (DM) u dospelých, mapovanie výskytu komponentov metabolického syndrómu (MS) a ďalších rizikových faktorov ischemickej choroby srdca (ICHS).
Metodika projektu "Prevalencia diabetes mellitus na Slovensku"
V rámci projektu bolo vyšetrených 1625 respondentov, pričom bolo zhodnotených 1517 kompletných dát vážených podľa veku, pohlavia a regiónu. Respondenti boli odosielaní do 40 diabetologických centier vo všetkých 8 krajoch.
Vyšetrenia a laboratórne analýzy
U respondentov sa vykonali objektívne klinické vyšetrenia, vrátane merania výšky, telesnej hmotnosti s výpočtom BMI, obvodu pásu a tlaku krvi. Vyšetrovala sa hladina glykémie nalačno, triglyceridy (TG), celkového a HDL-cholesterolu.
Kritériá pre metabolický syndróm a diabetes mellitus
Použili sa kritériá Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) pre európsku populáciu. Prevalencia MS na Slovensku podľa kritérií bola 20,1 %, pričom bola vyššia u žien (23,9 %) oproti mužom (15,9 %). Výskyt MS sa zvyšoval s nárastom BMI.
Prevalencia hyperglykémie a DM
Prevalencia hyperglykémie (nad 6,1 mmol/l) bola 10,4 %. Jej výskyt sa progresívne zvyšoval s vekom a bol významne vyšší v skupinách s centrálnou obezitou (17,3 %), nadhmotnosťou (15,4 %) a obezitou (16,3 %).
Celková prevalencia DM na Slovensku bola 7,0 %, pričom v 5,3 % išlo o známy DM, 1,2 % o novozistený DM podľa ADA kritérií a 0,5 % o novozistený DM po orálnom glukózovom tolerančnom teste (oGTT). Prevalencia známeho a novozisteného DM bola nevýznamne vyššia u žien (7,2 %) oproti mužom (5,9 %) a progresívne sa zvyšovala s vekom. Výskyt DM bol významne vyšší u jedincov s celkovou (12,5 %) a centrálnou obezitou (12,3 %).
Centrálna a celková obezita
Centrálna obezita sa vyskytovala u 29,7 % jedincov, pričom bola významne vyššia u žien (36,9 %) oproti mužom (22,0 %). Prevalencia celkovej obezity (BMI nad 30 kg/m2) bola 20,4 % a nelíšila sa v závislosti od pohlavia. Parametre celkovej a centrálnej obezity úzko korelujú, pričom jedinci s celkovou obezitou majú v 81 % aj centrálnu obezitu. Prevalencia centrálnej obezity sa zvyšovala s vekom a dosahovala až 55 % u jedincov starších ako 60 rokov.
Aterogénna dyslipidémia a nízky HDL cholesterol
Prevalencia hypertriacylglycerolémie (HTG) nad 1,7 mmol/l bola 25,4 %, pričom bola vyššia u mužov (30,1 %) ako u žien (21,2 %). Výskyt HTG bol najnižší v skupine mužov a žien so základným vzdelaním. Prevalencia HTG bola vyššia u jedincov s centrálnou obezitou (36,4 %), nadhmotnosťou (36 %) a celkovou obezitou (34 %) v porovnaní s chudými jedincami (14 %).
Prevalencia nízkych hladín HDL cholesterolu bola prekvapivo vysoká - 55,7 % (44,6 % mužov, 65,9 % žien). Závislosť prevalencie nízkeho HDL od iných rizikových faktorov bola u oboch pohlaví rozdielna. U žien výskyt súvisel s celkovou a centrálnou obezitou, ako aj s hyperglykémiou a celkovou prevalenciou DM.
Zvýšené hodnoty tlaku krvi a hypertenzia
Prevalencia hypertenzie (TK nad 140/90) bola 33,0 % bez významných rozdielov medzi mužmi a ženami. Prevalencia zvýšených hodnôt TK (nad 130/85) bola 43,8 %, s významne vyšším výskytom u mužov (48,2 %) oproti ženám (39,9 %) a progresívnym nárastom s vekom až na 74 % vo vekovej skupine nad 60 rokov.
U oboch pohlaví bola prevalencia zvýšených hodnôt TK a hypertenzie významne vyššia pri obezite, pričom jedinci s celkovou obezitou mali v 60 % HT a 72 % zvýšené hodnoty TK, a s centrálnou obezitou v 58 % HT a 70 % zvýšené hodnoty TK.
Porovnanie s Európou a špecifiká Slovenska
Celková prevalencia metabolického syndrómu na Slovensku (20 %) je porovnateľná s európskou populáciou v krajinách so stredným a nízkym rizikom ICHS. Prevalencia DM na Slovensku je vyššia ako v západnej Európe a porovnateľná s krajinami stredozemia, čo robí slovenskú populáciu vysoko rizikovou z hľadiska kardiovaskulárnych ochorení aj metabolických komplikácií.
Odhaduje sa, že 1,7 % dospelej populácie Slovenska (cca 70 tis. ľudí) má DM, o ktorom nevie, čo poukazuje na potrebu dôsledného skríningu.
Prevalencia nízkeho HDL cholesterolu na Slovensku ďaleko prevyšuje publikované údaje z iných európskych krajín, čo naznačuje možnosť genetickej predispozície k dyslipidemickému fenotypu.
Vyššia prevalencia zvýšených hodnôt TK na Slovensku môže prispievať k západo-východnému gradientu výskytu ICHS, preto terapeutické ovplyvnenie hypertenzie by malo byť kľúčovým cieľom.
Životný štýl a stravovacie návyky Slovákov
Slováci podľa Eurostatu obľubujú fastfoody a míňajú na potraviny stovky eur mesačne. Priemerná štvorčlenná rodina v Trenčianskom kraji vynakladá na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 350 eur mesačne, čo je najvyššia suma zo všetkých krajov.
Dáta ukazujú rastúci trend konzumácie potravín s vysokým obsahom cukru, tuku a soli (fastfoody, čokoláda, chipsy, koláče). Tento nezdravý životný štýl, spojený s nedostatočným pohybom, prispieva k obezite a iným zdravotným problémom. Vedci spájajú preferenciu nezdravých jedál s vyplavovaním dopamínu v mozgu, ktorý vyvoláva pocit odmeny.
Obezita v kontexte európskych štatistík
Štvrtina Európanov trpí obezitou, čo je po Amerike najviac zo všetkých svetadielov. WHO vyzýva na zlepšenie stravy, no mnohí Slováci zabúdajú na dôležitosť ochrany svojho zdravia a nedokážu si odpustiť nezdravé potraviny.
Význam pravidelného pohybu
K zdravému životnému štýlu nestačí len zdravšie jesť, ale kľúčom je pravidelný a systematický pohyb. Všeobecná zdravotná poisťovňa odštartovala projekt na motiváciu verejnosti k pohybu.
Zlozvyky a ich vplyv
Slováci si ničia zdravie nielen jedlom, ale aj zlozvykmi ako alkohol a cigarety. Slovenská domácnosť minie na alkohol 2,3 % svojho príjmu. Spotreba čistého alkoholu je vysoko nad svetovým priemerom. Alkohol výrazne zaťažuje orgány a môže viesť k rakovine. Fajčenie, hoci klesá, stále predstavuje problém, pričom väčšina fajčiarov začína na stredných školách.
Obezita u detí a mladistvých na Slovensku
Predpokladá sa významný nárast obezity u detí i dospelých na Slovensku v covidovej a postcovidovej dobe. V Trnavskom kraji bolo pred epidémiou odhadované percento ohrozenia obezitou u detí na úrovni 15 percent, čo sa mohlo týkať zhruba 16 500 detí.
Obezitologická ambulancia v Trnave
Obezitologická ambulancia pediatrickej kliniky Fakultnej nemocnice Trnava, ktorú vedie Jaroslav Slaný, sa venuje deťom a mladistvým s nadváhou a obezitou. Ambulancia prijíma klientov z regiónu Trnavy a širšieho okolia, ale aj z iných krajov Slovenska, na odporúčanie ich pediatra.
Rastúci trend obezity u detí v Európe
Počas troch desaťročí od roku 1980 sa výskyt nadváhy a obezity u detí a mladistvých v Európe trikrát zvýšil, napriek geneticky identickej populácii. Bežná obezita vzniká hlavne nepomerom medzi príjmom potravy a výdajom energie, čo sa prejavilo napríklad aj v čase lockdownu.
Komplexná liečba obezity
Skutočná, účinná liečba obezity je neodmysliteľne postavená na spolupráci tímu zloženého z pediatra, nutričného terapeuta, detského psychológa, rehabilitačného pracovníka, detského kardiológa, ortopéda a ďalších, s podporou rodiny dieťaťa.
