Obezita: Komplexný Pohľad na Príčiny, Diagnostiku a Prevenciu

Obezita nie je iba estetickým problémom, ale predstavuje vážne chronické metabolické ochorenie a významný rizikový faktor, ktorý sa podieľa na vzniku a vývoji mnohých iných ochorení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje obezitu ako nadmerné nahromadenie tuku v tele, ktoré predstavuje zvýšené riziko pre zdravie jednotlivca.

Toto ochorenie má rozsiahle zdravotné a sociálno-ekonomické dôsledky, priamo zaťažuje systémy zdravotnej starostlivosti širokým spektrom medicínskych komplikácií a je považované za celosvetovú globálnu pandémiu. V súčasnosti je identifikovaných viac ako 236 ochorení súvisiacich s obezitou.

Čo je obezita?

Obezita je chronické metabolické ochorenie charakterizované zvýšeným hromadením tuku a jeho nedostatočnou mobilizáciou z tkanív. Je to viacfaktorové ochorenie tukového tkaniva, ktoré má negatívne dôsledky na fyzické zdravie, môže znižovať priemernú dĺžku života a spôsobuje ťažkosti s pohybom. Základnou príčinou vzniku obezity je príjem kalórií vyšší ako ich výdaj, teda energetická nerovnováha.

Súčasný nárast hmotnosti je dôsledkom energetickej nerovnováhy medzi nadmerným príjmom a nedostatočným výdajom energie (primárna obezita).

Typy obezity

Obezitu delíme na základe viacerých charakteristík, predovšetkým na primárnu a sekundárnu.

• Primárna obezita je etiologický, komplexný a nehomogénny syndróm. Na jej vzniku sa podieľajú genetická predispozícia a získané faktory, vrátane psychických a sociálnych.
• Sekundárna obezita je spôsobená iným ochorením, pre ktorú je charakteristické zvýšenie podielu telesného tuku nad 25 % telesnej hmotnosti u mužov a nad 30 % telesnej hmotnosti u žien.

Ďalšie rozdelenie sa týka distribúcie tuku v tele:

• Gynoidná obezita (typ hruška): Tuk sa kumuluje predovšetkým v oblasti stehien a bokov. Tento typ je typický pre ženy.
• Androidná obezita (typ jablko): Tuk sa rozkladá v oblasti brucha a trupu, najmä ako viscerálny tuk. Tento typ je zdravotne rizikovejší, pretože zmnožený viscerálny tuk v brušnej dutine je metabolicky vysoko aktívny a produkuje hormóny a ďalšie látky, ktoré sprostredkúvajú vznik metabolických komplikácií obezity. Je spojený s inzulínovou rezistenciou a metabolickým syndrómom.

Ľudské telo je tvorené tukovou a beztukovou hmotou, pričom tuk predstavuje najvariabilnejšiu zložku telesnej hmotnosti, ktorú dokážeme ovplyvniť výživou a telesnou aktivitou.

Diagnostika a klasifikácia obezity

Obezita sa diagnostikuje najčastejšie na základe indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI). Samotná váha alebo výška nemôže objektívne prezentovať skladbu tela, preto je dôležité zohľadniť viacero faktorov.

Body Mass Index (BMI)

BMI je jednoduchý ukazovateľ, ktorý slúži na posúdenie telesnej hmotnosti v súvislosti s výškou jednotlivca. Tento index poskytuje orientačné hodnoty, ktoré naznačujú, či je vaša telesná hmotnosť v rámci zdravého rozmedzia, alebo či je potrebné venovať väčšiu pozornosť zdravému stravovaniu, cvičeniu, chudnutiu alebo iným faktorom. Vymyslel ho belgický štatistik a matematik Adolphe Quetelet v roku 1830. Používa sa na kategorizáciu podváhy, normálnej hmotnosti, nadváhy a obezity.

Výpočet BMI

BMI sa vypočíta ako hmotnosť (v kg) vydelená druhou mocninou výšky (v m²).

Vzorec: BMI = hmotnosť (kg) / výška (m)²

Príklad: Ak má Anička 60 kg a 165 cm (1,65 m), jej BMI je: 60 / (1,65)² = 60 / 2,7225 ≈ 22,04 kg/m².

Kategórie BMI podľa WHO

Hodnota, ktorú dostaneme z výpočtu BMI, nám dáva predstavu o tom, či máme normálnu hmotnosť, podváhu, nadváhu alebo obezitu.

Platí, že čím vyššia hodnota BMI, tým väčšie riziko zdravotných komplikácií a tým nižšia kvalita života.

Obmedzenia BMI

Hoci BMI poskytuje rýchly a jednoduchý výpočet, má aj svoje limity a v niektorých prípadoch nemusí presne odrážať skutočný stav tela a zdravia.

1. Podiel svalovej a tukovej hmoty: BMI nezohľadňuje podiel telesného tuku a svalov. Svaly sú ťažšie ako tuk, a preto môže mať svalnatý atlét, napríklad kulturista, vysoké BMI, ktoré by ho zaradilo do kategórie nadváhy alebo obezity, hoci má nízky podiel telesného tuku. Naopak, človek s normálnym BMI môže mať málo svalov a nadbytok tuku (tzv. štíhla obezita alebo skinny fat), čo nesie so sebou zdravotné riziká ako zvýšený cholesterol alebo inzulínová rezistencia.
2. Rozloženie tuku v tele: Nie je dôležité len to, koľko máme tuku, ale aj kde je uložený. BMI nedokáže zhodnotiť, či máme nadbytok podkožného alebo viscerálneho tuku. Viscerálny tuk, ktorý je uložený okolo orgánov v brušnej dutine, je rizikovejší a spája sa s problémami ako kardiovaskulárne ochorenia a diabetes 2. typu.
3. Pohlavie: Tuk sa typicky u žien a mužov ukladá odlišne. Ženy majú často viac tuku v oblasti bokov a stehien (gynoidný typ), zatiaľ čo u mužov sa tuk zvyčajne drží v oblasti brucha (androidný typ). Rovnaká hodnota BMI tak môže u rôznych pohlaví znamenať odlišné zdravotné riziko.
4. Vek: BMI nezohľadňuje vek, ktorý ovplyvňuje ideálne množstvo zásobného tuku. U seniorov sa napríklad hranica optimálneho BMI posúva vyššie (za spodnú hranicu sa považuje až 23 kg/m²), pretože nižšie BMI v staršom veku je spojené s vyššou úmrtnosťou.
5. Etnická príslušnosť: BMI bolo vyvinuté na základe skupiny belochov a pre iné etnické skupiny môže byť zle použiteľné. Napríklad Aziati majú pri nižších hodnotách BMI vyšší podiel telesného tuku.
6. Tehotenstvo: U tehotných žien sa BMI nepoužíva na hodnotenie hmotnosti, pretože prírastok hmotnosti počas tehotenstva tvorí najmä plod, placenta, amniotická tekutina a zväčšený objem krvi.
7. Deti a dospievajúci: Pre deti a dospievajúcich sa BMI hodnotí iným spôsobom ako u dospelých. Používajú sa tzv. percentilové grafy, ktoré zohľadňujú vek a pohlavie.

Alternatívne metódy hodnotenia telesnej hmotnosti

Pre kompletný obraz o zložení tela a zdravotných rizikách je ideálne kombinovať BMI s ďalšími metódami:

• Obvod pása (WC): Meranie obvodu pása nám napovedá o viscerálnej (abdominálnej, brušnej) obezite, ktorá sa spája s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení a metabolických komplikácií.

• Pomer pása a bokov (WHR) a pomer pása a výšky (WHtR): Tieto pomery pomáhajú odhadnúť množstvo telesného tuku a jeho rozloženie.
• Bioimpedančné váhy: Zisťujú množstvo telesného tuku meraním elektrickej vodivosti rôznych telesných tkanív, čím určia podiel svalovej hmoty, tuku atď.
• Denzitometria alebo DEXA (duálna RTG absorpciometria): Poskytujú najpresnejšie výsledky pre zloženie tela, no používajú sa najmä na vedecké účely.
• BMI Prime: Upravený výpočet BMI, kde sa hodnota BMI vydelí číslom 25 (horný limit zdravého BMI), čím sa vyjadrí riziko v porovnaní s touto hranicou.
• Rohrerov index (index telesnej plnosti): Používa sa najmä u detí a adolescentov, lepšie zohľadňuje zmeny počas rastu.

Príčiny vzniku obezity

Príčiny obezity sú komplexné a ovplyvnené kombináciou genetických, environmentálnych a behaviorálnych faktorov. Zjednodušeným vysvetlením je energetická nerovnováha, pri ktorej je príjem kalórií výrazne vyšší ako ich výdaj.

• Energetická nerovnováha: Prijatá energia je množstvo kalórií, ktoré prijmete prostredníctvom jedla a pitia. Vydaná energia je množstvo kalórií, ktoré využije vaše telo na záležitosti ako dýchanie, trávenie, fyzickú aktivitu a reguláciu telesnej teploty. Ak človek zje viac ako je schopný spáliť, priberie. Ak je to naopak, schudne.
• Genetická predispozícia: Gény, ktoré zdedíme od rodičov, majú vplyv na riziko rozvinutia obezity (40 - 70 %). Ovplyvňujú pocit hladu a sýtosti, preferenciu jedál, množstvo jedla, koľko energie potrebuje telo na základné funkcie a kde sa ukladá nadbytočná energia vo forme tuku. Genetika však nie je jedinou príčinou, nakoľko gény sa nemenia, zatiaľ čo pandémia obezity je relatívne nová.
• Životný štýl:
  • Stravovacie návyky: Nadmerný energetický príjem, strava bohatá na spracované potraviny, cukry, nezdravé tuky a tučné/údené mäso. Nedostatočný pitný režim.
  • Nedostatok fyzickej aktivity: Sedavý spôsob života, nadmerné vysedávanie pred obrazovkami.
  • Nedostatok spánku: Spôsobuje stres organizmu, čo môže vyvolávať túžbu tela po energii a viesť k prejedaniu.
  • Stres: Akútny a chronický stres má vplyv na mozog a spúšťa tvorbu hormónov (napríklad kortizolu), ktoré kontrolujú energetickú rovnováhu a návaly hladu.
  • Emočné jedenie: Prejedanie sa ako kompenzácia nespokojnosti, stresu či traumy.
• Vplyv liekov: Niektoré lieky sa spájajú s priberaním, napríklad antidepresíva, antikonvulzíva (liečba epilepsie), antidiabetiká, hormonálna antikoncepcia a kortikoidy.
• Sprevádzajúce ochorenia a endokrinné poruchy: Znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza), syndróm polycystických vaječníkov, inzulínová rezistencia, Cushingov syndróm.
• Environmentálne faktory: Jednoduchý prístup k nezdravým fastfoodom, obmedzený prístup k rekreačným oblastiam či parkom.
• Vek: Riziko nezdravého priberania sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom.

Obezita v detstve a dospievaní

Obezita v období detstva a dospievania je čoraz častejším problémom. V roku 2022 trpelo nadváhou 390 miliónov detí a dospievajúcich vo veku od 5 do 19 rokov, z čoho bolo až 160 miliónov detí obéznych. Tieto čísla stále rastú, čo je veľký problém.

Nadváha a obezita v detstve bezprostredne ovplyvňuje vývoj dieťaťa či už po psychickej alebo fyzickej stránke. Obezita v detstve spôsobuje skorší nástup komplikácií, ako sú diabetes 2. typu či kardiovaskulárne ochorenia. Okrem toho má obezita priamy vplyv na psychosociálne výsledky - či už ide o prospech v škole alebo celkové zaradenie sa do kolektívu. Často je spájaná aj so vznikom šikany a diskriminácie voči obéznemu dieťaťu.

Zdravotné komplikácie obezity

Obezita je spojená s mnohými zdravotnými komplikáciami, ktoré vážne ovplyvňujú kvalitu života a skracujú jeho dĺžku. Obezita zapríčiňuje desiatky miliónov úmrtí vyskytujúcich sa počas najproduktívnejších rokov života a znižuje strednú dĺžku života o 7 - 9 rokov.

Medzi najčastejšie komplikácie patria:

• Metabolické ochorenia: Diabetes mellitus II. typu, dyslipidémie (poruchy metabolizmu tukov), inzulínová rezistencia.
• Kardiovaskulárne ochorenia: Zvýšený krvný tlak (hypertenzia), ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda.
• Nádorové ochorenia: Zvyšuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny (napr. karcinóm endometria, kolorektálny karcinóm, nádor prsníka, mnohopočetný myelóm).
• Muskuloskeletálne ochorenia: Bolesti kĺbov, osteoartritída, dna. Vysoký pomer telesného tuku k svalom zaťažuje kosti a kĺby.
• Gastrointestinálne ochorenia: Ochorenia pečene (steatóza pečene, nealkoholová tuková choroba pečene) a žlčových ciest.
• Genitourinárne ochorenia: Znížená fertilita (neplodnosť) u oboch pohlaví, obličkové kamene, močová inkontinencia.
• Psychosociálne ochorenia: Depresia, stigma súvisiaca s telesnou hmotnosťou. Obézni ľudia sú náchylnejší na rozvoj depresie.
• Respiračné ochorenia: Spánková apnoe.
• Iné: Zmena črevného mikrobiómu a poruchy imunitného systému od útleho detstva, ktoré sa prejavujú častými infekciami.

Prevencia a liečba obezity

Dobrá správa je, že obezita a nadváha patria medzi ochorenia, ktoré vieme značnou mierou ovplyvniť vlastným pričinením. Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť obezite a jej komplikáciám, je prevencia a včasná intervencia. Dôležité je mať sebareflexiu a venovať pozornosť svojmu telu. Rozhovor s lekárom je jedným z najdôležitejších krokov k trvalému a udržateľnému poklesu hmotnosti.

Zmeny životného štýlu

Základom hubnutia je zníženie energetického príjmu (úprava stravy) a zvýšenie energetického výdaja (fyzická aktivita). Cieľom je pozvoľná redukcia hmotnosti (0,5-1 kg/týždeň).

Zdravá strava a regulácia kalórií

Základom zdravého životného štýlu je pestrá a vyvážená strava s veľkým obsahom zeleniny, ovocia, strukovín, bielkovín, orechov a vlákniny. Naša strava by mala byť bohatá najmä na „pomalšie stráviteľné“ živiny, aby v tele neskákal cukor v krvi. Naopak, strava s veľkým množstvom tukov, cukrov a tučného či údeného mäsa telu neprospieva. Okrem toho netreba zabúdať na dostatočný pitný režim, najmä v podobe čistej vody či bylinného čaju.

Prvotným krokom je zistenie stravovacích návykov a zostavenie kvalitného jedálnička, ktorý bude nutrične vyvážený. Odporúča sa celodennú stravu rozdeliť na 3-5 menších porcií.

Makronutrienty a ich energetická hodnota:

• Bielkoviny: Sú stavebné látky pre svalové vlákna a dôležité pre budovanie a udržanie svalovej hmoty. 1 gram bielkovín má energiu približne 17 kJ (4,2 kcal). Sú obsiahnuté v živočíšnych zdrojoch (mäso, mlieko, vajcia) a v rastlinných zdrojoch (strukoviny). Dôležitá je kombinácia.
• Tuky: Majú najvyššiu energetickú hodnotu (1 gram tuku má 38 kJ / 9 kcal) a vytvárajú v tele dlhodobý zdroj energie. Odporúčané množstvo tukov je 20 - 35 % z celkového denného energetického príjmu, pričom absolútny denný príjem by mal byť pod 50 g. Nadmerný príjem aj „zdravých tukov“ vedie ku kalorickému nadbytku.
• Sacharidy: Sú najrýchlejším a najdôležitejším zdrojom energie pre organizmus (1 gram sacharidov má 17 kJ / 4 kcal). Denné množstvo sacharidov má tvoriť 45-65 % príjmu energie. Pri výbere potravín je dôležité venovať pozornosť glykemickému indexu (GI) a glykemickej náloži (GN).

Kalorický deficit a príjem:

Pre chudnutie je potrebný kalorický deficit, ktorý znamená, že energetický výdaj je vyšší ako príjem. Na úbytok 0,5 kg tuku za týždeň je potrebné byť v deficite približne 500 kcal/deň. Odporúčaný energetický príjem by nemal klesnúť pod hodnotu bazálneho metabolizmu (BM). U obéznych ľudí sa odporúča príjem nie nižší ako 1400-1700 kcal. Kalorickú hodnotu potravín možno zistiť z obalov alebo na internete.

Bazálny metabolizmus (BM) je minimálna energia potrebná pre zachovanie základných životných funkcií (dýchanie, pumpovanie krvi, metabolické pochody). Možno ho zistiť pomocou bioimpedančných prístrojov (napr. InBody) alebo výpočtom pomocou vzorcov, napríklad Harris-Benedictovej rovnice:

• Muži: BM (kcal/deň) = 66,5 + 13,8 × hmotnosť (kg) + 5,0 × výška (cm) - 6,8 × vek (roky)
• Ženy: BM (kcal/deň) = 655 + 9,6 × hmotnosť (kg) + 1,8 × výška (cm) - 4,7 × vek (roky)

Príklad pre muža (70 kg/180 cm/50 rokov): 66,5 + 13,8 × 70 + 5,0 × 180 - 6,8 × 50 = 1592,5 kcal/deň.

Príklad pre ženu (70 kg/170 cm/50 rokov): 655 + 9,6 × 70 + 1,8 × 170 - 4,7 × 50 = 1398 kcal/deň.

Tipy na úpravu jedálnička:

• Vyhnite sa potravinám s pridanými cukrami (sladené nápoje, bonbóny, sladké pečivo, džúsy, ochutené výrobky). Namiesto toho konzumujte pomalé sacharidy (zemiaky, ryža, cestoviny) v odporúčanom množstve.
• Nahraďte potraviny s vysokým obsahom nezdravých tukov (vyprážané jedlá, údeniny, čipsy) tukmi obsiahnutými vo vajciach, mliečnych výrobkoch, morských rybách, rastlinnými olejmi, orechmi, avokádom a olivami.
• Zaraďte do jedálnička bielkoviny: kuracie a morčacie mäso, ryby, vajcia, nízkotučné syry, skyr, tvaroh, strukoviny (sója, šošovica, fazuľa, hrach).
• Zaraďte zeleninu a ovocie ideálne ku každému jedlu (spolu cca 500 g/deň).
• Znížte príjem alkoholu (má vlastnú energetickú hodnotu a obsahuje cukor).
• Obmedzte priemyselne spracované výrobky (mrazené pizze, predsmažené pokrmy, polievky zo sáčku).

Fyzická aktivita

Veľmi dôležitým pomocníkom pri boji s obezitou je pravidelný pohyb. Dôležitá je primeranosť a konzistencia. Cieľom je zvýšenie kalorického výdaja. Ak začínate od nuly, môžete začať s chôdzou 15 minút denne a postupne čas navyšovať. Chôdza by mala byť neprerušovaná s ľahkým zadýchaním. Pre extrémne obéznych ľudí je najjednoduchšia chôdza, ktorá im nespôsobuje také ťažkosti ako náročné cvičenie.

Odporúča sa fyzická aktivita aspoň 30 minút denne alebo 40-50 minút 3-4 krát v týždni. Na zlepšenie kondície dochádza väčšinou po 2-3 týždňoch tréningu. Je dôležité nájsť si fyzickú aktivitu, ktorá vás bude baviť aj dlhodobo:

• Chôdza (začnite s určitým počtom krokov, napr. 5 tisíc, a tempo pomaly zvyšujte).
• Bicyklovanie.
• Plávanie (ideálne pre ľudí s vyšším stupňom obezity, pretože odľahčuje kĺbom a zapája takmer všetky svaly).
• Pilates, joga.
• Beh (odporúča sa najskôr zaradiť chôdzu, následne jogging a až potom prejsť na beh, kvôli záťaži na telo a kĺby. Pre spaľovanie tukov je podstatná dĺžka behu, nie iba krátky čas).
• Silový tréning (s váhami, odporovými pásmi alebo vlastnou telesnou hmotnosťou) pomáha zlepšovať metabolizmus a posilňovať svalovú hmotu.

V prípade potreby je vhodné požiadať o pomoc skúseného trénera, ktorý vám zostaví adekvátny a efektívny cvičebný plán.

Kvalitný spánok

Naše telo sa počas spánku regeneruje a načerpáva energiu. Platí jednoduché pravidlo, že keď spíme, nejeme. Málo spánku spôsobuje stres organizmu, čo môže vyvolávať túžbu tela po energii, ktorú si potrebuje kompenzovať prejedaním sa.

Emocionálna sebaregulácia a psychická podpora

Pri boji s obezitou je dôležité uvedomiť si, že želaný výsledok sa nedosiahne zo dňa na deň. Dôležitá je emocionálna stabilita, vyhýbanie sa záchvatovému prejedaniu a obmedzená konzumácia vysoko kalorických a nezdravých jedál. Pomôcť dokáže aj nastavenie si reálnych cieľov, monitorovanie váhy či v prípade psychických problémov so svojím vzhľadom sú prospešné aj terapie s psychológom alebo podporné skupiny. Mnoho obéznych ľudí potrebuje pri tomto náročnom procese pomoc, čo má množstvo nesporných výhod.

Farmakologická liečba

Existuje viacero typov liekov, ktoré pri ťažkých prípadoch obezity pomáhajú s reguláciou hmotnosti. K farmaceutickej liečbe sú indikovaní pacienti s BMI ≥ 30 kg/m² alebo pacienti s BMI ≥ 27 kg/m² trpiaci ďalšími ochoreniami (napr. vysoký krvný tlak, diabetes mellitus II. typu).

Voľnopredajné prípravky:

• Vláknina: V kombinácii s ďalšími diétnymi opatreniami (kalorický deficit, fyzická aktivita) dokáže podporiť redukciu telesnej hmotnosti vďaka navodeniu pocitu sýtosti (zníženie frekvencie a veľkosti porcií) a zníženiu vstrebávania živín. Nadmerné množstvo však môže spôsobovať nadúvanie alebo hnačku. Odporúčaný denný príjem je 20-35 g na deň.
• Orlistat (Orlistat Sandoz, Orlistat Teva, Xenical): Liečivé prípravky s účinnou látkou orlistat sa priamo viažu na žalúdočné a črevné enzymy, ktoré tak nie sú schopné rozložiť tuk na vstrebateľné mastné kyseliny. Tým sa zabráni vstrebávaniu tuku a ten sa vylúči z tela. Voľnopredajný je v sile 60 mg, v sile 120 mg je na lekársky predpis. Odporúča sa pre pacientov od 18 rokov s BMI > 28 bez porúch tráviaceho ústrojenstva.

Lieky viazané na lekársky predpis:

Na trhu je pomerne málo liekov na predpis, pretože mnohé vykazovali rozsiahle vedľajšie účinky. Registrované lieky:

• Mysimba: Tablety obsahujúce bupropión a naltrexón. Pôsobia ovplyvnením centier v mozgu, ktoré regulujú príjem potravy.
• Saxenda: S obsahovou látkou liraglutid, ktorá reguluje pocit sýtosti, spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a znižuje pocit hladu. Aplikuje sa injekčne pod kožu.

Chirurgická liečba (bariatrický výkon)

Najvýraznejšie zníženie hmotnosti poskytujú bariatrické operácie, ktoré sú určené pre ťažké prípady obezity. Jedná sa o chirurgické výkony charakterizované zmenšením žalúdka alebo skrátením tráviaceho traktu. K zákroku sú indikovaní pacienti spĺňajúci nasledujúce podmienky:

• Vek 18-60 rokov.
• BMI ≥ 40 kg/m² alebo BMI ≥ 35 kg/m² s komplikáciami, u ktorých sa predpokladá zlepšenie po znížení hmotnosti (napr. diabetes mellitus II. typu).

Medzi chirurgické možnosti patrí napríklad:

• Žalúdočný balónik: Zavedie sa do žalúdka a zaberá v ňom objem, čím pacient nemôže zjesť veľké množstvo jedla.
• Chirurgické odstránenie časti žalúdka: Zmenší sa jeho objem.
• Bypass žalúdka: Malá časť žalúdka je spojená so strednou časťou čreva, obchádzajúc prvú časť čreva.
• Podviazanie žalúdka: Okolo hornej časti žalúdka sa umiestni dutý pás, čím sa vytvorí menší žalúdok.

Ak máte podozrenie na zdravotné komplikácie, je potrebné navštíviť všeobecného lekára. Ten zhodnotí stav, urobí základné krvné testy a odoberie anamnézu vrátane základných fyzikálnych vyšetrení. Dôležité je zmerať obvod pása. V prípade potreby sa môžete obrátiť na študovaného nutričného terapeuta, ktorý vám poradí so stravou a adekvátnym príjmom. Cieľom by však za žiadnu cenu nemalo byť schudnúť rýchlo za krátke obdobie, ale spôsobom, ktorý bude udržateľný aj dlhodobo.

tags: #obezita #pocitanie #kalorii #a #priklady