Obezita u detí: Príčiny, Následky a Prevencia

Obezita už nie je len problémom dospelých, ale čím ďalej, tým viac ohrozuje aj zdravie detí. Detská obezita je veľmi závažné chronické ochorenie, ktorého výskyt na Slovensku v posledných desaťročiach stúpa. Je to jeden z najzávažnejších zdravotných problémov, ktorý postihuje stále viac detí po celom svete a prináša mnohé špecifické riziká. Z obéznych detí sa navyše s vysokou pravdepodobnosťou stanú aj obézni dospelí, ktorí budú práve v dôsledku nadmernej hmotnosti zápasiť so závažnými chronickými ochoreniami.

Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) malo v roku 2022 celosvetovo nadváhu 37 miliónov detí mladších ako 5 rokov a viac ako 390 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov, vrátane 160 miliónov s obezitou. Na Slovensku je evidovaných viac než 12 tisíc obéznych detí. Obezita pritom postihuje čoraz mladšie ročníky detí a častejšie ňou trpia chlapci.

Ako spoznať obezitu u detí?

Obezita je definovaná ako nadmerné ukladanie telesného tuku, ktoré negatívne ovplyvňuje zdravie človeka. U detí sa nadváha a obezita určuje na základe indexu telesnej hmotnosti (BMI), ktorý sa počíta ako pomer hmotnosti (v kilogramoch) k druhej odmocnine výšky (v metroch). U detí sa ale používajú špecifické percentilové grafy, ktoré zohľadňujú rast a vek dieťaťa, pretože deti sa vyvíjajú a rastú rôznou rýchlosťou.

O obezite u detí sa hovorí v prípade, keď je BMI vyššie než 95. percentil pre daný vek a pohlavie. Pokiaľ BMI dieťaťa spadá medzi 85. a 95. percentil pre daný vek a pohlavie, považuje sa to za nadváhu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mali byť deti vo veku 5 - 19 rokov definované ako obézne vo chvíli, keď sa nachádzajú nad 97. percentilom rastových grafov BMI, a ako s nadváhou nad 85. percentil rastových grafov BMI. Presné vyhodnotenie BMI a jeho trendu by mal vždy vykonať lekár.

Obezita u malých detí

U detí do 1 roka je obezita pomerne vzácna. To, že je malé dieťa viac zaguľatené, hneď neznamená, že bude v dospelosti obézne. Deti do 3 rokov sa vyvíjajú a rastú. Obzvlášť v prvých mesiacoch života môže dieťa pribrať pomerne rýchlo a byť výraznejšie „zaguľatené“. To je celkom prirodzené, pretože sa rýchlo vyvíja, rastie a akumuluje tukové tkanivo.

Každé dieťa má svoje individuálne tempo rastu a vývoja. Niektoré deti môžu mať širšiu telesnú stavbu alebo prirodzene vyššiu hladinu telesného tuku, čo nie je nutne známka budúcej obezity. Akonáhle deti začnú viac aktívne behať, chodiť a objavovať nové pohybové zručnosti, začne sa často meniť aj ich telesná kompozícia (pomer tuku a svalov).

Veľmi dôležité je však dbať na zdravé stravovacie návyky. Určitou prevenciou nadváhy a obezity v prvom roku života je dojčenie. Zloženie materského mlieka sa mení na základe potrieb dieťaťa, a dieťa si samo určuje množstvo mlieka, ktoré vypije, čo prispieva k lepšej regulácii príjmu kalórií. Pri umelom mlieku, naopak, rozhoduje o množstve rodič, čo môže viesť k neprimerane vysokým dávkam mlieka a prejedaniu.

Príčiny obezity u detí

Obezita u detí je zložitý problém, ktorý má mnoho príčin. Väčšina prípadov obezity v detstve je výsledkom kombinácie rôznych vplyvov.

1. Životný štýl a stravovacie návyky

• Nezdravá strava a nadmerný príjem kalórií: Jedným z hlavných dôvodov obezity u detí je nadmerná konzumácia kaloricky bohatých potravín s nízkou výživovou hodnotou. Strava, ktorá je bohatá na tuky (obzvlášť nasýtené tuky a trans tuky), cukry a rafinované sacharidy, je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k obezite. Sladkosti, fast food, sladené nápoje a polotovary tvoria výraznú časť denného príjmu mnohých detí. Tieto potraviny obsahujú veľké množstvo kalórií, ale prakticky žiadne nutrične prospešné látky a živiny. Z tohto dôvodu menej zasýtia a môžu viesť k prejedaniu sa. Konzumácia sladených nápojov predstavuje zbytočne veľký prísun energie, ktorý pri nízkej pohybovej aktivite vedie k nárastu hmotnosti.
• Nedostatok pohybu a sedavý spôsob života: Moderný spôsob života, ktorý zahŕňa hodiny strávené pred obrazovkami (televízia, počítač, mobilný telefón), priamo vytlačil z denného režimu aktívny pohyb vonku. Deti dnes trávia veľa času pred obrazovkami, čo je jedným z hlavných faktorov znižovania fyzickej aktivity. Tento sedavý spôsob života výrazne prispieva k rozvoju obezity.
• Nezdravé stravovacie návyky a životný štýl rodičov: Deti často napodobňujú stravovacie návyky a životný štýl svojich rodičov. Ak rodičia zanedbávajú zdravé stravovanie alebo aktívny životný štýl, je pravdepodobnejšie, že dieťa prevezme rovnaké návyky. Obezita detí sa začína v rodine.
• Nedostatok spánku: Zlý režim, spojený s vysedávaním pred obrazovkou, môže viesť k nedostatku spánku. Únava a nedostatočný spánok spôsobujú, že organizmus kompenzuje chuťou na sladké. Spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva.

2. Genetické predpoklady

Genetika zohráva dôležitú úlohu v predispozícii dieťaťa k obezite. Štúdie ukazujú, že deti, ktorých rodičia majú nadváhu alebo obezitu, majú vyššiu pravdepodobnosť problémov s váhou aj oni. Genetické faktory môžu ovplyvniť metabolizmus, ukladanie tuku a chuťové preferencie. Genetika síce zvyšuje riziko obezity, ale nie je hlavnou príčinou jej vzniku. Ani u detí s genetickou predispozíciou k obezite sa tento problém nemusí vyvinúť, pokiaľ si udržiavajú zdravý životný štýl. Genetika teda iba zvyšuje náchylnosť k vzniku obezity, ale nie je tým rozhodujúcim faktorom. Monogénna obezita, spôsobená mutáciou určitých génov, sa však vyskytuje len u približne 5 % všetkých chorých.

Dieťa s jedným obéznym rodičom má 50 % šancu na rozvoj obezity; ak sú obézni obaja rodičia, potom je táto šanca dokonca 80 %.

3. Psychologické problémy

Psychologické faktory môžu hrať zásadnú úlohu pri vzniku obezity. Niektoré deti zajedajú svoje emocionálne problémy, stres alebo nudu a obracajú sa k jedlu ako k nástroju na zvládanie svojich emócií. Takýto vzorec správania môže viesť k nekontrolovateľnému príjmu potravy a nechcenému priberaniu.

4. Ekonomické faktory

V rodinách s nižšími finančnými príjmami môže byť náročné zaistiť deťom zdravú stravu a podporovať u nich aktívny životný štýl. Zdravé potraviny môžu byť pre niekoho drahé a ťažšie dostupné. Rodičia tak podávajú deťom lacné, vysokokalorické a nezdravé potraviny, ktoré sú pre nich finančne dostupnejšie, hoci existuje mnoho zdravých a zároveň cenovo dostupných potravín (napr. ovsené vločky, strukoviny, mrazená zelenina a ovocie, zemiaky, jogurty, tvaroh).

5. Prenatálny a ranný vývoj

Na rozvoj obezity u detí vplýva už ich prenatálny vývoj. Počas rastu embrya v tehotenstve má na jeho budúci život veľký vplyv životný štýl matky. Detská obezita vzniká inak, než tá u dospelých: už počas tehotenstva sa embryu tvoria tukové bunky. U detí s rizikovými faktormi a nadváhou sa môže vytvoriť príliš veľa tukových buniek, ktoré budú mať už po celý život.

• Fajčenie matky: Výrazne zvýšené riziko detskej obezity je u matiek-fajčiarok, a to až 1,5-2x.
• Pôrodná hmotnosť: Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany (malé alebo nadmerné bábätká) sú rizikom pre vznik obezity v detstve. Nadmerná pôrodná hmotnosť potom môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu.
• Mikrobióm: Zloženie črevného mikrobiómu matky je základom mikrobiómu novorodenca. S prevenciou obezity je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva a po pôrode.
• Dojčenie vs. umelé mlieko: Deti kŕmené náhradami materského mlieka majú vyššie sklony k obezite ako tie, ktoré boli výlučne dojčené materským mliekom. Pri umelom mlieku rozhoduje o množstve rodič, čo môže viesť k prejedaniu.

Následky obezity u detí

Obezita u detí môže mať vážne dôsledky pre fyzické aj psychické zdravie, nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Obézne dieťa má oveľa vyššiu šancu, že zostane obéznym aj v dospelosti, pričom niektoré z dôsledkov nadváhy vykazujú kumulatívny charakter - čím dlhšie človek nadmernou hmotnosťou trpí, tým sa zvyšuje aj riziko rozvoja ochorenia. Podľa odhadov 80 % obéznych detí bude aj obéznymi dospelými.

Fyzické následky

• Cukrovka 2. typu: Obezita je jedným z hlavných rizikových faktorov vzniku cukrovky 2. typu. Tento typ cukrovky bol najskôr problémom u dospelých, ale čoraz častejšie sa dnes objavuje aj u detí. Pri obezite sa telo stáva rezistentné na inzulín, čo znamená, že tento hormón prestáva správne účinkovať.
• Kardiovaskulárne problémy: Obezita súvisí s vysokým krvným tlakom (hypertenziou), vysokým cholesterolom a zvýšeným rizikom vzniku kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) ochorení. Ochorenia srdca a ciev vznikajú predovšetkým v dôsledku aterosklerózy. Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou už pred dovŕšením 17. roku veku.
• Problémy s pohybovým aparátom: Deti s obezitou sú náchylnejšie k problémom s kĺbmi a pohybovým aparátom. Vysoká telesná hmotnosť kladie nadmernú záťaž na kĺby: najmä na bedrá, kolená a členky, čo môže viesť k ich oslabeniu a degeneratívnym zmenám. U rastúceho dieťaťa to môže byť aj príčina zakrivenia nôh.
• Spánkové apnoe a iné dýchacie problémy: Obézne deti môžu trpieť spánkovým apnoe - stavom, keď počas spánku dochádza k dočasnej zástave dychu. Tento problém je spôsobený nadmerným ukladaním tuku okolo krku a dýchacích ciest. Obezita znižuje pohyblivosť hrudníka a pľúc, čo môže viesť k ochoreniam dýchacích ciest a horšiemu priebehu astmy.
• Metabolické poruchy a hormonálne zmeny: U obéznych detí je často diagnostikované stukovatenie (steatóza) pečene, ktoré negatívne ovplyvňuje jej funkciu. Zvýšené množstvo telesného tuku narúša prirodzenú funkciu a rovnováhu pohlavných hormónov. U chlapcov sa testosterón mení na estrogén, čo môže spomaliť vývoj mužských pohlavných znakov a viesť k rozvoju prsných žliaz (pseudogynekomastia).
• Iné problémy: Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov. Rastúce tukové tkanivá niekedy koža nestačí, dôsledkom je vznik strií (pajazvičiek).

Psychické a sociálne následky

• Znížené sebavedomie a sebahodnota: Deti s obezitou majú často problémy so sebaprijatím a môžu sa cítiť neatraktívne, iné, menejcenné a všeobecne neprijaté. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti.
• Sociálne dopady a šikana: Deti s nadváhou sú častejšie vystavené šikane - a to nielen v škole. To môže viesť k dlhodobým duševným problémom a rozvoju depresie, úzkosti a sociálnej izolácie. Často majú problém pri svojom uplatnení v kolektíve.
• Poruchy príjmu potravy: U detí s obezitou sa môžu vyvinúť poruchy príjmu potravy, ako je mentálna bulímia alebo záchvatovité prejedanie. Tieto problémy sú často reakciou na psychické problémy spojené s negatívnymi poznámkami na ich postavu od ostatných.
• Zhoršenie školského prospechu: Obezita ovplyvňuje aj školské výsledky a kvalitu života.

Prevencia a liečba detskej obezity

Najlepším scenárom je, keď k obezite u detí vôbec nedôjde, práve preto je tak zásadná prevencia. Úspešná prevencia obezity zahŕňa kombináciu zdravého stravovania, pravidelnej fyzickej aktivity a podpory duševného zdravia dieťaťa. S tým by sa malo začať čo najskôr, ideálne už v útlom veku. Ešte pred nástupom do škôlky a školy je vhodné deti učiť zdravým návykom v rodine a ísť im príkladom. Pokiaľ už dieťa trpí obezitou, je dôležité zamerať sa na cielenú liečbu. Liečba obezity u detí musí byť vždy individuálne prispôsobená potrebám každého dieťaťa a zahŕňa zmeny v životnom štýle, psychologickú podporu, v niektorých prípadoch užívanie liekov a v extrémnych prípadoch aj chirurgické zákroky.

1. Zdravá strava

• Vyvážený jedálniček: Deti je vhodné viesť už od malička k vyváženej strave bohatej na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, strukoviny, ryby, chudé mäso a kvalitné rastlinné tuky. Tieto nutrične hodnotné a čerstvé potraviny by mali rodičia svojim deťom dopriať pravidelne.
• Obmedzenie nezdravých potravín: Menej zdravé potraviny, ako sú sladkosti, chipsy, vyprážané jedlá a sladené nápoje, by mali byť v detskom jedálničku zastúpené minimálne. Rodičia môžu deťom ponúknuť zdravšie alternatívy maškŕt, napríklad ovocie, celozrnné sušienky, orechy, ovocné alebo zeleninové chipsy či lyofilizované ovocie. Sladené nápoje by v jedálničku detí nemali mať miesto, mala by ich tvoriť obyčajná voda alebo nesladený čaj.
• Vhodný spôsob stolovania: Kľúčové je tiež učiť deti zdravým návykom v oblasti stravovania, ako je pravidelný čas na jedlo a vychutnávanie si jedla v pokojnom prostredí bez rušivých vplyvov (napr. pri televízii alebo pri používaní mobilného telefónu). Deti veľmi radi napodobňujú rodičov.
• Kontrola porcií a kalorického príjmu: Nezáleží len na zdravom stravovaní, ale aj na kontrole porcií a príjme kalórií. Jednoduchou pomôckou pre odhad správnej veľkosti porcie je veľkosť päste dieťaťa. Znižovanie hmotnosti by malo byť postupné, pretože rýchla strata váhy môže mať negatívne dôsledky pre zdravie a vývoj dieťaťa.
• Dostatok vitamínov a minerálov: Obéznym deťom často chýbajú vitamíny rozpustné v tukoch, hlavne vitamín A a D, a tiež minerál vápnik, ktorý je dôležitý pre pevné kosti a zapája sa do metabolizmu tukových buniek.
• Žiadne drastické diéty: U detí nie je miesto na drastické alebo jednostranne zamerané diéty, ktoré by zaťažovali už tak dosť namáhanú detskú pečeň. Ak je to možné, stanoví sa iba udržiavací príjem s tým, že dieťa ešte „narastie do výšky“.

2. Pravidelný pohyb

Dôležitou súčasťou prevencie obezity je podpora pohybovej aktivity. Deti by mali mať možnosť pravidelne sa hýbať a venovať sa aktivitám, ktoré ich bavia. Odporúča sa aspoň 60 minút miernej až intenzívnej fyzickej aktivity každý deň. Môže to byť hra vonku s kamarátmi, beh, bicyklovanie, plávanie, tanec alebo rôzne kolektívne športy. Pohyb musí dieťa baviť a motivovať, nie ho stresovať. Rodičia môžu byť dôležitými vzormi pre svoje deti.

Pre obézne deti je potrebné prispôsobiť pohybovú aktivitu vzhľadom na ich fyzické obmedzenia. Nie sú vhodné športy zaťažujúce pohybový aparát, ako beh, skoky. Je na mieste začať napríklad pravidelnou svižnou chôdzou, plávaním alebo jazdou na bicykli - absolútne zásadné je ale vybudovať dieťaťu k športu zdravý vzťah.

3. Úloha rodiny a rodičov

Rodičia zohrávajú tú najdôležitejšiu úlohu v tom, akým spôsobom budú deti vnímať jedlo a fyzickú aktivitu. Je veľmi dôležité, aby rodičia išli deťom príkladom, keď ide o stravovanie a zdravý životný štýl. Ak sa rodičia a ďalší členovia domácnosti zapoja do zdravších stravovacích návykov a fyzickej aktivity, dieťa pocíti podporu a nebude sa cítiť izolované. Je nevyhnutné, aby zmenu v stravovaní a životnom štýle prijala celá rodina.

Stravovanie najmenších detí je úplne v rukách rodičov. Neskôr, hlavne v období dospievania, bude dieťa potrebovať mať dávno zafixované zásady zdravého životného štýlu. Nenúťte dieťa jesť to, čo mu nechutí, no môžete postupne skúšať podávať mu potraviny aj viackrát. Ak dieťa čelí problémom s váhou, nemali by sme ho na to upozorňovať alebo mu vytvárať pocit viny. Sladkosti by ste v žiadnom prípade nemali používať ako motiváciu k poslušnosti, ani ich odopierať ako trest za neposlušnosť.

4. Úloha školy a okolia

Školy zohrávajú zásadnú úlohu v prevencii obezity u detí. Každá škola by mala vzdelávať o zdravej výžive a úmerne detskému veku poskytovať informácie o zdravom životnom štýle. Deti by sa mali naučiť, ako si vyberať zdravé potraviny, ako si zostaviť vyvážený jedálniček a aké sú výhody pravidelného pohybu. Školy by mali zaisťovať prístup k vyváženým a zdravým jedlám v rámci školských jedální.

Súčasťou školského rozvrhu by mala byť aj fyzická aktivita v škole. Okrem povinnej telesnej výchovy môžu školy ponúkať rôzne voľnočasové aktivity, ako sú športové kluby, tanečné krúžky alebo outdoorové aktivity, ktoré deti motivujú k pohybu a podporujú ich zdravie. Negatívny dopad môže mať aj vplyv rovesníkov, ale dá sa to korigovať výchovou k zdravým návykom, motiváciou k pohybu, rodičovským vzorom, podporou sebavedomia a kontrolou času stráveného pred obrazovkami.

5. Dostatok spánku

Dôležitou, no často prehliadanou súčasťou zdravého vývoja je spánok. Zlepšuje pozornosť, správanie, učenie, pamäť, reguláciu emócií, kvalitu života, fyzické a duševné zdravie. Deti vo veku 6 - 13 rokov by mali spať 9 - 11 hodín a adolescenti 8 - 10 hodín denne.

6. Psychologická podpora a odborná pomoc

V niektorých prípadoch môžu byť vhodnou súčasťou terapie aj psychoterapeutické sedenia (napr. kognitívno-behaviorálna terapia). V prípade, že zmeny v životnom štýle neprinášajú výsledky alebo ak má dieťa zdravotné komplikácie, je dôležité obrátiť sa na odborníka, ako je pediater, dietológ, psychológ alebo nutričný terapeut. Pre extrémne závažné prípady obezity, keď riziká komplikácií predstavujú bezprostredné ohrozenie, môže byť chirurgický zákrok (bariatrická operácia) poslednou možnosťou voľby.

tags: #obezita #u #deti #vestnik