Problematika detskej obezity je v súčasnosti celosvetovo závažným problémom verejného zdravia, ktorý sa neobchádza ani Slovenskej republiky. V posledných rokoch sa stále častejšie môžeme stretnúť s nadváhou či obezitou u detí, pričom počet detí s nadmernou hmotnosťou neutíšene narastá. Obezita u detí je stav abnormálneho obsahu telesného tuku alebo nadmerného množstva tukového tkaniva, ktorý ovplyvňuje a zhoršuje zdravotný stav pacienta.
Globálny nárast obezity u detí a adolescentov
Spoločenské a technologické zmeny za posledných 30 rokov viedli k výraznému rozšíreniu obezity v detskom veku, ktorá je dokonca považovaná za civilizačnú chorobu. V rozvinutých krajinách došlo k jej zvýšeniu o 23 % a v rozvojových krajinách o 13 %. Celkový výskyt nadváhy u detí do 5 rokov sa zvýšil za posledných 20 rokov zo 4,8 % na 6,1 % - z 31 miliónov na 42 miliónov. Ak budú súčasné trendy pokračovať, predpokladá sa, že do roku 2025 bude mať 70 miliónov detí nadváhu alebo obezitu.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) trpí na celom svete obezitou viac ako 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5-19 rokov. Tento počet sa od sedemdesiatych rokov 20. storočia zvýšil takmer trojnásobne. "Nástup „epidémie obezity“ u slovenských detí začal na prahu nového tisícročia - s oneskorením približne o 15-20 rokov v porovnaní s inými priemyselne a ekonomicky rozvinutými európskymi krajinami," uvádza sa v tlačovej správe.
Výsledky výskumu na Slovensku
Výskum zameraný na problematiku nadváhy a obezity žiakov základných škôl v meste a na vidieku (4. - 9. trieda) potvrdil tieto celkové trendy. Z výsledkov je zrejmé, že celých 140 detí, čo predstavuje 20 % zo skúmaného vzorku, má problém s nadváhou či obezitou.
Rozloženie problematiky nadváhy a obezity podľa veku, pohlavia a miesta bydliska:
- Vek: Najvyšší výskyt nadváhy bol vo vekovej kategórii 12 rokov (14 % detí s nadváhou). Vo vekovej kategórii 15 rokov malo obezitu 12 % detí.
- Pohlavie: Z celkového počtu detí s nadmernou hmotnosťou je 38 % chlapcov s nadváhou a 25 % trpiacich obezitou. U dievčat trpelo 18 % nadváhou a 19 % malo obezitu.
- Miesto bydliska: Pri porovnaní detí s nadmernou hmotnosťou medzi vidiekom a mestom je zrejmé, že na dedine žije značne väčšie množstvo detí s problémom zvýšenej hmotnosti.
Hypotézy výskumu a ich potvrdenie:
- Hypotéza 1: Nadváha či obezita sa bude vo zvýšenej miere vyskytovať u detí so zlými stravovacími návykmi. Na základe výskumu bola táto hypotéza vyvrátená.
- Hypotéza 2: Nadváha či obezita sa bude vo zvýšenej miere vyskytovať u detí s nízkou pohybovou aktivitou. Na základe výskumu bola táto hypotéza čiastočne potvrdená. Deti sa skúmanou problematikou menej často navštevujú športové krúžky, a to o 20 % menej detí.
Príčiny detskej obezity
Príčiny detskej obezity sú zvyčajne kombináciou viacerých faktorov:
- Nesprávna strava: Jedným z hlavných dôvodov je nadmerná konzumácia kaloricky bohatých potravín s nízkou výživovou hodnotou. Sladkosti, fast food a sladené nápoje tvoria výraznú časť denného príjmu mnohých detí. „Veľkým problémom je konzumácia sladených nápojov. Ide o zbytočne veľký prísun energie, ktorý pri nízkej pohybovej aktivite vedie k nárastu hmotnosti. Naučme deti a adolescentov dodržiavať pitný režim založený na konzumácii nekalorických tekutín," radí doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová PhD., MPH.
- Nedostatok pohybu: Moderný spôsob života, ktorý zahŕňa hodiny strávené pred obrazovkami, priamo vytlačil z denného režimu aktívny pohyb vonku. Deti dnes trávia až 7 hodín denne pred obrazovkami, čo je jedným z hlavných faktorov znižovania fyzickej aktivity.
- Sociálne a rodinné prostredie: Ak rodičia zanedbávajú zdravé stravovanie alebo aktívny životný štýl, je pravdepodobnejšie, že dieťa prevezme rovnaké návyky. Ako uvádza štúdia publikovaná v Journal of Pediatrics, „prostredie formujúce detské stravovacie návyky a fyzickú aktivitu má zásadný vplyv na výskyt obezity“.
- Genetické predispozície: Detská obezita preukázateľne súvisí s dedičnosťou. Prítomnosť obezity u niektorého z rodičov až 3-násobne zvyšuje riziko, že vznikne obezita u detí. Odhaduje sa, že takéto faktory prostredia ovplyvňujú telesnú hmotnosť u detských pacientov, a to z 20 % až 50 %.
- Hormonálne faktory: Leptín a grelín sú hlavné hormóny zodpovedné za reguláciu pocitu sýtosti a chuti do jedla. Grelín hrá dôležitú úlohu pri stimulácii hladu, avšak obezita u detí spôsobuje, že telo dieťaťa je rezistentné (odolné) voči tomuto hormónu.
- Predispozície z tehotenstva: Hyperglykémia (zvýšená hladina cukru v krvi) u matiek s inzulínovou rezistenciou, obezitou alebo cukrovkou môže ovplyvniť plod. Obezita matiek a nadmerné priberanie na váhe počas tehotenstva zvyšujú účinok inzulínového rastového faktora, ktorý spôsobuje nadmerný rast plodu.
- Nedostatok spánku: Nedostatok spánku zvyšuje riziko nadváhy a obezity u detí.
- Mikrobióm: Zloženie črevného mikrobiómu matky je základom mikrobiómu novorodenca a môže mať vplyv na riziko obezity.
Zdravotné a psychosociálne dôsledky detskej obezity
Obezita v detstve je spojená s vyšším rizikom vážnych, neraz celoživotných zdravotných problémov a má aj značné psychosociálne dôsledky:
Fyzické komplikácie
- Kardiovaskulárne riziká: Približne 3 zo 4 detí s obezitou vo veku od 5 do 17 rokov majú najmenej 1 rizikový faktor pre vývoj srdcovo-cievnych príhod. Obezita u detí predstavuje zvýšené riziko vzniku hypertenzie (vysoký krvný tlak) a dyslipidémie.
- Metabolické poruchy: S nadhmotnosťou/obezitou u detí a adolescentov súvisí aj nárast diabetes mellitus (DM) 2. typu. Kedysi bola táto forma cukrovky problémom len u dospelých, dnes sa u detí diagnostikuje stále častejšie. Okrem toho je u obéznych detí často diagnostikované stukovatenie (steatóza) pečene, ktoré môže progredovať až k nealkoholickej steatohepatitíde (NASH).
- Hormonálne zmeny: U dospievajúcich je obezita spojená so zvýšeným rizikom hyperandrogenizmu (zvýšenej sekrécie mužských pohlavných hormónov). U chlapcov sa testosterón mení na estrogén, čo môže spomaliť vývoj mužských pohlavných znakov a viesť k rozvoju prsných žliaz.
- Respiračné problémy: Obezita u detí môže napomáhať aj rozvoju konkrétneho typu astmy a zhoršuje funkciu pľúc, čo spôsobuje nižšiu výkonnosť a únavu dieťaťa, no často i ochorenia dýchacích ciest.
- Ochorenia obličiek: Chronické ochorenie obličiek úzko súvisí s následkami chorôb, ako je diabetes mellitus 2. typu. Ďalším mechanizmom je vývoj inzulínovej rezistencie, ktorá zhoršuje funkciu obličiek.
- Zmeny kostí a kĺbov: Na úrovni pohybového aparátu sú to poruchy pohyblivosti, bolesti kĺbov a zvýšené riziko zlomenín. Pokles minerálnej hustoty kostí je u pacientov s NASH výrazne vyšší, čo by mohlo viesť k vyššiemu riziku zlomenín v dospelosti.
- Imunitný systém: Proces nadmerného hromadenia tukového tkaniva môže viesť k zmenám v počte a funkčnosti imunitných buniek. Niektoré údaje naznačujú, že obezita u detí môže vyvolať zníženie účinnosti vakcín.
- Neurologické problémy: Obezita u detí je spojená s vyššou mierou občasnej alebo pretrvávajúcej migrény.
Psychosociálne dôsledky
Komplikácie detskej obezity môžu mať negatívny vplyv aj v psychologickej či emocionálnej oblasti. U pacienta s detskou obezitou je vysoký vplyv na psychologickej úrovni, pretože vykazuje vyššiu mieru depresie, úzkostných porúch, nízku sebaúctu a zvýšené riziko diskriminácie a obťažovania v školskom prostredí. "U detí s obezitou dochádza aj k problémom v rámci sociálnych väzieb a zníženej sebadôvere. Často majú problém pri svojom uplatnení v kolektíve, čo môže v niektorých prípadoch vyústiť aj do psychickej poruchy, ako je depresia," varuje MUDr. Fábryová.
Detská obezita v Amerike
Prevencia a liečba detskej obezity
Liečba nadváhy a detskej obezity by mala mať široký, postupný a dynamický prístup. Kľúčovú úlohu zohráva prevencia a včasná intervencia.
Primárna prevencia
- Dojčenie: Je jedným z prvých opatrení, ktoré nazývame primárna prevencia obezity u detí.
- Strava matky a raná výživa: Správna výživa matky počas tehotenstva a vyvážená strava dieťaťa v ranom veku môžu mať dlhodobý pozitívny vplyv na jeho metabolické zdravie. S prevenciou obezity je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva a po pôrode.
- Vzdelávanie: Vzdelávanie pacienta a jeho okolia, zdravé stravovanie a fyzická aktivita sú základnými piliermi nefarmakologickej liečby a zároveň účinná prevencia obezity u detí. Vzdelávanie detí, mládeže a ich rodičov by sa malo zamerať aj na výber zdravých potravín a prípravu nutrične plnohodnotných a vyvážených jedál.
Nefarmakologické prístupy
Základom prevencie a liečby obezity je zmena životného štýlu, ku ktorej by sa mala pripojiť celá rodina:
- Zdravé stravovanie: Súčasné zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny preukázalo významný vplyv na chudnutie. Začnite tým, že postupne nahradíte sladké nápoje vodou alebo pridáte viac ovocia a zeleniny do každodenného jedálnička. Spoločné varenie je nielen zábavné, ale tiež učí deti rozpoznávať zdravé potraviny.
- Pohybová aktivita: Súčasné odporúčania stanovujú, že deti a dospievajúci by mali každý deň vykonávať 30 až 60 minút fyzickej aktivity so strednou intenzitou. Namiesto "cvičenia" je lepšie naplánovať rodinné výlety, prechádzky, hru futbalu na dvore alebo tanec v obývačke.
- Obmedzenie pasívneho času: Zníženie času stráveného pri televízore alebo počítači umožňuje viac priestoru na pohyb. "Stúpa tendencia k pasívnym sedavým aktivitám (pred obrazovkou televízora, pred počítačom, mobilným telefónom ...), znižuje sa fyzická aktivita, klesá príležitosť na aktívne trávenie voľného času, chýba podpora skupín, priateľov," vysvetľuje detská lekárka.
- Spánkové stereotypy: Dôležité je upevňovanie správnych stereotypov spánku a ranného vstávania u detí a mládeže s kladením dôrazu na dostatočnú dĺžku spánku (deti vo veku 6 - 13 rokov by mali spať 9 - 11 hodín a adolescenti 8 - 10 hodín denne). Je potrebné vylúčiť sledovanie „obrazovky“ tesne pred spaním.
- Podpora v rodine: "Je veľmi dôležité, aby rodičia išli deťom príkladom, keď ide o stravovanie a zdravý životný štýl," vysvetľuje MUDr. Fábryová. Ak sa rodičia a ďalší členovia domácnosti zapoja do zdravších stravovacích návykov a fyzickej aktivity, dieťa pocíti podporu a nebude sa cítiť izolované.
Farmakologická liečba a chirurgické zákroky
V pediatrii sa o farmakologickom manažmente obezity u detí naďalej diskutuje. Príkladom lieku je Orlistat, silný inhibítor gastrointestinálnych enzýmov, ktorý zabraňuje vstrebávaniu tukov z potravy až o 30 %. Jeho účinnosť je mierna a použitie spôsobuje veľa nežiaducich účinkov.
Bariatrická chirurgia je chirurgická metóda, ktorou sa môže liečiť aj obezita u detí. Používa sa v prípade, keď v dôsledku veľmi vysokého štádia detskej obezity hrozia vážne zdravotné problémy a je nutná rýchla redukcia hmotnosti. Vzhľadom na to, že tento zákrok preukázal významnú redukciu hmotnosti a kontrolu komorbidít u dospelých, za posledných 20 rokov došlo k zvýšeniu počtu týchto procedúr aj u dospievajúcej populácie. Absencia dôležitých živín po bariatrickej chirurgii môže viesť k výživovým nedostatkom a klinickým príznakom periférnej neuropatie (nedostatok B12), beri-beri syndrómu (nedostatok B1), anémie z nedostatku železa, osteopénie alebo osteoporózy.
Úloha lekárov a odborníkov
Na to, aby bola liečba a liečebný postup vhodne zvolený, je dôležité riadiť sa pokynmi lekára - pediatra, ktorý môže odporučiť aj vyšetrenie špecialistom, napr. endokrinológom alebo dietológom. Využiť je možné aj bezplatné konzultácie s odborníkmi, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v probléme a poradia, čo ďalej.
Pandémia COVID-19 a detská obezita
"Priebeh COVID-19 je u detí menej dramatický. U detí dochádza zriedkavejšie k horúčke, kašľu a k dýchavičnosti," hovorí prof. MUDr. Z dostupných odborných zdrojov je známe, že obézni dospelí majú oproti dospelej populácii s normálnou telesnou hmotnosťou vyššiu pravdepodobnosť, že sa nakazia infekčným ochorením COVID-19. Navyše majú aj vyššie riziko rozvoja závažných komplikácií a horšieho celkového priebehu ochorenia. "Takéto skúsenosti však zatiaľ - našťastie - u obéznych detí a adolescentov chýbajú," dopĺňa prof. MUDr.
"Uzavretie predškolských a školských zariadení sa celosvetovo dotýka veľkého množstva detí, ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť a kvalitu stravovania, vedie k zvýšenému stresu u rodičov a v niektorých prípadoch aj k častejšiemu výskytu násilia voči deťom," vysvetľuje detská lekárka MUDr. Menia sa tiež rutinné denné a spánkové stereotypy. Pandémia COVID-19 potenciálne sťažuje prevenciu obezity, významne ovplyvňuje jej nárast a zhoršuje prístup k adekvátnej liečbe. "Toto všetko má za následok nárast hmotnosti a progresiu obezity aj s jej následnými komplikáciami," dodáva.
Napriek tomu "sociálny odstup môže poskytnúť príležitosť pre maximalizáciu pozitívnych zmien v správaní detí a adolescentov v rodinách. Dáva príležitosť dodržiavať pravidelný stravovací režim, venovať sa príprave nutrične vyvážených a kvalitných pokrmov v domácom prostredí a zaraďovať zdravé občerstvenia," hovorí doc. MUDr. Začlenenie zaujímavých projektov a podpora zdravotne prospešných koníčkov do každodenných aktivít detí a mládeže vedie k potrebnej psychohygiene a redukcii stresu.