Obezita sa v súčasnej dobe stáva celosvetovou epidémiou, postihujúcou podstatnú časť dospelých a čoraz častejšie aj detskú populáciu v rozvinutých krajinách sveta. Obezita je definovaná ako zmnoženie tuku v organizme a jej miera môže závisieť od veku a pohlavia. Keďže nemožno priamo určiť množstvo tuku v organizme, bežne sa používa tzv. Body Mass Index (BMI).
Je dôležité si uvedomiť, že obezita je ochorenie s vážnymi dôsledkami na zdravie, psychický stav a kvalitu života. Vystavuje svojich nositeľov vyššiemu riziku ďalších pomerne závažných chorôb.
Čo je to BMI a ako sa vypočítava?
Body Mass Index (BMI), známy aj ako index telesnej hmotnosti, je jednoduchý nástroj na hodnotenie telesnej hmotnosti v pomere k výške. Bol vyvinutý v roku 1830 belgickým štatistikom a matematikom Adolphe Queteletom. Vedci vtedy potrebovali rýchlu a efektívnu metódu na zmapovanie hmotnosti populácie a posúdenie zdravotných rizík s ňou spojených. BMI dokáže zmapovať výskyt nielen obezity, ale aj podváhy, čo je obzvlášť dôležité v rozvojových krajinách.
Výpočet BMI je veľmi jednoduchý. Svoje BMI si môžete vypočítať kedykoľvek. Základný vzorec je:
BMI = hmotnosť (kg) / (výška v metroch)²
Pre lepšiu predstavu, ak žena váži 60 kg a meria 1,65 m, jej BMI sa vypočíta nasledovne: 60 / (1,65)² ≈ 22,03 kg/m².
Pre ešte rýchlejší a presnejší výsledok môžete využiť online BMI kalkulačku, ktorá automaticky vypočíta váš index na základe zadaných údajov o vašej váhe a výške.
Kategórie BMI a ich zdravotné riziká
Hodnota BMI nám dáva základný obraz o tom, ako je naša váha v súlade s výškou a aké zdravotné riziká môžu byť s ňou spojené. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa BMI klasifikuje do nasledujúcich kategórií:
- BMI pod 18,5 kg/m²: Značí podváhu. Hodnota nižšia ako 18,5 je často dôsledkom nedostatočnej výživy alebo nedostatočného energetického krytia. U detí a dospievajúcich môže podváha znamenať riziko spomaleného vývoja a zníženú obranyschopnosť organizmu.
- BMI 18,5 - 24,9 kg/m²: Značí optimálnu (zdravú) telesnú hmotnosť. V tomto rozmedzí je riziko vzniku závažných ochorení spojených s váhou nízke.
- BMI 25 - 29,9 kg/m²: Hovorí nám, že máme nadváhu. Toto obdobie je často označované ako predobézny stav a je spojené s mierne zvýšeným rizikom vzniku pridružených ochorení, ako je diabetes mellitus, kardiovaskulárne ochorenia či choroby žlčníka.
- BMI nad 30 kg/m²: Upozorňuje na obezitu. S obezitou je spojené výrazne zvýšené riziko mnohých zdravotných komplikácií.
Pre ešte lepšiu predstavu existuje aj podrobnejšia klasifikácia obezity:
| BMI | Kategória | Zdravotné riziko |
|---|---|---|
| 30,0 - 34,9 kg/m² | Obezita I. stupňa | Zvýšené riziko zdravotných komplikácií |
| 35,0 - 39,9 kg/m² | Obezita II. stupňa | Vysoké riziko závažných ochorení |
| Nad 40,0 kg/m² | Obezita III. stupňa (morbídna obezita) | Najvyššie riziko, často vyžaduje chirurgické riešenie |
Klinické štúdie preukázali, že pri vzostupe BMI nad 27 kg/m² je oproti zdravej populácii výraznejšie riziko úmrtia, a niekoľkonásobne vyššie riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku a ochorení srdca. U BMI nad 35 kg/m² sa riziko cukrovky zvyšuje 93-krát!
Obmedzenia BMI a dôležitosť ďalších ukazovateľov
Hoci je BMI užitočný nástroj, má svoje obmedzenia. Nezohľadňuje individuálne rozdiely medzi ľuďmi, ako napríklad:
- Rozloženie telesného tuku: Samotné BMI nedokáže zhodnotiť, kde sa nadmerné množstvo tuku ukladá. Zvýšené riziko srdcovo-cievnych a metabolických komplikácií je spojené najmä s centrálnym typom obezity, ktorý možno zistiť meraním obvodu pása. Hranica normy u žien je pod 80 cm, u mužov pod 94 cm. Vysoké riziko hrozí pri obvode pása u mužov nad 102 cm a u žien nad 88 cm. Práve meraním obvodu pása je vhodné hodnotenie podľa BMI doplniť.
- Podiel svalovej hmoty: BMI nezohľadňuje rozdiel medzi tukovou a svalovou hmotou. Napríklad kulturisti s vysokým podielom svalov môžu mať na základe BMI hodnotu spadajúcu do kategórie nadváhy alebo obezity, hoci nemajú nadbytok tuku. Naopak, ľudia s nízkym podielom svalov a nadmerným tukom (tzv. štíhla obezita) môžu mať BMI v norme, ale zároveň trpieť metabolickými problémami.
- Vek: U seniorov sa hranica optimálneho BMI mierne líši. Za spodnú hranicu optimálneho BMI sa nepovažuje hodnota 18,5, ale až 23 kg/m², pričom nižšie BMI v staršom veku je spojené s vyššou úmrtnosťou.
- Pohlavie a etnicita: Tuk sa u mužov a žien ukladá odlišne (typicky "jablko" u mužov a "hruška" u žien). BMI nezohľadňuje tieto rozdiely ani odlišnosti v telesnom zložení rôznych etnických skupín, pre ktoré bol pôvodne vyvinutý na základe belošskej populácie.
Preto je ideálne merať aj podiel tuku a svalov v tele, prípadne doplniť hodnotenie BMI o meranie obvodu pása (WC), pomeru pásu a bokov (WHR) alebo pomeru pásu a výšky (WHtR).
Existujú aj alternatívne indexy, ako napríklad ABSI (A Body Shape Index), ktorý zohľadňuje aj obvod pása a môže lepšie informovať o množstve viscerálneho tuku a odlíšiť tuk od svalov.
BMI u detí a dospievajúcich
U detí a dospievajúcich sa BMI vypočítava rovnako ako u dospelých, avšak výsledky sa interpretujú na základe percentilových grafov, ktoré zohľadňujú vek a pohlavie. Tieto grafy ukazujú rozpätie hodnôt, v akom by sa mal mladý človek pohybovať.
Čo robiť, ak je vaše BMI mimo optimálneho rozmedzia?
Ak váš výpočet BMI naznačuje podváhu, nadváhu alebo obezitu, nie je dôvod na paniku. Dôležité je, či chcete tento stav zmeniť a zlepšiť tak dlhodobo svoje zdravie. Motivácia je prvý zásadný krok k úspechu.
Chudnutie nie je záležitosťou hladovania alebo prísnych diét, ale úpravy jedálnička (zníženie príjmu energie a konzumácia zdraviu prospešnejších potravín) a pravidelnej fyzickej aktivity. Pohyb pomáha dostať do rovnováhy príjem a výdaj energie.
V prípade akýchkoľvek nejasností alebo ak chcete získať profesionálnu pomoc, obráťte sa na svojho praktického lekára, internistu, kardiológa alebo špecializovaného obezitológa. Dôležitú úlohu zohráva aj nutričný terapeut, ktorý vám môže pomôcť zostaviť individuálny vyvážený jedálniček.
Vypočítajte si BMI pomocou tejto jednoduchej metódy!
