Choroba alebo akékoľvek zhoršenie zdravotného stavu môže byť nepríjemnou a demotivujúcou komplikáciou v procese redukcie telesnej hmotnosti, chudnutia tuku a tvarovania postavy. Je dôležité pochopiť, ako telo reaguje na chorobu a ako to ovplyvňuje naše snahy o zdravší životný štýl.
Výživa a hydratácia počas choroby
Pitný režim je v období choroby obzvlášť kľúčový, najmä pri horúčkových stavoch alebo tráviacich problémoch. Vhodný energetický príjem v období choroby je veľmi individuálny. Energetická potreba bude pochopiteľne nižšia pri prechladnutí než pri ťažkej chrípke s vysokými horúčkami či črevnej viróze, kedy sa metabolické nároky tela prirodzene zvyšujú.
V každom prípade by sme sa mali vyhnúť konzumácii energeticky bohatých, avšak nutrične chudobných potravín. Mám na mysli vysoko priemyselne spracované potraviny, sladkosti, polotovary, sladené nápoje a taktiež alkoholické nápoje.
Pestrá strava bohatá na kvalitné bielkoviny, tuky a komplexné sacharidy pomáha modulovať zápalové procesy v tele a podporuje jeho obranyschopnosť. V tomto prípade by sme sa obzvlášť mali zameriavať na farebnosť nášho taniera a zaraďovať rôzne druhy ovocia a zeleniny, nakoľko každé prírodné farbivo v nich disponuje antioxidačnými účinkami a môže nám pomôcť zlepšiť zdravotný stav.
Vláknina z rastlinnej stravy zároveň pôsobí ako prebiotikum, teda zdroj energie pre náš črevný mikrobióm. Črevný mikrobióm hrá veľkú, ak nie hlavnú rolu v podpore imunity a celkového zdravia. V našom jedálničku by sa preto pravidelne mali vyskytovať výrobky so živými kultúrami ako sú jogurty, fermentované mliečne výrobky ako kefír, acidofilné mlieko, zákys ale aj fermentovaná zelenina ako kapusta, kimchi prípadne nápoje typu kombucha, vodný kefír atď.
Pohyb a odpočinok
Pohyb v období choroby by mal byť veľmi intuitívny, to znamená nemali by sme sa tlačiť do náročných výkonov v posilňovni, ale ani upadnúť do fyzickej pasivity na príliš dlhú dobu. Ak máme zvýšenú teplotu, tzn. je dôležité počúvať svoje telo.
Spánok a kvalitný odpočinok je hlavným pilierom zdravého životného štýlu a počas choroby to platí obzvlášť.
Stres a mikronutrienty
Stres dokáže potláčať funkciu imunitného systému a zvyšovať tak riziko rozvoja ochorenia alebo zhoršovať jeho priebeh. Nestresovať sa je v dnešnej dobe pre veľa ľudí náročnou a niekedy až nereálnou úlohou. Napriek tomu je možné zaradiť do svojho života metódy, ktorými budeme hladiny stresových hormónov regulovať.
Ochudobnená pôda, rýchle životné tempo a veľa iných faktorov zapríčiňuje znížené hladiny mikronutrientov v našom tele. V období choroby sa nároky na tieto látky pochopiteľne zvyšujú, preto by sme okrem kvalitnej stravy mali zaradiť aj výživové doplnky v správnej forme.
Dôležité mikronutrienty
- Vitamín D: V kvalitnej forme obsiahnutý vo vajciach, tučných rybách, syroch či orgánovom mäse. Má významné imunomodulačné účinky, čo znamená, že dokáže ovplyvňovať odpoveď imunitného systému. Väčšina ľudí trpí deficitom tohoto vitamínu napriek tomu, že ho pravidelne suplementujú. Jeho exogénna potreba sa môže na základe ročného obdobia meniť, avšak v období choroby je mimoriadne potrebná.
- Vitamín C: Ďalší antioxidačný vitamín, ktorý nájdeme najmä v paprikách, citrusoch, černiciach či šípkach. Pomáha optimalizovať funkciu bielych krviniek a zlepšiť zdravotný stav.
- Zinok: Minerál kľúčový pre funkciu a tvorbu imunitných buniek nájdeme v mäse, strukovinách a semenách.
- Selén: V tele nepostrádateľný pre funkciu komplexov zabezpečujúcich dôležité antioxidačné reakcie, čím môže byť v období choroby veľmi nápomocný.
- Omega-3 mastné kyseliny: Kvalitné tuky obsiahnuté najmä v tučných rybách, vlašských orechoch, ľanových semenách či morských riasach majú podstatné antibakteriálne, protizápalové a antioxidačné účinky, preto je vhodné ich zaradiť do jedálnička nie len v období choroby.
Nevysvetliteľný úbytok hmotnosti ako príznak choroby
Úbytok hmotnosti je často vnímaný pozitívne, najmä ak je výsledkom diéty alebo zvýšenej pohybovej aktivity. Situácia je však iná, ak človek chudne bez snahy o chudnutie, bez zmeny stravovacích návykov a bez zjavnej príčiny. Práve takýto necielený (neúmyselný) úbytok hmotnosti môže byť prvým príznakom vážnejšieho ochorenia a v gastroenterológii patrí medzi dôležité varovné signály.
Za klinicky významný sa považuje najmä strata viac ako 5 % telesnej hmotnosti za 6-12 mesiacov. Takýto pokles hmotnosti by nemal byť bagatelizovaný, najmä ak pretrváva alebo sa spája s ďalšími ťažkosťami.
Prečo môže choroba viesť k chudnutiu?
Hmotnosť závisí od rovnováhy medzi príjmom potravy, jej trávením, vstrebávaním a energetickým výdajom organizmu. Pri chorobách môže dôjsť k narušeniu tejto rovnováhy viacerými spôsobmi:
- Znížená chuť do jedla alebo predčasný pocit sýtosti
- Bolesť, nevoľnosť či vracanie po jedle
- Porucha trávenia alebo vstrebávania živín
- Chronický zápal so zvýšenou spotrebou energie
- Hormonálne alebo metabolické zmeny
Tráviaci trakt zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu, preto sa mnoho ochorení tráviaceho systému prejavuje práve nechceným chudnutím.
Ochorenia tráviaceho traktu, ktoré môžu spôsobovať úbytok hmotnosti
- Zápalové ochorenia čriev (napr. Crohnova choroba, ulcerózna kolitída): dlhodobé hnačky, bolesti brucha, znížené vstrebávanie živín, strata chuti do jedla. Pacienti môžu chudnúť postupne, niekedy aj napriek tomu, že sa snažia prijímať dostatočné množstvo potravy.
- Celiakia a iné poruchy vstrebávania: Črevo nedokáže efektívne vstrebávať živiny. Typickými príkladmi sú celiakia, chronická pankreatická nedostatočnosť, stavy po operáciách tenkého čreva. Tieto stavy sa môžu prejaviť mastnou alebo objemnou stolicou, nadúvaním, únavou, nedostatkom vitamínov a chudnutím.
- Ochorenia žalúdka: Chronický zápal žalúdka, vredy žalúdka alebo poruchy vyprázdňovania žalúdka môžu viesť k rýchlemu pocitu plnosti, nevoľnosti po jedle, bolestiam v nadbrušku, postupnému obmedzovaniu príjmu potravy. Výsledkom býva pomalý, ale trvalý úbytok hmotnosti.
- Ochorenia pečene: Chronické ochorenia pečene, ako sú pokročilé zápaly alebo cirhóza, môžu spôsobovať poruchy metabolizmu, úbytok svalovej hmoty, zníženú chuť do jedla, celkovú slabosť a chudnutie.
- Ochorenia pankreasu: Chronický zápal pankreasu alebo nádorové ochorenia pankreasu často vedú k poruche trávenia jednotlivých zložiek potravy, najmä tukov. Pacienti môžu chudnúť aj pri normálnom príjme potravy a sťažujú sa na mastnú stolicu, nadúvanie a bolesti brucha.
Necielený úbytok hmotnosti a nádorové ochorenia: Nechcené chudnutie patrí medzi časté prvé príznaky nádorových ochorení, vrátane nádorov tráviaceho traktu (žalúdok, hrubé črevo, pankreas, pažerák). Mechanizmy sú rôzne: nádor spotrebúva energiu v tele, prebieha chronický zápal, dochádza k zhoršeniu trávenia alebo priechodnosti tráviaceho traktu, znižuje sa chuť do jedla. Zvlášť u ľudí vo vyššom veku treba k nevysvetliteľnému chudnutiu pristupovať s veľkou opatrnosťou.
Môže byť príčina aj mimo tráviaceho traktu?
Áno. Necielený úbytok hmotnosti sa môže objaviť aj pri:
- Ochoreniach štítnej žľazy (napr. hyperaktívna štítna žľaza)
- Chronických infekciách
- Niektorých srdcových a pľúcnych ochoreniach
- Psychiatrických ochoreniach, ako je depresia, či mentálna anorexia
Aj v týchto prípadoch je však dôležité najskôr vylúčiť organickú príčinu, najmä ak sú prítomné tráviace ťažkosti.
Kedy ide o varovný signál?
Zvýšenú pozornosť si vyžaduje úbytok hmotnosti, ak sa objaví spolu s:
- Pretrvávajúcimi bolesťami brucha
- Zmenou charakteru stolice
- Krvou v stolici alebo čiernou stolicou
- Dlhodobými hnačkami
- Poruchami prehĺtania
- Chudokrvnosťou
- Opakovaným vracaním
- Výraznou únavou alebo nočným potením
V týchto situáciách by sa vyšetrenie nemalo odkladať.
Ako prebieha vyšetrenie?
Lekár sa zameriava nielen na samotný úbytok hmotnosti, ale najmä na jeho príčinu. Vyšetrenie môže zahŕňať:
- Podrobný rozhovor o ťažkostiach a stravovaní
- Fyzikálne vyšetrenie
- Krvné testy
- Vyšetrenie stolice
- Zobrazovacie metódy
- Endoskopické vyšetrenia, ak sú potrebné
Cieľom je zistiť, prečo k chudnutiu dochádza, a následne nasadiť cielenú liečbu.
Poruchy príjmu potravy: Bulímia Nervosa
„Ľudia jedia, aby vracali a vracajú, aby jedli.“ Tento Senecov výrok z roku 65 pnl. opisuje starých Rimanov ako jedákov, ktorý si počas zábav vyprázdňovali žalúdky za účelom zjesť obrovské porcie jedla. O viac ako 2 000 rokov neskôr si britský psychiater Gerald Russel začal všímať pacientov, ktorí sa prejedali a následne vracali alebo užívali preháňadlá, no nezodpovedali popisu mentálnej anorexie. V roku 1979 použil vôbec prvýkrát oficiálne pojem “bulimia nervosa”.
Bulímia patrí spolu s anorexiou medzi najznámejšie - ani zďaleka však nie jediné - ochorenia na spektre diagnóz porúch príjmu potravy, pre ktoré je typická určitá forma manipulácie s jedlom - od hladovania cez zvracanie až po prejedanie. Rovnako ako iné poruchy príjmu potravy, ani bulímia nie je rozmarom, pubertálnou epizódou či túžbou páčiť sa. Je to psychické ochorenie, ktoré postihuje myseľ, telo aj dušu zároveň.
Podľa americkej klasifikácie DSM-5* je bulímia (bulimia nervosa) charakteristická opakovaným prejedaním a používaním nevhodných spôsobov na zabránenie následného priberania - očista, hladovanie alebo nadmerné cvičenie.
Diagnostické kritériá bulímie
Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania charakteristické tým, že za pomerne krátky čas (max. do 2 hodín), je zjedený taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom - pocit, že nedokážeme ovplyvniť, koľko a čo zjeme.
Zakladateľka Chuť žiť, Valentína Sedileková, opisuje tieto situácie takto:“Akoby ti vypol mozog. Na nič nemyslíš, všetko je bezpredmetné. Si len ty, jedlo a vlastný chtíč. Nemyslíš. Konáš.”
Po záchvate nasledujú fyzické ťažkosti, úzkosti, pocity viny a hanby, výčitky a - kompenzácia. Na to, aby mohla byť bulímia diagnostikovaná, záchvaty prejedania a kompenzačné mechanizmy sa musia opakovať min. raz týždenne v priebehu 3 mesiacov.
Existujú však aj atypické formy bulímie. Hovoríme o nich vtedy, ak je väčšina diagnostických kritérii splnená, no je prítomný atypický vzorec - napr. nižšia intenzita kompenzácií a prejedania.
Nevraciam = nemám bulímiu?
Typickou predstavou pri ľuďoch s bulímiou je vracanie. Avšak nie každý človek trpiaci bulímiou vracia. V snahe zabrániť nárastu hmotnosti sú typické opakované nezdravé kompenzačné vzorce správania, ani zďaleka však nezahŕňajú len dávenie.
Rozlišujeme tzv. purgatívny a reštriktívny typ ochorenia (rovnako ako pri anorexii). Purgatívne typy na kompenzáciu využívajú laxatíva, diuretiká či zvracajú (teda je to „očistný typ“), kým pri reštriktívnej forme ľudia hladujú alebo excesívne cvičia. Ak si teda myslíte, že ste “divní”, pretože máte bulímiu, no nevraciate, - nie je to pravda.
Aké má bulímia príznaky?
Aj pri mentálnej bulímii, rovnako ako pri iných diagnózach na spektre porúch príjmu potravy, je sebahodnota úzko previazaná so schopnosťou kontrolovať svoju hmotnosť a stravu. Prítomný je pocit nedostatočnosti, menejcennosti až negatívneho vzťahu k samému sebe a zameranie na postavu a hmotnosť.
Tá môže často kolísať alebo sa výrazne meniť smerom nahor alebo nadol. Pri bežnej populácii býva príjem potravy regulovaný pocitmi hladu a sýtosti, ktoré tak zabezpečujú prirodzené udržiavanie si hmotnosti v rozmedzí normy. Hmotnosť nie je jedno konkrétne číslo. Aj zdravým ľuďom sa počas dňa mení. A je to úplne v poriadku.
Pri mentálnej bulímii však hmotnosť často fluktuuje v medziach normy, prípadne mierne pod či nad. Na prvý pohľad ju preto vôbec nemusí byť vidno.
Prečo? Z vracania a laxatív sa nechudne
Kompenzačné mechanizmy prinášajú pocit upokojenia či zdanlivého bezpečia, že prijaté kalórie sú preč. Ručička na váhe dokonca môže ukázať nižšiu hmotnosť. Neznamená to však, že sme schudli.
Vracanie môže síce navodiť akýsi pocit “bezpečia”, že prijaté kalórie sú vonku. Tento pocit však klame. Štúdie ukazujú, že vracaním sa zbavíme iba malého množstva kalórií. Väčšina z nich sa absorbuje - a to bez ohľadu na to, kedy po jedle k dáveniu dochádza. Časom môže dôjsť aj k metabolickým zmenám, ktoré spôsobia priberanie.
Laxatíva (preháňadlá) zasahujú hrubé črevo. Preto sa využívajú v prípadoch, keď má zdravý človek zápchu. Živiny sa však vstrebávajú v tenkom čreve, takže zneužívanie laxatív opäť nemá žiadny vplyv na hmotnosť, rsp. podiel tuku.
Ide o odvodňovanie. Telo na dehydratáciu zareaguje tak, že na seba začne vodu späť naväzovať a zadržiavať ju. To sa môže prejaviť na hmotnosti, čím sa strach z priberania ešte zvyšuje.
Prečo je tak ťažké liečiť poruchy príjmu potravy? - Anees Bahji
Aké má bulímia následky?
Človek trpiaci bulímiou nezdravými kompenzačnými mechanizmami nielen nesplní svoj cieľ (schudnúť), ale naopak - vážne si nimi ubližuje.
- Dehydratácia spôsobená vracaním, užívaním laxatív či diuretík môže spôsobiť závažné problémy ako edémy (opuchliny) - najmä v okolí členkov a zápästí či nerovnováha elektrolytov v dôsledku straty mikroživín.
- Zneužívaním laxatív môže dôjsť k poškodeniu činnosti čriev, v dôsledku čoho bude pre nás náročné vyprázdniť sa bez nich.
Hoci pri bulímii nie je najväčším rizikom podvýživa, nie je o nič menej závažná než anorexia. Ovplyvňuje každodenné prežívanie, dokonca sa menia povahové črty, pripája sa depresia, nespavosť, nedostatok energie, úzkosti, zhoršenie výkonu a telesné ťažkosti:
- Pálenie na hrudi
- Zápchy a nafukovanie
- Bolesti hlavy
- Zhoršený zrak
- Poruchy trávenia
- Zápal zubov a problémy s chrupom (lámanie, poškodená sklovina)
- Zväčšenie slinných žliaz
- Pálenie záhy
- Bolesť žalúdka
- Vracanie krvi
- Bolestivé prehĺtanie
- Reflux
- Narušená stena pažeráka až jeho pretrhnutie
- Závrate, pocity slabosti
- Srdcová arytmia
V dôsledku bulímie sa tiež znižuje hladina leptínu - proteínu tvoreného v tukových bunkách. Jeho hlavnou funkciou je prispôsobenie organizmu na hladovanie, signalizácia množstva tuku v tele a jeho nutričných zásob. Leptín je však dôležitý aj pri reprodukcii, regulácii nástupu puberty a pri poruchách príjmu potravy. Jeho nízka koncentrácia je rizikovým faktorom napríklad pre rozvoj osteoporózy.
Russellove značky
Spomínate si na meno doktora, ktorý prvýkrát pomenoval bulímiu? Nemusíte scrollovať - volal sa Gerald Russell. Jeho priezvisko nesie jeden z možných sprievodných príznakov bulímie. Ide o pomenovanie mozoľov na hánkach prstov alebo chrbte ruky spôsobených kontaktom hánok o zuby počas opakovaného vyvolávania zvracania prstami v hrdle.
Ako však vieme, nie každý, kto trpí bulímiou, vracia. A tí, ktorí vracajú, nemusia používať prsty alebo sa im mozole tvoriť nemusia. Nie je to preto spoľahlivý indikátor. Avšak pokiaľ sa s ním stretnete, je potrebné spozornieť.
Mentálna bulímia, záchvatové prejedanie a binging - purging anorexia - ako ich odlíšiť?
Ak ste si čítali náš článok o typoch anorexie, možno aj vám napadla otázka, ako rozoznať, či ide o bulímiu alebo binging - purging typ anorexie. Hranica medzi týmito dvoma poruchami príjmu potravy je tenká a podľa základného popisu ochorení sa preto bulímia môže naozaj mylne zamieňať za binging-purging typ mentálnej anorexie.
Pri mentálnej anorexii sa nahliada na históriu vývoja telesnej hmotnosti a na jej pokles (Pozor - nie na BMI ani podváhu! Dôležitá je zmena hmotnosti smerom nadol.). Počas trvania PPP sa diagnózy môžu postupne meniť (tzv. diagnostic crossover). Približne ⅓ pacientov prejde z mentálnej anorexie do mentálnej bulímie. Výrazne menej často dochádza aj k opačnému prechodu (z bulímie do anorexie) - štúdie hovoria o približne 14% prípadoch.
Mentálna bulímia však stojí ako samostatná diagnóza a nie je purgatívnou fázou mentálnej anorexie. Pri bulímii hmotnosť a jej zmeny nie sú relevantným ukazovateľom. Väčšina ľudí s bulímiou máva hmotnosť v zdravom rozmedzí, môže často kolísať, prípadne je prítomná nadváha.
Pri záchvatovom prejedaní nie sú záchvaty prejedania spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami.
Priebeh ochorenia pri jednotlivých ochoreniach je odlišný, iné sú aj osobnostné črty, ktoré tvoria predispozíciu na ochorenie, líšiť sa môže aj štruktúra mozgu, senzitivita na jedlo a prežívanie v chorobe. Ciele liečby sú však v mnohom veľmi podobné:
- Zmeniť pohľad na seba a svoju hodnotu.
- Akceptovať seba a svoje telo.
- Prestať manipulovať s jedlom a jesť dostatočne.
- Normalizovať hmotnosť na svoj setpoint***.
Ako sa z bulímie dostať
Z bulímie sa vyliečiť dá. Cesta za uzdravením je náročná, no v mnohých prípadoch môže zachrániť život. Ak vy alebo niekto, na kom vám záleží, pociťujete príznaky bulímie, nebojte sa vyhľadať pomoc.