Výskum publikovaný v Journal of Human Nutrition and Dietetics prináša nové otázky o tom, ako strava ovplyvňuje psychiku mladých ľudí. Hoci väčšina aktivít verejného zdravotníctva sa sústreďuje na fyzické dôsledky zlých stravovacích návykov, ako je obezita či cukrovka 2. typu, doteraz chýbal dôkladný výskum toho, ako potraviny - najmä vysoko kalorické nápoje s minimom živín - vplývajú na psychiku adolescentov.
Energetické nápoje: obľúbené, dostupné a potenciálne nebezpečné
Česká štúdia ukázala, že približne desatina mladých Čechov pije energetické nápoje nadmerne, čo vedie k zdravotným komplikáciám. Lekári už vtedy varovali pred fyzickými následkami. Nový výskum však pridáva ďalší dielik do skladačky: psychické zdravie. V Česku vypije každý človek ročne v priemere päť litrov energetických nápojov. Až 20 % detí vo veku 11 až 15 rokov ich pije aspoň raz týždenne, 4 % dokonca denne.
Státny zdravotní ústav (SZÚ) už pred dvoma rokmi upozorňoval, že energetické nápoje sú medzi mladými čoraz populárnejšie. „Viac než každý desiaty mladý do 18 rokov má sklon k rizikovej konzumácii,“ varovala riaditeľka SZÚ Barbora Macková. Na trhu sa navyše objavujú nápoje s ešte vyšším obsahom kofeínu a stimulantov. Nutričná epidemiologička Eliška Selinger dopĺňa: „Nadmerná konzumácia energetických nápojov môže u mladých ľudí spôsobovať nepravidelný srdcový rytmus, dýchacie ťažkosti, úzkosť alebo nevoľnosť.“ Dve plechovky energetického nápoja pritom prekračujú maximálny odporúčaný príjem kofeínu pre deti a adolescentov podľa EFSA.
Úzkosť: najčastejší psychický problém mladých
Úzkostné poruchy patria medzi najrozšírenejšie psychické ťažkosti u detí a tínedžerov v západných krajinách. V roku 2023 trpelo duševnou poruchou každé piate dieťa, pričom úzkosť bola jedným z najčastejších problémov. Vedci analyzovali spotrebu sladkých nápojov pomocou anonymných dotazníkov. Do výskumu zahrnuli energetické nápoje, sladené limonády, džúsy a ovocné šťavy, sladený čaj a kávu, ochutené mlieka.
Výsledok? Jasná súvislosť medzi vysokou konzumáciou sladených nápojov a úzkostnými príznakmi. Neznamená to však, že sladké nápoje úzkosť priamo spôsobujú. Vedci upozorňujú, že môže ísť aj o opačný smer. Mladí ľudia s úzkosťou môžu siahnuť po sladkých či energetických nápojoch častejšie. Svoju rolu môžu zohrávať aj ďalšie faktory - napríklad problémy v rodine, poruchy spánku či nadmerné hranie videohier.
Nemôžeme potvrdiť príčinu, ale súvislosť je nezdravá, varujú vedci
„V tejto fáze nemôžeme potvrdiť, čo je priamou príčinou, ale štúdia identifikovala nezdravú súvislosť medzi konzumáciou sladených nápojov a úzkostnými poruchami u mladých ľudí,“ uviedla doktorka Chloe Caseyová. Dodáva, že úzkostné poruchy v dospievaní v posledných rokoch prudko rastú a je dôležité identifikovať návyky, ktoré môžu tento trend ovplyvniť.
Fyzické riziká spojené so sladenými nápojmi
Až dve tretiny Slovákov trpia nadváhou či obezitou a rok čo rok sa číslo zvyšuje. Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) by zavedenie dane zo sladených nápojov nemuselo viesť k štíhlejšej populácii. Tvrdí, že zavedenie dane by síce znížilo dopyt po sladených nápojoch, ale nie je jednoznačné, či by mala efekt aj na obezitu. „Počet štúdií, skúmajúcich dopad dane na kalorický príjem jednotlivca, je nízky. Ich zistenia ale ukazujú, že zníženie kalorického príjmu by bolo minimálne,“ zhodnotili v publikácii Sladké daňové pokušenie.
Viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie Peter Minárik podotkol, že pomôžu najmä komplexné a dlhodobé verejno-zdravotnícke riešenia zamerané na podporu zdravších stravovacích návykov. „Presadzujem vyššiu daň zo sladených nápojov a cukru. Nemôže stáť jeden a pol alebo dva litre sladeného nápoja euro, ak neochutená minerálka stojí sedemdesiat centov,“ zdôraznila Penesová. Spotreba sladených nápojov podľa nej stúpa. „Podľa údajov štatistického úradu z roku 2022 stúpla aj spotreba cukru na 32 kilogramov na osobu za rok, čo predstavuje takmer štyri polievkové lyžice cukru denne,“ upozornila.
Výživové hľadisko: tekuté kalórie a ich vplyv
Mnoho skúsených a vzdelaných výživárov a nutričných poradcov sa zhodne na tom, že ak je cieľom chudnutie, kalórie by sa nemali piť. Aj také zdravé smoothie je v tekutej forme a hoci domáce ovocné šťavy by mali slúžiť skôr ako oživenie jedálnička, nie jeho základ. Tekuté kalórie neprinášajú rovnaký pocit sýtosti ako kalórie v pevnej potrave. Nedochádza k utlmeniu chutí, preto sa ľahko dostaneš do kalorického nadbytku a budeš priberať.
Pri konzumácii veľkého množstva fruktózy môže dôjsť k nadmernému zaťaženiu pečene. Fruktóza sa metabolizuje v pečeni na glukózu. V jednej štúdii ľudom s nadváhou a obezitou dávali denne skonzumovať 25 % energetického príjmu formou fruktózou sladených nápojov. Ich celkový denný príjem mal zabezpečiť udržiavanie hmotnosti. Namiesto toho sa znížila citlivosť na inzulín a pribudol brušný tuk. Brušný tuk, resp. tuk v oblasti pása, neskôr znemožňuje okolitým orgánom v brušnej dutine optimálne fungovanie.
Ďalším negatívnym dopadom sladených nápojov je podobne ako pri nadmernej konzumácii cukru či vysokej príjmu fruktózy, zvýšené riziko vzniku rezistencie na inzulín či diabetes II. typu.
Sedavá práca a jej súvislosť s obezitou
Lekár a odborník na výživu Boris Bajer ozrejmuje, že obezita je komplexné ochorenie, pod ktoré prispieva viacero faktorov. Jedným z nich je nepochybne zvýšený príjem sladených vôd, no ťažko sa oddeľuje od ostatných. Často ide ruka v ruke s jedením polotovarov, fastfoodov a ultra spracovaných potravín. Sladené vody netlmia hlad, skôr naopak, a k tomu z nich samotných prijímame kalórie. Mesačne to môže byť ľahko aj päť kilogramov cukru iba zo sladených vôd, čo je 20-tisíc kilokalórií.
Pri človeku so sedavým spôsobom života môžu sladené vody pri nekontrolovanom príjme zvyšovať kalorický príjem bez účinku nasýtenia. Naopak, môže to zvýšiť chute na sladké a všeobecne prijímanie viac energie z potravy. „Cukor môže podkladať polienka zhoršeniu metabolického stavu človeka, ak ten cukor nespáli pohybom cez svaly, mozgom alebo inými orgánmi,“ zhrnul Bajer.
Daň zo sladených nápojov: názory a skúsenosti
Minister financií Ladislav Kamenický spolu s premiérom Robertom Ficom potvrdili zavedenie dane zo sladených nápojov. Pri nealko sladených nápojoch bude sadzba za liter 15 centov a pri energetických 30 centov. Vláda prezentuje toto opatrenie ako snahu o zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však upozorňuje, že nemáme jasné dôkazy o tom, že by takáto daň dokázala znížiť úroveň obezity alebo nadváhy v spoločnosti. Po zavedení opatrenia sa takýto efekt nedostavil napríklad v Mexiku, Dánsku alebo ani v susednom Maďarsku.
Na druhej strane, podľa Penesovej nie je pravda, že je počet štúdií nízky a publikáciu Sladké daňové pokušenie považuje za zavádzajúcu. Ani k cezhraničnému nakupovaniu by podľa jej slov nedošlo. „Len v Európe má daň zavedenú 12 krajín, okrem iných aj Poľsko, Maďarsko a Česko tiež o tom uvažuje. Z toho vyplýva, že cezhraničné nakupovanie nezafunguje,“ podotkla.
Štúdie a ich interpretácie
Odkázala aj na štúdiu od Kearnsa a kolektívu z roku 2016, ktorá upozorňuje, že staršie štúdie boli sponzorované potravinárskym priemyslom, aj Coca-Colou, a tak nepriznali, že aj cukor prispieva, a nie málo, k riziku cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení.
V odborných kruhoch sa však objavujú aj prekvapivé zistenia. Jozef Čonka z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rámci podujatia Falling Walls Lab Slovakia prezentoval výsledky experimentu na laboratórnych myšiach. Po šiestich mesiacoch, počas ktorých myši prijímali výlučne kolový nápoj namiesto vody, sa ukázalo, že jedince nepribrali, práve naopak, chudli. Celkový energetický príjem bol kompenzovaný, pretože myši na kolovom nápoji prijímali menej potravy a viac pili. Okrem toho, že nepriberali a neboli obézne, sa zistilo dokonca zlepšenie inzulínovej senzitivity a žiadny asociovaný diabetes mellitus nebol v štúdii preukázaný.
„Samozrejme, nechceme tým prezentovať to, že kolové nápoje sú zdraviu prospešné a je výhodné ich prijímať namiesto vody. Skôr by sme chceli poukázať na skutočnosť, že v spoločnosti existujú zaužívané dogmy, ktoré formujú našu každodennú existenciu,“ zdôrazňuje Čonka. Na základe ich experimentu možno povedať, že asociácia kolových nápojov a metabolického syndrómu nepoukazuje na kauzálny súvis a výlučné prijímanie iba takýchto sladených nápojov nebude samo o sebe zodpovedné za obezitu.
# 006 Synkopy a ich manažment v kardiológii - prof. Peter Mitro
Komplexný prístup k riešeniu obezity
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jednoznačne upozorňuje, že pridaný cukor je príčinou obezity, ako aj zubného kazu, najmä u detí, a WHO odporúča limitovať jeho konzumáciu na približne 30 gramov na deň pre dospelého. „Všetky svetové, a teda aj európske zdravotnícke organizácie a lekárske spoločnosti odporúčajú znížiť konzumáciu sladených nealkoholických nápojov. Napriek publikácii Sladké daňové pokušenie WHO vo svojich odborných názoroch okrem iných opatrení odporúča aj zdaňovať sladené nápoje,“ uviedol Minárik.
Dodáva, že izolované riešenia komplexného manažmentu zdravia populácie majú len obmedzené šance na úspech. Nie jedno opatrenie má silu významným spôsobom zvrátiť nepriaznivý trend nárastu obezity, ale len komplexné a dlhodobé verejno-zdravotnícke riešenia zamerané na podporu zdravších stravovacích vzorcov, fyzických aktivít populácie, ako aj na tvorbu motivačného prostredia v rodinách, školách alebo aj na pracoviskách.
Odvetvie nealkoholických nápojov zohráva vedúcu úlohu pri riešení meniacich sa preferencií spotrebiteľov a výzvy EÚ na reformulácie a postupné znižovanie cukru v potravinách. Spotrebitelia si stále viac uvedomujú vplyv príjmu cukru aj kalórií zo stravy, a výrobcovia vychádzajú v ústrety. Zastávajú heslo „všetko s mierou“ a súhlasia s tým, že príliš veľa cukru a kalórií nie sú pre nikoho dobré. V sladených nápojoch je cukor nositeľom chuti, štruktúry a prirodzene prináša aj energiu. Výrobcovia sa zaviazali inovovať a postupne rozširovať svoje portfólio aj o produkty, ktoré majú menej cukru a tým aj menej celkových kalórií.
Treba si uvedomiť, že nealkoholické nápoje tvoria len 3 % z denného kalorického príjmu, ktorý by mal byť cca 2000 kcal. Záväzok bude mať zmysel len ak budú spolupracovať všetky zainteresované sektory, vláda a zodpovedný bude sám k sebe aj spotrebiteľ. Na jeho rozhodnutí záleží, čo a koľko bude jesť alebo piť.
Ako znížiť konzumáciu sladených nápojov?
Ak denne piješ sladené nápoje, je načase niečo s týmto nie práve prospešným zvykom urobiť. Uvedom si, prečo chceš prestať s pitím sladených nápojov. Vyhraď si prvý deň započatého odvykania na zistenie, koľko mililitrov či litrov sladených nápojov denne vypiješ. Zapisuj si to, či už do telefónu alebo na papier.
Postupuj postupne. Nemôžeš s ničím prestať zo dňa na deň. Ak je tvoja počiatočná hodnota príliš vysoká, napríklad až 2 či 3 l, môžeš si trvanie pokojne predĺžiť, ak na to chceš ísť pomalšie. Je to v poriadku.
V obchodoch si určite videla množstvo bezkalorických variantov sladkých nápojov. Ak ti príliš bude chýbať sladká chuť, môžeš to vyriešiť pohárom bezkalorického sladkého nápoja. Je to fajn dočasné riešenie. Zero nápoje taktiež môžu spôsobovať menšie problémy, najmä tie s trávením. Každý však na ne reaguje inak, tak si to treba odsledovať. Nepi zero nápoje na úkor čistej vody. Nie sú však nebezpečné či život ohrozujúce, dokonca vďaka absencii cukru sa nemusíš báť o svoje zuby.
Najlepšou voľbou sú samozrejme voda a nesladené nápoje. Aj keď čistá voda môže pre niekoho pôsobiť mdlo, je to najzdravšia možnosť. Hydratuje organizmus a neprináša žiadne zbytočné kalórie. Môžeš ju obohatiť o plátky citróna, limetky, pomaranča, alebo pridať lístky mäty.
