Rakovina, často označovaná ako choroba životného štýlu, je ovplyvnená rôznymi faktormi, pričom životný štýl zohráva v jej vzniku významnú úlohu. Zatiaľ čo genetika a ďalšie prvky prispievajú, faktory životného štýlu boli identifikované ako hlavné faktory prispievajúce k riziku vzniku rakoviny.
Obezita sa už dávno nepovažuje iba za estetický problém alebo riziko pre srdce a cievy. Moderný výskum ukazuje, že nadbytočný telesný tuk môže zásadným spôsobom ovplyvňovať aj vznik rakoviny. Podľa najnovších vedeckých zistení publikovaných v časopise JAMA sa nadváha a obezita podieľajú približne na desatine všetkých nových diagnóz rakoviny. Pri niektorých typoch nádorov je ich vplyv ešte výraznejší a môže sa podieľať až na polovici prípadov.
Výskumníci preto čoraz častejšie upozorňujú, že kontrola telesnej hmotnosti patrí medzi najdôležitejšie kroky v prevencii onkologických ochorení.
Rakovina na Slovensku a vo svete: Prevalencia a vplyv obezity
Incidencia aj prevalencia onkologických ochorení má celosvetovo stúpajúcu tendenciu, nevynímajúc ani Slovensko. Podľa štatistických údajov nádorové ochorenia predstavujú na Slovensku druhú najčastejšiu príčinu úmrtí u mužov (23 %), ako aj u žien (19 %). Za ďalšie nepriaznivé dôsledky onkologických ochorení možno považovať aj hospitalizácie, práceneschopnosť a invalidizáciu postihnutých pacientov [1-2].
Nádorové ochorenia patria aj na Slovensku medzi tzv. prioritné ochorenia, pretože vzhľadom na ich epidemiologický dopad predstavujú vážnu hrozbu pre zdravotný stav populácie. V Správe o stave zdravotníctva sa udáva, že úmrtia na nádorové ochorenia na Slovensku predstavujú približne 22 % za obe pohlavia a po kardiovaskulárnych ochoreniach sú druhou najvýznamnejšou príčinou úmrtí [2]. Ročne pribudne na Slovensku takmer 25 tisíc novohlásených prípadov zhubných nádorov (vrátane nádorov in situ). Takmer 70 % všetkých zhubných nádorov sa vyskytuje u mužov a žien vo veku nad 60 rokov.
Incidencia zhubných nádorov má u oboch pohlaví stúpajúcu tendenciu a spôsobuje ju najmä vzostup incidencie rakoviny kolorekta a prostaty u mužov nad 50 rokov a rakoviny prsníka u žien nad 40 rokov a kolorekta u žien nad 60 rokov. Výskyt karcinómov tráviaceho traktu sa celosvetovo dostáva na popredné miesta v porovnaní s karcinómami iných orgánových systémov.
Rastúci podiel obezity v populácii
Závažnosť problému podčiarkuje aj skutočnosť, že obezita je v súčasnosti mimoriadne rozšírená. V Spojených štátoch ňou podľa epidemiologických údajov trpí viac než 40 % dospelej populácie a približne pätina detí. Obezita sa pritom diagnostikuje pri indexe telesnej hmotnosti (BMI) 30 a viac.
Podobne znepokojujúca je situácia aj v Európe. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má nadváhu alebo obezitu takmer 60 % dospelých Európanov a približne každý šiesty obyvateľ kontinentu spĺňa kritériá obezity.
Ani Slovensko nie je výnimkou. Odhady naznačujú, že obezitou trpí približne 26 - 27 % dospelej populácie, pričom tento podiel dlhodobo rastie. V porovnaní s rokom 1990 sa výskyt obezity u dospelých viac než zdvojnásobil. Na Slovensku je odhadom štvrtina dospelej populácie obézna a nadváhou trpia až dve tretiny.
Ako obezita zvyšuje riziko rakoviny: Patofyziologické mechanizmy
Nadmerná telesná hmotnosť môže viesť k chronickému zápalu, inzulínovej rezistencii a hormonálnej nerovnováhe, ktoré podporujú rast rakoviny. Rizikové faktory vzniku onkologických ochorení sa intenzívne študujú. Za posledné roky pribúdajú dôkazy o tom, že obezita rôznymi patofyziologickými mechanizmami podporuje vznik nádorových ochorení [4-6].
Tukové tkanivo ako aktívny orgán
Nadváha a obezita zásadne menia fungovanie ľudského organizmu. Tukové tkanivo nie je len pasívna zásobáreň energie, ide o metabolicky aktívny orgán, ktorý produkuje množstvo hormónov, cytokínov a ďalších biologických látok. Pri jeho nadbytku sa v tele spúšťajú procesy, ktoré môžu podporovať vznik nádorov.
Vedci zároveň upozorňujú, že tukové tkanivo patrí medzi najrozšírenejšie tkanivá v ľudskom tele. Mnohé nádory vznikajú priamo v jeho blízkosti alebo v orgánoch, ktoré s ním intenzívne komunikujú. Aj to môže vysvetľovať silné prepojenie medzi obezitou a niektorými druhmi rakoviny.
Chronický zápal, inzulínová rezistencia a hormonálna nerovnováha
Jedným z najdôležitejších mechanizmov je chronický zápal nízkeho stupňa. Tento stav je pre obezitu typický a dlhodobo zaťažuje organizmus. Zápalové procesy stimulujú rastové faktory, podporujú tvorbu nových krvných ciev a vytvárajú prostredie, ktoré je pre nádorové bunky mimoriadne priaznivé. Ak sa v takomto prostredí objaví bunka s poškodenou genetickou informáciou, môže začať rásť a deliť sa oveľa rýchlejšie než za normálnych okolností. Nádor tak získava podmienky na prežitie aj ďalšie šírenie.
Nadmerná telesná hmotnosť môže viesť aj k inzulínovej rezistencii a hormonálnej nerovnováhe, ktoré rovnako podporujú rast rakoviny. Tieto zmeny môžu zahŕňať dlhotrvajúci zápal, vyššie hladiny inzulínu, inzulínu podobného rastového faktora (IGF) a pohlavných hormónov. Vysoká hladina inzulínu a rozvoj cukrovky 2. typu tiež prispieva k rozvoju rakoviny.
Poškodenie DNA a oslabenie imunitného systému
Rozvoj rakoviny nie je náhodný proces. Aby sa z normálnej bunky stala nádorová, musí postupne získať vlastnosti, ktoré jej umožnia nekontrolovaný rast. Patria medzi ne schopnosť deliť sa prakticky bez obmedzenia, odolávať prirodzenej programovanej bunkovej smrti, vytvárať vlastnú sieť krvných ciev zabezpečujúcu prísun živín a zároveň uniknúť obranným mechanizmom imunitného systému. Tieto zmeny spolu vytvárajú podmienky, v ktorých sa nádor môže rozvíjať a rásť. Výskum naznačuje, že obezita dokáže mnohé z týchto procesov výrazne urýchliť.
Jedným z problémov je zvýšené poškodzovanie DNA. Pri nadbytku tukového tkaniva dochádza k častejšiemu poškodeniu genetického materiálu buniek a zároveň sa znižuje schopnosť organizmu tieto chyby opravovať.
Obezita zároveň oslabuje niektoré z najdôležitejších obranných mechanizmov tela. Aktivita tzv. prirodzených zabíjačských buniek (NK buniek) a T-lymfocytov môže byť znížená, čo znamená, že imunitný systém menej efektívne rozpoznáva a ničí potenciálne nebezpečné bunky.
Úloha črevného mikrobiómu
Dôležitú úlohu zohráva aj mikrobióm čreva. Nadváha môže meniť zloženie črevných baktérií a znižovať množstvo tých, ktoré produkujú protizápalové látky.
Typy rakoviny spojené s obezitou
Odhady naznačujú, že asi 20 % onkologických ochorení spôsobuje nadmerná telesná hmotnosť [18]. Dôkazy o vzájomnom vzťahu medzi obezitou a určitými druhmi rakoviny sú jednoznačné. Nadmerné množstvo brušného tuku (t. j. obezita) môže spôsobiť zmeny v tele, ktoré pomáhajú viesť k rakovine.
Vedecké štúdie dnes potvrdzujú súvislosť obezity s najmenej trinástimi typmi rakoviny. Patria medzi ne napríklad:
- rakovina hrubého čreva a konečníka
- rakovina pankreasu
- rakovina pečene
- rakovina obličiek
- rakovina štítnej žľazy
- rakovina prsníka (najmä u žien po menopauze)
- rakovina vaječníkov
- rakovina maternice (endometria)
- rakovina pažeráka (adenokarcinóm)
- rakovina žlčníka
Pribúdajú však nové dôkazy, že obezita môže zohrávať úlohu aj pri vzniku niektorých ďalších druhov zhubných nádorov, akým je melanóm či leukémia [4]. Práve pri rakovine endometria či pečene môže byť podiel obezity mimoriadne vysoký a podľa niektorých analýz sa môže blížiť až k polovici všetkých prípadov.
Kolorektálny karcinóm ako príklad
Kolorektálny karcinóm predstavuje celosvetovo tretí najčastejší druh rakoviny. Na úrovni dnešných poznatkov sa pokladá za presvedčivo dokázané, že životný štýl, predovšetkým strava, výživa a fyzická aktivita, majú kľúčový význam pre vznik kolorektálneho karcinómu [7]. Priamy vzťah medzi Body Mass Indexom (BMI) a kolorektálnym karcinómom potvrdila metaanalýza publikovaná v roku 2009 [8].
Povedomie verejnosti o súvislosti medzi obezitou a rakovinou na Slovensku
Vnímanie obezity ako rizikového faktora rôznych ochorení sa medzi odbornou a laickou verejnosťou líši. Prieskum AICR publikovaný v roku 2010 dokumentoval, že nadmerný telesný tuk pokladá za rizikový faktor rakoviny iba 51 % obyvateľov USA a nedostatok fyzickej aktivity len 46 %. Silne to kontrastuje s faktom, že až 94 % Američanov si je vedomých rizikového vzťahu medzi fajčením tabaku a rakovinou a 87 % vie o riziku medzi expozíciou slnečným lúčom a rakovinou. Aj napriek tomu, že vedomostná úroveň o rizikovom vzťahu medzi obezitou a rakovinou sa v USA zvýšila z 35 % v roku 2001 na 51 % v roku 2010, je to ešte stále málo [10].
Keďže obezita je modifikovateľné ochorenie s možnosťou prevencie, je mimoriadne dôležité zvyšovať povedomie laickej verejnosti o zdravotných rizikách obezity, najmä vo vzťahu k vzniku nádorových ochorení a identifikovať tie skupiny ľudí, ktoré o tom majú nedostatočné vedomosti. V zahraničí sa bežne monitoruje rizikové správanie obyvateľstva a vedomostná úroveň verejnosti o rizikách vzniku rakoviny (tzv. cancer awareness studies) [11-13].
Výsledky slovenského prieskumu
Slovenská štúdia bola realizovaná ako prospektívny, anonymný a dobrovoľný prieskum. Počas šiestich mesiacov (november 2012-apríl 2013) bolo oslovených spolu 934 respondentov, aby samostatne vyplnili dotazník. Dotazník bol pripravený autormi a vychádzal z validovaných otázok poskytovaných americkou inštitúciou Center for Disease Control and Prevention (CDC) - Behavioral Risk Factor Surveillance System (BRFSS) Questionnaire 2010 [14]. Respondenti boli oslovovaní zaškolenými pracovníkmi osobne, pričom okrem veku (≤ 18 rokov) neboli stanovené žiadne iné kritériá pre zaradenie účastníkov do prieskumu. Samotný prieskum sa realizoval jednorazovými akciami v rôznych geografických lokalitách Slovenska. V snahe získať skupinu respondentov s nádorovým ochorením sa prieskum cielene robil v spolupráci s občianskym združením Liga proti rakovine, so združením žien s rakovinou prsníka Venuša a s pacientmi Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave.
Medzi sledované sociodemografické faktory boli zahrnuté pohlavie, vek, bydlisko, úroveň vzdelania a čistý mesačný príjem. Respondent mal ďalej uviesť svoju aktuálnu telesnú hmotnosť a telesnú výšku, na základe čoho sa pri hodnotení dotazníkov vypočítala jeho hodnota body mass indexu (BMI) (kg/m2). Následne boli respondenti rozdelení do jednotlivých BMI kategórií podľa WHO klasifikácie [15]. Ďalej mal každý respondent uviesť, či sa u neho vyskytlo alebo vyskytuje nádorové ochorenie.
Až 78,1 % účastníkov bolo ženského pohlavia. Vek respondentov sa pohyboval od 18 do 98 rokov, priemerný vek bol 45,75 rokov. Väčšina respondentov uviedla, že má ukončené stredoškolské vzdelanie (54,2 %). Z hodnotených 887 dotazníkov (s uvedením pohlavia, telesnej hmotnosti a výšky) malo 47,1 % respondentov normálnu telesnú hmotnosť. Nadmernú telesnú hmotnosť (BMI ≥ 25) malo 49,3 % respondentov, z čoho bolo 288 (65,9 %) respondentov s nadváhou a 149 (34,1 %) s obezitou I.-III. stupňa. Zastúpenie žien v skupine s nadmernou telesnou hmotnosťou bolo 73,7 %.
Z 914 účastníkov, ktorí vyplnili údaj o nádorovom ochorení, dalo pozitívnu odpoveď 292 (31,9 %) respondentov. V skupine respondentov s nadváhou a obezitou bol výskyt nádorového ochorenia viac ako dvojnásobne vyšší (43,5 % a 47,7 %) v porovnaní so skupinou s normálnou hmotnosťou (19,5 %). Nami získané výsledky potvrdili vzájomne pozitívny vzťah medzi obezitou a súčasne prítomným nádorovým ochorením.
Zistenia o vedomostnej úrovni
Z 864 respondentov, ktorí odpovedali na otázku o obezite ako rizikovom faktore rakoviny, 638 (73,8 %) označilo kladnú odpoveď „viem“. Zistené výsledky nepreukázali štatisticky významnú závislosť medzi vedomosťou respondentov a sociodemografickými parametrami, pokiaľ išlo o pohlavie, vek, bydlisko a finančný príjem respondentov. Vyššiu vedomosť o obezite ako riziku nádorového ochorenia preukázali ženy (75,3 %) oproti mužom (69,1 %).
Vedomostnú úroveň ovplyvňovala len vzájomná kombinácia vzdelania a veku, pričom vplyv veku respondentov sa zistil len v skupine so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Najviac o obezite ako riziku rakoviny vedeli respondenti s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním vo veku nad 70 rokov (88,0 %).
Štúdia o abdominálnej obezite, fyzickej aktivite a riziku rakoviny
Rakovina je po kardiovaskulárnych ochoreniach druhou najčastejšou príčinou úmrtí a jej záťaž stále narastá. Aj keď genetika môže zohrávať dôležitú úlohu, vplyv faktorov životného štýlu je všeobecne známy. Použili sa údaje z britskej Biobanky, veľkej prospektívnej kohorty, ktorá obsahuje sociodemografické informácie, informácie o životnom štýle a fenotypových charakteristikách.
Fyzická aktivita sa merala pomocou krátkej formy Medzinárodného dotazníka fyzickej aktivity (IPAQ). Údaje IPAQ sa použili na odhad metabolických ekvivalentov hodnôt úloh (MET) podľa kompendia Ainswortha a kol. 2011. Analyzoval sa súbor údajov viac ako 315 000 osôb. Jednotlivci v britskej biobanke boli sledovaní prostredníctvom prepojenia s bežnými údajmi o zdravotnej starostlivosti a národnými registrami úmrtí. Počas sledovaného obdobia 10,9 roka sa u 29 710 osôb vyskytol primárny zhubný nádor. (Zdroj: Bohmann a kol., Br J Sports Med. 2025)
Kľúčové zistenia: Abdominálna obezita vs. BMI
Dôležité je, že táto štúdia sa neopierala o index telesnej hmotnosti (BMI), ale o obvod pása, ktorý je lepší na pochopenie toho, kde je rozložená nadbytočná telesná hmotnosť ľudí. Vysoký obvod pása meria najmä abdominálnu obezitu (viscerálny tuk) a súvisí s metabolickými problémami, ako je inzulínová rezistencia, zápal a hormonálna nerovnováha, čo sú faktory, ktoré pravdepodobne prispievajú k vzniku rakoviny. BMI môže byť nespoľahlivý, najmä v prípade svalnatých jedincov, a zmeny v zložení tela súvisiace s vekom (nárast tukovej hmoty a pokles svalovej hmoty napriek zachovaniu rovnakej hmotnosti).
Skupina s abdominálnou obezitou mala zvýšené riziko vzniku rakoviny (HR = 1,11, 95%CI 1,09 až 1,14) v porovnaní s referenčnou skupinou. Odhaduje sa, že abdominálna obezita v kombinácii s nedostatočnou aktivitou predstavuje 2 % všetkých prípadov rakoviny. Keď sa však autori zamerali na rakovinu súvisiacu s obezitou a nečinnosťou, riziko sa výrazne zvýšilo. Niektoré typy rakoviny sú úzko spojené s nečinnosťou a nadváhou. Patrí medzi ne rakovina pažeráka (adenokarcinóm), hrubého čreva, pečene, endometria a postmenopauzálny karcinóm prsníka. U osôb s abdominálnou obezitou, ktoré boli dostatočne aktívne, bol HR 1,38 (95 % CI 1,30 až 1,47). U osôb s abdominálnou obezitou a nedostatočnou aktivitou bol HR 1,48 (95 % CI 1,39 až 1,58). (Zdroj: Bohmann a kol., Br J Sports Med. 2025)
Vplyv fyzickej aktivity
Riziko rakoviny sa zvýšilo u ľudí s abdominálnou obezitou bez ohľadu na úroveň ich fyzickej aktivity, hoci u tých, ktorí dosahovali dobrú úroveň fyzickej aktivity, sa riziko o niečo znížilo (HR=1,11, 95%CI 1,08 až 1,15) v porovnaní s tými, ktorí mali nedostatočnú úroveň fyzickej aktivity (HR=1,15, 95%CI 1,11 až 1,19). (Zdroj: Bohmann a kol., Br J Sports Med. 2025)
Nedodržiavanie odporúčaní WHO týkajúcich sa obvodu pása (>88 cm u žien a >102 cm u mužov) zvyšuje riziko rakoviny o 11 % a nedodržiavanie odporúčaní týkajúcich sa fyzickej aktivity (aspoň 150 minút stredne intenzívnej až intenzívnej fyzickej aktivity týždenne) vedie k zvýšeniu rizika rakoviny o 5 %. Aj keď niekto dodržiava odporúčania týkajúce sa fyzickej aktivity, obezita na bruchu stále výrazne zvyšuje riziko vzniku určitých druhov rakoviny.
Riešenie reverznej kauzality
V analýzach citlivosti sa vylúčili prvé 2 a 5 rokov sledovania, aby sa vyriešil problém spätnej príčinnosti. Obrátená príčinná súvislosť znamená, že na rozdiel od toho, čo by ste možno očakávali, premenná A nespôsobuje premennú B, ale je to naopak. V observačných štúdiách, kde výskumníci pozorujú asociácie namiesto priamej manipulácie s premennými, vždy existuje obava z reverznej kauzality. Mohlo by sa zdať, že vysoký obvod pása spôsobuje rakovinu, ale čo ak sa u niekoho objaví včasná, nediagnostikovaná rakovina, ktorá spôsobí, že bude menej aktívny a priberie?
Aby výskumníci vyriešili tento potenciálny problém, vykonali analýzu citlivosti, v rámci ktorej vylúčili účastníkov, u ktorých sa rakovina objavila počas prvých 2 rokov a potom počas prvých 5 rokov sledovania. Keďže výsledky štúdie zostali konzistentné aj po vylúčení týchto skorých prípadov rakoviny, zistené súvislosti sú pravdepodobne spôsobené tým, že obvod pása a fyzická aktivita ovplyvňujú riziko rakoviny, a nie naopak. (Zdroj: Bohmann a kol., Br J Sports Med. 2025)
Obmedzenia štúdie
Použitie takého veľkého súboru údajov posilňuje zistenia, ale ako v každej štúdii, aj tu sa objavujú určité obmedzenia. Dôležité je zdôrazniť meranie obvodu pása a fyzickej aktivity na začiatku štúdie. Tieto premenné sa samozrejme mohli v priebehu rokov sledovania zmeniť, ale tieto zmeny neboli v analýzach zohľadnené. Podobne aj údaje z britskej biobanky mali nízku mieru odpovedí a ľudia, ktorí odpovedali, mali pravdepodobne relatívne vysokú úroveň fyzickej aktivity (výberové skreslenie). U väčšiny ľudí sa na analýzu úrovne fyzickej aktivity použili subjektívne dotazníky IPAQ, ktoré môžu podliehať skresleniu pri spomínaní a podávaní správ. (Zdroj: Bohmann a kol., Br J Sports Med. 2025)
Prevencia: Dôležitosť regulácie hmotnosti
Po fajčení je obezita druhým najvýznamnejším odvrátiteľným rizikom pre vznik rakoviny. Vzhľadom na mortalitu zhubných nádorov je potrebné vnímať obezitu aj ako faktor zvyšujúci celkovú úmrtnosť populácie. Publikované údaje ukazujú, že obezita je príčinou asi 20 % všetkých úmrtí na rakovinu u žien a asi v 14 % u mužov [19].
Na zmiernenie rizika vzniku rakoviny je nevyhnutné udržiavať si zdravú hmotnosť kombináciou pravidelného cvičenia a výživnej stravy. Všetky opatrenia, ktoré podporujú prevenciu nadváhy a obezity, možno preto jednoznačne zaradiť aj medzi preventívne protinádorové opatrenia. Pravidelná fyzická aktivita pomáha udržiavať zdravú hmotnosť, posilňuje imunitný systém a znižuje zápal, čím znižuje riziko rakoviny. Venujte sa pravidelnej fyzickej aktivite aspoň 150 minút týždenne. Zaraďte aktivity, ktoré zvyšujú srdcovú frekvenciu a posilňujú svaly. Na zníženie rizika je nevyhnutné dodržiavať vyváženú stravu, ktorá obsahuje dostatok ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, chudých bielkovín a zdravých tukov.
Nevyhnutným a zásadným predpokladom primárnej prevencie je však dostatočná vedomosť obyvateľstva o rizikovom vzťahu obezity a rakoviny. Tieto informácie by sa mali využiť na zdôraznenie významu regulácie hmotnosti, najmä zníženia množstva brušného tuku, v stratégiách prevencie rakoviny u pacientov.
Bez ohľadu na genetické predispozičné faktory možno riziko vzniku rakoviny výrazne zmeniť udržiavaním zdravej hmotnosti počas celého života a pravidelnou týždennou fyzickou aktivitou. Pravidelné skríningy, včasná detekcia a včasný lekársky zásah sú tiež kľúčové v boji proti rakovine.