Syndróm obštrukčného spánkového apnoe a obezita: Vzájomná súvislosť a špecifiká rómskej populácie

Obezita a metabolický syndróm patria medzi významné rizikové faktory pre vznik obštrukčného spánkového apnoe (OSA). Vzhľadom na vysoký výskyt obezity a metabolického syndrómu v rómskej populácii na Slovensku bola v rámci štúdie skúmaná prítomnosť ťažkého stupňa OSA u rómskych a nerómskych pacientov. Do výskumu bolo zaradených 137 nerómskych a 23 rómskych osôb, ktoré boli odoslané na polysomnografické vyšetrenie pre podozrenie na poruchu spánku dýchania.

Počas štúdie boli okrem kompletnej polysomnografie analyzované aj antropometrické parametre a štandardné biochemické ukazovatele. Výsledky ukázali, že OSA bolo diagnostikované u 91 % rómskych a u 65 % nerómskych osôb, pričom tento rozdiel bol štatisticky významný (p < 0,001).

Kľúčové rozdiely v parametroch medzi rómskymi a nerómskymi pacientmi

V porovnaní s nerómskymi pacientmi vykazovali rómski pacienti nasledovné signifikantné rozdiely:

• Vyšší index apnoe - hypopnoe (AHI): 61,2 ± 7,9 oproti 22,8 ± 2,3 epizód/hodinu (p < 0,001).
• Nižšia minimálna saturácia kyslíkom: 56,7 ± 4,9 oproti 79,3 ± 1,3 % (p < 0,001).
• Vyšší obvod pása: 121,3 ± 3,1 oproti 105,2 ± 2,4 cm (p < 0,001).

Prediktory indexu apnoe - hypopnoe (AHI)

Multivariačná analýza identifikovala ako nezávislé prediktory AHI:

• Príslušnosť k rómskej komunite (p < 0,001).
• Obvod pása (p < 0,001).

Tieto faktory vysvetľovali 33,0 % variability v AHI (R² = 0,330).

Príslušnosť k rómskej komunite bola spojená so signifikantne vyšším rizikom ťažkého OSA (odds ratio 3,73; 95 % konfidenčný interval 1,20 - 11,65, p = 0,023). Toto riziko bolo nezávislé od veku, pohlavia a obvodu pása.

Charakteristika syndrómu spánkového apnoe

Syndróm spánkového apnoe (SSA), známy aj ako spánkový apnoický syndróm (SAS), je porucha spánku charakterizovaná opakovanými apnoickými epizódami, teda zastavením dýchania počas spánku. Tieto epizódy sú sprevádzané znížením nasýtenia krvi kyslíkom (hypoxémia) a často aj prebúdzacími reakciami. Príčinou je kolaps horných dýchacích ciest v oblasti hltanu počas spánku, čo obmedzuje prietok vzduchu. Sprievodnými javmi sú pokles saturácie krvi kyslíkom, pokles tepovej frekvencie a krvného tlaku, po ktorých nasleduje reflexné zvýšenie dychového úsilia, mikroprebudenie a dočasné uvoľnenie dýchacích ciest. Tento cyklus sa počas spánku opakuje.

Najvýznamnejším rizikovým faktorom pre vznik spánkového apnoe je obezita, pričom až u 40 % obéznych osôb sa tento syndróm vyskytuje. Naopak, 70 % pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe je obéznych.

Obezita a metabolický syndróm sú bežné najmä u rómskych osôb na Slovensku. Zvýšený výskyt týchto stavov naznačuje vyššie riziko vzniku OSA v tejto populácii.

Rizikové faktory a dôsledky SSA

• Obezita: Kľúčový rizikový faktor, vyskytuje sa u 40 % obéznych osôb a 70 % pacientov s OSA je obéznych.
• Pohlavie: Muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy.
• Vek: Výskyt syndrómu stúpa s vekom.

Obštrukčné spánkové apnoe je významným rizikovým faktorom pre vznik

• srdcovocievnych ochorení (ateroskleróza, artériová hypertenzia, srdcové zlyhanie),
• zhoršuje prognózu pacientov s respiračnými ochoreniami (napr. chronická obštrukčná choroba pľúc - CHOCHP),
• a srdcovocievnymi ochoreniami (ischemická choroba srdca, cievne mozgové príhody).

Syndróm spánkového apnoe sa vyskytuje u približne polovice pacientov so srdcovým zlyhaním.

Príznaky syndrómu spánkového apnoe

Pacienti s OSA môžu počas spánku vykazovať:

• Prestávky v dýchaní (apnoické pauzy).
• Chrápanie.
• Pocit dusenia v spánku.
• Sucho v ústach.
• Prerušovaný spánok.

Cez deň sa môžu prejavovať:

• Nevyspatosťou.
• Depresívnou náladou.
• Únavou.
• Rannými bolesťami hlavy.
• Pálením záhy.
• Poruchami sexuálnych funkcií.

Typický pacient s OSA je často obézny, s krátkym a širokým krkom.

Diagnostika syndrómu spánkového apnoe

Pre definitívne určenie diagnózy syndrómu spánkového apnoe je nevyhnutné polysomnografické vyšetrenie (PSG). Toto vyšetrenie zahŕňa celonočný záznam viacerých fyziologických funkcií:

• Elektroencefalogram (EEG).
• Elektrookulogram (EOG).
• Elektromyogram (EMG).
• Elektrokardiogram (EKG).
• Prietok vzduchu nosom a ústami.
• Pohyb hrudníka a brucha.
• Oxymetria (meranie saturácie krvi kyslíkom).
• Akustické prejavy (napr. chrápanie).
• Prípadne ďalšie parametre, ako krvný tlak alebo koncentrácia oxidu uhličitého v krvi.

V niektorých prípadoch je možné využiť aj jednoduchšiu formu vyšetrenia - viackanálovú monitoráciu spánku, ktorá neobsahuje EEG, ale stále umožňuje zachytiť kľúčové parametre.

Hodnotenie závažnosti

Závažnosť syndrómu sa hodnotí na základe:

• Apnoe-hypopnoe indexu (AHI): Počet epizód nedostatočného dýchania (apnoe a hypopnoe) za hodinu spánku.
• Počet prebúdzacích reakcií.
• Miera ospalosti počas dňa.

Podľa počtu apnoických epizód za hodinu spánku sa rozlišujú stupne závažnosti:

• Ľahký stupeň: 5-15 epizód/hodinu.
• Stredne ťažký stupeň: 15-30 epizód/hodinu.
• Ťažký stupeň: Viac ako 30 epizód/hodinu.

Pri pokročilých prípadoch môžu byť epizódy poklesu saturácie kyslíkom pod 80 %.

Liečba syndrómu spánkového apnoe

Liečba OSA sa zameriava na udržanie priechodnosti dýchacích ciest a zahŕňa viacero prístupov:

Konzervatívna liečba

• Redukcia nadmernej hmotnosti: Nevyhnutný prvý krok.
• Zanechanie fajčenia a požívania alkoholu.
• Pravidelný a dostatočný spánok v pohodlnej polohe, ideálne nie na chrbte.
• Vyhýbanie sa užívaniu liekov (hypnotík, sedatív), ktoré môžu zhoršiť dýchanie.

Chirurgická liečba

V prípade anomálií horných dýchacích ciest je možné pristúpiť k ich operačnej úprave, napríklad odstráneniu zväčšených mandlí (adenotómia, tonsilektómia).

Neinvazívna umelá pľúcna ventilácia

Štandardnou liečbou pacientov s OSA stredného a ťažkého stupňa je neinvazívna ventilácia.

• CPAP (Continuous Positive Airway Pressure): Prístroj udržuje trvalo zvýšený tlak v dýchacích cestách pomocou tvárovej masky, čím zabraňuje ich kolapsu.
• BiPAP (bilevel positive airway pressure): Poskytuje dva rôzne tlaky - vyšší pri nádychu a nižší pri výdychu, čím podporuje ventiláciu.

Hypoventilačný syndróm pri obezite (OHS)

Hypoventilačný syndróm pri obezite (OHS), známy aj ako Pickwickov syndróm, je definovaný kombináciou obezity (BMI > 30 kg/m²) s dennou hyperkapniou (zvýšená hladina CO₂ v krvi, pCO₂ > 6.0 kPa / 45 mmHg) pri absencii iných príčin hypoventilácie.

Presná prevalencia OHS v populácii nie je plne objasnená, ale u pacientov s OSA sa pohybuje medzi 10-38 %.

Patofyziológia OHS

Patofyziológia OHS je komplexná:

• Mechanické faktory: Nadmerné tukové tkanivo v oblasti hrudníka a brucha znižuje expiračný rezervný objem, funkčnú reziduálnu kapacitu a celkovú pľúcnu kapacitu. Vznikajú bazálne atelektázy a ventilačno-perfúzne nepomery.
• Hormonálne faktory: Tukové tkanivo produkuje leptín. U pacientov s OHS sa rozvíja leptínová rezistencia a hyperleptinémia, ktorá má tlmivý účinok na dýchacie centrum, čím prispieva k hypoventilácii.

Príznaky OHS

Hlavné prejavy OHS zahŕňajú:

• Dennú spavosť.
• Neurokognitívne poruchy.
• Zlú kvalitu spánku.
• Ranné bolesti hlavy.

Ďalšie príznaky vyplývajú z prítomnosti spánkového apnoe.

Diagnostika a liečba OHS

Pri podozrení na OHS je nevyhnutné realizovať spánkové vyšetrenie.

Liečba OHS pozostáva z:

1. Redukcie hmotnosti.
2. Riešenia respiračného zlyhávania najmä pomocou neinvazívnej ventilácie pozitívnym tlakom (PAP), ktorá odstraňuje obštrukčnú zložku, zlepšuje mechaniku pľúc a hrudnej steny a centrálne riadenie ventilácie.
3. Oxygenoterapie v prípade nedostatočného efektu PAP na oxygenáciu.

U pacientov so srdcovým zlyhávaním vedie liečba spánkového apnoe pomocou neinvazívnej podpornej ventilácie k zlepšeniu ich stavu.

Záver štúdie

Na základe uvedených výsledkov možno konštatovať, že medzi osobami, ktoré boli odoslané na diagnostické polysomnografické vyšetrenie, mali rómske osoby signifikantne vyššie riziko prítomnosti ťažkého syndrómu obštrukčného spánkového apnoe. Tieto zistenia môžu pomôcť pri identifikácii osôb so zvýšeným rizikom, ktoré vyžadujú včasnú diagnostiku a liečbu tohto ochorenia.

tags: #syndrom #spankoveho #apnoe #obstrukcneho #typu #a