Lieky zo skupiny GLP-1, medzi ktoré patrí aj populárny Ozempic či Wegovy, sú známe najmä ako pomoc pri liečbe cukrovky a pri chudnutí. Najnovšie však priťahujú pozornosť vedcov aj lekárov z úplne iného dôvodu - podľa prvých pozorovaní môžu ovplyvňovať psychiku a dokonca znižovať sklony k návykovému správaniu.
Lieky na báze GLP-1 fungujú tak, že ovplyvňujú hormóny regulujúce hlad a pocit sýtosti. Pacienti často opisujú, že po ich nasadení prestávajú neustále myslieť na jedlo a jednoduchšie kontrolujú porcie. Práve tu si však lekári začali všímať niečo zaujímavé - u niektorých ľudí sa nevytrácali len chute na jedlo, ale aj túžba po alkohole, cigaretách či iných návykových látkach.
Vedci predpokladajú, že by za tým mohlo byť pôsobenie týchto liekov na mozgové centrá odmeny, ktoré sú úzko prepojené s dopamínom - chemickou látkou ovplyvňujúcou motiváciu, potešenie a závislosti. Ak by sa tieto účinky potvrdili vo väčších klinických štúdiách, mohlo by to v budúcnosti otvoriť nové možnosti liečby niektorých porúch správania či závislostí. Zatiaľ však odborníci zdôrazňujú, že ide len o sľubný smer výskumu, nie o oficiálne schválenú terapiu.
Vedľajšie účinky a obmedzenia liekov GLP-1
Popri možných benefitoch je však dôležité hovoriť aj o tienistej stránke. GLP-1 lieky môžu spôsobovať nepríjemné vedľajšie účinky, medzi ktoré patrí nevoľnosť, vracanie, tráviace problémy, únava či závraty. U niektorých ľudí sa môžu objaviť aj zmeny nálady alebo pocity úzkosti.
Lekári zároveň upozorňujú, že tieto prípravky nie sú určené ako samoliečba psychických ťažkostí či závislostí. Ich užívanie bez konzultácie s odborníkom môže byť rizikové, najmä u ľudí s inými ochoreniami alebo pri kombinácii s ďalšími liekmi. Dávkovanie aj vhodnosť liečby musí vždy posúdiť zdravotník, ktorý pozná celkový zdravotný stav pacienta.
Alternatívne prístupy k podpore metabolizmu
V kontexte hľadania nových ciest k zdraviu a riešenia globálnej epidémie obezity, ktorá postihuje viac ako 40 % dospelej populácie, sa vedci zameriavajú aj na menej tradičné metódy. Obezita, ktorá sa od roku 1975 takmer strojnásobila, predstavuje významný problém verejného zdravia a zvyšuje riziko pridružených ochorení, ako sú cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne choroby.
Vplyv stravy na termogenézu
Bežné poznanie hovorí, že telo spaľuje viac kalórií, keď je mu zima, pretože produkuje teplo na zohriatie. Vedci z University of Southern Denmark skúmali, či sa podobný efekt dá dosiahnuť aj bez chladu, iba úpravou jedálnička.
V experimente na myšiach porovnali dlhodobé vystavenie teplote 5 °C so špeciálne upravenou diétou. Telo sa pri chlade snaží zohriať procesom nazývaným termogenéza. Namiesto riešenia teploty sa výskumníci zamerali na jedlo.
Štúdia s obmedzením aminokyselín
V experimente na myšiach znížili množstvo dvoch aminokyselín v potrave - metionínu a cysteínu. Úbytok hmotnosti bol takmer porovnateľný s myšami, ktoré boli nepretržite vystavené teplote okolo 5 °C. K tomuto spaľovaniu dochádzalo v tzv. béžovom tuku, ktorý reagoval podobne na chlad aj na upravenú stravu.
Štúdia však trvala len sedem dní a bola vykonaná na myšiach. Metionín je navyše esenciálna aminokyselina, ktorú telo potrebuje a nedokáže si ju vyrobiť samo. Vedci pripúšťajú, že diéta s obmedzeným metionínom a cysteínom zatiaľ na ľuďoch netestovali. Keďže tieto aminokyseliny sú vo vyšších množstvách v živočíšnych produktoch, vegetariáni a vegáni ich prirodzene prijímajú menej.
Potenciál cysteínu v metabolizme
Najnovšia štúdia amerických vedcov naznačuje, že kľúčom k chudnutiu môže byť aj jediná aminokyselina - cysteín. Výskum ukázal, že jej hladina v tele hrá dôležitú úlohu vo fungovaní tukových buniek. Pokusy na myšiach, ktorým zabránili produkovať vlastný cysteín a nedopĺňali ho stravou, viedli k dramatickému úbytku hmotnosti až o 25-30 % počas jediného týždňa.
Hoci štúdia nezahŕňala priamy pokus na ľuďoch, analýza údajov od 238 účastníkov predchádzajúceho experimentu potvrdila, že cysteín je dôležitý pre udržiavanie tzv. redoxnej rovnováhy, nevyhnutnej pre správne fungovanie buniek. Ide o dôležitý krok k pochopeniu toho, ako kalorická reštrikcia funguje na molekulárnej úrovni, pričom chudnutie nie je len o príjme a výdaji kalórií, ale aj o biológii, konkrétne o hladine cysteínu.
Výskum nových farmakologických a prírodných látok
Doterajšie riešenia v oblasti chudnutia zahŕňali rôzne výživové doplnky, no do popredia sa dostali aj farmakologické intervencie ako semaglutid (Ozempic), ktorý v klinických skúškach viedol k priemernému úbytku hmotnosti okolo 12 %.
Peptid BRP a jeho potenciál
Vedecký tím zo Stanfordovej univerzity identifikoval unikátny peptid nazvaný BRINP2-related peptide (BRP). Aktivácia hypotalamu pomocou BRP stimuluje expresiu génu FOS, markeru neuronálnej aktivity spojenej s potlačením chuti do jedla. V laboratórnych podmienkach BRP znížil príjem potravy u myší až o polovicu v priebehu jednej hodiny. Najvýznamnejší rozdiel oproti iným látkam spočíva v profile vedľajších účinkov, čo predstavuje pokrok vo výskume obezity.
Tradičná medicína a baza čierna
Starobylá medicína skrýva tajomstvá, ktoré odhaľuje moderná veda. Jednou z rastlín, ktorá sa ocitla v centre pozornosti, je baza čierna. Jej šťava by mohla predstavovať prekvapivého spojenca v boji proti civilizačným chorobám.
Po stáročia bola baza čierna cenená v tradičných kultúrach. Nedávna štúdia z Washingtonskej štátnej univerzity naznačuje, že jej šťava môže podporovať nielen reguláciu hladiny cukru v krvi, ale aj spaľovanie tukov počas pokoja aj fyzickej aktivity. Účastníci štúdie nehlásili žiadne nežiaduce vedľajšie účinky. Táto štúdia podporuje myšlienku „jedlo je liek“.
Záujem o produkty z bazy čiernej vzrástol najmä po pandémii, ale je dôležité si uvedomiť, že surové čierne bobule a najmä ich semená obsahujú cyanogénne glykozidy. Budúcnosť výskumu bazy je sľubná, pričom sa skúma aj jej potenciál pomôcť ľuďom udržať si hmotnosť po vysadení liekov na chudnutie.
Revolučný prístup k liečbe obezity a cukrovky: Génová terapia
Lieky ako Ozempic, ktoré sú účinné pri liečbe cukrovky 2. typu a chudnutí, si vyžadujú pravidelné užívanie a môžu spôsobovať nepríjemné vedľajšie účinky. Nová štúdia japonských výskumníkov z Univerzity v Osake prináša nádej na revolučný prístup.
Po pokuse s úpravou génu v pečeni myší by sa mohla vytvoriť zásoba exenatidu, látky napodobňujúcej účinky prirodzeného hormónu GLP-1. Myši s upraveným génom boli schopné produkovať exenatid samostatne až šesť mesiacov, jedli menej, menej priberali a lepšie reagovali na inzulín. Neboli zaznamenané žiadne viditeľné vedľajšie účinky.
Vedci sa domnievajú, že tento výskum by mohol byť prvým krokom k tomu, aby sa lieky ako Ozempic stali minulosťou. Úprava genómu by sa mohla použiť na vytvorenie dlhodobých liečebných postupov pre komplexné ochorenia, čo by potenciálne znížilo potrebu častého užívania liekov.
Alarmujúce prieskumy ukazujú, že až jeden z ôsmich Američanov užil hormón GLP-1, pričom miera obezity v USA dosahuje 40 %. Mnoho pacientov sa sťažuje na vedľajšie účinky ako nevoľnosť, vracanie, zápcha, strata zraku a zubný kaz. Nová metóda by mohla priniesť úľavu aj v samotnom procese liečby.
Zdravie kostí a úloha vápnika
Mlieko je už dlhé roky prezentované ako kľúč k silným a zdravým kostiam, predovšetkým vďaka obsahu vápnika. Vápnik je však dôležitý pre množstvo iných telesných funkcií, ako je prenos nervových impulzov, kontrakcie svalov a regulácia srdcovej činnosti.
Odporúčaný denný príjem vápnika pre dospelých sa pohybuje medzi 1 000 a 1 200 miligramami. Niektoré staršie štúdie naznačujú, že zvýšený príjem vápnika môže viesť k nárastu hustoty kostí, avšak tento pokrok môže byť zanedbateľný z hľadiska reálneho zníženia rizika zlomenín.
Nové zistenia naznačujú, že silné kosti možno dosiahnuť aj bez mlieka. Štúdia z roku 2020 ukázala, že ľudia z krajín s najnižšou mierou zlomenín bedrových kostí konzumovali najmenej mlieka. Zvýšenie fyzickej aktivity a pestrá strava majú bezpochyby výraznejší vplyv na zdravie kostí než samotné mlieko.
Potreba vápnika v rôznych vekových skupinách
Niektoré vekové skupiny potrebujú viac vápnika než iné. Deti vo veku 9 až 18 rokov a starší dospelí (nad 50 rokov) čelia zvýšenej potrebe tohto minerálu. Keď hladina vápnika klesá, telo sa snaží maximálne využiť vápnik z potravy.
Štúdia z roku 2021 sledovala viac ako 7 000 starších dospelých v Austrálii. Tí, ktorí zvýšili príjem mliečnych výrobkov, mali o 11 % nižšie riziko pádov a o 33 % nižšie riziko zlomenín.
Fermentované mliečne výrobky ako alternatíva
Mlieko je pohodlný zdroj vápnika, ale nie je jedinou možnosťou. Fermentované mliečne výrobky, ako jogurt a syr, môžu byť ešte lepšou voľbou. Tieto potraviny prospievajú črevnému mikrobiómu, sú často lepšie znášané a majú silnejší súvis s nižším rizikom zlomenín ako samotné mlieko.
Ak máte radi mlieko, pite ho. Ak vám nie je po chuti alebo máte problémy s laktózou, nájdite si alternatívu.