Nízky krvný tlak, únava a zvýšený tep: Príčiny, príznaky a riešenia

Nízky krvný tlak, odborne nazývaný hypotenzia, nastáva, keď systolický tlak klesne pod 90 mmHg alebo diastolický pod 60 mmHg. Tieto hodnoty sa však môžu líšiť v závislosti od jednotlivca - pre niektorých je nízky krvný tlak prirodzený a nespôsobuje žiadne problémy. Štatistiky ukazujú, že až 1 z 3 dospelých na celom svete zažíva symptómy spojené s nízkym krvným tlakom aspoň raz za život, pričom výskyt sa zvyšuje u starších ľudí a tehotných žien.

Rozdiel medzi normálnym a nízkym krvným tlakom spočíva v hodnote tlaku krvi a v tom, ako ovplyvňuje telo. Normálny krvný tlak sa pohybuje okolo 120/80 mmHg a zaisťuje, že orgány dostávajú dostatok krvi a kyslíka na správne fungovanie. Zatiaľ čo normálny tlak zvyčajne nespôsobuje problémy, nízky tlak môže byť spojený s príznakmi, ako sú závraty, slabosť, rozmazané videnie alebo mdloby.

Nízky krvný tlak sám o sebe nemusí byť nebezpečný. Pre niekoho je tlak 100/70 mm Hg úplne normálnou hodnotou. Avšak, ak nastúpi náhly pokles, alebo sa objavia nepríjemné symptómy, hovoríme o hypotenzii. Krv vtedy nevyvíja dostatočný tlak na steny tepien, aby bolo zabezpečené adekvátne prekrvenie dôležitých orgánov - najmä mozgu a srdca.

grafické znázornenie rozdielu medzi normálnym a nízkym krvným tlakom

Príznaky nízkeho krvného tlaku

Na rozdiel od vysokého krvného tlaku, ktorý v tichosti škodí bez príznakov aj celé roky, hypotenzia sa spravidla ozve formou nepríjemných symptómov:

  • Malátnosť a slabosť
  • Pocity na odpadnutie až strata vedomia
  • Rozmazané videnie
  • Bolesti hlavy, migréna
  • Studená, lepkavá pokožka
  • Nevoľnosť, zvracanie
  • Únava, vyčerpanie
  • Problémy so sústredením

Ľudia si niekedy zamieňajú bolesti hlavy, slabosť a únavu s inými príčinami. Na vine však môže byť práve nízky krvný tlak. Preto je dôležité poznať príznaky a vedieť ich spoľahlivo identifikovať, respektíve vylúčiť iné spúšťače.

Neriešený nízky tlak môže spôsobiť poškodenie srdca, mozgu či iných orgánov. Ak nie sú dostatočne zásobované okysličenou krvou, dochádza k poklesu ich funkcie a odumieraniu buniek. Predovšetkým chronický nízky tlak môže na zdraví spôsobiť nezvratné škody.

Čo spôsobuje nízky krvný tlak?

Príčiny nízkeho krvného tlaku môžu byť rôznorodé - od úplne neškodných až po vážnejšie zdravotné problémy. Môžu pôsobiť samostatne alebo v kombinácii.

Najčastejšie príčiny nízkeho tlaku:

  1. Dehydratácia: Toto je najčastejší dôvod nízkeho tlaku. Ak telu chýba voda, objem krvi sa znižuje a s ním aj krvný tlak. Nedostatočný príjem tekutín môže viesť k zníženiu objemu krvi, čo spôsobuje pokles tlaku.
  2. Lieky: Niektoré lieky na vysoký tlak, antidepresíva či diuretiká (odvodňujúce lieky) môžu tlak znížiť až príliš. Rovnako aj diuretiká spôsobujú, že telo stráca tekutiny a elektrolyty.
  3. Nedostatok živín alebo dlhé pauzy medzi jedlami: Nízky tlak môže vzniknúť aj v dôsledku nízkej hladiny cukru v krvi (hypoglykémie) alebo nedostatku vitamínu B12 a kyseliny listovej. Tieto živiny sú nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík. Nedostatok týchto živín môže spôsobovať anémiu, ktorá ovplyvňuje krvný tlak.
  4. Náhle zmeny polohy (ortostatická hypotenzia): Ak sa vám po rýchlom postavení zatočí hlava, ide o ortostatickú hypotenziu - krátkodobé zníženie tlaku spôsobené pomalou reakciou ciev. Tento typ je častý najmä u mladých žien, tehotných alebo starších ľudí. Tieto príznaky sú bežné, najmä pri náhlom postavení sa.
  5. Hormonálne zmeny a tehotenstvo: Počas tehotenstva je nízky tlak prirodzený - cievy sa rozširujú, aby mohlo viac krvi prúdiť k plodu. Mierny pokles tlaku teda nie je problém, ak nespôsobuje mdloby alebo silné závraty. Krv sa sústredí do oblasti bruška a navyše sa budúca mamička delí o svoju krv s rastúcim bábätkom.
  6. Strata krvi: Po zranení, prípadne vnútorné krvácanie môže viesť k poklesu tlaku.
  7. Srdcové ochorenia: Vrátane arytmie, srdcového zlyhania, infarktu, mŕtvice.
  8. Iné ochorenia a diagnózy: Parkinsonova choroba, depresia, ochorenia nervov, pľúcny opuch, nedostatočná funkcia štítnej žľazy.
  9. Anafylaktický šok: Najmä v dôsledku alergickej reakcie.
  10. Užívanie niektorých drog: Napríklad opiátov a čiastočne aj alkoholu.
  11. Úpal: Extrémne zmeny v telesnej teplote.
  12. Nezvládnuté poruchy prijímania potravy: Ako anorexia, bulímia alebo porucha prejedania sa.

Najzávažnejšie sú príčiny, ktoré vedú k rýchlemu a nárazovému poklesu krvného tlaku. Patria medzi ne ťažká dehydratácia, strata veľkého množstva krvi, srdcová zástava či anafylaxia. V takýchto prípadoch je nevyhnutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o život ohrozujúci stav.

infografika zobrazujúca rôzne príčiny nízkeho krvného tlaku

Čo pomáha na nízky tlak a únavu?

Väčšina ľudí s nízkym krvným tlakom nemá vážne ťažkosti a problémy možno zvládnuť úpravou pitného režimu, stravy či oddychom. Ak tlak klesne pod 90/60 mmHg a je sprevádzaný príznakmi ako závraty, únava alebo mdloby, je nutné vyhľadať lekára.

Prirodzené spôsoby zvýšenia krvného tlaku:

  1. Pite viac tekutín: Ideálne minerálku so soľou. Dehydratácia je jednou z najčastejších príčin nízkeho tlaku. Dostatok tekutín pomáha udržať objem krvi a tým aj tlak. Odporúča sa prijať 2,5 - 3 L vody denne. Okrem čistej pitnej vody sa odporúča prijímať aj tekutiny bohaté na minerály.
  2. Káva alebo čierny čaj: Kofeín krátkodobo zvyšuje krvný tlak a pomáha prekonať únavu. Ak trpíte nízkym tlakom len občas, šálka espressa alebo silného čaju vás môže postaviť na nohy.
  3. Jedzte pravidelne a nevynechávajte raňajky: Nízky tlak sa často zhoršuje po dlhšom hladovaní alebo pri poklese hladiny cukru v krvi. Skúste jesť menšie porcie 5-6× denne a do jedálnička zaraďte soľ, orechy, celozrnné pečivo, vajcia a avokádo. Veľké jedlá môžu znižovať krvný tlak, preto je lepšie jesť častejšie menšie porcie.
  4. Zvýšte príjem soli (s mierou): Sodík pomáha zadržiavať vodu v tele a tým zvyšuje krvný tlak. Ak nemáte iné ochorenia (napr. srdcové alebo obličkové), môžete si mierne prisoliť jedlo alebo vypiť pohár slanej vody.
  5. Pohyb a zmena polohy tela: Pri nízkom tlaku pomáha aj mierna fyzická aktivita - rýchla chôdza, plávanie či jóga. Pri dlhom státí vám aspoň čiastočne pomôže, keď budete striedavo prešľapovať a krížiť si nohy. Poklesu krvného tlaku zabránite aj tak, že znížite polohu hlavy zdvihnutím rúk nahor alebo sklonením sa.
  6. Kompresné pančuchy alebo podkolienky: V istých prípadoch môžu pomôcť, najmä ak u vás dochádza k zadržiavaniu krvi v dolných končatinách.
  7. Dostatok vitamínov a minerálov: Optimálne hodnoty krvného tlaku pomáha udržiavať aj vitamín C. Prispieva k udržiavaniu zdravých ciev. Nedostatok vitamínov B9 a B12 môže viesť k chudokrvnosti (anémii), ktorej následkom často býva znížený krvný tlak. Pomôcť teda môže ich zvýšený príjem, ideálne vo forme B komplexu.
  8. Doplnky výživy: Existujú doplnky výživy, ktoré môžu pomôcť pri zvyšovaní nízkeho krvného tlaku, a to prostredníctvom rôznych mechanizmov, ako sú podpora cirkulácie alebo vyrovnávanie nedostatkov živín. Ide napríklad o železo, vitamín B12, L-arginín, koenzým Q10 či ženšen. Pred užívaním akýchkoľvek doplnkov výživy je dôležité poradiť sa s lekárom.

Cvičenia na zníženie krvného tlaku

Únava ako sprievodný jav

Chronická únava je dlhodobo pretrvávajúca únava, ktorá vzniká v dôsledku nadmerného preťažovania organizmu. Nepredstavuje bežnú únavu po náročnom dni, ale ide o stav, ktorý trvá pol roka, prípadne dlhšie. Môže sa vyskytnúť u ľudí rôzneho veku.

Bežná únava na rozdiel od chorobnej po adekvátnom odpočinku, úprave životosprávy a obmedzení alkoholu a cigariet v krátkom čase zväčša vymizne. Ak však ani po dvoch-troch týždňoch nie, je to dôvod zamyslieť sa nad príčinou.

Príčiny chronickej únavy môžu byť rôznorodé:

  • Nedostatočný spánok
  • Stres
  • Dehydratácia
  • Nevyvážená strava
  • Neurologické ochorenia
  • Poruchy funkcie žliaz s vnútorným vylučovaním
  • Infekčné ochorenia
  • Psychické ochorenia (napr. depresia)
  • Narušená funkcia srdca či pľúc
  • Chronická bolesť
  • Užívanie niektorých liekov

Ak máte dlhodobo pocit únavy a vyčerpania, nemáte energiu ani po dostatočnom spánku a neviete, čím je to spôsobené, je vhodné navštíviť lekára. Na uľahčenie diagnostiky si môžete viesť denník spánkových návykov a prejavov.

Správne meranie krvného tlaku

Správne meranie krvného tlaku tlakomerom je základom pre posúdenie, aký máte tlak. Tlak je najlepšie merať ráno, približne 30 minút po prebudení, pred jedlom a užitím liekov. Ak máte nízky krvný tlak alebo sa vám často točí hlava, tlak si odmerajte aj v priebehu dňa (napr. po fyzickej námahe či po dlhšom sedení). Sadnite si s nohami na zemi, nie prekríženými.

Zapisujte si výsledky - spolu s časom merania a krátkou poznámkou (napr. po jedle, pred cvičením). Výsledky konzultujte s lekárom v prípade, ak máte tlak trvalo nižší ako 100/70 mmHg, sprevádzaný závratmi, únavou alebo mdlobami, ak sú namerané hodnoty nepravidelné a tiež v prípade, ak užívate lieky na tlak a výsledky sú výrazne nižšie než obvykle.

ilustrácia správneho merania krvného tlaku

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Lekára by ste mali vyhľadať v nasledujúcich prípadoch:

  • Ak máte tlak trvalo nižší ako 100/70 mmHg, sprevádzaný závratmi, únavou alebo mdlobami.
  • Ak sú namerané hodnoty tlaku nepravidelné.
  • Ak užívate lieky na tlak a výsledky sú výrazne nižšie než obvykle.
  • Ak sa k príznakom nízkeho tlaku pridružia symptómy ako bledá a chladná pokožka, rýchly alebo slabý tep, rýchle dýchanie a zmätenosť, ktoré môžu naznačovať šok.
  • Ak pociťujete silnú únavu, ktorá neustupuje ani po dostatočnom odpočinku a úprave životosprávy.

Lekár môže odporučiť úpravu liekov, doplnenie tekutín a minerálov, alebo ďalšie vyšetrenia na zistenie príčiny vašich ťažkostí.

tags: #velka #unava #zvyseny #tep #a #nizky