Obezita v rozvinutých krajinách: Príčiny, dôsledky a prevencia

Obezita sa v súčasnej dobe stáva celosvetovou epidémiou, v rozvinutých krajinách sveta postihuje podstatnú časť dospelých a bohužiaľ už aj detskú populáciu. Obezita sa definuje ako zmnoženie tuku v organizme. Miera obezity môže závisieť od veku a pohlavia. Bežne nemožno určiť množstvo tuku v organizme, preto sa používa tzv. body mass index (BMI).

Ilustračná fotografia zdravej a obéznej osoby s vyznačeným BMI.

Je potrebné si uvedomiť, že obezita je ochorenie, ktoré má závažné dôsledky - na zdravie, psychický stav a kvalitu života. Vystavuje svojich nositeľov vyššiemu riziku ďalších pomerne závažných chorôb.

Zdravotné riziká spojené s obezitou

Klinické štúdie preukázali, že pri vzostupe BMI nad 27 kg/m² je oproti zdravej populácii výraznejšie riziko úmrtia, je niekoľkonásobne vyššie riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku a ochorení srdca. Obezita predstavuje významný rizikový faktor srdcových a cievnych ochorení, ktorých komplikáciami sú mozgová mŕtvica alebo infarkt myokardu. U BMI nad 35 kg/m² sa zvyšuje riziko cukrovky 93-krát!

Obézni ľudia majú ale aj väčšiu tendenciu k nádorovým ochoreniam. U žien hrozí hlavne rakovina maternice, prsníka, vaječníkov, u mužov je to rakovina prostaty a konečníka.

Ďalšie komplikácie obezity

Existuje však množstvo ďalších, nemenej závažných komplikácií obezity, ako sú:

  • väčšie opotrebovanie kĺbov (artróza)
  • dna
  • problémy s dýchaním vrátane krátkodobých zástav dychu pri spánku (spánková apnoe)
  • poruchy plodnosti a schopnosti otehotnieť
  • zažívacie ťažkosti (nadúvanie, zápcha)
  • kožné problémy (ekzémy, strie, infekcie, preležaniny)
  • psychické problémy

Hodnotenie obezity: BMI a obvod pása

Zdravotné riziko sa zvyšuje pri vyššom stupni obezity. Čím vyšší je BMI, tým vyššie je zdravotné riziko. Úlohu nehrá len vyšší BMI, ale aj rozloženie telesného tuku - zvýšenie rizika srdcovo-cievnych a metabolických komplikácií sa vyskytuje najmä pri takzvanom centrálnom type obezity, ktorý zistíme jednoduchým, ale dôležitým ukazovateľom - meraním obvodu pása.

Hranica normy u žien je pod 80 cm, u mužov pod 94 cm. Vysoké zdravotné riziko hrozí pri obvode pása u mužov nad 102 cm a u žien nad 88 cm.

Práve meraním obvodu pása je vhodné hodnotenie podľa BMI doplniť, aby sme zistili, kde sa nadmerné množstvo tuku ukladá. BMI samotný totiž hodnotí pomer hmotnosti a výšky, ale distribúciu (rozloženie) telesného tuku zhodnotiť nevie.

Obezita u detí a dospievajúcich

V prípade detí a dospievajúcich sa BMI vypočítava úplne rovnako ako u dospelých. Je však dôležité zamerať sa na správnu interpretáciu výsledkov. Vzhľadom na to, že počas detstva a dospievania sa striedajú obdobia rastu a obdobia rastovej stagnácie, hodnoty BMI sa interpretujú na základe zasadenia do tzv. percentilových grafov, kde je, stručne povedané, uvedené rozpätie, v akom by sa mladý človek mal pohybovať.

A rovnako ako u dospelých môže výšku BMI ovplyvniť podiel svalov v tele.

Graf s percentilovými krivkami BMI pre deti a dospievajúcich.

Príčiny a prevencia obezity

V súčasnosti nie je ničím neobvyklým ani obezita u detí, ktorá je dokonca považovaná za civilizačnú chorobu. Detská obezita je stav abnormálneho obsahu telesného tuku alebo nadmerného množstva tukového tkaniva, ktorý ovplyvňuje a zhoršuje zdravotný stav pacienta. Detská obezita sa stala vážnym problémom verejného zdravia po celom svete. V posledných desaťrociach sa obezita u detí výrazne rozšírila.

Obezita bude predstavovať pandémiu tretieho tisícročia, ako už pred vyše dvadsiatimi rokmi predpovedala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa posledných štatistických údajov z roku 2016 viac než polovica dospelej slovenskej populácie je v pásme nadváhy alebo obezity. Znepokojujúci je aj trend rastúceho počtu obéznych detí.

Nárast obezity sa v civilizovanom svete spája najmä s nadbytkom energeticky bohatej a chutnej stravy. Prevažujú v nej jednoduché cukry a to už od útleho veku dieťaťa. Na druhej strane sa znižuje fyzická aktivita a pohyb.

Porovnanie so životným štýlom domorodých obyvateľov

Porovnanie ľudí z ekonomicky rozvinutého sveta s domorodými obyvateľmi bolívijskej Amazónie potvrdil názor, že v pozadí jednej z moderných pliag, srdcových ochorení, je viac prejedanie sa ako nedostatok fyzickej aktivity. Srdcové ochorenia sú hlavná príčina úmrtí v USA a všeobecne v ekonomicky rozvinutom svete. Ako dôležitý prispievajúci faktor sa často uvádza sedavý životný štýl.

Tsimaneovia, indiánski obyvatelia nížin v bolívijskej časti Amazonskej panvy, srdcové ochorenia prakticky nepoznajú, majú nízku hladinu cholesterolu, obezita je u nich vzácna a fajčenie zriedkavé. Výskumy ukazujú, že aj keď sú fyzicky aktívnejší ako priemerný obyvateľ ekonomicky rozvinutého sveta, nie je to až taký rozdiel, aby sa tým výrazne odlišovali. Tsimaneovia netrávia veľa času energickou aktivitou, zato trávia veľa času ľahkou až strednou fyzickou aktivitou. Namiesto označenia „energicky aktívni“ je presnejšie povedať, že nemajú sedavý životný štýl.

Podľa výskumu zistenia o fyzickej aktivite Tsimaneov nesúvisia ani s obezitou, ani s podielom tuku v tele. Napriek ich všeobecne fyzicky aktívnemu životnému štýlu, ním nemožno vysvetliť pomernú neprítomnosť chronických ochorení. Hoci vysoká úroveň fyzickej aktivity môže byť dôležitá pri odvrátení srdcového ochorenia a diabetu, nie je to všeliek.

Zvýšený apetít a následný nadbytočný príjem stravy sa javí ako pravdepodobnejšie vysvetlenie priberania. V závislosti od úrovne hladu môžete jesť viac, ako dokáže kompenzovať nárast vašej aktivity, takže nakoniec priberáte. Výskumy nezistili nijakú závislosť medzi vyšším BMI a nižšou aktivitou.

Celé to skutočne zodpovedá názoru, že za epidémiu obezity, ktorá sa prejavuje počas posledných desaťročí najmä v ekonomicky rozvinutých krajinách, nie je ani tak zodpovedný deficit fyzickej aktivity, ako nadbytočný príjem stravy.

Porovnávacia infografika životného štýlu obyvateľov rozvinutých krajín a domorodých kmeňov.

Liečba a prevencia obezity

Viete o sebe, že vaša telesná hmotnosť nie je ideálna, a výpočet BMI vám potvrdil, že sa pohybujete v pásme nadhmotnosti či obezity? Nie je dôvod na paniku, podstatné je, či chcete tento stav zmeniť a zlepšiť tak dlhodobo svoje zdravie. Motivácia predstavuje prvý zásadný krok k úspechu!

Chudnutie nie je záležitosťou jednorazového ani dlhodobého hladovania alebo prísnych diét, ale vecou úpravy jedálnička (zníženie príjmu energie a konzumácia zdraviu prospešnejších potravín) a pravidelnej fyzickej aktivity, ktorá pomôže dostať do rovnováhy váš príjem a výdaj energie tak, aby ste schudli a nižšiu hmotnosť si dlhodobo udržali. Pohyb má navyše celý rad nespochybniteľných zdravotných benefitov.

Je úplne bežné a normálne, že neviete, ako na chudnutie. Radšej než sa púšťať do mnohokrát zdravotne riskantných krokov podľa rád z internetu, ktoré „zaručene a rýchlo povedú k schudnutiu“, oslovte svojho praktického lekára, internistu či kardiológa. Poradí vám, na koho sa obrátiť, pretože aj liečba obezity má svojich odborných lekárov, takzvaných obezitológov, ktorí majú potrebné vedomosti a skúsenosti.

Dôležitú úlohu v procese chudnutia zohráva aj nutričný terapeut, odborník na výživu, ktorý vám môže pomôcť zostaviť individuálny vyvážený jedálniček podľa nastavených cieľov, a to s prihliadnutím na váš režim a aktuálny zdravotný stav.

Odporúčania pre zmenu životného štýlu

  • Zníženie príjmu energie a konzumácia zdraviu prospešnejších potravín.
  • Pravidelná fyzická aktivita.
  • Uprednostnenie rastlinných olejov, obmedzenie živočíšnych tukov.
  • Zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny.
  • Cvičenie minimálne 30 minút denne.
  • Nejesť po 18. hodine ani neskoro večer.
  • Vyhýbať sa sladkostiam.
  • Piť veľa tekutín, denne aspoň 2-3 litre.
  • Kombinovať vyváženú nízko tučnú stravu s intenzívnym telesným pohybom.

NEJVĚTŠÍ CHYBA V DIETĚ KTEROU NESMÍŠ DĚLAT

Svetový deň obezity

Svetový deň obezity sa každoročne pripadá na 4. marca. Vyhlásený bol Svetovou federáciou obezity (WOF) v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), so zámerom upozorniť na obezitu ako vážny zdravotný problém globálneho významu a potrebu zvyšovať povedomie o problematike obezity, jej rizikách, možnostiach prevencie a ozdravenia spôsobu života.

Podľa WHO, celosvetovo sa prevalencia obezity medzi rokmi 1990 a 2022 u dospelých takmer zdvojnásobila a u nedospelých sa zvýšila štvornásobne. Kedysi bola nadváha a obezita problémom rozvinutých krajín, dnes je na vzostupe i v rozvojových krajinách.

Obezita a metabolický syndróm

Obezita je nadmerné patologické množstvo tuku v organizme, ktoré poškodzuje zdravie človeka. Je výsledkom nesprávneho pomeru medzi príjmom a výdajom energie, ktorý je zapríčinený najmä nesprávnym životným štýlom. Na jednoduchú a rýchlu diagnostiku rizikovej androidnej obezity v populácii sa ako najperspektívnejší antropometrický parameter javí pomer pás/výška (WHR, waist hips ratio).

Fyziologický podiel tuku na celkovej telesnej hmotnosti je u žien 25 až 28 % a u mužov by nemal tuk predstavovať viac ako 15 až 20 %. Na vznik obezity majú dnes rozhodujúci vplyv psychologické, sociálne a ekonomické faktory, ktoré spôsobujú odklon od zdravého spôsobu stravovania a zníženie pohybovej aktivity.

Celosvetovo je pandémia obezity zodpovedná až za 58 % prípadov diabetu, 21 % prípadov ischemickej choroby srdca, v závislosti od typu za 8-42 % malignít a za viac ako 10 % úmrtí.

V rozvinutých krajinách je obezita najčastejšou metabolickou chorobou a vzhľadom na jej vysokú prevalenciu je dnes najčastejším rizikovým faktorom predčasnej smrti. Až 12-násobne viac umierajú obézni.

Prečo BMI neplatí pri diagnostikovaní obezity?

Index telesnej hmotnosti (BMI) zaviedol belgický polyhistor Adolf Quetelet pred viac ako 160 rokmi. Je definovaný ako hmotnosť jedinca vydelená druhou mocninou výšky: BMI = hmotnosť(kg)/výška(m)² a je najpoužívanejším výškovo-hmotnostným parametrom na stanovenie stupňa obezity v medicíne. Obezita je však definovaná ako zvýšené množstvo tuku v organizme, nie zvýšená hmotnosť vo vzťahu k výške. Všetky výškovo-hmotnostné indexy preto pracujú s určitou chybou, ktorá je daná najčastejšie zvýšeným alebo zníženým podielom svalovej hmoty na celkovom zložení organizmu. Na presnú diagnostiku obezity je preto potrebné stanoviť podiel tuku v organizme.

Tabuľka s klasifikáciou BMI a zodpovedajúcimi stupňami obezity.

Ako odmerať obezitu?

V obezitologickej praxi sa najčastejšie využíva metóda bioelektrickej impedancie (BIA). BIA technika meraním odporu elektrických prúdov prechádzajúcich telom vypočíta telesnú vodu. Pomocou vypočítaného množstva telesnej vody sa dá zistiť množstvo beztukovej hmoty a odpočítaním beztukovej hmoty od celkovej hmotnosti tela dostaneme hmotnosť tukovej hmoty. Moderné BIA prístroje vedia rozdeliť telo do 5 valcov a stanoviť segmentálne množstvo tuku zvlášť pre jednotlivé končatiny a zvlášť v centrálnom segmente.

Pre potreby každodennej lekárskej praxe sa preto hľadajú jednoduchšie, lacnejšie, a teda širšie využiteľné metódy diagnostiky rizikovej obezity. Vzhľadom na rozdielnu metabolickú aktivitu malých a veľkých adipocytov sa pozornosť sústredila na antropometrické parametre, ktoré by čo najpresnejšie vymedzili rizikovú androidnú (abdominálnu) obezitu voči gynoidnej obezite. Patrí sem obvod pása, pomer pás/boky (angl. waist to hip ratio - WHR) a pás/výška (angl. waist to height ratio - WHtR).

Darmo máme dobré BMI, keď máme veľké brucho! Pri porovnaní BMI s obvodom pása a WHR antropometrické parametre charakterizujúce abdominálnu obezitu mali tesnú koreláciu s rizikom úmrtnosti a zachovávali si prediktívnu hodnotu aj v pásme nízkeho BMI. Táto veľká štúdia v rámci EÚ potvrdila zvýšené riziko úmrtnosti tak pre abdominálnu, ako aj pre celkovú obezitu. Najvyššiu prediktívnu hodnotu malo hodnotenie BMI spolu s obvodom pása.

Všeobecné odporúčanie: „Udržujte svoj obvod pása tak, aby bol menej ako polovica vašej výšky“ - predstavuje zároveň jednoduché a zrozumiteľné globálne posolstvo v rámci verejného zdravia.

tags: #vyssia #obezita #v #rozvojovych #alebo #v