Hoci sa u králika môže vyskytnúť len málo chorôb v porovnaní so psami a mačkami, samozrejmosťou je snaha o udržanie dobrého zdravotného stavu. Nákazlivé choroby sú vyvolané choroboplodnými zárodkami (vírusy, baktérie, parazity, plesne) a šíria sa medzi zvieratami. Môžu sa šíriť priamo kontaktom s nakazeným zvieraťom (dotykom s kožou, sekrétmi a exkrétmi) alebo nepriamo.
Všeobecné princípy prevencie a zdravia králikov
Základom prevencie všetkých infekčných chorôb je podpora celkovej imunity zvierat. Okrem dobrej zoohygieny a kŕmenia je dôležitá podpora trávenia, činnosti pečene, obličiek a detoxikačných mechanizmov organizmu. Najväčší imunitný orgán je sliznica celého tráviaceho systému, najmä čriev, ktoré sa pokladajú za „vnútorný vonkajšok organizmu“ - najväčšiu styčnú plochu organizmu s vonkajším prostredím.
- Na nešpecifickú podporu imunity sa odporúča podávať probiotiká a prebiotiká, ktoré podporujú trávenie, metabolizmus a potláčajú množenie podmienečne patogénnych baktérií, kvasiniek aj vírusov.
- Humínové kyseliny pôsobia detoxikačne, antisepticky, protiplesňovo, podporujú rast, úžitkovosť a stabilizujú zdravie zvierat.
Preventívne opatrenia pre zdravie králikov zahŕňajú:
- Karanténa nových jedincov: Nových jedincov je nutné umiestniť do karantény. Pri kúpe králika v zoomixe je dobré ho okamžite preliečiť, pretože na 99% si domov prinesiete nakazené zvieratko. Ak už nejakého králika máte, držte nového v karanténe, kým sa nevylieči.
- Hygiena a dezinfekcia: Dodržiavať dezinfekčné postupy! Po liečbe je dôležité vydezinfikovať klietku a vybavenie klietky, aby sa choroba znova neobjavila.
- Opatrnosť v prírode: Ak popri prechádzke v prírode narazíte na mŕtve zvieratá, nedotýkajte sa ich a kontaktujte užívateľa poľovného revíru. Eliminácia chorých a uhynutých jedincov musí prebiehať pri dodržaní všetkých hygienických zásad, napríklad kalfilerické neškodné odstránenie jedinca zakopaním a vyvápnením jamy.
- Prevencia pred hmyzom: Inštalácia sietí na zníženie vniknutia komárov a používanie prípravkov na likvidáciu hmyzu sú dôležité.
Najčastejšie ochorenia králikov a ich vplyv na hmotnosť
Vírusové ochorenia
Mor králikov (RHD - Rabbit Haemorrhagic Disease)
Mor králikov je vírusové, rýchlo prebiehajúce ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri a má vysokú chorobnosť a mortalitu. Prebieha najčastejšie v perakútnej alebo akútnej forme, chronická a subchronická forma sú výnimočné. Pôvodcom je kalicivírus, pomerne jednoduchý vírus zo skupiny RNA vírusov. Prenos je priamy (kontaktom, vzduchom, prachom), nepriamy (krmivom, chovateľskými pomôckami) alebo prostredníctvom bodavého hmyzu.
Klinické príznaky sú najprv nenápadné: malátnosť, somnolencia (prvý, najľahší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia). Priebeh je väčšinou veľmi rýchly - zviera uhynie počas 12-24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Často sa nachádzajú už mŕtve králiky bez akýchkoľvek príznakov, väčšinou v dobrej kondícii. Pri pitve sa zisťujú krvácaniny na pohrudnici, pobrušnici a obličkách. Účinnou prevenciou je vakcinácia podľa schémy výrobcu vakcíny. Imunita po očkovaní trvá asi pol roka. Očkuje sa samostatne alebo spolu s vakcínou proti myxomatóze. Proti tomuto ochoreniu nie je terapia, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Vakcinačná schéma súvisí s vekovou rezistenciou králikov voči kalicivírusu, pričom králiky do 4. týždňa sú prakticky nevnímavé, medzi 4.-10. týždňom sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat nad 10 týždňov dosahuje maximum. Králik musí mať pri očkovaní minimálne 6 týždňov, odporúča sa preočkovanie po pol roku a následne raz ročne. Dôležité je, aby bol králik úplne zdravý, inak môžu morové látky vo vakcíne chorobu urýchliť.
Myxomatóza
Myxomatóza je vírusové ochorenie, smrteľné pre zajačiu zver, ktoré však nepredstavuje riziko prenosu na človeka ani na ostatné druhy zvierat. Pôvodne postihovalo prevažne králiky, dnes aj zajace poľné. Ochorenie sa šíri priamym kontaktom, vzduchom, prachom, krmivom, chovateľskými pomôckami a hlavne bodavým hmyzom (komáre).
Príznaky sa objavujú po 4-14 dňoch od nakazenia a zahŕňajú: stratu plachosti, malátnosť a vyčerpanosť, zdureniny v okolí očí, nosa a úst (myxómy), začervenané škvrny na tele, kruhy okolo očí, uzlovité zdureniny v podkoží hlavy, okolo papuľky a nosa, okolo pohlavných orgánov, výtok z očí a napuchnuté viečka. V dôsledku zdurenie nosovej sliznice je pozorované sťažené dýchanie. O 12-14 dní králiky hynú na vyčerpanosť a kachexiu (závažná strata hmotnosti tela a vysilenosť). Králiky, ktoré infekciu prežijú, sa stávajú doživotnými nosičmi vírusu. Účinnou prevenciou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov, najskôr v 10. týždni života, potom v 6 mesiacoch a následne každý polrok. Z iných chovateľských opatrení je dôležitá inštalácia sietí na zníženie vniknutia komárov a používanie prípravkov na likvidáciu hmyzu (napr. BIO KILL spray). Nákaza spravidla ustupuje s prichádzajúcou jeseňou. Terapia je založená na podpore celkovej odolnosti a životaschopnosti zvierat.
Enzootická králičia enteropatia
Toto je vírusové ochorenie, ku ktorému E. coli spôsobuje pridruženú infekciu. Prejavuje sa nechutenstvom, nafukovaním, vodnatou hnačkou, najčastejšie vo veku 3-5 mesiacov. Prevencia spočíva v karanténe prikúpených zvierat, zvierat z výstav, selekcii (mláďatá od odolných matiek), dobrej zoohygieny, kvalitnom krmive a dostatku hrubej vlákniny a čerstvých vitamínov.
Bakteriálne ochorenia
Pasteurelóza / Infekčná nádcha
Pasteurelóza, známa aj ako infekčná nádcha, je najčastejšie a najzávažnejšie ochorenie králikov s vysokou chorobnosťou a úhynom. Pôvodcom je baktéria Pasteurella multocida, ktorá je prenosná vzduchom aj priamym kontaktom. Prenáša sa priamym kontaktom, formou aerosólu (kýchanie do vzdialenosti až 5 m) alebo nepriamo cez napájačky, kŕmitka a kontaminované výtoky z nosa. K šíreniu prispieva zle odvetrané terárium s vysokou koncentráciou amoniaku. Baktérie vstupujú do tela cez nosné dierky, prípadne cez otvorené rany a šíria sa krvou.
Príznaky sú vážnejšie ako u nádchy, horúčkovité, s hlienovitými hnisavými výtokmi z nosa, neskôr dochádza i k postihnutiu iných orgánov. Medzi hlavné príznaky patrí fŕkanie, nechutenstvo a následné chudnutie, serózny výtok z nosa, hnisavý výtok z oka, výskyt hnisavých ložísk pri koreňoch zubov. Srsť na predných končatinách je našuchorená a lepkavá od otierania nosa. Králiky trpia depresiou a zvýšenou dýchavičnosťou po námahe. Zápalové ložiská sa môžu vytvárať aj na ďalších miestach (semeníky, sliznica maternice), ako aj abscesy. Môže sa objaviť naklonenie hlavy, zášklby očí a poruchy koordinácie pohybov. Chorobu šíria aj iné hlodavce (myši).
Liečba je antibiotikami, preferuje sa injekčné podanie kvôli možným poruchám mikroflóry v tráviacom ústrojenstve. Dôležité je začať s liečbou čo najskôr. Proti tomuto ochoreniu možno očkovať inaktivovanou vakcínou (Pasorin-ol). Preventívne sa odporúča vyraďovať z chovu všetky klinicky choré zvieratá a nezaradzovať samice, ktoré boli choré, ani ich potomstvo. Podpora celkovej odolnosti zvierat a dobrá zoohygiena sú kľúčové.
Tularémia
Tularémia je nákazlivé ochorenie u voľne žijúcich hlodavcov, spôsobované baktériami Francisella tularensis, ktoré prenesú na domáce hlodavce a aj králiky. Ochorenie sa môže preniesť aj na človeka (zoonóza). Pôvodcu prenášajú ektoparazity na hlodavcoch, ako sú kliešte, blchy, komáre.
Podľa vstupného miesta pôvodcu ochorenia sa rozlišuje menej nebezpečná vonkajšia forma a nebezpečná vnútorná forma tularémie, ktorá neliečená prebieha v cca 5 % prípadov smrteľne. Zvieratá sú nápadné slabosťou, horúčkou a zvýšenou frekvenciou dýchania. Lymfatické uzliny a slezina sú zväčšené, vyskytuje sa pneumónia (zápal pľúc) - králiky kašlú, sú zahlienené, trpia dýchavičnosťou a bolesťami v hrudnom koši. V abdominálnej forme sú pečeň a slezina napuchnuté, králiky majú bolesti brucha a hnačku. V priebehu 4 až 13 dní 5 % zvierat uhynie. Chronicky prebiehajúca infekcia po 14 až 60 dňoch prebieha smrteľne.
Liečba spočíva v podávaní antibiotík (Streptomycin, tetracyklíny, erytromycín, chloramfenicol). Laboratórny personál a chovatelia môžu byť proti tularémii zaočkovaní živou oslabenou vakcínou.
Nekrobacilóza králikov
Toto ochorenie je spôsobené baktériou Fusobacterium necrophorum a v našich zemepisných šírkach sa vyskytuje iba sporadicky. Hlavným prejavom sú nekrotické ložiská na koži pyskov, odkiaľ sa proces môže rozšíriť na sliznicu dutiny ústnej. Nekrotické procesy sa môžu objaviť aj na ďalších častiach tela a vnútorných orgánoch. Sprievodným príznakom je nechutenstvo, chudnutie až úhyn do 10-14 dní.
Spirochetóza (Syfilis králikov)
Pôvodcom ochorenia je baktéria Treponema paraluis cuniculi, ktorá spôsobuje pohlavne prenosnú chorobu. Na koži sa v prvom štádiu prejavuje sčervenaním kože, neskôr dochádza k opuchu, tvorbe malých vriedkov, chrást až mokvajúcich rán. Choroba má vleklý priebeh, klinické prejavy sa môžu objaviť až po 2 mesiacoch od nakazenia (prevažne priamym stykom, diskutované sú aj iné cesty prenosu). Najčastejšie sa prejavuje na pohlavných orgánoch, ale aj na hlave a ušiach. Je veľmi ľahko prenosná zo zvieraťa na zviera, hlavne od nakazeného samca, na ktorom nie je klinický prejav ochorenia tak dobre viditeľný. Liečba pomocou injekčne podávaných antibiotík, ktorú určí veterinárny lekár. Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy.
Stafylokoková infekcia
Spôsobená baktériou Staphylococcus aureus, ktorá je prenosná vzduchom aj priamym kontaktom. Ochorenie sa prejavuje tvorbou podkožných abscesov, mastitídou (zápalom mliečnej žľazy) s kožnou formou a dermatitídou. Abscesy sú lokalizované na rôznych častiach tela, hlavne v oblasti slabín, hlavy, krku a mliečnej žľazy. Po narezaní z abscesov vyteká tekutina s prímesou hnisu, v pokročilejších štádiách sa mení na hnis pastovitej konzistencie. Najnebezpečnejšie je, keď sa abscesy tvoria v dobre krvou zásobenej oblasti mliečnej žľazy a v oblasti hlavy. Liečba antibiotikami, ktoré sa vyberú na základe citlivosti pôvodcu. Diferenciálna diagnostika medzi abscesmi stafylokokového pôvodu a tými, ktoré sú vyvolané pasteurelózou, sa vykonáva bakteriologickým vyšetrením.
Parazitárne ochorenia
Kokcidióza
Kokcidióza je najčastejšie ochorenie králikov, spôsobené premnožením prvokov rodu Eimeria, ktoré parazitujú v črevách a jeden druh v pečienke. Je to parazitárne ochorenie spôsobené črevnými kokcídiami - jednobunkovými parazitmi. Vývojové štádiá sa prenášajú požitím výkalov nakazených králikov, infikovaným krmivom (hlavne zeleným), infikovaným náradím, alebo mláďatá pri cicaní zo znečistenej mliečnej žľazy. Kritický vek pre nakazenie mláďat je 5 - 7 týždňov, najnáchylnejšie sú do 10. týždňa. Obdobie najčastejšieho výskytu kokcidiózy je jar a jeseň.
Základné klinické znaky sú: malátnosť, menšia spotreba sena, hnačka. Choré mláďatá sú apatické, nahrbené, dehydratované, s pílovitým chrbtom a škrípu zubami. V niektorých prípadoch sa hnačka prejavuje vylučovaním mäkkých peliet, ktoré sú pokryté vrstvou želatinóznej substancie. Choroba sa vyvíja v priebehu 3 až 4 dní a úhyny sa zvyšujú aj bez predchádzajúcej hnačky. Králiky od chovateľov sú väčšinou už preliečené, ale vždy sa na to preventívne opýtajte. Dospelé králiky preventívne nepreliečujeme, u nich kokcidióza spravidla neprebieha tak akútne ako u mláďat.
Liečba: odporúča sa všetky mláďatá po dovŕšení 6. týždňa preventívne preliečovať (napr. Sulfadimidin, Sulfacox, ESB3 bio). Počas preliečovania králik nesmie nič šťavnaté, iba seno, sušené zmesky a trávové peletky. Bobky zbierajte v priebehu 3-4 dní a uchovávajte v chlade a vlhku pre rozbor. V rámci prevencie môžete do vody pridávať minerálne a vitamínové prípravky (napr. Acidomid K), ktoré okysľujú črevné prostredie a zabraňujú kokcídiám v množení, ale je to len prevencia, nie liečba. Po negatívnom náleze rozboru sa odporúča zaočkovať ušiačika po cca 3 týždňoch. Ak máte podozrenie na kokcidiózu u dospelých králikov, nechajte urobiť rozbor bobkov.
Ušný svrab (Psoroptes cuniculi)
Je parazitárne ochorenie spôsobené roztočom Psoroptes cuniculi, ktoré sa vyznačuje krustóznym zápalom ucha a vonkajšieho zvukovodu a úporným svrbením. Psoroptes cuniculi je veľký roztoč, ktorý sa živí epidermálnymi úlomkami kože, vytekajúcou lymfou a príležitostne aj krvou. Životný cyklus roztoča trvá 21 dní a celý prebieha na koži zvieraťa. Samice môžu prežiť mimo hostiteľa aj niekoľko týždňov. Miestom primárneho výskytu je báza a vnútorná plocha ušníc králikov. Ušnica je spočiatku iba začervenaná so svetlým výtokom. Následkom zhrubnutia kože dochádza k vytvoreniu až 2 cm hrubej vrstvy krúst. Pod chrastami je koža začervenaná, vlhká a bez srsti. Králiky sa škrabú, sú nepokojní, menej jedia. Keď choroba postihne zvukovod, potrepaávajú hlavou. Veľkým nebezpečenstvom je sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá vyvoláva zápal ucha (otitídu). V generalizovanej forme alebo u celkovo oslabených králikov sa môže vyskytnúť aj na hlave, krku, v oblasti slabín, brucha či na končatinách.
Liečba: postihnuté miesta potierať stolným olejom (možno použiť aj Arpalit) alebo očkovať, antiskabiotikum (Ivomec) - injekcie. Dôležité je začať s liečbou včas. Domáce zvieratá, ako sú ovce, ošípané, hovädzí dobytok, psy alebo mačky, môžu byť pôvodcom taktiež napádané. Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy a karanténe. Pri zistení ochorenia je nutné dôkladné vyčistenie a dezinfekcia chovateľského zariadenia. Skrytá forma ušného svrabu môže natoľko dráždiť samice, že v čase pôrodu zlikvidujú práve narodené mláďatá.
Kožný svrab (Sarcoptes scabei var. Cuniculi)
Pôvodca, zákožka svrabová, žije vo vrchných vrstvách kože a vďaka svojej schopnosti penetrovať môže preniknúť aj do hlbších vrstiev. Akútna forma je charakteristická intenzívnym svrbením (pruritom), červenými vyrážkami. Chronická forma prebieha s tvorbou krúst, zhrubnutím kože, hyperkeratózou a hyperpigmentáciou. Lézie môžu byť lokalizované alebo generalizované. Typické je vypadávanie srsti (nos, krk, chrbát, hlava, chvost, končatiny), podkožný opuch, tvorba chrást a seborea. V pokročilých štádiách dochádza k vychudnutiu až apatii. Na koži sa tvoria žlté až hnedé, šupinaté a svrbivé dermatitídy, lysé miesta, začervenanie a odreniny. Inkubačná doba trvá 10 - 30 dní. Ochorenie je charakterizované vysokým prenosom v rámci druhu a je prenosné aj na človeka (zoonóza).
Hlavový svrab (Notoedres cati var. Cuniculi)
Notoedróza s tendenciou ku generalizácii sa pri králikoch vyskytuje spoločne so sarkoptovým svrabom. Pôvodcom je Notoedres cati var. Cuniculi, jeden z najväčších svrabovcov. Po uplynutí inkubačnej doby sa zmeny objavujú v okolí ústnej štrbiny a očí (vznik typických „okuliarov“). Pri mladých jedincoch sa prejavujú poruchy vo vývine, znižujú sa hmotnostné prírastky a ojedinelé slabšie jedince aj hynú. Patologickým príznakom sú karfiolovité bradavičnaté bujnenie objavujúce sa na nose, ušniciach a chvoste. V neskorších a generalizovaných štádiách ochorenia sa vypadávanie srsti a tvorba kožných nálepov rozširuje po celom tele. Typickým príznakom sú pyodermie (hnisavé zápaly kože). Ochorenie patrí medzi zoonózy.
Cheyletielóza (šupinatá koža)
Je to v súčasnosti časté kožné ochorenie so stále narastajúcou intenzitou. Pôvodcom je Cheyletiella parasitivorax, pomerne veľký roztoč, ktorého samičky dosahujú dĺžku až 0,4 mm a sú viditeľné voľným okom. Pre postihnutého králika je typický vznik rôzne veľkých bielych až bielo-sivých vločiek, najčastejšie v medzilopatkovej oblasti. Pri generalizovanej forme sa šupiny môžu vyskytnúť aj na chvoste, stehnách či bruchu. Pri chronickej forme alebo u celkovo oslabených jedincov dochádza k rozsiahlym ložiskám. Cheyletielóza sa vyskytuje aj u voľne žijúcej populácie králika divého. Je radená medzi zoonózy, pri vzájomnom kontakte dochádza k prechodnému napadnutiu ľudí asi v 20-40%. Príznaky u ľudí odznievajú behom niekoľkých dní až týždňov. Diagnostika sa vykonáva metódou s použitím priehľadnej lepiacej pásky. Na terapiu možno použiť prípravok EKOSIP. Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením ochorenia a karanténe nových jedincov.
Cysticerkóza
Ochorenie vyvolané larvami pásomnice (Cysticercus tenuicollis), ktoré spôsobuje parazit triedy Cestoda. Pri tomto ochorení vystupujú malé prežúvavce v potravinovom reťazci ako medzihostitelia. Larvocysta sa pri vyvrhovaní lokalizuje v dutine brušnej na bránici, pobrušnici či na povrchu jednotlivých orgánov (najčastejšie na závese čriev a na pečeni). Klinickými príznakmi ochorenia sú napr. tráviace poruchy a slabosť. Prevencia spočíva v deratizácii divých hlodavcov.
Encefalitozoonóza
Ochorenie spôsobené jednobunkovou plesňou (mikrosporídiou) Encephalitozoon cuniculi. Pôvodcu si po pomerne dlhý čas nesie významná časť králikov bez zjavných patologických prejavov. Klinické príznaky choroby sú späté predovšetkým so stresom a väčším zaťažením organizmu (napr. letné teploty, extrémne mrazy, vyčerpanie, rekonvalescencia po chorobe, brezivosť a odchov mláďat).
Plesňové ochorenia
Trichofytóza
Trichofytóza je infekčné ochorenie kože charakterizované tvorbou vezikúl, ktoré praskajú, vytvárajú príškvarky, hrubnú, šíria sa, produkujú sekrét, ktorý zlepuje srsť, a potom i lokálne vypadávanie. Pôvodcom je dermatofyt (huba) z rodu Trichophyton (najmä T. mentagrophytes a T. rubrum). Zdrojom infekcie sú predovšetkým klinicky choré zvieratá, ale do chovu sa môžu dostať aj hlodavcami. Je prenosná aj na ľudí (zoonóza). Predispozíciou pre vznik sú nevhodné hygienické podmienky chovu a karence vo výžive. Inkubačné obdobie môže trvať aj mesiac. Postihnuté miesta sú okrem kožušiny aj pazúriky. Viditeľne okrúhle lysé miesta na koži sú charakteristické tvorbou pupencov, ktoré mokvajú, šíria sa, vytekajúci sekrét vyschýna a rastie do hrúbky i do šírky. Okolie sa zlepuje, chĺpky vypadávajú, koža hrubne, zvrašťuje sa. Strhnutím chrasty miesta krvácajú, zvieratá trpia, svrbia a bolia. Zisťuje sa chudnutie.
Diagnostika je založená na mikroskopickom potvrdení huby. Lokálna liečba je u králikov ťažká, pretože si budú lízať preparát. Postihnuté miesta možno potierať roztokom octu. Na podporu celkovej odolnosti je potrebné podávať čerstvé krmivo, mrkvu, probiotiká a vitamíny. Veterinárny lekár určí terapiu liekmi. Prevencia je založená na dôkladnej hygiene, funkčnej karanténe a fyziologickom kŕmení. Dostupná je aj vakcína Trichopelen.
Mikrosporóza
Do tejto skupiny patrí mikrosporóza s tvorbou okrúhlych plesňových ložísk podobných dermatomykóze spôsobenej trichofytmi. Pôvodcom je Microsporum canis. Ide o zooantroponózu (ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí). Prameňom nákazy sú postihnuté jedince, kontaminované krmivo, nevyčistené klietky, ale aj rezervoárové druhy - choré psy a mačky. Presná identifikácia je možná až po laboratórnom stanovení pôvodcu.
Tráviace problémy a iné neinfekčné ochorenia
Kŕmenie králikov 🐰 Najlepšia diéta pre mláďatá, dospelé a staršie králiky
Hnačka a zápcha
Dlhšie trvajúca hnačka môže byť pre králika nebezpečná, takže ak počas 1 až 2 dní neustúpi, vyhľadajte veterinára. Niekedy proti hnačke pomôže podanie sulfamidínu do vody. Hnačka môže byť aj sprievodným znakom kokcidiózy. Pri hnačke by králik nemal dostávať žiadne šťavnaté kŕmenie, iba seno a vodu. Zápcha môže byť spôsobená zeleným kŕmením, ktoré bolo zaparené alebo studené. Niekedy sa pri kokcidióze strieda hnačka a zápcha.
Nadúvanie
Brucho králika je nafúknuté ako u zápchy, len je spôsobené plynmi. Nadúvanie môže byť pre králikov životu nebezpečné. V takom prípade treba kŕmiť len senom a vodou a vyhľadať veterinára.
Zubné problémy
Ak králiky chudnú a stále menej prijímajú potravu, môžu mať chyby zubov. Ak sa rezáky dostatočne neobrusujú a prerastú, prijímanie potravy je ťažšie. Je dôležité sledovať stav chrupu králikov.
Zápal mliečnej žľazy (Mastitída)
Zápal môže vzniknúť poranením mliečnej žľazy napríklad mláďatami. Môže sa vyskytnúť s kožnou formou ako súčasť stafylokokovej infekcie.
Ulceratívna pododermatitída (Otlaky)
Sú pomerne častým problémom v chove králikov. Predispozíciu k tvorbe otlakov majú hlavne králiky s rexovitou srsťou, ale tiež veľké a ťažké plemená králikov. Príčinou sú zootechnické a zoohygienické faktory, ale aj bakteriálni pôvodcovia, ktorí boli kultivovaní z ranového sekrétu. Králik je nepokojný a prešľapuje z nohy na nohu. Na panvových končatinách sa dajú pozorovať krvavé miesta, ktoré sú na okrajoch šupinaté a veľmi bolestivé. Terapia je náročná, postihnuté miesto sa ošetrí dezinfekčným prípravkom. Odporúča sa zmeniť podstielku na hrubú vrstvu slamy a podávať podporné látky na regeneráciu kože.
Úpal
Králiky ťažko znášajú teplo. Príznakom úpalu je rýchlejšie dýchanie, chvenie, rozčúlenie a nekoordinované pohyby. Králika treba preniesť do chladnej miestnosti, chrániť ho pred rozrušením a na hlavu a nohy položiť vlhkú handričku. Zlyhaniu srdca zabránime podaním pol kávovej lyžičky zrnkovej kávy.
Nedostatok vápnika a vlákniny
Problémy s trávením (zápcha, plynnatosť žalúdka) môžu súvisieť s nedostatkom vápnika v kŕmení, kedy samica čerpá z vlastných zásob, čo spôsobuje nedostatok energie. Nedostatok vlákniny veľmi ovplyvňuje život králika, môžu sa premnožiť rôzne baktérie produkujúce škodlivé látky, čo vedie k hnačkám. Pri hladovaní alebo dehydratácii králik môže zomrieť.
Význam sledovania hmotnosti
Hmotnosť je dôležitým faktorom správnej starostlivosti o králika. Stačí ak svojho králika raz za mesiac odvážite a tak zistíte jeho hmotnosť, nadváhu alebo podváhu. Pokiaľ sa u mladého králika vyskytlo ubúdanie z váhy, navštívte čo najrýchlejšie veterinára. Priemerná hmotnosť králika sa pohybuje +/- 0,3 kg. Sledovanie hmotnosti pomáha včas odhaliť zdravotné problémy a je súčasťou komplexného prístupu k udržaniu dobrého zdravia králikov, tzv. preventívnej medicíny, kde chovateľ zabezpečuje optimálnu úroveň výživy, zootechniky a zoohygieny podložený pravidelnou veterinárnou starostlivosťou.