Počet obéznych ľudí celosvetovo zaznamenal dramatický nárast. Od roku 1975 sa tento počet strojnásobil. V roku 2016 bolo na svete viac ako 1,9 miliardy dospelých s nadváhou, pričom viac ako 650 miliónov z nich trpelo obezitou. Predpokladá sa, že pandémia COVID-19 tento trend ešte zhoršila, keďže počet dospelých s nadváhou stúpol na viac ako 40 % a počet obéznych na viac ako 15 %. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1997 vyhlásila obezitu za pandémiu, čo viedlo k zavedeniu termínu „globezita“.
Problém sa týka aj detí. V roku 2020 malo nadváhu alebo obezitu 39 miliónov detí mladších ako päť rokov. Obezita je komplexný stav s mnohými príčinami, ktorý je výsledkom súhry individuálnych, sociálnych, komunitných a spoločenských faktorov. Dá sa jej predchádzať, no jej liečba je náročná.
Paradox obezity a chudoby
Zaujímavým fenoménom je paradoxný vzťah medzi obezitou a chudobou, ktorý je pozorovateľný vo vyspelých aj v rozvojových krajinách. Hoci by sa mohlo zdať, že obezita je doménou bohatších, opak je pravdou. Chudoba dnes neznamená len nedostatok financií, ale aj sociálne dimenzie ako vyššia nezamestnanosť, nižšia úroveň vzdelania, nepravidelné stravovanie, nízka fyzická aktivita a obmedzený prístup k voľnočasovým aktivitám. Tieto faktory, spolu s masívnym marketingom nezdravých potravín, prispievajú k rastu obezity aj v nízkopríjmových skupinách.
V rozvojových krajinách s ekonomickým rastom a rastom príjmov narastá aj počet ľudí s nadváhou a obezitou. Tento jav je spojený s ľahkou dostupnosťou a nízkou cenou vysoko spracovaných potravín s vysokým obsahom „prázdnych kalórií“ a nízkou nutričnou hodnotou.
Obezita na Slovensku: alarmujúce čísla
Situácia na Slovensku je rovnako znepokojujúca. Podľa prieskumov má nadváhu alebo obezitu až 60 % Slovákov vo veku od 18 do 65 rokov. Každý desiaty Slovák trpí obezitou druhého stupňa. S pribúdajúcim vekom sa situácia zhoršuje - po 45. roku života má normálnu hmotnosť menej než tretina populácie.
V Slovenskej republike pred pandémiou COVID-19 trpelo abdominálnou obezitou viac ako 48 % dospelých mužov a 54 % žien. Pandémia a obdobie dištančného vzdelávania síce viedli k poklesu úrazov, ale zdá sa, že počet obéznych detí a adolescentov stúpa. Podľa údajov má nadváhu alebo obezitu 9,5 % chlapcov a takmer 9 % dievčat.
Mzdový medián na Slovensku je 721 eur v čistom, čo znamená, že takmer polovica Slovákov (približne milión ľudí) zarába menej a má obmedzené možnosti sporenia. Podľa prieskumov sa človek necíti chudobný, ak jeho príjem dosahuje približne 1000 eur v čistom, čo naznačuje existenčný stres u značnej časti populácie.
Faktory prispievajúce k obezite
Obezita je multifaktoriálny stav, ktorý ovplyvňuje mnoho aspektov života. Medzi hlavné príčiny patria:
- Nesprávne stravovacie návyky: Zvýšená konzumácia spracovaných a ultra-spracovaných potravín, fastfoodov, sladkostí a sladených nápojov. Nedostatok konzumácie ovocia a zeleniny.
- Nedostatok fyzickej aktivity a sedavý spôsob života: Súčasná spoločnosť je obezitogénna, s prebytkom jedla a nedostatkom prirodzeného pohybu. Sedavosť, definovaná ako čas strávený v pokoji s nízkym energetickým výdajom, je asociovaná s rizikom obezity a iných ochorení.
- Genetické predispozície: Aj keď gény nie sú osud, genetika môže vytvárať určitú náchylnosť na hromadenie tukových zásob.
- Sociálne a ekonomické faktory: Chudoba, nižšia úroveň vzdelania, nezamestnanosť a nepravidelné stravovanie sú spojené s vyšším rizikom obezity.
- Psychologické faktory: Stres, depresia, nízke sebavedomie a problémy s príjmom potravy môžu prispievať k rozvoju obezity.
- Marketing a dostupnosť potravín: Agresívny marketing nezdravých potravín a neustála dostupnosť jedla 24/7 podporujú nezdravé stravovacie návyky.
- Nedostatok nutričnej gramotnosti: Mnoho ľudí nevie správne identifikovať zdravé a nutrične hodnotné potraviny a nevenuje pozornosť informáciám o zložení potravín.
Obezita ako chronické ochorenie
Obezita je dnes klasifikovaná ako chronické, progredujúce a recidivujúce ochorenie. Je spojená s viac ako 230 ďalšími ochoreniami, vrátane diabetes mellitus 2. typu, vysokého krvného tlaku, porúch metabolizmu tukov, spánkového apnoe, srdcovo-cievnych ochorení a 13 druhov onkologických ochorení.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa obezita ukázala ako významný rizikový faktor pre ťažký priebeh ochorenia, hospitalizáciu a úmrtnosť. U obéznych pacientov mladších ako 60 rokov bolo riziko závažných následkov COVID-19 až 7-krát vyššie. Obezita tiež súvisí s dlhším vírusovým zaťažením, nižším účinkom očkovania a vyšším rizikom prijatia na jednotky intenzívnej starostlivosti.
Nový výskum skúma možnú súvislosť medzi obezitou a závažnými prípadmi COVID-19
Prevencia a liečba obezity
Kľúčovou v boji proti obezite je prevencia, ktorá by mala začínať už v detstve, v rodinách a školách. Dôležitá je aj širšia spoločenská diskusia o zdravom životnom štýle a regulácia dostupnosti nezdravých produktov pre deti.
Liečba obezity je komplexná a zahŕňa:
- Zmenu životného štýlu: Úprava stravovania a pravidelná fyzická aktivita sú základom.
- Farmakologická terapia: Lieky môžu byť pomocným prostriedkom na udržanie nových návykov.
- Kognitívno-behaviorálna psychoterapia: Metodiky zamerané na psychologický prístup k chudnutiu a zmenám vo vzťahu k výžive sa ukazujú ako účinné pri udržaní váhových úbytkov a zlepšení kvality života.
Európska únia sa snaží podporiť zdravšie stravovacie návyky prostredníctvom jednotného systému nutričného označovania potravín, ako je napríklad systém Nutri-Score, ktorý zjednodušene informuje o výživovej kvalite výrobkov na prednej strane obalu.
Je nevyhnutné, aby sa spoločnosť prestala na obezitu pozerať ako na individuálne zlyhanie, ale ako na vážne chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje komplexný prístup a zodpovednosť na úrovni jednotlivcov, rodín, zdravotníctva aj štátu.