Civilizačné ochorenie obezita

Obezita nie je len otázkou vôle, ale vážne ochorenie, ktoré ovplyvňuje milióny ľudí. Odborníci upozorňujú, že ide o biologický problém, nie o zlyhanie disciplíny. Obezita patrí medzi najrozšírenejšie civilizačné choroby. Nejde o lenivosť, ale o poruchu regulácie hladu, ktorú riadi mozog. Významnú úlohu zohrávajú hormóny, genetika aj prostredie, v ktorom človek žije.

Motivácia prichádza so zmenou pohľadu

„Zlomové je, keď si človek s obezitou uvedomí, že to nie je o estetike či vzhľade, ale o zdraví. To býva častokrát veľmi silná motivácia,“ hovorí všeobecná lekárka Jana Bendová. Keď si človek uvedomí, že má problém, zásadné je vyhľadať odbornú pomoc. Farmaceutka Andrea Jankovýchová upozorňuje na častý omyl: „Mnohí pacienti skúšajú rôzne metódy chudnutia - výživové doplnky či čaje. My ich usmerňujeme, že toto nie je cesta.“

Štatistiky obezity na Slovensku

Na Slovensku žije s nadváhou alebo obezitou približne 2,8 milióna ľudí, čo predstavuje až 64 % dospelej populácie. Problém sa čoraz viac týka aj detí - nadváhu má už každé piate dieťa. Znepokojujúce je, že tento trend sa týka aj mladšej generácie - 20 percent adolescentov a takmer 13 percent detí má nadváhu alebo obezitu. Odhaduje sa, že do roku 2035 bude na Slovensku trpieť obezitou 31 % dospelej populácie. Najzávažnejší stupeň obezity (BMI nad 40) sa u nás týka asi 1 % dospelých, teda približne 33 000 osôb.

Potreba vzdelávania o zdravom životnom štýle

„Už u malých detí - škôlkarov či žiakov základných škôl - by sme mali zaradiť predmet o zdravom životnom štýle. Aby deti vedeli, čo je zdravé, čo nezdravé a prečo je pohyb dôležitý. Navrhovali sme to vo viacerých programoch, žiaľ, neboli prijaté,“ uvádza Emil Martinka, primár Diabetologického oddelenia NEDU Ľubochňa. Prevencia musí začínať v detstve. Už v školách by deti mali byť vedené k zdravému životnému štýlu, pohybu a základom výživy. Zdravotníctvo by malo zároveň viac investovať do edukácie a dostupnosti odborníkov na obezitu.

Ekonomické dôsledky obezity

Podľa analýz ministerstva zdravotníctva a financií stoja zdravotné komplikácie spojené s obezitou Slovensko stovky miliónov eur ročne. Celosvetovo je cítiť jasný trend, keď počet ľudí s obezitou sa za posledných 40 rokov strojnásobil. Predpovedá sa, že do roku 2035 bude obézna takmer polovica svetovej populácie. Podľa dostupných analýz Ministerstva financií a Ministerstva zdravotníctva to má reálne finančné dopady aj na Slovensko v stovkách miliónov eur ročne, či už priamo vyplývajúcich z liečby obezity alebo pridružených ochorení. Obézni ľudia majú napríklad dlhšie obdobia nezamestnanosti.

Obezita ako choroba - pohľad odborníkov

„Obezita nie je zlyhaním vôle. Je to závažné, chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje milióny ľudí na Slovensku,“ hovorí Doc. MUDr. Marek Kučera, PhD., MHA, MPH. Skutočnosť je však oveľa komplexnejšia - o tom, kedy a koľko jeme, rozhoduje náš mozog, nie len sila vôle. Obezita je diagnóza definovaná ako zvýšené množstvo tuku v organizme. Obezita vzniká z troch hlavných dôvodov: život v obezitogénnom prostredí, nezdravá strava a absencia pohybu. Až dve tretiny nášho ekonomicky činného obyvateľstva trpí nadváhou alebo obezitou. Toto číslo je katastrofálne, no ostáva viac-menej stabilné. Obezita je jedným z najväčších zdravotných problémov našej doby. Ak ju dokážeme liečiť, vieme predchádzať infarktom, cievnym mozgovým príhodám a ďalším závažným komplikáciám. Preto si vyžaduje rovnakú odbornú pozornosť ako cukrovka či vysoký tlak.

Metódy merania obezity

Najznámejším spôsobom merania obezity je tzv. body mass index (BMI). Vypočítava sa vydelením hmotnosti v kilogramoch druhou mocninou výšky v metroch - hmotnosť v kg/(výška v m)². Nadváha sa považuje za predstupeň obezity. Riziko zdravotných komplikácií sa zvyšuje už od BMI 25. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je osoba považovaná za obéznu, ak jej BMI presahuje hodnotu 30. V prípade, že BMI presahuje hodnotu 40, hovoríme o morbídnej či extrémnej obezite. Výsledok BMI ale nerozlišuje medzi svalovým a tukovým tkanivom. Brocov index a Rohrerov index sú menej používané metódy. Pri nadváhe a nižších stupňoch obezity sa využíva tiež meranie obvodu pása. Normálne hodnoty u žien sú do 80 cm a u mužov do 94 cm. WHR index (waist to hip ratio) sa vypočítava vydelením obvodu pása obvodom bokov.

Zdravotné riziká a komplikácie obezity

Obezita má priamy vplyv na množstvo telesných systémov, čím zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych ochorení. Medzi časté pridružené príznaky patria: vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, bolesť chrbta a kĺbov, chrápanie, zlý psychický stav a únava. Možné zdravotné komplikácie zahŕňajú hypertenziu, srdcovocievne ochorenia (ateroskleróza, infarkt myokardu), diabetes mellitus (cukrovka), spánkové apnoe, zvýšené riziko nádorových ochorení, ochorenia pohybového systému a ochorenia tráviacej sústavy (pankreatitída, žlčníkové kamene). Okrem srdcových a cievnych chorôb je práve obezita rizikovým faktorom ohrozujúcim zdravie našich obličiek. Obézni ľudia majú 2-x až 7-x vyššie predpoklady na chronické zlyhanie obličiek. Poškodené obličky nebolia, a tak sa na ich vážne poškodenie príde často až vtedy, keď je nenávratne zničených 80 % tkaniva.

Liečba obezity: komplexný prístup

Liečba obezity si vyžaduje systematický a multidisciplinárny prístup. Medzi najbežnejšie medicínske prístupy patria:

• Zmena životného štýlu: Základ tvorí zdravý jedálniček plný vlákniny, dostatočný pitný režim založený na vode a čajoch a pravidelný pohyb. Po malých krôčikoch začnite s chôdzou, plávaním alebo jazdou na bicykli.
• Psychologická podpora: Obezita je často spojená s emocionálnymi alebo psychologickými faktormi. Psychoterapia alebo konzultácie so špecialistom môžu pomôcť meniť nezdravé stravovacie návyky a správanie.
• Metabolická a endokrinná liečba: Ak obezita súvisí s hormonálnymi alebo metabolickými poruchami, liečba týchto stavov môže mať pozitívny vplyv na telesnú hmotnosť.
• Bariatrická chirurgia: V prípade závažnej obezity môže lekár pacientovi odporučiť chirurgický zákrok na zníženie veľkosti žalúdka alebo zmenu spôsobu spracovania potravy.

V súčasnosti sa v liečbe obezity presadzujú aj nové technológie a inovatívne prístupy, vrátane farmakoterapie. Tieto lieky sa zvyčajne predpisujú ľuďom, ktorí sa nedokázali úspešne zbaviť nadbytočnej hmotnosti pomocou zmien v životnom štýle. Farmakoterapia antiobezitikami vedie k účinnej redukcii hmotnosti a k udržaniu zredukovanej hmotnosti, zabezpečuje dlhodobú bezpečnosť a redukciu chronických ochorení súvisiacich s obezitou.

Obezita a jej vplyv na kvalitu života

Kvalita života obéznych ľudí je často výrazne znížená. Fyzické obmedzenia ovplyvňujú schopnosť vykonávať bežné činnosti. Okrem fyzických problémov čelia obézni ľudia aj sociálnym a psychickým výzvam. Stigmatizácia obezity v spoločnosti, s ktorou sa obézni ľudia stretávajú v práci, škole či v bežnom živote, môže viesť k depresii, úzkosti a ďalším psychickým problémom. Ľudia žijúci s obezitou majú v porovnaní s rovesníkmi so zdravou hmotnosťou o 30 až 70 % vyššie riziko rozvoja duševných porúch a až o 32 % vyššie riziko rozvoja depresie.

tags: #civilizacne #choroby #obezita