Obezita je komplexný zdravotný problém, ktorý sa v súčasnosti týka stále väčšieho počtu jednotlivcov na celom svete. V minulosti bola považovaná za problém prevažne dospelých, najmä stredného a staršieho veku, dnes je však čoraz častejšie diagnostikovaná aj u detí a tínedžerov. Obezita má rozsiahly dopad na rôzne aspekty života, najmä na pohybový aparát, ktorý je v dôsledku nadmerného telesného tuku vystavený väčšiemu zaťaženiu. Obezita trápi mnohých pacientov, ktorí navštívia fyzioterapeutickú či ortopedickú kliniku s problémami pohybového aparátu. Nadváha, a neskôr obezita, už dávno nie sú výhradou populácie produktívneho veku, ale čoraz častejšie sa stretávame s pacientmi trpiacimi obezitou v detskom či tínedžerskom veku. Problémy pohybového ústrojenstva sú len malou časťou možných diagnóz, ktoré vyplývajú z tohto ochorenia, a ktoré spôsobujú nie len zníženie komfortu života, ale aj často aj práceneschopnosť.
Rozdiel medzi nadváhou a obezitou
Nadváha a obezita sa líšia v závažnosti. Nadváha je definovaná ako telesná hmotnosť, ktorá presahuje normálne hodnoty o 10-20 %, pričom obezita je definovaná ako telesná hmotnosť presahujúca normálnu hodnotu o viac ako 20 %. Podobne ako u nadváhy, aj obezita je charakterizovaná vyššou telesnou hmotnosťou, no v tomto prípade sa zvyčajne spája s nadmernou akumuláciou telesného tuku, ktorý má negatívny vplyv na kĺby, svaly a celkovú pohybovú schopnosť jedinca.
Metódy hodnotenia nadváhy a obezity
Pre hodnotenie nadváhy a obezity sa najčastejšie používa Body Mass Index (BMI), ktorý sa počíta na základe hmotnosti a výšky osoby. Napríklad hodnoty BMI medzi 25 a 29,9 sú považované za nadváhu, zatiaľ čo hodnoty nad 30 sú považované za obezitu. Je však dôležité si uvedomiť, že BMI je len orientačným ukazovateľom a nezohľadňuje množstvo svalovej hmoty a telesného tuku, čo môže viesť k nepresným záverom v prípade športovcov alebo ľudí so silnou svalovou hmotou.
Európska hodnota pre nadváhu je BMI 25-30. Pacifická hodnota pre nadváhu je BMI 23-25. Oba parametre sú dané podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Vplyv obezity na pohybový aparát
Obezita vedie k nadmernému zaťaženiu kĺbov, svalov a väzov, čo môže spôsobiť poškodenie alebo opotrebovanie kĺbov, najmä v oblasti kolien, bedier a chrbtice. Kĺby sa musia prispôsobovať nadmernému tlaku, čo vedie k degeneratívnym ochoreniam, ako je osteoartritída. K tomu dochádza najmä pri androidnom type obezity, kde je tuk koncentrovaný v oblasti brucha a vedie k zväčšeniu vnútrobrušného tlaku, čo zvyšuje záťaž na kolená a chrbticu.
Degeneratívne ochorenia kĺbov ako osteoartritída, protrúzia alebo hernia disku (výduchy medziobratlových platničiek) sú bežné u obéznych pacientov, ktorí zažívajú častú bolesť a obmedzenú pohyblivosť. Zvýšené zaťaženie kĺbov spôsobuje ich opotrebovanie a môže viesť k ich poškodeniu, čo ďalej komplikuje pohybový aparát.
Obezita môže zhoršiť iné metabolické ochorenia, ako je diabetes mellitus 2. typu, hypertenzia a kardiovaskulárne ochorenia, ktoré môžu ešte viac zhoršiť schopnosť pohybovať sa a zvyšovať riziko invalidity.
Medzi fyziologické poruchy spôsobené obezitou patria:
- Kožné ochorenia
- Pomalé hojenie rán
- Poškodenie kĺbov
- Hernia a protrúzia disku
- Zhoršené dýchanie
Medzi metabolické ochorenia spojené s obezitou patria:
- Zvýšený krvný tlak
- Cievna mozgová príhoda
- Infarkt myokardu
- Ischemická choroba srdca
Príčiny vzniku obezity
Príčiny nadváhy sú rôzne a na rozdiel od obezity sú vo veľkej miere ovplyvniteľné postihnutým človekom, nakoľko sa jedná o behaviorálne stereotypy.
Obezita je štádiom, kedy je BMI nad hodnotou 30. Z pohľadu charakteristík je obezita nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku. Rovnako ako nadváha, aj obezita má množstvo kauzálnych príčin, ktoré sa od seba líšia. Z tohto dôvodu preto rozlišujeme niekoľko druhov obezity.
- Primárna obezita je obezita spôsobená zvýšenou spotrebou a nedostatočným výdajom energie vo forme jedla, ktorá sa neskôr ukladá vo forme tuku.
- Sekundárna obezita je spôsobená iným ochorením.
Rovnako sa môžeme stretnúť s androidným a gonoidným hromadením tuku.
- Androidná obezita je mužský typ obezity, pri ktorom dochádza k hromadeniu tuku v oblasti brušnej dutiny. Nebezpečnou charakteristikou tohto druhu obezity je fakt, že tento tuk je metabolicky aktívny. V praxi to znamená, že produkuje hormóny, ktoré v konečnom dôsledku prispievajú k nárastu obezity.
- Gonoidný typ, ženský typ, je charakteristický ukladaním tuku do partií ako sú boky či zadok.
Medzi primárne kauzality vzniku obezity patria:
- Genetika: Genetické faktory zohrávajú významnú úlohu pri určovaní predispozícií k nadváhe a obezite. Osoby s rodinnou anamnézou obezity majú vyššie riziko jej vzniku, pretože môžu zdediť tendenciu k ukladaniu tuku alebo pomalšiemu metabolizmu.
- Hormonálna dysbalancia: Hormóny, ako je inzulín, leptín a kortizol, hrajú kľúčovú úlohu v regulácii telesnej hmotnosti. Poruchy týchto hormónov, ako napríklad znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza) alebo inzulínová rezistencia, môžu viesť k nadmernej akumulácii telesného tuku.
- Zlé stravovacie návyky: Nevyvážená strava, bohatá na tuky, sacharidy a kalórie, prispieva k nárastu telesnej hmotnosti. Fast foody, nezdravé snacky a prebytok alkoholu sú hlavnými faktormi, ktoré vedú k nadmernej hmotnosti a obezite.
- Nedostatok pohybu: Sedavý životný štýl a nedostatok fyzickej aktivity sú jednými z hlavných faktorov zodpovedných za obezitu. Fyzická inaktivita vedie k negatívnym zmenám v metabolizme, poklesu svalovej hmoty a zvýšenému ukladaniu tuku.
- Psychické faktory: Depresia, úzkosť a stres môžu viesť k nezdravému stravovaciemu správaniu, ako je prejedanie sa. Ľudia môžu vyhľadávať pocit úľavy zo stresu prostredníctvom nadmerného príjmu potravy, čo vedie k zvýšenému riziku obezity.
Riešenie detskej obezity dnes s cieľom chrániť zdravie budúcich generácií
Diagnostika a liečba obezity
Obezita je ochorenie, ktoré podlieha dôslednej diagnostike, ktorá sa nespolieha len na výsledok BMI indexu. Medzi primárne vyšetrenia je zistenie množstva podkožného tuku, keďže výpočet BMI nerozlišuje podiel svalov a tuku vo váhe. Ďalším vyšetrením je biochemické vyšetrenie krvi a lipidov, ktoré môže odhaliť sprievodné ochorenia spôsobujúce obezitu. Obezita je spôsobená sekundárnou príčinou len v 5% prípadov, čo znamená, že zvyšok je spôsobený zvýšeným príjmom potravy.
Diagnostika obezity by mala byť komplexná a zahŕňať nielen BMI, ale aj ďalšie vyšetrenia, ako sú:
- Analýza telesnej kompozície: Meranie podielu telesného tuku, ktorý nie je vyjadrený len hmotnosťou.
- Krvi a lipidové testy: Pomáhajú identifikovať sprievodné ochorenia, ako sú diabetes mellitus, dyslipidémia a iné metabolické poruchy.
- Fyzikálne vyšetrenie a analýza pohybového aparátu: Hodnotenie rozsahu pohybu, svalovej sily a funkčnosti kĺbov.
Pri liečbe obezity sa využíva behaviorálna terapia, ktorá mení návyky stravovania, ktoré však musia byť doživotné. Zníženie energetického príjmu a zvýšenie pohybu je základným vzorcom na liečbu obezity.
Liečba obezity by mala byť multidisciplinárna a zahŕňať:
- Behaviorálna terapia: Zameriava sa na zmenu stravovacích návykov a zlepšenie životného štýlu. Pretrvávajúca zmena v návykoch je kľúčom k dlhodobému udržaniu zdravej hmotnosti.
- Farmakologická liečba: Existujú lieky, ktoré pomáhajú znižovať chuť do jedla (napr. anorektiká), no ich použitie by malo byť kombinované s diétou a pohybom.
- Chirurgická liečba: V extrémnych prípadoch, keď iné metódy zlyhávajú, môže byť indikovaná bariatrická chirurgia, ako je zmenšenie objemu žalúdka (gastroplastika alebo bypass).
Medzi ďalšie možnosti liečby spadá liečba medikamentózna a liečba chirurgická. Lieky proti obezite sa nazývajú anorektiká a princíp ich činnosti spočíva v zmenšení chuti do jedla. Chirurgická liečba je indikovaná v najťažších prípadoch, kedy dochádza k vnútornému zásahu v podobe zmenšenia objemu žalúdka.
Pohybová aktivita v prevencii a liečbe obezity
Slovo obezita pozná každý, no jeho chápanie je odlišné. Závisí od kultúrneho, historického, sociálneho, rodinného prostredia, v ktorom osoba žije. Obezitu definujeme ako zmnoženie telesného tuku u mužov nad 25%, u žien nad 30% - rizikový faktor vzniku iných ochorení, chronické progresívne ochorenie charakterizované akumuláciou tuku s mnohopočetnými orgánovo špecifickými patologickými následkami výrazne ovplyvňujúcimi morbiditu, kvalitu a dĺžku života obézneho jedinca. Jej vznik je podmienený genetikou a vplyvom prostredia. Ako najúčinnejší spôsob zníženia telesnej hmotnosti sa preukázal komplexný manažment obezity pozostávajúci zo štyroch pilierov: výživa, fyzická aktivita, zmena životného štýlu, príslušná farmakoterapia. Liečba obezity má byť komplexná, individuálna a patrí zásadne do rúk odborníkov.
Pohyb je jeden zo základných prejavov života, nástrojom na zabezpečenie základných životných potrieb, prostriedkom adaptácie na stále sa meniace podmienky. Pohybová aktivita je telesný pohyb kostrových svalov, ktorý zvyšuje výdaj energie nad pokojovú úroveň. Radíme sem voľnočasové aktivity, ktoré nevykonávame počas bežnej dennej aktivity a vedú k zvýšeniu energetického výdaja nad úroveň, ktorú pozorujeme počas odpočinku, pracovnú fyzickú aktivitu, ktorá zahŕňa činnosti spojené s vykonávaním zamestnania. Pohybová aktivita vedie k úbytku podkožného i viscerálneho tuku.
Pravidelné cvičenie môže pozitívne ovplyvniť telesné zloženie, metabolizmus, štruktúru, funkciu tuku, kostrového svalstva, β-buniek pankreasu, ale i ďalších tkanív aj pri minimálnej redukcii, ale aj bez zmeny telesnej hmotnosti. V kombinácii so zdravou výživou má potenciál znížiť chorobnosť, zlepšiť kvalitu života a pohodu ľudí v každom veku.
Pri prevencii a liečbe obezity sa odporúča aktivita aeróbneho charakteru, aj keď sú známe aj pozitívne účinky silového tréningu. Vhodné je plávanie, bicyklovanie, chôdza. Frekvencia, dĺžka, intenzita trvania cvičenia závisí od možnosti a preferencie konkrétneho klienta.
Dominantou dnešného životného štýlu je okrem nesprávnych stravovacích návykov a stresovej záťaže aj výrazne vyšší podiel sedavého spôsobu života. Čas na zábavu a oddych nahradila televízia, mobil, počítač, čo negatívne ovplyvňuje zdravie jednotlivca a prispieva k pandémii obezity. Z viacerých epidemiologických štúdií je známe, že pravidelná fyzická aktivita je efektívna nielen z pohľadu prevencie a liečby obezity, ale aj pri znižovaní zdravotných rizík s ňou súvisiacich. Je alarmujúce, že väčšina svetovej populácie nemá v každodennom živote potrebnú dávku pohybu. Až dve tretiny Slovákov trpí nedostatkom pohybu a podobná situácia je aj v USA, Veľkej Británii a iných krajinách. V štúdiách, ktoré sledovali slovenskú populáciu, je z rizikových faktorov životného štýlu v popredí nedostatočná fyzická aktivita, prednostne u žien.
Pre dospelých je vhodná minimálne 30 minút trvajúca mierna fyzická aktivita denne (chôdza, bicyklovanie, hry, práce v domácnosti, v záhrade, tanec, šport). Pre reguláciu telesnej hmotnosti sa odporúča pohybová aktivita strednej intenzity v trvaní 250-300 minút za týždeň. Pozitívne účinky fyzickej aktivity na zdravie súvisia s redukciou viscerálneho tuku a znížením akumulácie ektopického tuku v orgánoch a tkanivách. Cvičenie strednej intenzity v dávke 1 hod denne vedie pri nezmenenom energetickom príjme k redukcii obvodu pása asi o 0,5 cm za týždeň.
V štúdiách sledujúcich negatívnu asociáciu medzi fyzickou zdatnosťou, aktivitou a adipozitou sa ukázalo, že nízka voľnočasová aktivita zvyšuje riziko obezity 3-krát u mužov a 4-krát u žien. Dospelí s vyššou fyzickou zdatnosťou majú menší obvod pása, menej viscerálneho aj subkutánneho tuku v porovnaní so sedavými jedincami rovnakého veku, pohlavia a porovnateľným BMI. 3-4 mesačné tréningové štúdie poukázali signifikantný pokles obvodu pása, aj množstva viscerálne aj subkutánne uloženého tuku u obéznych bez sprievodnej zmeny telesnej hmotnosti. Tieto zistenia informujú tých, ktorí sa snažia chudnúť aj pomocou cvičenia a môžu byť demotivovaní pomalým poklesom telesnej hmotnosti.
Neodmysliteľnou súčasťou preventívnych stratégií je pravidelné cvičenie, no najideálnejšie výsledky sa predpokladajú pri kombinácii kalorickej reštrikcie a cvičenia. Pravidelná športová aktivita je najdôležitejším pomocným prvkom v manažmente prevencie opätovného zvýšenia telesnej hmotnosti a najsilnejším prediktorom normálnej hmotnosti.
Vzťah medzi fyzickou aktivitou a nadváhou, či obezitou je komplexný. Všeobecne je akceptovateľný názor, že nižšia fyzická aktivita súvisí s prírastkom telesnej hmotnosti v priebehu času a na druhej strane zvyšovanie telesnej hmotnosti a obezita vyúsťuje v znižovaní fyzickej aktivity. Pohybová aktivita je neoddeliteľnou súčasťou liečby obezity a má rovnakú úlohu v prevencii obezity a chorôb s ňou súvisiacich.
Výskumná štúdia: Pohybová aktivita a ukazovatele obezity
Výskumnú vzorku tvorilo 244 respondentov (60,7% žien (n=144) a 39,9% mužov (n=96), vo veku 20 - 65 rokov. Výber respondentov bol zámerný, do výskumu sme zaradili mužov a ženy s nadváhou alebo obezitou, ktorí vyhľadali naše centrum so záujmom znížiť telesnú hmotnosť, respondentov po bariatrickom zákroku, ktorí neudržali docielenú telesnú hmotnosť. Zaradení neboli respondenti s endokrínne podmienenou obezitou, pri ktorej môže byť nárast telesnej hmotnosti sekundárne podmieneným príznakom a liečba obezity konzervatívnym spôsobom bez cieleného ovplyvnenia primárnej príčiny by nemusela dosahovať zmeny porovnateľné so vzorkou respondentov, respondenti s diabetes mellitus, respondenti užívajúci farmakoterapeutiká na znižovanie telesnej hmotnosti. Dodržali sme základné etické prístupy pre výskum. Zber dát prebiehal v centre zdravia a výživy vo Zvolene a Bratislave. Sledovali sme somatické ukazovatele telesnej hmotnosti, obvodu pása a bokov, BMI, WHR s dôrazom na intersexuálne rozdiely.
Pre mapovanie pohybovej aktivity respondentov sme použili Baeckeho dotazník, ktorý pozostáva zo 16 položiek mapujúcich mieru fyzickej záťaže pri pracovných aktivitách (8 položiek), pri športových aktivitách (4 položky) a aktivitách vo voľnom čase (4 položky).
Získané údaje sme štatisticky vyhodnotili, využili sme program SPSS vo verzii 22.0 a Excel. Hodnota hladiny významnosti bola stanovená na α = 0,05. Celkový index pohybu sme identifikovali Baeckeho dotazníkom.
Výsledky štúdie
Medzi pohybovou aktivitou získanou pred účasťou na redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu u mužov (p > 0,05) ani u žien (p > 0,05) neexistuje štatisticky významná súvislosť.
Pri podrobnejšom preskúmaní súvislostí medzi jednotlivými indexami sme medzi indexom práce u mužov (p > 0,05), u žien (p > 0,05) nezistili súvislosť s vybranými ukazovateľmi nadváhy a obezity. Rovnako to bolo aj v prípade indexu športu u mužov (p > 0,05), žien (p > 0,05) a pri indexe voľného času a vybranými ukazovateľmi nadváhy a obezity u žien (p > 0,05).
U mužov nebola zistená štatisticky významná súvislosť medzi indexom voľného času so zmenou váhy (p > 0,05), obvodu pása (p > 0,05), BMI (p > 0,05) a viscerálneho tuku.
Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený pri indexe voľného času a zmene v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213, p < 0,05).
Medzi indexom športu u žien a rozdielom vo váhe, obvode pása, BMI, viscerálneho tuku po intervencii neexistuje štatisticky významný vzťah. Medzi rozdielom WHR a indexom športu existuje pozitívny, štatisticky významný vzťah (r_S=0,2013, p=0,01). Čím vyšší je index športu, tým vyšší je aj rozdiel indexu WHR.
Medzi indexom voľného času a WHR sme u mužov zistili štatisticky významný pozitívny vzťah (r_S=0,211, p=0,039). Čím vyšší je index voľného času, tým vyšší je aj rozdiel WHR.
Na základe týchto zistení predpokladáme, že ak mal respondent pred začatím samotného programu vyššiu pohybovú aktivitu, jej úprava v programe bude pre neho ľahšia a teda aj úbytok celkovej telesnej hmotnosti, zníženie BMI, obvodu pása, WHR, množstva viscerálneho tuku bude výraznejšie, než u respondenta s nižšou pohybovou aktivitou.
V životnom štýle sa výrazne zvýšil podiel sedavého spôsobu života. Ľudia sú spoločnosťou negatívne motivovaní k nižšiemu dennému výdaju energie, čo vedie k dramaticky sa zvyšujúcemu spektru rizík vedúcich k vzniku civilizačných ochorení. Deficit pohybovej aktivity v súčasnosti predstavuje problém takmer všetkých ľudí.
Z analýzy Baeckeho dotazníka v rámci longitudinálnej štúdie prevalencie obezity v Čechách „Životní styl a obezita“ vyplynulo, že ľudia s normálnou hmotnosťou majú viac fyzickej aktivity vo voľnom čase a pri športe, ľudia s nadmernou hmotnosťou majú vyššiu fyzickú záťaž v zamestnaní. Tehard et al. zistili, že pracovný index nekoreluje s indexami všeobecnej a abdominálnej obezity a je známe, že nízky energetický výdaj v mnohých profesiách zapríčiňuje malú varianciu fyzickej aktivity v práci, k čomu sa prikláňame aj my. V skupine našich respondentov sa nenachádzala profesia s vysokou aktivitou a len veľmi malé % v práci vždy stoja (3,28%, n = 8), či nikdy nesedia (3,28%, n = 8), vždy chodia (2,46%, n = 6), vždy dvíhajú ťažké bremená (0,82%, n = 2).
Taktiež autori prezentujú zistenie, že fyzická záťaž pri športových aktivitách negatívne koreluje s indexom WHR a index WHR nekoreluje s aktivitami vo voľnom čase. Naše výsledky nepreukázali takéto závery, no je potrebné spomenúť, že súbor respondentov tvorili klienti s nadváhou a vo vyššej miere s obezitou 1. až 3. stupňa. Jedným z vysvetlení našich zistení je ich možné skreslenie, nadhodnotenie objemu pohybovej aktivity, kedy sa v odpovediach v dotazníku chceli javiť v lepšom svetle, pričom realita mohla byť iná.
Obezita nie je len estetický problém, ale spôsobuje rad psychických a fyzických problémov. Následkom obezity môže vzniknúť aj cukrovka 2. typu.
Obezita je komplexným problémom, ktorý sa nevyhnutne spája s negatívnymi účinkami na pohybový aparát. Je dôležité identifikovať príčiny obezity a začať s liečbou čo najskôr, aby sa zabránilo vzniku ďalších komplikácií. Prevencia a liečba obezity si vyžaduje zmeny v životnom štýle, vrátane zlepšenia stravovacích návykov, zvýšenia fyzickej aktivity a v prípade potreby aj farmakologickú alebo chirurgickú intervenciu. Na pohybový aparát obéznych pacientov by sa malo pristupovať komplexne, so zohľadnením všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú ich zdravie.