Index telesnej hmotnosti (BMI): Využitie, obmedzenia a slovenská realita

Index telesnej hmotnosti (angl. body mass index - BMI) patrí medzi najviac používané metódy merania obezity. Počíta sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch. Vo všeobecnosti sa dá považovať len za štatistický nástroj pre porovnávanie v populácii. U konkrétneho jedinca ignoruje veľké množstvo dôležitých faktorov, napríklad stavbu tela alebo množstvo svalstva.

Výpočet a interpretácia BMI

Výpočet BMI je veľmi jednoduchý. Aby sme si to ukázali na konkrétnom príklade, predstavte si Aničku, ktorá má 60 kg a 165 cm. Týmto jednoduchým výpočtom Anička zistí, že jej výsledok BMI spadá do rozmedzia ideálnej váhy podľa jej aktuálnej výšky. BMI si môžete vypočítať aj vy, kedykoľvek vám to napadne. Hodnota, ktorú dostaneme z výpočtu BMI, nám dá predstavu o tom, či máme normálnu hmotnosť, podváhu, nadváhu alebo obezitu. Podľa toho vieme ďalej odhadnúť, aký vplyv môže mať naša hmotnosť na naše zdravie.

Klasifikácia hodnôt BMI

Hodnoty BMI sa všeobecne interpretujú nasledovne:

• BMI pod 18,5 kg/m²: Podváha. Čím je číslo menšie, tým viac sa približujete k podvýžive. Týka sa predovšetkým trpiacich anorexiou či bulímiou.
• BMI 18,5 - 24,9 kg/m²: Ideálna a zdravá váha. Človek s týmto BMI by si mal svoju váhu udržať vyváženou stravou a dostatkom pohybu.
• BMI 25 - 29,9 kg/m²: Mierna nadváha. Riziko vysokého tlaku či srdcových ťažkostí sa tu mierne zvyšuje. Poväčšine ide o nesprávne stravovacie návyky, napríklad nadmerné konzumovanie večer a v noci, alebo nevyvážený podiel tukov a iných zložiek potravy.
• BMI 30 - 34,9 kg/m²: Obezita 1. stupňa.
• BMI 35 - 39,9 kg/m²: Obezita 2. stupňa.
• BMI 40 kg/m² a viac: Ťažká obezita.

Pre ešte lepšiu predstavu existuje aj podrobnejšia klasifikácia v podobe BMI tabuľky, tiež z dielne WHO, ktorá rozdeľuje najmä obezitu na viac stupňov podľa závažnosti.

História vzniku BMI

Body Mass Index (BMI), ktorý poznáte najčastejšie pod skratkou BMI, je jednoduchý nástroj na hodnotenie telesnej hmotnosti. Číslo, ktoré dostanete z výpočtu BMI, vám dá základný obraz o tom, ako je vaša váha v súlade s výškou. Ide o jednoduchý a rýchly výpočet, vďaka čomu je zrejme aj tak populárny a často používaný. V roku 1830 ho vymyslel belgický štatistik a matematik Adolphe Quetelet. Vedci totiž potrebovali metódu, ktorá by dokázala rýchlo a efektívne poskytnúť predstavu o tom, akú hmotnosť majú ľudia v populácii, a tak získať obraz aj o ich zdravotných rizikách. BMI dokáže jednak zmapovať výskyt obezity, ale zároveň aj podváhy, čo je obzvlášť dôležité v rozvojových krajinách. Dnes vieme na základe BMI napríklad povedať, že v roku 2019 malo zhruba 59 % dospelých obyvateľov krajín Európskej únie nadváhu alebo obezitu. Podiel bol pritom vyšší u mužov (63 %), ako u žien (54 %). Podľa týchto výsledkov a štatistík potom môžu krajiny vymyslieť stratégiu, ako si s problémom poradiť. Práve na takéto sledovanie populácie bolo BMI určené už pri svojom vzniku.

Pre hodnotenie hmotnosti a predvídanie zdravotných problémov u jednotlivcov sa začal používať až postupom času. Práve tam sa však zároveň ukazujú jeho najväčšie nedostatky. Podstatne totiž zanedbáva individuálne rozdiely medzi ľuďmi.

Obmedzenia BMI

Samotné BMI nám bohužiaľ nedá vždy jasnú predstavu o tom, či je naša hmotnosť z pohľadu zdravia v poriadku alebo nie. Pre kompletný obraz totiž ideálne potrebujeme vedieť, aký má človek podiel tukovej a svalovej hmoty. Môže sa totiž stať, že štíhly človek, ktorý má veľa svalov, napríklad taký kulturista, bude na základe BMI spadať do kategórie nadváhy alebo obezity. Naopak, pokojne tiež môže dôjsť k tomu, že niekto bude v kategórii podváhy alebo normálnej hmotnosti, ale v skutočnosti môže mať minimum svalov a nadmieru tuku. V tomto prípade hovoríme o tzv. štíhlej obezite (skinny fat), pri ktorej hrozia zdravotné problémy, ako napríklad zvýšený cholesterol, inzulínová rezistencia či iné metabolické ťažkosti.

Faktory, ktoré BMI neberie do úvahy

1. Podiel svalovej a tukovej hmoty: Spomínate si na kulturistu, ktorého môže BMI zaradiť medzi obéznych ľudí? To sa stáva práve preto, že výpočet neberie do úvahy podiel svalovej a tukovej hmoty v tele. Všeobecne skôr počíta len s akousi “vzorovou” osobou, ktorá má priemerné množstvo svalov. Hovoríme o celkom podstatnom nedostatku BMI, už len preto, že obezita má svoju definíciu. Ide o nadmerné hromadenie telesného tuku, ktoré pre nás predstavuje zdravotné riziko. Nadbytok svalov naopak nie je problémom. Svaly sú však ťažšie ako tuk, a preto je bežné, že práve športovci môžu získať z výpočtu BMI chybné výsledky. Je veľmi jednoduché klasifikovať svalnatého atléta s 8 % telesného tuku ako obézneho človeka. Samotné BMI tiež môže byť demotivujúce, keď chudnete a pritom silovo cvičíte. Preto je ideálne zmerať aj podiel tuku a svalov v tele a až potom robiť závery. Vyššie BMI v prvom rade znamená hmotnosť, ktorá je nad rámec “normy”, ale automaticky neznačí nadmieru tuku a nadváhu.
2. Rozloženie telesného tuku: Nie je dôležité len to, koľko máme telesného tuku, ale aj kde ho máme uložený. Rozlišujeme najmä medzi dvoma typmi zásobného tuku - podkožný a viscerálny. Podkožný tuk je ten, ktorý na prvý pohľad vidíme. Najradšej sa ukladá na stehnách, zadku či v podkoží na bruchu. Naopak, viscerálny tuk nemusí byť na prvý pohľad vidieť, pretože je uložený okolo orgánov v brušnej dutine, ale o to viac je rizikový. Práve s ním sa spájajú problémy ako kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka 2. typu alebo dokonca niektoré nádorové ochorenia. Výpočet BMI však nedokáže zhodnotiť, ktorého tuku máme nadbytok.
3. Pohlavie: Spomínané rozloženie tuku v tele priamo súvisí s pohlavím. Tuk sa typicky u žien a mužov ukladá odlišne. Určite ste už aj vy počuli o postave typu hruška a jablko. Postava vo forme hrušky je typická pre ženy, keďže ony majú často najviac zásob v oblasti bokov a stehien. Naopak, tuk v mužskom tele sa zvyčajne najradšej drží v oblasti brucha, a telo tak tvarom pripomína jablko. V praxi to teda môže znamenať, že muž a žena s rovnakou výslednou hodnotou BMI môžu mať podstatne odlišné zdravotné riziko.
4. Vek: Vek je ďalší faktor, ktorý rozhoduje o tom, aké množstvo zásobného tuku je pre nás zdravé. Výpočet BMI však nezohľadňuje, koľko máme rokov, a tak nám ani nepovie, aká by mala byť ideálna váha podľa nášho veku. Výsledné hodnotenie tak môže byť niekedy klamlivé. Predsa len, fit telo dvadsaťpäťročnej ženy vyzerá jednoducho inak, ako telo zdravej aktívnej ženy po šesťdesiatke. Navyše, hoci sme zvyknutí počúvať, že vyššie BMI a nadváha vedú k väčšiemu riziku zdravotných problémov, u seniorov sa hranica toho, čo je vysoký body mass index, o niečo líši. Za spodnú hranicu optimálneho BMI sa nepovažuje hodnota 18,5, ale až 23 kg/m². Nižšie BMI je v staršom veku spojené s vyššou úmrtnosťou. Pri počítaní BMI je tak vždy dôležité zohľadniť aj vek daného človeka.
5. Etnická príslušnosť: Ďalším problémom výpočtu BMI je, že neberie do úvahy odlišnosti v telesnom zložení rôznych etnických skupín. Je to tak preto, že body mass index bol vyvinutý na základe skupiny belochov. V praxi je ale pre ostatné rasy zle použiteľný, pretože napríklad Aziati majú pri nižších hodnotách BMI vyšší podiel telesného tuku v porovnaní s belochmi. Z toho vyplýva, že rovnaká hodnota BMI môže v rôznych etnických skupinách znamenať odlišné zloženie tela, a teda aj rôzne zdravotné riziká. Vzhľadom k tomu by sa ideálne pri hodnotení BMI mali brať do úvahy špecifické charakteristiky každej etnickej skupiny.

Hranice hodnôt BMI sa líšia pre rôzne rasy. Napríklad fitnes tréneri varujú pred rýchlym chudnutím ako v televízii. Pozor najmä na transmastné kyseliny.

BMI na Slovensku

Slovensko je obézne. Naša krajina patrí medzi tie s najvyššou mierou obezity v Európe, umiestnili sme sa na siedmom mieste. Vo svetovom rebríčku je Slovensko na 33. Obézny je človek vtedy, ak jeho index telesnej hmotnosti - BMI (Body Mass Index) - presiahne hodnotu 30. Ideálna hodnota BMI je medzi 20 až 25, nad uvedenú hodnotu už ide o nadváhu.

Muž pri výške 180 centimetrov a hmotnosti 90 kilogramov trpí podľa BMI kalkulačky miernou nadváhou. Jeho ideálna hmotnosť je 80 kilogramov. Žena pri výške 170 centimetrov má pri hmotnosti nad 70 kíl miernu nadváhu. Obézny muž pri výške 180 centimetrov má 100 kilogramov a viac.

Takmer 60 percent populácie Slovenska trpí nadváhou alebo obezitou. Dve pätiny populácie vnímajú svoj index telesnej hmotnosti (BMI) ako nižší, než v skutočnosti je, a dve tretiny populácie niekedy chudli. Vyplýva to z februárového sociologického prieskumu obezity v slovenskej populácii agentúry Ipsos pre spoločnosť Lilly. Z prieskumu ďalej vyplýva, že viac ako polovica slovenskej populácie je v tomto roku rozhodnutá regulovať svoju váhu, a to v priemere o 12 kilogramov. Na druhej strane, polovici slovenskej populácie sa za posledný rok zvýšila hmotnosť. „Obezita nie je rozhodne považovaná za prejav spokojnosti a dobrého života,“ podotkol riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.

Medzi hlavné príčiny obezity Slováci označujú nadmerný príjem kalórií (79 %) a nedostatok pohybu (76 %). Ako priblížila diabetologička Ľubomíra Fábryová, obezita je chronické a celoživotné ochorenie, je tiež „bránou“ k ďalším chronickým ochoreniam. „Ak by sme pozornosť venovali preobezite a obezite, mohli by sme predísť ďalším chronickým ochoreniam,“ uviedla. Priblížila, že v tomto roku bolo na Slovensku dospelých žijúcich s obezitou 29 percent. Vysvetlila, že od roku 2010 narastá počet ľudí s vysokým BMI. V tomto roku malo 64 percent dospelých vysoký BMI. Priamy súvis s obezitou má 236 diagnóz rôznych druhov, ako napríklad depresia, astma, infertilita, rakovina a pod. Obezitou sa tiež skracuje dĺžka života.

Príčiny obezity na Slovensku a možné riešenia

„Stačí banálna vec, ktorú sme naučení robiť, staršie generácie nútili deti dojedať, aj keď nechceli, tento zvyk pretrváva dodnes,“ vysvetľuje obezitológ Peter Minárik. „K tomu prispievajú aj moderné formy pasívnej zábavy, ako sú moderné technológie, ale tie môžu byť, naopak, aj motivačné,“ hovorí obezitológ. Napríklad mobilná aplikácia, ako je krokomer, môže prispieť k väčšiemu pohybu. Veľa ľudí stále verí jednorazovým diétam, podľa obezitológa sú však už chudnúci ľudia opatrnejší ako kedysi.

Zdravé programy skúšajú opakovane zavádzať do škôl politici. Napríklad bývalá podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová (Smer) si vyslúžila výsmech za pokus vytlačiť bagety alebo čipsy zo školských bufetov. Minárik uvádza ako svetlý príklad Dánsko, ktoré je v rebríčku WHO o 30 priečok vyššie. Majú vypracovaný funkčný systém, ktorý rieši prevenciu. „Ako príklad uvediem kontrolu obsahu transmastných kyselín v potravinách. Na Slovensku to stále nie je a je to jedna z najškodlivejších živín, ktoré by sa mali silno limitovať a obmedziť. Transmastné kyseliny sa nachádzajú v rôznych druhoch margarínov alebo polotovarov.

Odborníci tiež upozornili na to, že v roku 2035 budú na svete až štyri miliardy ľudí, ktorí budú mať nadváhu alebo obezitu. Podľa kardiológa a prezidenta Ligy proti obezite Ivana Majerčáka človek žijúci s obezitou väčšinou nevie, že je chorý. „Nie je to jeho chyba, že jeho pokusy o zníženie hmotnosti boli neúspešné,“ poznamenal. Medzi kroky k úspešnej liečbe obezity odborníci radia pochopiť obezitu ako chronické ochorenie. Rovnako je potrebná diagnostika, informovanie pacienta a záznam do zdravotnej dokumentácie. Dôležitá je aj edukácia o pilieroch liečby, či už ide o výživu, pohyb, spánok alebo farmakoterapiu.

Alternatívne metódy hodnotenia telesnej hmotnosti

BMI nám toho o množstve tuku v tele veľa nepovie. Môžeme tak len odhadovať podľa toho, čo vidíme v zrkadle. Obvod pásu (WC), pomer pásu a bokov (WHR) a pomer pásu a výšky (WHtR) nám pomáha odhadnúť množstvo telesného ruku. Odhadované hodnoty získame z tabuliek, v ktorých sú uvedené hodnoty, ktoré najlepšie zodpovedajú daným parametrom. Napríklad ak je obvod pásu u ženy väčší ako 88 cm a u muža väčší ako 102 cm, značí to vysoké zdravotné riziko.

Bioimpedančné váhy zisťujú množstvo telesného tuku tak, že merajú elektrickú vodivosť rôznych telesných tkanív. Na základe toho vieme zistiť, aký máme podiel svalovej hmoty, tuku atď. Metódy ako denzitometria alebo DEXA (duálna RTG absorpciometria) nám dajú najpresnejšie výsledky, ale používajú sa najmä na vedecké účely a bežný človek sa s nimi prakticky nestretne.

BMI Prime je upravený výpočet Body Mass Indexu. Vypočíta sa tak, že hodnota BMI sa vydelí číslom 25, čo je horný limit zdravého BMI. Výsledné číslo tak vyjadruje riziko v porovnaní z touto hranicou.

Rohrerov index (index telesnej plnosti) sa používa najmä u detí a adolescentov, pretože lepšie zohľadňuje zmeny počas rastu. Pre výpočet je potrebná hmotnosť v gramoch a výška v centimetroch. Napríklad výsledok pod 110 kg/m² značí podváhu.

Brocov index sa dá aplikovať iba na osoby s výškou 155 - 165 cm, preto sa veľmi nepoužíva.

Záver a odporúčania

BMI je užitočný nástroj na kontrolu hmotnosti, ale má svoje nevýhody. Nezohľadňuje individuálne rozdiely medzi ľuďmi, ako zloženie tela, distribúcia tuku, etnicita alebo vek. Rovnaká hodnota BMI tak môže u rôznych ľudí znamenať odlišné zdravotné riziká. Preto by ste sa pri sledovaní hmotnosti nemali riadiť iba hodnotou BMI, ale brať do úvahy aj ďalšie faktory, ako je napríklad podiel svalov, zásobného tuku či jeho distribúciu v tele. U športovcov často skresľuje výsledky vysoký podiel svalov a môže tak posunúť hodnotu indexu na úroveň nadváhy a obezity. Pre seniorov je optimálna hodnota BMI vyššia ako pre mladších dospelých ľudí. U detí a dospievajúcich sa BMI hodnotí iným spôsobom ako u dospelých. Používajú sa tzv. percentilové grafy, ktoré zohľadňujú aj vek a pohlavie. Bežne s nimi pracujú pediatri. U tehotných žien sa BMI nepoužíva na hodnotenie hmotnosti. Prírastok hmotnosti počas tehotenstva totiž vo väčšine tvorí plod, placenta, amniotická tekutina, zväčšený objem krvi či prsia. Telesný tuk je typicky len zlomok toho, kvôli čomu žena priberie na hmotnosti.

Nadváha, a najmä obezita môžu viesť k rozvoju rôznych ochorení či zhoršovaniu ich priebehu. Spájajú sa dokonca s viac ako 230 ochoreniami! Medzi ne patria kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, cukrovka 2. typu a chronické respiračné ochorenia. Okrem toho sa spájajú s poruchami metabolizmu tukov, pálením záhy, problémami pohybového aparátu a psychickými ochoreniami.

Prevencia obezity je komplexný proces, ktorý začína vytváraním zdravých návykov v každodennom živote. Základom je osvojovanie si týchto návykov už v detstve. Kľúčovú úlohu zohrávajú vyvážená výživa a pravidelná fyzická aktivita, ktoré najefektívnejšie zabezpečia udržiavanie normálnej hmotnosti. Aby nedochádzalo k nadbytočnému príjmu energie zo stravy, je potrebné jesť vedome a počúvať signály hladu a sýtosti. Ďalším pilierom je kvalitný spánok, ktorý napríklad podporuje rovnováhu hormónov ovplyvňujúcich chuť do jedla. Rovnako dôležité je zvládanie stresu, pretože chronický stres môže viesť k prejedaniu sa alebo voľbe nutrične menej výživných potravín s vysokým obsahom energie. Vybudovanie si zdravého vzťahu k jedlu tiež pomáha predchádzať emocionálnemu prejedaniu sa. Je potrebné nezabúdať ani na pravidelný pitný režim, pretože dostatočný príjem vody podporuje trávenie, znižuje pocit hladu a napomáha správnej funkcii organizmu.

tags: #kto #vynasiel #bmi #inded