Kulturistika sa ako šport paradoxov ocitla aj v športových kluboch. Hoci Medzinárodný olympijský výbor uznal kulturistiku za šport až v roku 1998, v kondičnej i súťažnej podobe, v amatérskej i profesionálnej produkcii, už fungovala dávno predtým. Na území bývalého Československa začala svoju púť omnoho skôr.
Začiatky a priekopníci
V 50. rokoch 20. storočia sa okolo Juraja Višného v Bratislave zoskupilo niekoľko nadšencov, ktorí si v pohostinstve na Belehradskej ulici číslo 10 zriadili improvizovanú posilňovňu. Juraj Višný, legenda československej kulturistiky, patril v šesťdesiatych rokoch 20. storočia k najvýznamnejším predstaviteľom tohto športu v bývalom Československu.
Juraj Višný spomína na svoj vzor: „Väčšina ľudí, keď si vytýči nejaký cieľ, tak má aj vzor. Mojím vzorom od chvíle, ako som v roku 1957 uvidel v časopise jeho fotku, bol Steve Reeves, a podľa môjho názoru ešte stále jeden z najlepších kulturistov všetkých čias. Okrem perfektnej symetrickej a estetickej postavy mal aj úžasnú charizmu, ktorú vyžaroval na každom kroku."
Ďalším z najznámejších zakladateľov tohto športu bol aj Milan Jablonický. Samotný masovejší rozmach kulturistiky v Československu započal pod tlakom zdola.
Cesta k oficiálnemu uznaniu
Napriek tomu, že vtedajšia telovýchova bola všadeprítomná na školách i vo fabrikách a neustále sa snažila organizovať mládeži jej voľný čas športom, v podstate neexistovalo nič také, ako to poznáme dnes - kulturistika. Podľa slov Emila Müllera, aj napriek tomu, že takmer v každom väčšom meste bola nejaká tá posilňovňa, tento druh športu nebol nijako organizovaný. Boj o oficiálne uznanie kulturistiky začal až v roku 1962, a to na podnet Milana Jablonického, ktorý na pléne ÚV ČSTV predniesol svoj príspevok, v ktorom dal podnet k uznaniu kulturistiky ako samostatného športu v Československu.
Z počiatku sa kulturistika v Československu vyvíjala tak, že v provizórnych činkárňach, ako sa to zvyklo v tej dobe nazývať, sa cvičilo po vzore zahraničných časopisov - poľských a sovietskych. Jeden z najväčších vzorov aj pre Čechoslovákov bol Arnold Schwarzenegger. Kulturizmus si napriek politickej komunistickej kritike (ktorá označovala kulturistiku za buržoázny vzor a poukazovala na názory určitých lekárskych elít o jej škodlivosti na mladý organizmus v oblasti kĺbov a šliach) predsa len začal raziť svoje miesto na výslní. Najprv sa špekulovalo, ako sa tento druh športu bude nazývať.
Prvé majstrovstvá ČSSR v kulturistike
V roku 1964 sa Juraj Višný stal absolútnym víťazom Veľkej ceny Mladej gardy v Bratislave a v roku 1968 získal absolútny titul majstra republiky v kulturistike. Tieto prvé majstrovstvá ČSSR sa konali v bratislavskom Parku kultúry a oddychu v dňoch 24. - 25. mája 1968 a zúčastnilo sa ich 34 pretekárov.
- Prvé miesto v kategórii juniorov nad 173 cm získal Peter Uríček (Lokomotíva Bratislava).
- V kategórii mužov nad 175 cm zvíťazil Juraj Višný (Lokomotíva Bratislava), ktorému k majstrovskému titulu blahoželal zástupca medzinárodnej kulturistickej federácie IFBB L. Schusterich.
Zlatým klincom programu bolo vystúpenie vtedajšieho majstra sveta, Angličana Rickyho Wayna, ktorý sa predstavil bratislavskému obecenstvu aj ako výborný spevák.
Československý priekopník na medzinárodnej scéne: Josef Hantych
Dňa 28. februára 2022 uplynulo 25 rokov od úmrtia reálne prvého kulturistu z Československa, ktorý ešte v roku 1947 nastúpil na súťažné pódium súťaže FIH Mr. Universe - bol ním Josef Hantych. Jeho meno sa v našich športových dejinách často nespomínalo, a ak aj áno, pamätníci museli dlho loviť v pamäti, aby si ho spojili nielen s kulturistikou, ale aj so súťažou Mr. Universe.
1947 FIH Mr. Universe - kontext súťaže
Súťaž 1947 FIH Mr. Universe bola súťažou v kulturistike, ktorú zorganizovala Medzinárodná vzpieračská federácia (vtedy nazývaná Fédération Haltérophile International - FHI) počas historicky prvého svetového šampionátu vo vzpieraní, ktorý sa uskutočnil mimo európskeho kontinentu, ako súčasť majstrovstiev sveta vo vzpieraní v roku 1947. Archívne dokumenty uvádzajú, že súťaž v kulturistike bola do programu šampionátu zaradená až na návrh Američana Johna Grimka, ktorý ako úspešný bodybuilder mal svoje korene práve vo vzpieraní.
Hlavným organizátorom súťaže 1947 FIH Mr. Universe bol "otec vzpierania a kulturistiky v USA" Robert Collins Hoffman, známy ako Bob Hoffman. Hoffman od začiatku 30. rokov 20. storočia ovplyvňoval vzpieranie v USA a neskôr správne odhadol obchodný potenciál rozvíjajúceho sa bodybuildingu. Vydával časopisy ako Strength and Health a Muscular Development, ktoré využíval na presadzovanie svojich názorov a predaj produktov. Súťaž Mr. America, jeho vlajková loď, sa konala pod hlavičkou AAU (Amateur Athletic Union).
Z dobových materiálov sa dozvedáme, že prvý súťažný deň na 1947 Majstrovstvách sveta vo vzpieraní bol absolútne mimo záujmu divákov, no kulturistická súťaž 1947 FIH Mr. Universe, kde na pódium nastúpilo 15 kulturistov, mala neočakávane vysokú sledovanosť. Už v roku 1950 sa Medzinárodná federácia vzpierania mení na Medzinárodnú federáciu vzpierania a kulturistiky (Fédération internationale haltérophile et culturiste) a kulturistika bola súčasťou svetového vzpierania až do roku 1968.
Kto bol Josef Hantych?
Podobne ako mnohé prvé hviezdy amerického bodybuildingu, aj Josef Hantych mal korene vo vzpieraní. Jeho prvým významným medzinárodným šampionátom boli 1936 Olympijské hry v Berlíne, kde 25-ročný Hantych získal vo vzpieraní 10. miesto v kategórii do 75 kg. Reprezentoval ČSR v rokoch 1933 - 1953, prekonal desiatky národných rekordov a stal sa prvým nositeľom čestného titulu Majster športu (1953). Bol štátnym trénerom, rozhodcom a predsedom Československého zväzu vzpierania (1955).
Na súťaži 1947 FIH Mr. Universe Josef Hantych skončil bez umiestnenia, pretože vtedajší spôsob rozhodovania zahŕňal opakované hlasovanie v prípade nerozhodných výsledkov. Napriek tomu mu patrí výnimočný primát v československej kulturistike, ako prvý športovcovi, ktorý nastúpil na reálnu medzinárodnú kulturistickú súťaž v USA. Josef Hantych opustil svet 28. februára 1997, 16 dní po oslave svojich 86. narodenín.
Rozvoj klubovej kulturistiky: Príklad Púchova
Kulturistický oddiel pod hlavičkou TJ Gumárne Púchov bol založený v roku 1967. Jeho zakladateľmi boli Štefan Gašpár a Stanislav Gabčo. Prvé kroky v tejto novej športovej disciplíne sa v Púchove začali už od roku 1964, a v tej dobe bolo veľmi ťažké presadiť toto nové športové odvetvie do telovýchovného hnutia na Slovensku. Začínajúci pretekári púchovskej kulturistiky sa zúčastnili prvých súťaží už v rokoch 1965-66 pod hlavičkou „Závodného klubu ROH“ Gumární Púchov, kde bola svojpomocne zriadená prvá posilňovňa v Púchove.
Úspechy a organizácia súťaží v Púchove
Už v roku 1968 sa na Majstrovstvá ČSSR prebojoval Gustáv Trška. V ročenke TJ Gumárne Púchov 1970 sú zaznamenané skvelé úspechy až 10 členov kulturistického oddielu, ktorý mal názov „Health studio Steve Reevesa“.
Na Majstrovstvách Slovenska 1970 v Púchove dosiahli púchovskí pretekári nasledovné výsledky:
- Juniori: Gustáv Trška (6. miesto), Pavol Novosád (8. miesto), Jozef Baška (9. miesto), Pavol Vraník (6. miesto).
- Muži: Stanislav Gabčo (10. miesto), Ivan Gešo (10. miesto).
V nasledujúcom roku 1971 kulturistický oddiel usporiadal oblastné majstrovstvá kraja mužov. V roku 1972 reprezentovali oddiel na majstrovstvách Slovenska 4 pretekári. V roku 1974 púchovský oddiel kulturistiky reprezentovali na Majstrovstvách ČSSR dorastenec Pavol Gavenda (3. miesto) a Pavol Novosád (10. miesto v kategórii mužov).
Od roku 1975 sa do popredia púchovskej kulturistiky dostávajú noví a mladší pretekári - bratia Prekopovci (Miroslav, Marián, Dušan a Vladimír), Marián Vanko, Anton Panáček, Ľubomír Chromčák, Miroslav Kopiš.
Významné udalosti a rekordy
V roku 1975 boli púchovskí funkcionári (Gašpár, Gabčo) poverení organizáciou VIII. Majstrovstiev ČSSR v športovej kulturistike mužov. Domáci pretekár Vladimír Taraba získal 8. miesto. Tieto majstrovstvá ČSSR sa zapísali do histórie československej kulturistiky rekordným športovým výkonom, keď Alois Pek (Sandow Mariánske Lázne) po prvýkrát v histórii športovej kulturistiky pokoril hranicu 200 kg v tlaku na lavičke (benchpress). V tomto období museli kulturisti dokázať aj svoju silu a nielen peknú a svalovo rozvinutú postavu, a táto disciplína bola súčasťou celkového hodnotenia.
Roky 1976 a 1977 priniesli ďalšie úspechy, najmä bratom Prekopovcom, kde Marián Prekop získal 2. miesto na majstrovstvách ČSSR juniorov a Dušan Prekop 5. miesto v kategórii do 169 cm. V tomto období sa začína formovať aj skupina nadšencov pre silový trojboj, ktorá bola zastrešená pod už existujúcim kulturistickým oddielom v Púchove.
V roku 1978 získali Púchovčania 2 tituly majstrov kraja - Marián Kováčik (muži) a Jozef Supek (dorastenci). Na Majstrovstvách ČSSR v Púchove v roku 1978 Supek skončil deviaty.
Púchovský oddiel kulturistiky bol v roku 1973 aj usporiadateľom VIII. ročníka pohárovej súťaže o „Pohár časopisu Tréner“ za účasti pretekárov z Maďarska. V rokoch 1970-1980 Púchov usporiadal viackrát majstrovstvá kraja a v roku 1980 13. Majstrovstvá ČSSR. Tieto majstrovstvá sa zapísali do histórie československej kulturistiky masívnou účasťou divákov, ktorá spôsobila zničenie vchodových dverí do Domu kultúry v Púchove kvôli náporu.
Pri organizácii kulturistických súťaží v Púchove (roky 1968-1984) výrazne sponzorsky pomáhali predstavitelia okolitých závodov, podnikov a firiem, vrátane TJ Gumárne a riaditeľov podniku G1M.
tags: #majstrovstva #ceskoslovenska #kulturistika