V súčasnosti na svete žije viac než 640 miliónov obéznych ľudí a nadváhou trpí viac osôb než podvýživou. Tento alarmujúci trend vyplýva z medzinárodnej štúdie, na ktorej sa podieľalo viac než 700 odborníkov z celého sveta. Títo odborníci analyzovali údaje o hmotnosti a výške takmer 20 miliónov dospelých ľudí zo 186 krajín. Výsledky boli publikované v prestížnom časopise The Lancet.
Definícia obezity a jej prevalencia
Za obéznych ľudí vedci považujú osoby, ktoré majú index telesnej hmotnosti (BMI) vyšší než 30. Počet takýchto ľudí zaznamenal dramatický nárast: zo 105 miliónov v roku 1975 na 641 miliónov v roku 2014. V súčasnosti obéznou trpí viac než desatina mužov a sedmina žien. Jedno percento mužov a dve percentá žien, čo predstavuje celkovo 55 miliónov ľudí, dokonca trpí morbídnou obezitou, pri ktorej je BMI vyššie než 40.
Naopak, podvýživou trpí takmer štvrtina obyvateľov južnej Ázie, zatiaľ čo v strednej a východnej Afrike je to dvanásť percent žien a pätnásť percent mužov. Tieto údaje poukazujú na globálnu nerovnováhu v oblasti výživy.
Geografické rozdelenie obezity a BMI
Najviac obéznych ľudí žije v Číne a USA. Priemerné BMI Američanov je pritom najvyššie na svete. Spomedzi bohatých krajín majú najnižšie BMI obyvatelia Japonska. V rámci Európy patria k najviac ohrozeným skupinám švajčiarske ženy a bosnianski muži.
Celkovo sa za posledných 40 rokov zvýšilo BMI u mužov z 21,7 na 24,2 a u žien z 22,1 na 24,4. To predstavuje priemerný nárast hmotnosti o 1,5 kilogramu za dekádu. Odborníci predpokladajú, že ak tento trend bude pokračovať, v roku 2025 bude obezitou trpieť 18 percent mužov a 21 percent žien.
Kritika a limity BMI ako ukazovateľa zdravia
Hoci je index telesnej hmotnosti (BMI) všeobecne používanou hodnotou na určenie, či má človek zdravú hmotnosť, jeho limity sú čoraz zjavnejšie. BMI vypočítame tak, že hmotnosť daného človeka vydelíme druhou mocninou jeho výšky (hmotnosť / (výška × výška)). Za zdravú váhu sa považuje BMI v rozmedzí od 18,5 do 24,9. Nadváha nastáva pri BMI od 25 do 29,9 a obezita od 30 vyššie.
Hlavnou slabinou BMI je, že nezohľadňuje zloženie tela - pomer tukového tkaniva a svalovej hmoty. Napríklad kulturisti, ktorí majú viac svalov a teda aj vyššiu hmotnosť, môžu byť podľa BMI považovaní za obéznych, hoci majú minimálne percento tuku.
Nová štúdia publikovaná v časopise Annals of Family Medicine ukázala, že BMI vôbec neodhalil zdravotné riziká u mladých ľudí, ktorí mali podľa presnejších meraní vysoký podiel telesného tuku. Profesor Arch Mainous, spoluautor štúdie, uviedol: „BMI v tejto vekovej skupine vôbec neidentifikoval rizikových pacientov.“
Lekár Ivan Majerčák dokonca odporúča vyhýbať sa BMI indexu a váhe a namiesto toho si merať obvod pása. Ak pomer obvodu pása k výške presiahne 0,6, naznačuje to rizikové množstvo tuku v tele.
Alternatívne metódy merania telesného zloženia
Existujú modernejšie a presnejšie metódy, ktoré lepšie zohľadňujú zloženie tela, typ tuku a individuálne riziká.
Bioelektrická impedančná analýza (BIA)
BIA je technológia, ktorá využíva slabý elektrický prúd na odhad podielu telesného tuku, svalovej hmoty a vody. Moderné klinické BIA zariadenia sú spoľahlivým kompromisom medzi cenou a presnosťou. Je však dôležité poznamenať, že domáce BIA prístroje, ako napríklad váhy s BIA funkciou, nemusia byť také presné.
Body Roundness Index (BRI)
BRI, vyvinutý v roku 2013, je index guľatosti tela, ktorý využíva pomer obvodu pása k výške. Podľa štúdie publikovanej v JAMA Network Open (2024), ktorá analyzovala údaje od vyše 33 000 dospelých, je BRI spoľahlivejším indikátorom úmrtnosti než BMI.
Pomer obvodu pása k bokom (Waist-to-Hip Ratio - WHR)
WHR priamo odráža množstvo brušného telesného tuku, ktorý koreluje s vyšším rizikom chronických ochorení, ako je diabetes 2. typu. Zdravotné riziko spojené s WHR sa líši pre pohlavia a vekové kategórie.
Viscerálny tuk a jeho zdravotné riziká
Dôležitým faktorom, ktorý ani BMI, ani domáce váhy dostatočne nezohľadňujú, je viscerálny tuk - tuk, ktorý sa ukladá okolo vnútorných orgánov. Práve tento tuk je spájaný s najvážnejšími zdravotnými rizikami, vrátane srdcových chorôb a diabetu 2. typu.
Obezita a jej vplyv na hormonálnu rovnováhu a metabolizmus
Obezita je objektívne nezdravý stav, ktorý sprevádza nesprávne fungovanie viacerých hormónov, vrátane pohlavných hormónov, leptínu a inzulínu.
- Pohlavné hormóny: Obézni muži majú typicky nižšiu hladinu testosterónu a vyššiu hladinu estrogénu. Ženy s obezitou majú naopak menej estrogénu ako ženy so zdravou hmotnosťou.
- Leptín: Tento hormón, produkovaný tukovým tkanivom, signalizuje pocit sýtosti. Pri obezite je tento systém dysregulovaný - mozog prestáva správne vnímať množstvo tuku v tele, čo vedie k zvýšenej chuti do jedla a jojo efektu.
- Inzulín: Obezita je rizikovým faktorom vzniku diabetu 2. typu, pri ktorom bunky strácajú citlivosť na inzulín, čo vedie k zvýšenej hladine glukózy v krvi.
Typy obezity a metabolický syndróm
Rozlišujeme dva hlavné typy obezity podľa ukladania tukového tkaniva:
- Androidná obezita: Častejšia u mužov, vyznačuje sa hromadením tuku najmä v oblasti brucha a hornej časti tela. Tento typ je spojený s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, diabetu 2. typu a metabolického syndrómu.
- Gynoidná obezita: Častejšia u žien, tuk sa hromadí najmä v oblasti bokov, stehien a zadku. Hoci je tento typ menej nebezpečný, udržiavanie zdravej hmotnosti je stále kľúčové.
Metabolický syndróm je súbor zdravotných problémov, ktoré zvyšujú riziko srdcových chorôb, diabetu a mŕtvice. Je spojený s vysokým krvným tlakom, dyslipidémiou (abnormálne hladiny tukov v krvi) a inzulínovou rezistenciou.
Štíhla obezita a "metabolicky zdravá obezita"
Osobitným problémom je tzv. štíhla obezita (skinny fat), pri ktorej má človek normálne BMI, ale nadmerné množstvo tukového tkaniva a zároveň málo svalovej hmoty. Svaly sú pritom dôležité pre reguláciu hormónov, imunitný systém a energetický metabolizmus.
Pojem "metabolicky zdravá obezita" označuje zriedkavý stav obéznych ľudí, u ktorých nie je diagnostikovaný metabolický syndróm. Tento stav je však zvyčajne dočasný a s pribúdajúcim vekom sa metabolické zdravie zhoršuje.
Príčiny obezity a cesty k zdravšiemu životnému štýlu
Napriek tomu, že genetika zohráva určitú úlohu (približne 5 % prípadov), až 95 % obezity vo svete je spôsobených predovšetkým životným štýlom. Žijeme v tzv. obezitogénnej dobe, ktorá ponúka ľahký prístup k lacným a nezdravým kalóriám, a zároveň znižuje potrebu fyzickej aktivity.
Dosiahnutie optimálnej telesnej hmotnosti je individuálne, no základné pravidlá platia pre všetkých. Kľúčom je kalorický deficit dosiahnutý kombináciou vyváženej stravy a dostatku fyzickej aktivity. Dôležité sú aj:
- Dostatočný počet krokov
- Menšie porcie jedla
- Dostatok spánku
- Správny pitný režim
V prípade zdravotných problémov sprevádzajúcich nadváhu alebo obezitu je nevyhnutné vyhľadať odbornú lekársku pomoc, prípadne konzultáciu s nutričným terapeutom či osobným trénerom.
Čo sa stane s vaším telom, keď začnete pravidelne cvičiť | Ľudské telo
Udržanie zdravej telesnej hmotnosti a pomeru tukového tkaniva je zásadné pre predchádzanie mnohým chronickým ochoreniam. Hoci BMI môže byť užitočným skríningovým nástrojom pre veľké skupiny ľudí, pre presnejšie posúdenie zdravotného stavu je potrebné zohľadniť aj iné, komplexnejšie metódy merania zloženia tela.