Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čo vedie k zhoršeniu zdravotného stavu človeka. Fyziologicky je obezita dôsledkom narušenia energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Pre zdravé fungovanie tela by mal byť energetický príjem a výdaj zhruba rovnaký. Ide o zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme, ktorý centrálne reguluje hypotalamus prostredníctvom signálov z tráviaceho systému, čím umožňuje pociťovanie hladu alebo nasýtenia.
V súčasnosti predstavuje detská obezita vážny globálny problém. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Kedysi považovaná za problém krajín s vysokým ekonomickým štandardom, dnes rastie aj v nízkopríjmových prostrediach. Na Slovensku počet detí s obezitou každoročne stúpa. Medzi rokmi 2020 a 2021 sa počet obéznych detí a mladistvých do 18 rokov zvýšil o takmer 10%, pričom od roku 2018 do roku 2021 je to celkovo takmer o 70%. Najvýraznejší prírastok na váhe bol zaznamenaný u detí vo veku 11 až 15 rokov.
Aj keď vplyv dedičnosti na obezitu nemožno poprieť, mnohí odborníci sa zhodujú, že dnes je výrazne potláčaný vonkajšími faktormi prostredia a životným štýlom. Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj obdobie tehotenstva matky či starostlivosť od raného vývinu. Vo vyššom veku ovplyvňujú obezitu faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu. Je vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú. Preto sa matkám odporúča dojčiť novorodenca aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku. Ak to nie je možné, je na matke, aby vybrala najvhodnejšiu náhradu materského mlieka.
Aktuálne trendy naznačujú, že až 8% obéznych detí vo veku 1 - 2 rokov bude trpieť obezitou aj v dospelosti. O najlepšom zavádzaní tuhej výživy pre dieťa existuje množstvo publikácií a odporúčaní, v ktorých sa však rodičia často strácajú. O zavádzaní príkrmov je preto najlepšie komunikovať s pediatrom. Odporúča sa zavádzať určité skupiny potravín postupne, aby si dieťa zvyklo na nové chute a aby rodič mohol včas spozorovať prípadné alergie.
Vývoj stravovacích návykov a obezita
Dieťa si na sladkú chuť ovocia veľmi rýchlo zvyká. Po dovŕšení jedného roka sa dieťa plne zaujíma o jedlo, vníma, ako jedia rodičia, uvedomuje si čas stravovania a chce sa zapájať do tejto činnosti. Je správne, ak necháte dieťa spoznávať rôzne chute a zároveň rešpektujete jeho pocit plnosti. Nie je vhodné dieťa po jednom roku prekrmovať a je nutné stanoviť hranice, čoho môže dieťa zjesť viac a čoho menej. Rozhodne nie je správne nahrádzať plnohodnotné jedlo sladkosťami alebo nechať ho konzumovať mastné a kalorické jedlá.
V školskom veku sa chute dieťaťa často menia. Sú obdobia, kedy dieťa je málo, prípadne si vyberá, čo mu viac chutí. Veľké množstvo energie, ktoré deti vydajú fyzickou aktivitou, sa prirodzene snažia kompenzovať zvýšeným príjmom cukru. Rovnaké pravidlá platia aj pri pitnom režime. Dieťa od ranného detstva naučte piť čistú vodu. Akékoľvek sladené a ochutené nápoje naučia dieťa na výraznejšie chute a vodu vám bude odmietať.
Pohyb a jeho úloha v prevencii
Aj pri malých deťoch do jedného roka je nutné myslieť na pohyb. Deti bývajú veľmi čulé, snažia sa plaziť, dvíhať sa a všetko spoznávať. Je vhodné, aby ste v tom dieťa podporovali. Fyzická aktivita v bdelom stave totiž pomáha výdaju energie, ktorú dieťa s príkrmami začína prijímať vo väčšom množstve.
Aký je najdôležitejší vplyv na vývoj dieťaťa | Tom Weisner | TEDxUCLA
Diagnostika obezity u detí
U novorodencov a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa, ktoré prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI (Body Mass Index) - index telesnej hmotnosti. Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii.
- Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 90. percentilom.
- Obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom.
Pri detskej obezite určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti. Upozorniť na rastúcu hmotnosť dieťaťa môžete pediatra, ktorý na základe BMI a medicínskych tabuliek posúdi, či ide o začínajúcu obezitu.
Liečba detskej obezity
Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien. Rodina hrá v celom procese kľúčovú úlohu. V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia.
S rastúcim počtom detí s nadváhou či obezitou sa v súčasnosti veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb. Obezita sa považuje za jednu z civilizačných chorôb a postihuje stále mladších ľudí aj deti. Uvedomenie si vážnych zdravotných problémov, ktorými deti v dospelom veku môžu vplyvom obezity čeliť, je prvým krokom v boji proti detskej obezite v súčasnom svete. Základom pre detské zdravie je správna strava, dostatok pohybu a spánku. Pokiaľ neviete, ako na to, poraďte sa so svojím pediatrom.
Rizikové faktory a príčiny obezity u detí
Obezita u detí je komplexný problém s mnohými príčinami, ktoré zahŕňajú životný štýl, genetické, psychologické, sociálne a ekonomické faktory. Väčšina prípadov obezity v detstve je výsledkom kombinácie týchto vplyvov.
Genetické predpoklady
Genetika zohráva dôležitú úlohu v predispozícii dieťaťa k obezite. Štúdie ukazujú, že deti, ktorých rodičia majú nadváhu alebo obezitu, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy s váhou aj ony. Genetické faktory môžu ovplyvniť metabolizmus, ukladanie tuku v konkrétnych partiách tela a chuťové preferencie. Genetika síce zvyšuje riziko obezity, ale nie je hlavnou príčinou jej vzniku. Ani u detí s genetickou predispozíciou k obezite sa tento problém nemusí vyvinúť, pokiaľ si udržiavajú zdravý životný štýl - zdravo jedia, neprejedajú sa a pravidelne sa hýbu. Genetika teda iba zvyšuje náchylnosť k vzniku obezity, ale nie je tým rozhodujúcim faktorom.
Stravovacie návyky
Nezdravá strava, ktorá je bohatá na tuky (obzvlášť nasýtené tuky a trans tuky), cukry a rafinované sacharidy, je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k obezite. Tieto potraviny obsahujú veľké množstvo kalórií, ale prakticky žiadne nutrične prospešné látky a živiny (napr. vitamíny, minerálne látky, antioxidanty, bielkoviny, zdravé tuky, vlákninu). Z tohto dôvodu tiež menej zasýtia a môžu viesť k prejedaniu sa. Deti dnes často konzumujú jedlá z rýchleho občerstvenia, sladkosti, sladené nápoje a polotovary.
Príjem sladených nápojov je obzvlášť problematický. Odporúča sa, aby dieťa od ranného detstva pilo čistú vodu. Akékoľvek sladené a ochutené nápoje naučia dieťa na výraznejšie chute a vodu vám bude odmietať. Jednoduchou pomôckou pre odhad správnej veľkosti porcie je veľkosť päste dieťaťa.
Pohybová aktivita
Mnoho detí trávi väčšinu voľného času pri obrazovkách (televízia, počítač, mobilný telefón) a sú celkovo podstatne menej aktívni. Sedavý spôsob života spojený s nedostatkom voľnočasovej fyzickej aktivity potom výrazne prispieva k rozvoju obezity. Okrem nehybného sedenia majú na riziko detskej obezity vplyv aj reklamy na potraviny. Televízia alebo mobil často nahradí aj spoločníka na stolovanie.
Nedostatok spánku zvyšuje riziko nadváhy a obezity u detí. Únavu a nedostatočný spánok organizmus kompenzuje chuťami na sladké. Spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva, a následkom býva aj zhoršenie školského prospechu.
Sociálne a rodinné prostredie
Deti často napodobňujú stravovacie návyky a životný štýl svojich rodičov. Ak rodičia zanedbávajú zdravé stravovanie alebo aktívny životný štýl, je pravdepodobnejšie, že dieťa prevezme rovnaké návyky. Rodinné a školské prostredie zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní zdravých návykov detí. Preto je namieste položiť si otázky: Aké sú naše rodinné zvyky? Stravujeme sa pravidelne? Trávime spolu čas aktívne?
Sociálne dopady obezity sú tiež významné. Deti s nadváhou sú častejšie vystavené šikane - a to nielen v škole, ale aj v rodine (tam dochádza väčšinou k psychickej šikane). To môže viesť k dlhodobým duševným problémom a rozvoju depresie. Kvôli kilogramom navyše sa môžu stať terčom posmeškov rovesníkov, navyše pri bežných aktivitách ostatným nestačia. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti.
Psychické problémy
Psychologické faktory môžu hrať zásadnú úlohu pri vzniku obezity ako u dospelých, tak aj u detí. Niektoré deti zajedajú svoje emocionálne problémy alebo stres a obracajú sa k jedlu ako k nástroju na zvládanie svojich emócií. Takýto vzorec správania môže viesť k nekontrolovateľnému príjmu potravy a nechcenému priberaniu.
Ekonomické faktory
V rodinách s nižšími finančnými príjmami môže byť náročné zaistiť deťom zdravú stravu a podporovať u nich aktívny životný štýl. Zdravé potraviny (napríklad čerstvé ovocie a zelenina, ryby, orechy a pod.) môžu byť pre niektorých drahé a ťažšie dostupné. Rodičia tak podávajú deťom lacné, vysokokalorické a nezdravé potraviny, ktoré sú pre nich finančne dostupnejšie. Pritom existuje mnoho zdravých a zároveň cenovo dostupných potravín (napr. ovsené vločky, strukoviny, mrazená zelenina a ovocie, zemiaky, jogurty, tvaroh).
Riziká počas tehotenstva a pôrodu
Riziko obezity u dieťaťa výrazne rastie, pokiaľ je jeden z rodičov obézny. Keď majú obezitu obaja, je situácia ešte horšia. Okrem génov je totiž ďalším neovplyvniteľným faktorom detskej obezity prostredie, do ktorého sa narodí.
Matky fajčiarky majú až 1,5-2x vyššie riziko obezity u dieťaťa. Okrem obezity fajčenie zvyšuje riziko vývojových chýb, kognitívnych porúch, nízkej pôrodnej hmotnosti a iných. Po narodení bábätko trpí abstinenčnými príznakmi a má zvýšené riziko vzniku náhlej smrti novorodencov (SIDS). Fajčenie má nežiaduce zdravotné dopady na celý organizmus a prejavuje sa na plodnosti žien aj mužov.
Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany sú rizikom pre vznik obezity v detstve. U malých bábätiek je konkrétne riziko v zmene metabolizmu leptínu (hormónu produkovaného tukovými bunkami), ktoré sprevádza nasledujúce obdobie rýchleho priberania na váhe. Nadmerná pôrodná hmotnosť potom môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu. Často k nej dochádza v súvislosti s tehotenskou cukrovkou, ktorú je nutné pod vedením lekára v priebehu gravidity správne kompenzovať. Príčinou býva aj obezita budúcej mamičky.
Zdravotné dôsledky detskej obezity
Obezita v detstve je spojená s vyšším rizikom vážnych zdravotných problémov (neraz celoživotných) vrátane:
Metabolické poruchy
Cukrovka 2. typu sa u detí diagnostikuje stále častejšie, kedysi bola problémom len u dospelých. U obéznych detí je často diagnostikované ándezkovatenie (steatóza) pečene, ktoré negatívne ovplyvňuje jej funkciu. Zvýšené množstvo telesného tuku narúša prirodzenú funkciu a rovnováhu pohlavných hormónov u obéznych chlapcov aj dievčat.
Metabolický syndróm je súbor faktorov, ktoré významne zvyšujú riziko chronických chorôb. Tukové bunky produkujú niektoré hormóny, medzi ne patria aj ženské pohlavné hormóny - estrogény. U obéznych chlapcov naopak môže prísť puberta až neskôr. Pôsobenie estrogénnych hormónov u nich vyvoláva niektoré telesné zmeny označované ako pseudogynekomastia.
Kardiovaskulárne problémy
Medzi rizikami detskej obezity si ochorenie kardiovaskulárneho systému zaslúži 1. miesto. Obezita u detí totiž zapríčiňuje ochorenie typické až pre dospelosť. Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku, obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov. Obezita súvisí s vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom v krvi a zvýšeným rizikom vzniku kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) ochorení. Ochorenia srdca a ciev vznikajú predovšetkým v dôsledku aterosklerózy, pri ktorej dochádza k tzv. k tvrdnutiu ciev, ich postupnému zužovaniu až úplnej nepriechodnosti.
Problémy s pohybovým aparátom
Nadmerná hmotnosť znamená aj nadmerné zaťaženie kĺbov. U rastúceho dieťaťa to môže byť príčina zakrivenia nôh alebo bolesti v bedrách. Rastúce tukové tkanivá niekedy koža nestačí. Dôsledkom je vznik strií (pajazvičiek), ktoré inak obvykle spájame len s tehotenským bruškom. Na úrovni pohybového aparátu sú to poruchy pohyblivosti, bolesti kĺbov a zvýšené riziko zlomenín.
Spánkové apnoe
Obézne deti často v noci chrápu a chrápanie sprevádza aj spánkového apnoe. Apnoe najviac postihujú obéznych chlapcov po 12 roku veku. Pokiaľ má dieťa zároveň obezitu a astmu, má u neho ochorenie ťažší priebeh. Pri extrémnej obezite je veľmi závažný tzv. Obštrukčné spánkové apnoe. Za problémy so spánkom u obéznych detí často môže byť už vyššie zmienené spánkové apnoe. Nedostatok spánku potom prináša dôsledky v podobe únavy cez deň alebo paradoxne aj hyperaktivity.
Duševné a psychické dôsledky
Psychické dôsledky sú často prehliadané, no môžu byť rovnako závažné. U pacienta s detskou obezitou je vysoký vplyv na psychologickej úrovni, pretože vykazuje vyššiu mieru depresie, úzkostných porúch, nízku sebaúctu a zvýšené riziko diskriminácie a obťažovania v školskom prostredí. Deti s obezitou majú často problémy so sebaprijatím a môžu sa cítiť neatraktívne, iné, menejcenné a všeobecne neprijaté. Problémy obéznych detí v kolektíve rozhodne nemožno prehliadať. Kvôli kilogramom navyše sa stanú terčom posmeškov rovesníkov, navyše pri bežných aktivitách ostatným nestačia. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti. Kvôli týmto pocitom mnoho obéznych detí obmedzí svoje sociálne kontakty.
Na neurologickej úrovni je obezita u detí spojená s vyššou mierou občasnej alebo pretrvávajúcej migrény.
Iné komplikácie
Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí. Čo môže mať široké dôsledky nielen v tráviacom trakte, ale aj na imunitu alebo reguláciu pocitu hladu. Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov.
Niektoré údaje naznačujú, že obezita u detí môže vyvolať zníženie účinnosti vakcín.
Pri extrémnej obezite je veľmi závažný tzv. syndróm zlyhania viacerých orgánov.
Prevencia detskej obezity
Najlepším scenárom je, keď k obezite u detí vôbec nedôjde. Práve preto je tak zásadná prevencia. Úspešná prevencia obezity zahŕňa kombináciu zdravého stravovania, pravidelnej fyzickej aktivity a podpory duševného zdravia dieťaťa. S tým by sa malo začať čo najskôr, ideálne už v útlom veku. Ešte pred nástupom do škôlky a školy je vhodné deti učiť zdravým návykom v rodine a ísť im príkladom.
Zdravá strava
Deti je vhodné viesť už od malička k vyváženej strave bohatej na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, strukoviny, ryby, chudé mäso a kvalitné rastlinné tuky. Tieto nutrične hodnotné a čerstvé potraviny by mali rodičia svojim deťom dopriať pravidelne. Naopak by sa mali vyhýbať častej konzumácii priemyselne spracovaných potravín, jedál z rýchleho občerstvenia a sladených nápojov. Je nesmierne dôležité smerovať deti k tomu, aby si uvedomovali hodnotu zdravej výživy a naučili sa vyberať si zdravé potraviny, ktoré im dodávajú správnu energiu a podporujú ich rast. Do zdravého jedla ich nenútime, ale neustále ponúkame a sami ideme príkladom. Pokiaľ budete jesť zdravo aj vy ako rodič, je omnoho pravdepodobnejšie, že si deti tieto návyky osvoja tiež. Učenie detí zdravým stravovacím návykom je síce dlhá cesta plná vzostupov a pádov, ale stojí za to vytrvať a nepoľaviť.
Obmedzenie príjmu nezdravých potravín: Menej zdravé potraviny, ako sú sladkosti, chipsy, vyprážané jedlá a sladené nápoje, by mali byť v detskom jedálničku zastúpené minimálne. Rodičia môžu deťom ponúknuť zdravšie alternatívy maškŕt, napríklad ovocie, celozrnné sušienky, ovocné taštičky bez pridaného cukru, orechy, ovocné alebo zeleninové chipsy, strukovinové krekry alebo lyofilizované ovocie.
Vhodný spôsob stolovania: Kľúčové je tiež učiť deti zdravým návykom v oblasti stravovania, ako je pravidelný čas na jedlo a vychutnávanie si jedla v pokojnom prostredí bez rušivých vplyvov (napr. pri televízii alebo pri používaní mobilného telefónu). Aby sa deti tento nešvár nenaučili, nemali by ste pred nimi jesť pri telefóne alebo pri televízii ani vy. Deti veľmi rady napodobňujú rodičov a najradšej kopírujú práve tieto nevhodné návyky.
Pravidelný pohyb
Dôležitou súčasťou prevencie obezity je podpora pohybovej aktivity. Deti by mali mať možnosť pravidelne sa hýbať a venovať sa aktivitám, ktoré ich bavia. Deťom sa odporúča aspoň 60 minút miernej až intenzívnej fyzickej aktivity každý deň. Môže to byť hra vonku s kamarátmi, beh, bicyklovanie, plávanie, tanec alebo rôzne kolektívne športy. Pohyb musí dieťa baviť a motivovať, nie ho stresovať alebo na neho klásť nadmerné nároky (nevhodné je napríklad nútenie detí do vrcholových športov, keď o to sami nestoja). Každá príležitosť k pohybu pomáha deťom udržať si zdravú hmotnosť a posilniť zdravie. Rovnako ako pri jedle, aj tu môžu byť rodičia dôležitými vzormi pre svoje deti. Pokiaľ deti vidia záujem rodičov o pohyb, väčšinou ich to začne zaujímať tiež.
Obdobie preventívnych koronavírusových opatrení sa významne podpísalo na počte obéznych detí. Zatiaľ čo počas dištančnej výučby sedeli doma a nemohli sa venovať svojim športovým krúžkom, po uvoľnení reštrikcií sa mnohé z nich k pôvodným aktivitám už nevrátili. Cvičenie pre obézne alebo extrémne obézne deti potom musia rešpektovať ich fyzické obmedzenia. Pohyb zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, pomáha spaľovať kalórie a zlepšuje fyzickú zdatnosť aj náladu!
Úloha školy v rámci prevencie obezity
Školy zohrávajú zásadnú úlohu v prevencii obezity u detí, pretože sú miestom, kde trávia veľkú časť svojho času a sú ovplyvnené rôznymi pozitívnymi aj negatívnymi vplyvmi.
- Vzdelávanie o zdravej výžive: Každá škola by mala vzdelávať o zdravej výžive a úmerne detskému veku poskytovať informácie o zdravom životnom štýle. Deti by mali rozumieť tomu, ako ich telo funguje a prečo je dôležité starať sa o svoje zdravie.
- Praktické vzdelávanie: Predmety, ktoré spájajú teóriu s praxou, ako napríklad krúžok školskej záhrady alebo kuchyne, sú skvelým spôsobom výučby o zdraví.
- Zdravé školské jedálne: Školy by mali zaisťovať prístup k vyváženým a zdravým jedlám v rámci školských jedální.
- Fyzická aktivita v škole: Súčasťou školského rozvrhu by mala byť aj fyzická aktivita. Okrem povinnej telesnej výchovy môžu školy ponúkať rôzne voľnočasové aktivity, ako sú športové kluby, tanečné krúžky alebo outdoorové aktivity.
Negatívny dopad môže mať aj vplyv rovesníkov. Spolužiaci môžu výrazne ovplyvniť stravovacie návyky, správanie a postoje voči jedlu, pohybu a celkovému životnému štýlu u dieťaťa. Vyhnúť sa tomu úplne nedá, ale dá sa to korigovať práve výchovou k zdravým návykom, motiváciou k pohybu, rodičovským vzorom, podporou sebavedomia a v neposlednom rade kontrolou času stráveného pred obrazovkami.
Liečba obezity v detskom veku
Pokiaľ už dieťa trpí obezitou, je dôležité zamerať sa na cielenú liečbu. Obezita môže mať trvalé následky pre zdravie, takže nie je dobré s redukciou váhy otáľať. Liečba obezity u detí musí byť vždy individuálne prispôsobená potrebám každého dieťaťa a zahŕňa zmeny v životnom štýle, psychologickú podporu, v niektorých prípadoch užívanie liekov a v extrémnych prípadoch aj chirurgické zásahy.
Jedálniček pri liečbe obezity
Rodičia by mali deťom vytvoriť pestrý a nutrične vyvážený jedálniček, ktorý bude bohatý na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a kvalitné bielkoviny (chudé mäso, ryby, strukoviny, neochutené mliečne výrobky s nižším obsahom tuku). Dôležité je vyhnúť sa prísnym diétam a hladovkám, ktoré môžu poškodiť zdravie.
Kontrola porcií a kalorického príjmu: Počas znižovania hmotnosti nezáleží len na zdravom stravovaní, ale aj na kontrole porcií a príjme kalórií. Aby dieťa začalo chudnúť, je nevyhnutné znížiť príjem kalórií a vytvoriť kalorický deficit - musí spáliť viac kalórií ako príjme. To neznamená, že dieťa musí hladovať, ale že by malo jesť menšie porcie a venovať pozornosť kvalite potravín, ktoré konzumuje. Ideálna je kombinácia zníženia kalorického príjmu (prechod na zdravšiu stravu) a zvýšenia fyzickej aktivity (pravidelný pohyb). Znižovanie hmotnosti by malo byť postupné, pretože rýchla strata váhy môže mať negatívne dôsledky pre zdravie a vývoj dieťaťa.
Rodinná kognitívno-behaviorálna terapia
V niektorých prípadoch môžu byť vhodnou súčasťou terapie aj psychoterapeutické sedenia. Tie môžu byť absolvované iba deťmi alebo aj celými rodinami. Ukazuje sa, že napr. kognitívno-behaviorálny prístup môže hrať v preberaní nových a vhodnejších návykov veľmi pozitívnu úlohu.
Chirurgický zákrok
Chirurgický zákrok je poslednou možnosťou voľby u dospelých osôb, nieto ešte u detí a dospievajúcich. K tomuto riešeniu, napr. vo forme bariatrických operácií, sa tak pristupuje v skutočne závažných prípadoch obezity, keď riziká komplikácií plynúcich z obezity predstavujú bezprostredné ohrozenie.
Dojčenie je jedným z prvých opatrení, ktoré nazývame primárnou prevenciou obezity u detí. Vzdelávanie pacienta a jeho okolia, zdravé stravovanie a fyzická aktivita sú základnými piliermi nefarmakologickej liečby a zároveň účinná prevencia obezity u detí.
Farmakologická liečba: V pediatrii sa o farmakologickom manažmente obezity u detí naďalej diskutuje. Orlistat je silný inhibítor gastrointestinálnych enzýmov, ktorý zabraňuje vstrebávaniu tukov z potravy až o 30%. Účinnosť tohto lieku je mierna a jeho použitie spôsobuje veľa nežiaducich účinkov.
Dôležitosť vitamínov a minerálov: Obéznym deťom často chýbajú vitamíny rozpustné v tukoch, hlavne vitamín A a D. Pozor ale aj na nedostatok minerálu vápnika. Vápnik je dôležitý pre pevné kosti, ale zďaleka to nie je jeho jediná funkcia v tele. Tento minerál sa zapája do metabolizmu tukových buniek. Podľa výživových odporúčaní by ho preto mal byť v jedálničku (nielen) detí s vyššou hmotnosťou dostatok. Ideálnym zdrojom vápnika sú mliečne výrobky, z ktorých sa dobre vstrebáva.
Detská obezita je choroba s mnohými rizikami, ktoré nie je možné prehliadať. Aj ten najmenší krok, ktorý urobíte, má pre vaše dieťa veľký význam. Byť zdravý neznamená byť dokonalý - je to o hľadaní rovnováhy a budovaní návykov, ktoré budú vášmu dieťaťu slúžiť celý život. Ako rodičia ste pre svoje dieťa najväčším vzorom a najväčšou oporou.
tags: #obezita #u #deti #prezentacia