Obezita je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná ako chronické, multifaktoriálne ochorenie, ktoré je spôsobené nadmerným hromadením telesného tuku v organizme. Na Slovensku je táto problematika obzvlášť alarmujúca, keďže viac ako polovica dospelej populácie trpí nadváhou alebo obezitou. Približne každý štvrtý dospelý Slovák a Slovenka je v pásme obezity, čím sa Slovensko radí tesne nad priemer Európskej únie, kde 53 % obyvateľov EÚ bojuje s nadváhou alebo obezitou.
Ako si sami diagnostikovať obezitu a čo ďalej?
Základnou metódou na samodiagnostiku obezity je výpočet indexu telesnej hmotnosti (BMI), ktorý vychádza výlučne z vašej výšky a hmotnosti. Ak sa vaša hodnota BMI nachádza v pásme obezity, je dôležité začať konať. Prvou a nevyhnutnou zmenou je úprava jedálnička.
Je kľúčové, aby bol jedálniček navrhnutý udržateľne, nielen počas obdobia redukcie hmotnosti, ale ako celoživotný spôsob stravovania. Návrat k nesprávnym stravovacím návykom po schudnutí nevyhnutne vedie k opätovnému nárastu hmotnosti, známemu ako jo-jo efekt. Niektorí odborníci považujú jo-jo efekt za vnútorné ospravedlnenie vlastného zlyhania, avšak jeho prevencia spočíva práve v osvojení si racionálneho stravovania, ktoré je možné dodržiavať dlhodobo.
Odporúča sa vyhýbať sa "zaručeným" diétam, ktoré telo zbytočne stresujú a môžu byť v dlhodobom horizonte škodlivejšie ako prospešné. Hoci počas chudnutia môžu nastať výnimky v podobe osláv či sviatkov, dôležité je po krátkodobom porušení zásad opäť sa vrátiť k nutrične vyváženej strave. Po niekoľkých mesiacoch racionálneho stravovania by sa malo stať prirodzenou súčasťou života.
Každodenné rozhodnutia v oblasti stravovania majú zásadný vplyv na budúci stav vášho tela. Cieľom by malo byť predovšetkým zdravý a funkčný organizmus, pričom je potrebné byť pripravený na určité obete.
Pohyb ako neoddeliteľná súčasť zdravého životného štýlu
Pohybové aktivity by mali byť prirodzenou súčasťou života každého človeka, nielen ako prevencia chorôb, ale aj ako podpora celkového zdravia. Správne zvolený pohyb posilňuje imunitu, zlepšuje funkciu dýchacieho, srdcovocievneho a tráviaceho systému, a dokonca pozitívne vplýva na pamäť. Fyzická aktivita stimuluje tvorbu nových neurónov v mozgu, ktoré sú kľúčové pre pamäť a učenie.
Psychické faktory a emočné prejedanie sa
Pri riešení obezity nemožno vylúčiť faktory ako mozog, spánok, emócie, stres či výchova v detstve. U mnohých pacientov sú to práve tieto faktory, ktoré vedú k emočnému prejedaniu sa alebo k uspokojovaniu hormonálnych potrieb prostredníctvom jedla.
Odborníci dnes vedia, že obezita je primárne dôsledkom zlej regulácie príjmu potravy v mozgu. U obéznych ľudí majú emócie významný vplyv na ich stravovacie návyky. Prejedanie súvisí nielen s fyziologickou potrebou jesť pre prežitie, ale aj s emocionálnou potrebou - jem preto, lebo sa po jedle cítim spokojnejšie a lepšie. U mnohých obéznych pacientov dominuje práve táto emocionálna potreba.
Na zistenie, či u vás dominuje emocionálna potreba jesť, je dôležité zamyslieť sa nad tým, či vás akékoľvek emócie vedú ku konzumácii jedla. Či zajedáte smutnú náladu, rozbité auto, ťažké životné udalosti, negatívne správy, strachy či obavy, ale rovnako aj radostné udalosti ako povýšenie v práci. Ak sa vám stáva, že sa v noci zobudíte a začnete jesť, môže to byť signál.
Emocionálna regulácia príjmu potravy súvisí s vylučovaním chemických látok v mozgu, ako je dopamín. Po jedle sa v mozgu vylučuje dopamín, ktorý navodzuje pocit spokojnosti a šťastia. Čím stabilnejšia hladina dopamínu, tým stabilnejší pocit spokojnosti. Keď hladina dopamínu klesá, pocit spokojnosti vyprcháva. Mozog si na príjemné pocity rád zvyká a má tendenciu si ich opakovať. V tejto fáze môže byť naše správanie ovplyvnené túžbou opakovať príjemné pocity z jedla, čím sa jedlo stáva akousi drogou.
Obezita na Slovensku: Alarmujúce štatistiky a trendy
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom nadváhy a obezity v Európe. Odhady naznačujú, že tento trend bude pokračovať. Približne 64 % dospelej populácie na Slovensku žije s nadváhou alebo obezitou, čo predstavuje až 2,8 milióna ľudí. Po 45. roku života má normálnu hmotnosť menej než tretina Slovákov.
Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre spoločnosť Eli Lilly Slovakia ukázal, že v porovnaní s rokom 2025 došlo na Slovensku k miernemu, no znepokojivému nárastu počtu ľudí v pásme nadváhy alebo obezity. Situácia sa výrazne zhoršuje s vekom.
Obezita nie je len „pár kíl navyše“. Je to choroba, ktorá skracuje život a ničí zdravie potichu. Ide o chronické ochorenie, nie otázku vôle či estetiky. Je to komplexný problém ovplyvnený genetikou, hormónmi, prostredím aj sociálnymi faktormi. Napriek tomu v spoločnosti pretrvávajú stereotypy - dve pätiny ľudí ju považujú za prejav lenivosti a takmer tretina si myslí, že si za ňu jednotlivci môžu sami.
Dáta ukazujú výrazný rozpor medzi snahou a realitou. Takmer dve tretiny Slovákov majú skúsenosť s chudnutím a viac než polovica už držala diétu, no len 19 % ľudí riešilo svoju hmotnosť s lekárom. Vidíme opakované pokusy o chudnutie a veľmi častý jojo efekt, pričom priemerný nárast hmotnosti po opätovnom pribratí predstavuje až 11 kilogramov.
Takmer polovica populácie za posledný rok pribrala, pričom v skupine, ktorá priberala, bol priemerný nárast až 6 kilogramov. Obezita pritom výrazne zvyšuje riziko závažných ochorení - od cukrovky 2. typu cez srdcovo-cievne ochorenia až po niektoré druhy rakoviny.
Detská obezita: Rastúci problém
Situácia nie je ružová ani v oblasti detskej obezity. Podľa webu World Obesity Day sa miera výskytu obezity medzi deťmi školského veku takmer päťnásobne zvýšila od roku 1975, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Na Slovensku evidovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2018 celkovo 7976 detí s obezitou, v roku 2021 to bolo už 13 655 a v roku 2024 až 15 482. Najviac prípadov je vo vekovej kategórii 6 až 14 rokov. S nadhmotnosťou bolo v roku 2024 evidovaných ďalších takmer 40-tisíc detí.
Nárast detí s obezitou potvrdzujú aj výsledky štúdie „Health Behaviour in School-aged Children“, ktorá na Slovensku monitoruje takmer 10 000 detí vo veku 11 až 15 rokov. V roku 1974 malo obezitu 0,7 % dievčat a 0,9 % chlapcov.
Príčiny tohto nárastu sú komplexné a zahŕňajú celospoločenské trendy, globálne vplyvy a hlavne zmeny v rodinách. Štúdia ukázala, že dnes menej ako polovica detí chodí pešo do školy, pričom pre veľkú časť školákov sú hodiny telesnej výchovy jediným pohybom, ktorý majú. S rastúcim vekom je čoraz menej školákov dostatočne pohybovo aktívnych.
Štúdia tiež zaznamenala pokles počtu školákov, ktorí spia 8 a viac hodín počas školských dní, najmä u starších (15 ročných) dievčat. Nedostatok spánku je jednoznačne rizikový faktor vzniku obezity, tak u detí, ako aj u dospelých.
Alarmujúce je aj to, že deti v školskom veku trávia pred obrazovkami 2 až 4 hodiny denne. Preto väčšina pedagógov privítala zákon o zákaze používania mobilných telefónov deťmi na základných školách počas vyučovania.
Rizikové sú aj nesprávne stravovacie návyky, častá konzumácia nápojov sladených cukrom či fastfoodu. Podstatne menej detí chodí na obed do školskej jedálne.
Prítomnosť obezity v detstve prináša riziko akcelerovaného rozvoja aterosklerózy, srdcovo-cievnych ochorení ako hypertenzia (vysoký krvný tlak), diabetes mellitus 2. typu (cukrovka), metabolicky asociovaných chorôb pečene až steatohepatitída. Mimoriadne alarmujúci je nárast počtu detí s diabetom 2. typu, čo pred dvadsiatimi rokmi nebolo bežné.
Vplyv obezity na duševné zdravie a stigma
Obezita nie je len o váhe. Až 89 % ľudí s obezitou pociťuje negatívny vplyv na psychiku a 85 % čelí stigmatizácii. Len 18 % respondentov má pocit, že im lekári plne rozumejú ich problémom a obavám. Necelých 20 % ľudí s obezitou pociťuje, že spoločnosť ju vníma ako chronické ochorenie a nie ako ich osobnú voľbu. Viac ako 40 % respondentov dokonca nevie, že Svetová zdravotnícka organizácia považuje obezitu za komplexné chronické ochorenie.
Kultúra diét a novoročných predsavzatí často vedie k tomu, že sa ľudia obviňujú a hanbia. Obezita je však komplexné chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje dlhodobý a odborný prístup. Najväčšou prekážkou pri chudnutí je nedostatok podpory - uvádza to až 55 % respondentov. Pre tých, ktorí s obezitou žijú, môžu byť novoročné predsavzatia obzvlášť veľkou záťažou na ich psychiku.
Viac ako 70 % respondentov, ktorí trpia obezitou, súhlasí s tým, že diskusia by sa mala viac zameriavať na celkové zdravie a pohodu, nie iba na čísla na váhe. Nedostatok podpory je najväčšou prekážkou, čo uvádza 55 % respondentov.
Izolácia a stigma sú najčastejšími pocitmi, s ktorými žijú ľudia trpiaci obezitou. Len 18 % ľudí s obezitou má pocit, že zdravotnícki pracovníci plne rozumejú ich problémom a obavám.
Obezita a depresia sú často prepojené. Depresia môže viesť k priberaniu (napr. prostredníctvom emočného jedenia alebo zníženej fyzickej aktivity), zatiaľ čo obezita môže prispievať k rozvoju depresie v dôsledku sociálnej stigmy, zdravotných problémov a zníženého sebavedomia. Tento začarovaný kruh je potrebné rozviazať.
Moderná liečba obezity a jej výzvy
Liečba obezity musí byť vždy kombinovaná so zmenou životného štýlu, úpravou stravy a pohybom. V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o modernej farmakologickej liečbe obezity, vrátane injekčných liekov. Tieto lieky môžu pomôcť pacientom regulovať chuť do jedla a podporiť chudnutie, no odborníci upozorňujú, že nejde o „zázračné riešenie bez námahy“.
Farmakoterapia pomáha pacientom zvládnuť hlad a nutkavé myšlienky na jedlo, čím im umožňuje dlhodobo získať kontrolu nad stravovaním a podporuje nastavenie nového životného štýlu. Napriek dostupnosti týchto možností však informovanosť o liečbe zostáva nízka a väčšina pacientov ju nevyužíva.
Na Slovensku žiadne antiobezitiká nie sú hradené zdravotnou poisťovňou, čiže všetky náklady znáša pacient. Napriek tomu je nutný lekársky predpis, pretože lieky môžu mať aj nežiaduce účinky.
Európsky prieskum spoločnosti Novo Nordisk medzi viac ako 10-tisíc respondentmi ukázal, že až 89 % ľudí s obezitou pociťuje negatívny vplyv na duševné zdravie a 85 % čelí stigmatizácii. Len 18 % respondentov má pocit, že zdravotnícki pracovníci plne rozumejú ich problémom.
Nedostatok podpory je najväčšou prekážkou pri chudnutí, uvádza to až 55 % respondentov. Zvládanie obezity je dlhodobá cesta, no nikto by na ňu nemal byť sám.
Rizikové faktory obezity zahŕňajú:
- Nadmerný príjem kalórií (konzumácia viac kalórií, ako telo spáli) - 79 %
- Nedostatok pohybovej aktivity (sedavý životný štýl) - 76 %
- Hormonálne poruchy, ochorenia (napr. ochorenie štítnej žľazy, syndróm polycystických ovárií) - 59 %
- Psychologické faktory (stres, depresia, úzkosť, emočné jedenie) - 61 %
- Rodinná záťaž (návyky z rodiny, blízkeho okolia) - 48 %
- Genetické faktory (genetická predispozícia, dedičnosť) - 44 %
- Lieky (zvýšenie hmotnosti ako vedľajší účinok liekov) - 43 %
Svetový deň obezity
Svetový deň obezity sa každoročne pripomína 4. marca. Toto podujatie organizuje World Obesity Federation v spolupráci so svojimi globálnymi členmi a spája jednotlivcov, organizácie a partnerstvá, aby zdôraznili naliehavú potrebu porozumenia, prevencie a liečby obezity. Cieľom je zvýšiť povedomie o tomto chronickom ochorení, o prevencii, zdravej strave a pohybe.
Obezita ovplyvňuje celú spoločnosť, zasahuje každú komunitu neprenosnými ochoreniami, ku ktorým obezita významne prispieva. Je tiež ukazovateľom systémov, ktoré nefungujú správne. Svetový deň obezity 2026 je výzvou k akcii pre všetkých, aby spoločne zmenili príbeh obezity.
Ďalšie problémy spojené s obezitou
S obezitou sa spájajú aj ďalšie zdravotné problémy, ako napríklad poruchy menštruačného cyklu, erektilná disfunkcia, neplodnosť (u žien aj mužov), riziko depresie, úzkostných stavov, problémov s chrbticou či kĺbami.
Problémov je veľmi veľa, a preto je nevyhnutné celospoločensky urobiť maximum opatrení na ochranu najmä detí pred vznikom obezity. Boj detí s obezitou nie je len ich vlastný; na zmenu k lepšiemu je potrebné zapojenie celej rodiny, kde rodičia idú príkladom a menia svoje návyky ako prví.
Pediatri majú neľahkú úlohu, keďže pravidelne sledujú, merajú a vážia deti, upozorňujú a edukujú rodičov. Obezita nie je problémom len pre telo, ale aj pre dušu.
Zmeny v životnom štýle a moderná liečba
Je možné schudnúť len na základe zmeny životného štýlu? Úprava životného štýlu, čiže zodpovednejší prístup k stravovaniu a životnému štýlu, môže viesť k zníženiu hmotnosti v priemere o päť percent. Pri miernej nadváhe to môže byť postačujúce, avšak pri obezite je často potrebná odborná pomoc.
Farmakoterapia, najmä pomocou GLP-1 agonistov, môže byť účinná pri regulácii chuti do jedla a podpore dlhodobej sýtosti, čím podporuje nastavenie nového životného štýlu. Je však dôležité si uvedomiť, že liečba obezity je chronická a dlhodobá, rovnako ako aj farmakoterapia.
Je nevyhnutné, aby liečba obezity prebiehala pod dohľadom lekára, ktorý môže zhodnotiť zdravotný stav pacienta, riziká a individuálne potreby. Lieky na chudnutie by sa nemali užívať z estetických dôvodov bez lekárskeho dohľadu, aby sa predišlo riziku ohrozenia zdravia z malnutrície.
Pre pacientov s obezitou je dôležitý pocit opory a podpory. Je vhodné vyhľadávať informácie z dôveryhodných zdrojov, ako napríklad webstránka pravdaohmotnosti.sk, ktorá ponúka náučné a podporné články, BMI kalkulačku a zoznam lekárov venujúcich sa liečbe nadváhy a obezity na celom Slovensku.