Obezita u detí predstavuje v súčasnosti závažný globálny problém s alarmujúcim nárastom prípadov, napriek snahám o intervencie. Ide o významné multifaktorálne neinfekčné chronické ochorenie s negatívnymi dôsledkami na ľudský organizmus. Navýšená hodnota indexu telesnej hmotnosti (BMI) je definovaná ako modifikovateľný rizikový faktor pre rozvoj ochorení muskuloskeletálneho systému.
Narastajúci výskyt obezity v populácii má výrazný vplyv na progres rozvoja širokého spektra ochorení pohybového aparátu. Obezita je tiež asociovaná so zvýšenými operačnými rizikami pri manažmente chirurgických zákrokov ochorení muskuloskeletálneho aparátu.
Definícia a klasifikácia obezity
Na základe hodnoty indexu telesnej hmotnosti (BMI) je možné populáciu rozdeliť na skupiny:
- Podvýživa: BMI pod 18,5 kg/m²
- Normálna váha: BMI 18,5 - 24,9 kg/m²
- Nadváha: BMI 25 - 29,9 kg/m²
- Obezita: BMI nad 30 kg/m²
V súčasnosti narastá prevalencia výskytu ochorení pohybového aparátu spôsobujúcich časté bolesti. Súčasne narastá aj výskyt prípadov obezity druhého stupňa, teda obezity s indexom telesnej hmotnosti BMI 35,0 - 39,9.
Obezita je asociovaná s mnohými poruchami pohybového aparátu u detí a dospelých. Zvýšená prevalencia obezity má dopad na zníženú kvalitu života, súvisiacu s ekonomickými nákladmi nevyhnutnými pre správnu zdravotnú starostlivosť a pre častú chronicitu ochorení pohybového aparátu.
Pacienti s diagnostikovanou obezitou trpia bolesťami a nepohodlím, zvýšeným rizikom poranenia, ťažkosťami s termoreguláciou a zvýšeným rizikom rozvoja osteoartrózy a iných ochorení. Hmotnosť pacienta je dôležitým modifikovateľným rizikovým faktorom zdravotného rizika pri vzniku ochorení pohybového aparátu. Prípady mortality úmerne narastajú so stupňom obezity.
Muskuloskeletálne poruchy a obezita u detí
Muskuloskeletálne poruchy sú definované ako poškodenia pohybového ústrojenstva vyvolané externým pôsobením, vysokou biomechanickou expozíciou, psychosociálnym a psychologickým faktorom. Ochorenia pohybového aparátu sa prejavujú akútnym alebo chronickým stavom, s výraznou symptomatologickou bolestivosťou a obmedzením fyzickej výkonnosti.
Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory, ktoré podmieňujú riziko vzniku týchto ochorení patria vek, pohlavie, sedavý spôsob života a s tým spojená nedostatočná fyzická aktivita a najmä antropometrické ukazovatele ako index telesnej hmotnosti.
Prírastok telesnej hmotnosti značne zaťažuje kĺby nesúce váhu. Obézni jedinci sú vystavení vyššiemu riziku poranenia kĺbov v dôsledku biochemických zmien organizmu spojených s vyššou telesnou hmotnosťou pri vykonávaní každodenných činností.
Rozvoj obezity u detí je spojený s celým radom funkčných problémov vrátane bolesti, nepohodlia a stuhnutia kĺbov dolných končatín, úbytku svalovej hmoty a vzniku deformít hrudníka a chrbtice. Deti a mládež trpiace obezitou sú najčastejšie postihnuté odchýlkami chôdze, deformitami postavenia dolných končatín a skĺznutím epifýzy hlavy stehennej kosti.
Vysoká prevalencia zdravotných ochorení pohybového aparátu ako lumbálna hyperlordóza, získaná deformita postavenia kolien a hyperextenzia kolenného kĺbu sa vyskytuje vo vyššej miere u obéznych detí v porovnaní s deťmi s normálnou váhou.
Ortopedické komplikácie a fyzická aktivita prispievajú ku bolesti a nepohodliu u jedincov s obezitou, čo má priamy súvis so znížením motivácie vykonávať fyzickú aktivitu a s nárastom telesnej hmotnosti. Detské pacienti trpiaci obezitou a chronickou muskuloskeletálnou bolesťou majú zvýšené riziko vzniku úzkostí a rozvoja depresie.
Štúdie ukazujú, že u dievčat s obezitou medzi 11 a 18 rokom života dochádza k signifikantnej redukcii funkčnosti a mobility pohybového aparátu s výraznou bolestivosťou. U chlapcov s obezitou bola zaznamenaná výrazná redukcia mobility, avšak bez zvýšenia bolesti v porovnaní s chlapcami s normálnou váhou.
U obéznych detí je častejšie prítomná bolesť pohybového aparátu ako iné typy bolesti, napríklad bolesť hlavy alebo brucha. Existuje vzájomná súvislosť medzi chronickou bolesťou, obezitou a úrovňou fyzickej aktivity.
Vplyv obezity na funkčnú zdatnosť a chôdzu
Kompozícia tela v spojení so svalovou hmotou hrá kľúčovú úlohu pri funkčnej zdatnosti pohybu u obéznych jedincov. Vysoký podiel telesného tuku negatívne ovplyvňuje svalovú vytrvalosť organizmu.
Klinické štúdie poukazujú na fakt, že populácia s obezitou trpí nižšou kadenciou chôdze a skracujúcou sa dĺžkou kroku, pričom dochádza ku predĺženiu trvania cyklu chôdze. Pacienti s obezitou trpia progresívnou stratou funkčnosti fyzickej výkonnosti, ktorá sa prejavuje slabosťou, vyčerpaním a nedostatočnou fyzickou aktivitou, ktorá opätovne prispieva ku nárastu na hmotnosti.
Obezita a degeneratívne ochorenia kĺbov u dospelých
Medzi najčastejšie patologické zmeny pohybového aparátu u dospelých pacientov s diagnostikovanou obezitou patria degeneratívne zápalové zmeny kĺbov. Osteoartróza je multifaktoriálne ochorenie, ktoré vedie ku dysfunkcii až úplnej zmene alterácie kĺbov spôsobenej kĺbovou degeneráciou.
Symptomatológiou ochorenia je výrazná bolesť, znížená pohyblivosť, čo má negatívny dopad na kvalitu života. Patogenéza ochorenia má súvis s nadmerným zaťažením kĺbov spolu s hormonálnou a biochemickou dysreguláciou organizmu.
Nadmerná hmotnosť u jedincov s obezitou prispieva ku zvýšenej záťaži kĺbov, čo má za následok negatívny vplyv na funkciu kĺbov. Redukcia hmotnosti výrazne vplýva na klinické zmiernenie bolesti a je schopná oddialiť progres rozvoja štrukturálneho poškodenia kĺbov.
Narastajúca váha namáha a poškodzuje kĺbovú chrupavku nad rámec jej biologických možností a spôsobuje degeneratívne zmeny.
Štúdie sledovali vzťah medzi kompozíciou tela, množstvom tuku v organizme a rizikom rozvoja osteoartritídy. Výskum sa venoval porovnávaniu vplyvu fyzioterapeutického cvičenia a fyzickej aktivity na zlepšenie stavu u pacientov s diagnostikovanou osteoartritídou kolenného kĺbu, sledoval zmiernenie prejavov bolesti a zlepšenie pohybovej funkcie.
Sarkopenická obezita a jej dôsledky
Sarkopenická obezita je klinický stav, pri ktorom u pacientov s obezitou dochádza ku infiltrácii svalstva tukovým tkanivom, čím dochádza ku úbytku kostnej a svalovej hmoty. Vek, pohlavie, nadmerná konzumácia alkoholu a nesprávne zvolená nekvalitná diéta s nízkym obsahom bielkovín patria ku rizikovým faktorom, ktoré sú asociované so zvýšeným rizikom vzniku sarkopenickej obezity.
V kostrovej svalovine u pacientov s potvrdenou obezitou dochádza ku metabolickým zmenám, ktoré negatívne vplývajú na funkciu svalovej hmoty. Alterácie tukového tkaniva, kostrovej svaloviny a kosti sú úzko prepojené, pričom vitamín D plní kľúčovú metabolickú úlohu pri udržiavaní homeostázy a zdravia pohybového aparátu.
Nedostatok vitamínu D je celosvetovo rozšírený zdravotný problém. Zápal a oxidačný stres buniek sú schopné vyvolať anabolickú rezistenciu v kostrovej svalovine, ektopickú akumuláciu tuku s tukovou infiltráciou. Infiltrácia vedie ku lipotoxicite a zmenám v svalových kmeňových bunkách.
Diferenciácia adipocytov, mitochondriálna dysfunkcia a progres rastu telesnej hmotnosti s rozvojom obezity vedú ku zníženiu produkcie energie, navýšeniu oxidačného stresu, funkčným obmedzeniam a muskuloskeletálnym komplikáciám.
Pacienti s diagnostikovaným metabolickým syndrómom, nadmernou adipozitou a inzulínovou rezistenciou majú dvojnásobné riziko vzniku osteosarkopenickej obezity. Ďalšími rizikovými faktormi etiológie vzniku sarkopenickej obezity sú pohlavie, nadmerná konzumácia alkoholu, nízky príjem vápnika a nekvalitná strava.
Riziku vzniku osteosarkopenickej obezity je vystavená časť populácie s Cushingovou chorobou, pacienti s diabetes mellitus typu 2, pacienti po transplantácii obličky a dlhodobom užívaní anabolických steroidov. Pacienti po prekonaní ťažkej formy ochorenia COVID-19, v dôsledku liečby vysokými dávkami steroidov a zvýšenej adipozity, trpia tiež rizikom vzniku ochorenia sarkopenickej obezity.
Jedinci trpiaci osteosarkopenickou obezitou so zvýšeným množstvom viscerálneho tuku majú vyššie riziko vzniku zlomeniny v porovnaní s jedincami, u ktorých prevažuje podkožný tuk.
Riziká obezity pre kostné zdravie
Dostatočná fyzická aktivita a aktívny životný štýl, obzvlášť dôležitý pre deti všetkých vekových skupín, prispieva ku zvýšenej pravdepodobnosti správneho fyziologického vývoja motorických schopností. Minimalizácia fyzickej aktivity narúša rozvoj základných pohybových schopností.
Mnohé štúdie uvádzajú významný vplyv obezity na zdravotný stav kostí a kĺbov, najmä etiológiu patologických stavov ako demineralizácia, deformácia a dysfunkcia kostí asociovaná s bolestivosťou v dôsledku zmien štruktúry organizmu.
Štúdie uviedli pri skúmaní ortopedických komplikácií výrazne vyššiu prevalenciu zlomenín u detí a dospievajúcich pacientov trpiacich nadváhou a obezitou, v porovnaní so skupinou detí a dospievajúcich s normálnou váhou.
Existuje výskyt degeneratívnych zmien kĺbov u pacientov s detskou obezitou druhého a tretieho stupňa na základe hodnôt BMI. Preukázal sa častý výskyt prípadov degeneratívnych zmien kĺbov s výraznou bolestivosťou a vyššia frekvencia výskytu genu recurvatum (nadmerné rozšírenie kolenného kĺbu) v porovnaní s populáciou s normálnou hmotnosťou.
Poukazuje sa na prítomnosť vážneho rizika vzniku muskuloskeletálnych dysfunkcií, deformácií a výraznú bolestivosť u pacientov s diagnostikovanou obezitou.
Obezita a osteoartróza kolenného a bedrového kĺbu
V populačnej kohortovej štúdii sa skúmal vzťah medzi indexom telesnej hmotnosti, incidenciou a progresom vývoja osteoartrózy kolenného a bedrového kĺbu. Výsledky štúdie potvrdili vplyv nadváhy na výskyt osteoartrózy kolenného kĺbu. Nepreukázal sa však vzťah medzi nadváhou a jej vplyvom na etiológiu osteoartrózy bedrového kĺbu.
Obezita u pacientov bola asociovaná s progresom osteoartrózy kolenného kĺbu, avšak súvislosť medzi obezitou a osteoartrózou bedrového kĺbu nebola preukázaná.
Redukcia hmotnosti výrazne zmierňuje bolesť a funkciu pohybového aparátu u obéznych jedincov s diagnostikovanou osteoartrózou kolenného kĺbu. Štúdie demonštrovali vplyv redukcie hmotnosti u obéznych jedincov na symptomatickú úľavu osteoartrózy kolenného kĺbu, nezávisle od závažnosti poškodenia kĺbu.
Pacienti dosiahli výrazný úbytok hmotnosti a zaznamenali významné symptomatické zlepšenie ochorenia. Zmiernenie prejavov bolesti bolo asociované s úbytkom na hmotnosti, avšak neboli pozorované štrukturálne zmeny.
Prevencia a liečba obezity u detí
Obezita má výrazný vplyv na mnohé ochorenia pohybového aparátu a zníženie kvality života. Redukcia hmotnosti je kľúčová pre zmiernenie prejavov ochorení pohybového aparátu. Obezita je asociovaná s bolesťou, kĺbovou dysfunkciou a častejšími zlomeninami kostí.
Progres osteoartikulárnych zmien dospelej populácie s obezitou vedie ku potrebe dlhodobej ortopedickej terapii. Narastajúca prevalencia obezity v súčasnosti prispieva ku navýšeniu spoločenskej záťaži, vzniku chronických muskoskeletálnych ochorení a znižujúcej sa kvalite života súvisiacej so zdravím a nákladmi na zdravotnú starostlivosť.
Detská obezita je veľmi závažné ochorenie, pretože následky sa často prelínajú aj dospelým životom. Najvyšší vplyv na rozvoj obezity má podľa výskumu najmä životný štýl rodiny.
Liečba a prevencia detskej obezity zahŕňa komplexný prístup a je potrebné zapojenie najbližšieho okolia dieťaťa. Ak je prítomná v detstve, je vysoko pravdepodobné, že bude aj v dospelosti. Avšak, výrazne zvyšuje riziko chorobnosti.
Nadbytok tukového tkaniva nevytvára iba viditeľný problém. Negatívny dopad má na celý organizmus. Príčina obezity môže byť v genetickej alebo hormonálnej poruche, avšak menej často.
Hlavnou príčinou obezity je nerovnováha v energetickom príjme a výdaji, čo zahŕňa nesprávne stravovacie návyky a nedostatok pohybu. Obezita rodičov je jedným z predpokladov na jej vznik u dieťaťa.
Hlavným dôvodom k obavám je vznik komplikácií. Negatívny dopad vysokej hmotnosti je naprieč celým organizmom.
Aj v detskom období sa na stanovenie obezity používa výpočet BMI (Body Mass Index). U detí je hodnotenie podmienené vekom a používa sa percentilový graf BMI podľa veku a pohlavia.
Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 90. percentilom, a obezita, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom rastových grafov BMI.
Iné metódy sa opierajú o meranie podkožného tuku, obvodu pásu, bokov, bioelektrickú impedanciu (BIA) alebo duálnu rontgenovú absorpciometriu (DXA).
Významnú úlohu má prevencia. Ak je už nadváha alebo obezita prítomná, je potrebná kontrolovaná liečba lekárom. V liečbe obezity sa spolupodieľa detský lekár, pediater, dietológ, psychológ a vhodná je aj asistencia osobného športového trénera.
Dôležitú úlohu má strava a stravovacie návyky. Najvhodnejšie je rozloženie jedál do menších dávok počas celého dňa, do piatich porcií. Strava má mať vhodné racionálne zloženie.
Významnú úlohu má aj dostatočný pitný režim, najlepšie pitie čistej vody. Nevhodné sú sladené balené vody.
Prevencia a liečba ďalej zahŕňa aj primeranú, zvýšenú pohybovú aktivitu a obmedzenie pasívneho života. Potrebné je prihliadať na záťaž pohybového aparátu a kĺbov. Najvhodnejšie je plávanie, bicyklovanie, dlhšie prechádzky, turistika.
Pri liečbe je nutná spoluúčasť celej rodiny, ako pri zmene stravovacích návykov, tak pri vedení k pohybovým aktivitám. Dôležitá je psychická podpora dieťaťa.
Pohybová aktivita denne, trvajúca aspoň dve hodiny, je dôležitá. Je potrebné podporovať deti vo fyzickej aktivite, pričom je potrebné mať na pamäti, že zo začiatku majú tieto deti spravidla zhoršenú schopnosť koordinácie, motorických, rýchlostných či balančných schopností.
U detí a dospievajúcich nie sú odporúčané príliš obmedzujúce a reštriktívne diéty. Pokiaľ je miera obezity závažná, alebo hrozí skorý rozvoj zdravotných komplikácií, najlepší postup zvolí lekár spoločne s nutričným terapeutom.
Riešenie detskej obezity dnes s cieľom chrániť zdravie budúcich generácií
V niektorých prípadoch môžu byť vhodnou súčasťou terapie aj psychoterapeutické sedenia, ktoré môžu byť absolvované iba deťmi alebo aj celými rodinami. Kognitívno-behaviorálny prístup môže hrať v preberaní nových a vhodnejších návykov veľmi pozitívnu úlohu.
Chirurgický zákrok je poslednou možnosťou voľby u dospelých osôb, nieto ešte u detí a dospievajúcich. K tomuto riešeniu sa pristupuje v skutočne závažných prípadoch obezity, keď riziká komplikácií plynúcich z obezity predstavujú bezprostredné ohrozenie.