Počet obéznych ľudí celosvetovo sa od roku 1975 zvýšil trojnásobne. V roku 2016 malo nadváhu viac ako 1,9 miliardy dospelých vo veku nad 18 rokov, z nich viac ako 650 miliónov bolo obéznych. Predpokladá sa, že počas pandémie COVID-19 počet dospelých ľudí s nadváhou stúpol na viac ako 40 % a počet ľudí s obezitou na viac viac ako 15 %. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) v roku 1997 vyhlásila obezitu za pandémiu a čoraz častejšie hovoríme o „globezite“. V roku 2020 malo 39 miliónov detí mladších ako päť rokov nadváhu alebo obezitu. Obezita je komplexný, multifaktoriálny stav, ktorému sa dá predchádzať a ktorý je výsledkom kombinácie determinantov na individuálnej, sociálnej, komunitnej a spoločenskej úrovni.
Paradox obezity a chudoby
Ľudia sa stávajú obéznymi nielen preto, že sú bohatší. Paradox vzťahu obezity a chudoby pozorujeme najmä vo vyspelých aj v rozvojových krajinách. Obezita je na vzostupe aj v rozvojových krajinách. Je to aj „westernalizáciou“, to znamená, že stúpa ponuka potravín, najmä tých lacnejších, spracovaných a ultraspracovaných potravín a fastfoodov, a vysoko prevyšuje potreby nášho tela. Navyše, chudoba dnes neznamená nedostatok peňazí. V prvom rade má chudoba sociálny rozmer - vyššia nezamestnanosť, nižšia úroveň vzdelania a nepravidelné stravovanie, nízka fyzická aktivita (u chudobných sa spája s nedostatkom peňazí na športové vybavenie), nedostatok voľnočasových aktivít a masívny marketing globálnych predajcov potravín a reťazcov s rýchlym občerstvením.
V rozvojových krajinách spolu s ekonomickým rozvojom a rastom príjmov narastá počet ľudí s nadváhou a obezitou. Tento paradox súvisí s ľahkou dostupnosťou a nízkou cenou vysokospracovaných potravín obsahujúcich „prázdne kalórie“ a bez nutričnej hodnoty. K dnešnému dňu bol tento paradox opísaný v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve, hoci mnohé európske krajiny tiež zažívajú vysoké percentá obéznych ľudí. Medzi dôvody rastúcej obezity v populácii chudobných ľudí patrí vyššia nezamestnanosť, nižšia úroveň vzdelania, vyššia miera sedavosti a nepravidelné stravovanie. Ďalšou príčinou obezity je nízka fyzická aktivita, ktorá sa u chudobných spája s nedostatkom peňazí na športové vybavenie.
Chudoba je spojená s nedostatkom, hladom a podvýživou. Lenže toto je stereotyp. Najviac ľudí s obezitou nájdeme v rodinách s nižším než priemerným príjmom, sú to mnohopočetné rodiny, neúplné rodiny, nezamestnaní, ale aj dôchodcovia.
Obezita na Slovensku
Podľa údajov z obdobia pred pandémiou COVID-19 v Slovenskej republike abdominálnou obezitou trpelo viac ako 48 % dospelých mužov a 54 % žien. Na Slovensku stúpa prevalencia obezity. Zdravotné poisťovne v tomto roku uverejnili informácie, že pandémia a vlna „dištančného vzdelávania“ síce viedla k nižšiemu počtu úrazov a zlomenín, ale zdá sa, že obezitou trpí čoraz viac detí a adolescentov - 9,5 percenta chlapcov a takmer deväť percent dievčat.
Na Slovensku je oficiálne definovaná hranica chudoby, ak mesačný príjem je nižší alebo rovný 373 eur. Pri domácnosti s dvomi dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to príjem menej ako 853 eur mesačne. Najviac ohrozuje nezamestnaných (56,1 % osôb) a potom viacdetné úplné rodiny s tromi a viac závislými deťmi (37,1 % osôb). Podobne chudoba ohrozovala aj neúplné rodiny, teda domácnosti osamelých rodičov s jedným či viacerými závislými deťmi (33,9 % osôb). Na dávky v hmotnej núdzi bolo vo februári 2022 celkovo odkázaných 121 500 osôb, čo je 2,2 % z celkového počtu obyvateľov SR.
Najviac sú chudobou ohrození ľudia v Banskobystrickom, Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji, kde je úroveň chudoby do 20 %. Najmenej sú chudobou ohrození ľudia v Bratislavskom kraji (7,9 %).
Chudobný pracujúci človek je opakom človeka strednej triedy, ktorý má istú ekonomickú istotu, stabilitu, je schopný zabezpečiť si bývanie, vzdelanie sebe a svojim deťom a je schopný si aj šetriť. Takisto je schopný akumulovať osobné bohatstvo, hoci aj skromné, môže sa rozhodnúť míňať peniaze aj na iné ako nevyhnutné výdavky, napr. na dovolenku. Mzdový medián je však na Slovensku 721 eur v čistom. Medián rozdeľuje pracujúcich na dve polovice - polovicu zarába do a druhú nad 721 eur. Z toho teda vyplýva, že takmer polovica Slovákov (čo je približne milión ľudí) je chudobných, pretože s príjmom do 721 eur nemôžete veľa ušetriť.
Podľa prieskumov na Slovensku sa človek už necíti chudobný, ak je jeho príjem zhruba 1 000 eur v čistom, ak odhliadneme od regionálnych rozdielov. Vtedy už prestáva človek cítiť existenčný stres. V Českej republike po niekoľko-mesačnej analýze vyrátali veľmi podobné číslo.
Nedávno realizovala Slovenská poľnohospodárska univerzita spotrebiteľský prieskum, v ktorom vyše 86 % účastníkov deklarovalo, že má záujem stravovať sa zdravo. A pritom viac ako tretina - v niektorých vekových kategóriách takmer polovica ľudí na Slovensku - je obézna.
Faktory prispievajúce k obezite na Slovensku
Etnická štruktúra a stravovacie návyky
Ďalším faktorom je aj etnická štruktúra obyvateľstva. V štúdii sledovali Rómov aj Nerómov, ako aj rómske a nerómske ženy. Zistili, že nižšie vzdelanie, nižšia úroveň príjmov a vyššia úroveň fyzickej inaktivity boli asociované s vyšším indexom telesnej hmotnosti (BMI) v rómskej komunite v porovnaní s majoritným etnikom. Nedávno publikovali štúdiu chuťových preferencií u rómskeho etnika v Maďarsku a zistili, že Rómovia majú výrazne menej častú konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny ako majoritná populácia. Zástupcovia maďarskej rómskej populácie uviedli, že do skonzumovaných potravín a nápojov pridávali viac cukru a uprednostňovali sladké pochutiny v porovnaní so slanými a mali vyššie preferencie sladkých jedál. Menej uprednostňovali horkú chuť napr. surového kalerábu, grapefruitu, čiernej kávy a pod. Rómska strava môže súvisieť s chuťovými preferenciami predisponujúcimi na nezdravé stravovacie návyky. Tento predpoklad si vyžaduje ďalšie štúdie.
Obezogénne prostredie a sedavosť
Naša súčasnosť je obezitogénna, podnety, ktoré v nás vyvolávajú túžbu po jedle, vidíme denne. Nákup potravín je dostupný 24 hodín sedem dní v týždni. Na druhej strane je to chýbanie podnetov a podpory fyzickej aktivity, ako je nedostatok cyklotrás, ekologickej prepravy a pod. Zdravý životný štýl radi deklarujeme, ale v skutočnosti väčšina našej populácie trpí sedavosťou. Sedavosť je definovaná ako čas strávený v pokoji, ak jedinec urobí menej ako 5 000 krokov denne alebo ako akékoľvek správanie po prebudení charakterizované energetickým výdajom ≤ 1,5 metabolického ekvivalentu (MET) v polohe v sede alebo v ľahu. Okrem nízkej fyzickej aktivity je sedavosť asociovaná s rizikom vzniku obezity a ďalších ochorení.
Vplyv pandémie COVID-19
Posledné dva roky pandémie COVID-19 ukázali tiež, že obezita je významným rizikovým faktorom ťažkého priebehu, hospitalizácie aj úmrtnosti na toto infekčné ochorenie. Obezita je spojená až so 7-krát vyšším rizikom závažných následkov COVID-19, najmä u pacientov mladších ako 40 rokov. Doslova máme dvojitý problém: pandémiu obezity a pandémiu COVID-19 („Double trouble: A pandemic of obesity and COVID-19“). V BMJ publikovali editoriál s titulkom: Potravinársky priemysel musí znášať vinu za pandémiu obezity, ako aj závažnosť ochorenia COVID-19. Marketing reštaurácií s rýchlym občerstvením a nezdravej stravy je neskutočne agresívny. Celosvetovo známy reťazec reštaurácií rýchleho občerstvenia McDonald’s minul v roku 2021 celosvetovo približne 459,9 milióna amerických dolárov na reklamu, čo je pokles o 195 miliónov oproti predchádzajúcemu roku. Na druhej strane však rastie popularita reťazcov rýchleho občerstvenia na sociálnych sieťach.
COVID-19 a obezita: Nevypovedaný príbeh | Amanda Cuocci
Nedostatok nutričnej gramotnosti a obezogénne prostredie v školách
Príčinou obezity je aj nedostatok nutričnej gramotnosti, skrátka nevieme si vybrať zdravé a nutrične hodnotné potraviny. Nezaujímame sa o informácie o zložení potravín na obale, aj keď ich tam výrobca uvádza. Často sú však tieto informácie veľmi malým písmom, čo je pre väčšinu spotrebiteľov nečitateľné.
Európska únia sa už dlhšie snaží nájsť vhodný spôsob, ako budovať návyky lepšej životosprávy a znižovať epidémiu obezity. Cieľom tohto európskeho projektu je zaviesť jednotný systém nutričného označovania potravín, ktorý má poskytnúť transparentné informácie o výživovej hodnote výrobkov zjednodušenou formou. Vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku a v iných európskych krajinách už funguje tzv. nutri-score. Tento systém zrozumiteľne označuje výživové hodnoty potravín na prednej strane („Front of pack labeling“ - FOPL). Spotrebiteľ hneď na prednej strane obalu vidí na farebnej škále podobnej „energetickému certifikátu“ písmeno, ktoré znázorňuje, akú má potravina výživovú kvalitu. Tak sa môže spotrebiteľ pri každom nákupe rozhodnúť pre zdravší životný štýl.
Máme školský zákon o tom, čo môže byť v bufetoch a automatoch na školách, základných školách, ale nedodržiava sa to. Keď som videla, čo je v bufetoch, takmer som skolabovala. Samé džúsiky, kopa sladených nápojov, čipsy, keksíky a podobne. V bufetoch na základnej škole sa úplne pokojne predávajú karcinogénne párky. Ďalšia vec: deti pijú energetické nápoje už na základnej škole. Po prvé je tam tona cukru a po druhé kofeín. To by malo byť dostupné až od osemnástich rokov.
Pri malých bábätkách, keď sa zavádzajú prvé príkrmy, rodičia ešte celkom dodržiavajú isté pravidlá, ale hneď ako dieťa prejde na bežnú stravu, je to celé zle. Deťom chýbajú limity - môžeš si dať niečo sladké, ale najprv budeš normálne obedovať. Také veci ako čipsy boli kedysi len niekoľkokrát do roka na nejakej oslave. Dôležitá vec: sladené nápoje absolútne nie, to je základná vec. Niektoré deti si nosia do školy liter koly ako pitný režim.
Vplyv obezity na zdravie a spoločnosť
Zdravotné dôsledky obezity
Pandémia obezity patrí medzi výzvy verejného zdravotníctva už tri desaťročia a ak ju nezastavíme, máme a budeme mať čoraz viac vážnych problémov. Zbierka ochorení, ktoré sú spojené s obezitou, je vskutku rozsiahla, je ich viac ako 230. Patria k nim kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus, ale aj 13 druhov onkologických ochorení, ako aj ochorení gastrointestinálneho traktu, dýchacieho traktu (vrátane zvýšeného rizika ťažkého priebehu ochorenia COVID-19), neplodnosti či psychických porúch, ako je depresia či poruchy príjmu potravy.
S obezitou sú spojené problémy s tehotenstvom, problémy donosiť dieťa, preeklampsia, riziko postihnutia plodu, riziko gestačného diabetu. Ďalej hypertenzia, onkologické ochorenia, cukrovka, trpia kĺby, imunita, depresia a iné psychické problémy, poruchy príjmu potravy, stukovatená pečeň, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, arytmie až po cievne mozgové príhody, infarkty. Taktiež respiračné ochorenia, syndróm spánkového apnoe, astma, tráviace problémy, stukovatený pankreas, trpí pohybový aparát, celý urogenitálny trakt, vzniká aj inkontinencia či neplodnosť.
Slováci majú najvyššiu úmrtnosť v celej Európe na rakovinu hrubého čreva a konečníka. Medzi mužmi vo veku od 25 do 45 rokov je najčastejšou príčinou úmrtia zlyhanie pečene, a to z dôvodu aj obezity a jej stukovatenia a/alebo konzumácie alkoholu. A čo je dôležité povedať, je hypertenzia (vysoký krvný tlak, cukrovka či stukovatená pečeň a spojitosti s obezitou). Hovoríme im tichí zabijaci.
Obezita je sama osebe choroba, a samozrejme, spôsobuje aj mnoho ďalších ochorení, ktoré sú na ňu naviazané. Najčastejšie pridružené ochorenia sú kardiovaskulárne ochorenia, čiže ischemická choroba srdca, vysoký tlak, a z metabolických ochorení je veľmi častý problém diabetes. Vieme, že 90 percent diabetikov druhého typu, čiže tých, ktorí používajú na liečbu tabletky, nie inzulín, je obéznych, takže už táto spojitosť sama osebe je varovným prstom. Ďalšie sú dislipidémia. Z menej častých, alebo na ktoré až tak veľmi nemyslíme, sú to napríklad syndróm spánkového apnoe, rôzne kožné problémy, depresie, neplodnosť u žien.
Existujú však aj pozitíva obezity, hoci sú obmedzené: menšie riziko osteoporózy, menšie riziko rakoviny prsníka premenopauzálne, a paradox obezity - vyskytuje sa u ľudí nad 65 rokov pri chronickom srdcovom zlyhávaní, kde je výhoda mať miernu nadváhu (nie obezitu), lebo má rezervu. Keď už nastupuje srdcové zlyhávanie, je to taký náročný stav, že potom sa môže rozvinúť stav, ktorý voláme kardiálna kachexia (nadmerná vychudnutosť).
Sociálne a ekonomické dôsledky
Následky bude znášať celá spoločnosť. Sú to nielen zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, ale aj náklady spojené s práceneschopnosťou a invalidizáciou. Nehovoriac o dosahu na sociálne a ekonomické parametre, čím sa uzatvára bludný kruh.
Sociálne znevýhodnenie v školstve však zapríčiňuje, že hlavné nástroje podpory pokrývajú len menej ako polovicu detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Sociálne znevýhodnené skupiny trpia horším zdravotným stavom, čo môže znižovať ich šance uspieť vo vzdelávaní aj na trhu práce. Miera odvrátiteľnej úmrtnosti je na Slovensku dvojnásobne vyššia ako priemer Európskej únie (EÚ) a výrazne vyššia ako v Poľsku a Českej republike.
Poruchy príjmu potravy a ich prepojenie s obezitou
Obezita je komplexné ochorenie, ktorého vznik ovplyvňuje viacero faktorov ako genetické predispozície, metabolické procesy, správanie, ale aj psychologické a sociálne vplyvy. So zvyšujúcim sa výskytom obezity na celom svete rastie aj potreba vnímať ju nielen ako metabolický problém, ale aj ako stav úzko prepojený s psychickým zdravím. Nie je výnimkou, že osoby s obezitou zároveň trpia poruchami príjmu potravy (PPP) alebo narušeným vzťahom k jedlu. Štúdie ukazujú, že u každého piateho človeka s obezitou je prítomný narušený vzťah k jedlu, najčastejšie vo forme záchvatov prejedania, ale aj v podobe reštrikcie či kompenzačných mechanizmov ako sú zneužívanie laxatív alebo vyvolávanie vracania. Prevalencia PPP u pacientov s obezitou sa za posledné desaťročia zvýšila takmer štvornásobne, pričom záchvatové prejedanie postihuje 30-80 % ľudí so závažnou obezitou.
Obezita sama o sebe nepatrí medzi PPP a nie každý človek s obezitou trpí zároveň aj PPP, no ako vyplýva aj zo štatistík, ich súčasný výskyt a vzájomné ovplyvňovanie sa, je častejšie ako by sa mohlo zdať. Nie je teda pravdou, že PPP sa týkajú iba ľudí, ktorí sú vo výraznej podváhe.
Vzťah medzi obezitou a PPP
Medzi obezitou a PPP existuje úzky a obojsmerný vzťah. Jedným z najčastejších prejavov je záchvatové prejedanie, ktoré býva časté u ľudí s vyšším BMI a často zostáva dlhodobo nediagnostikované. Pacienti môžu prechádzať medzi obdobiami nadmernej kontroly a reštrikcie v stravovaní a opätovného prejedania, pričom ich vzťah k jedlu a telu sa stále viac narúša. Mnohé tieto cykly sa spúšťajú alebo zhoršujú stigmatizáciou hmotnosti a z nej vyplývajúcich negatívnych emócií, kedy sa jedlo stáva zdrojom útechy aj stresu.
Aj napriek tomu, že obezita a PPP sú často považované za protikladné problémy, v realite sa môžu vyskytovať súčasne, čo výrazne komplikuje diagnostiku aj liečbu. Ľudia, ktorí trpia PPP a zároveň majú nadváhu či obezitu, nemusia vždy na liečbu reagovať tak, ako očakávame. Navyše, snahy o chudnutie bez súčasnej liečby PPP, môžu viesť k prehĺbeniu symptómov, najmä pri mentálnej bulímii či BED. Prísne redukčné diéty a obmedzenia v takýchto prípadoch môžu viesť k opätovnej strate kontroly, emocionálnemu prejedaniu alebo dokonca k spúšťaniu rizikových kompenzačných mechanizmov, ako je vracanie a nadužívanie laxatív a diuretík alebo k extrémnemu hladovaniu.
Úloha lekárov a multidisciplinárny prístup
Základom účinnej pomoci je citlivá a rešpektujúca komunikácia. Otázky o vzťahu k jedlu, o prežívaní pri jedle či o zmenách hmotnosti je vhodné klásť bez hodnotenia a s dôverou v schopnosť pacienta otvorene hovoriť o svojich ťažkostiach a hľadať riešenia.
Štandardné postupy Ministerstva zdravotníctva SR pri liečbe obezity aj PPP zdôrazňujú dôležitosť multidisciplinárnej spolupráce. Do liečby by mali byť zapojení psychológovia, nutriční terapeuti a lekári rôznych špecializácií vrátane psychiatrov. Psychologická podpora pomáha pacientom rozpoznať a spracovať emočné spúšťače, zvládať impulzy k prejedaniu alebo reštrikcii a obnoviť pozitívnejší vzťah k telu. Významnú rolu má aj nutričná terapia, ktorá nie je zameraná len na redukciu hmotnosti, ale predovšetkým na uzdravenie narušeného vzťahu k jedlu a zlepšenie nutričnej gramotnosti.
Lekári sú často prvým bodom kontaktu, kde môže byť narušený vzťah k jedlu vôbec po prvýkrát pomenovaný. Obezita ani z fyziologického a nutričného hľadiska nie je automaticky zárukou, že človek dostáva zo stravy optimálne množstvo živín.
Prevencia a liečba obezity
Zmena životného štýlu
Je možné schudnúť len na základe toho, že zmeníme životný štýl? A čo ponúka v tomto smere moderná liečba? Viac než polovica Slovákov zápasí s nadváhou alebo obezitou. Tento problém presahuje estetiku a dramaticky ovplyvňuje zdravie, kvalitu života aj ekonomiku. Obezita a nadváha sa stávajú jedným z najväčších zdravotných problémov, ktorým naša krajina čelí. Podľa najnovších štatistík trpí nadváhou viac než 38 % dospelej populácie, pričom viac než 19 % ľudí trpí obezitou.
Úpravou životného štýlu sa priemerne podarí znížiť hmotnosť asi o päť percent. Chudnutie nezačína v telocvični, ale v hlave. Musíme sa na to psychicky a mentálne naladiť a aj to je dôvod, prečo spolupracujeme s psychologičkami aj psychiatrami.
Ani najúčinnejšie antiobezitiká ani bariatrické operácie by neboli účinné bez zmeny životosprávy, a teda aj správnej a primeranej výživy a fyzickej aktivity. Jedným z mechanizmov úbytku telesnej hmotnosti po týchto liekoch či po operácii je zníženie energetického príjmu, teda príjmu kalórií. A pohyb je nevyhnutný tiež, pretože chudnúť sa dá aj na 500 kCal na deň a ležaní na gauči. Schudnúť musíme aktívne.
Farmakoterapia a moderná liečba
Farmakoterapia sa najmä v posledných rokoch dynamicky rozvíja. Dnes sú už na výber viaceré lieky, ktoré pomáhajú redukovať telesnú hmotnosť. Našťastie, momentálne máme v rukách GLP-1 agonisty, jedny z najúspešnejších syntetických látok, ktoré nahrádzajú nášmu telu vlastné látky a navodzujú v tele pocit dlhodobej sýtosti. Hladina látky neklesá tak rýchlo ako pri našej prirodzenej, a tak pomáha klientovi alebo pacientovi udržať pod kontrolou kalorický príjem. Podporuje nastavenie nového životného štýlu, ktorý automaticky musí byť súčasťou liečby. Farmakoterapia zabezpečí väčšiu spoluprácu pacienta, výraznejšie výsledky a dlhodobejší efekt.
Máme niekoľko liekov na liečbu obezity, buď tabletky, napríklad orlistat - znižuje vstrebávanie tukov v čreve, potom je to naltrexón s bupropiónom. Potom je celkom nová skupina liekov, ktoré sa pichajú raz denne (liraglutid), obchodný názov je Saxenda, alebo tirzepatid (Mounjaro). Semaglutid v dávke 2,4 mg (Wegovy) na liečbu obezity nie je v Európskej únii dostupný, máme ho len v podobe Ozempicu 1 mg na liečbu diabetu druhého typu. S liraglutidom možno schudnúť asi 6 percent hmotnosti a s tirzepatidom až 22,5 percenta.
Na Slovensku žiadne antiobezitika nie sú hradené zdravotnou poisťovňou, čiže všetky náklady znáša pacient. Napriek tomu je nutný predpis, pretože liek, tak ako každý iný, môže mať aj nežiaduce účinky. Je nutné, aby lekár dohliadol na to, aby liečba nebola zneužitá z estetických dôvodov, lebo potom je tam už riziko ohrozenia zdravia z malnutrície, čiže podvýživy. Preto aj stanovujeme najskôr diagnózu, potom ordinujeme liečbu a prihliadame na životný štýl. Toto všetko musí ísť ruka v ruke.
Programy podpory a vzdelávania
Pre pacientov s rôznymi ochoreniami, nevynímajúc obezitu, je naozaj neraz veľmi dôležitý aj pocit opory a podpory. Často sa možno utiekajú k rôznym online článkom a informáciám. Problém je v tom, že na internete je toho pomerne veľa, ale nie všetko je pravdivé a nie všetky informácie sú bezpečné pre pacientov. Odporúčané sú napríklad webstránky ako pravdaohmotnosti.sk, kde sú rôzne náučné a podporné články na túto tému a tiež BMI kalkulačka. Taktiež tam pacient nájde lekárov v jeho regióne, ktorí sa venujú liečbe nadváhy a obezity.
Program OA (Overeaters Anonymous) je program pre ľudí, ktorí sa prejedajú alebo nadmerne hladujú. Vychádza z programu anonymných alkoholikov. OA je svojpomocná skupina, spoločenstvo ľudí s podobným problémom, ktorí sa snažia si navzájom pomôcť prekonať svoje ochorenie a posilniť sa v uzdravovaní. Program Overeaters Anonymous vychádza z 12 krokov a 12 tradícií.
