Denne sa stretávame s množstvom pozvánok na rôzne typy osláv a podujatí. Neustále nás udivuje kreativita, s ktorou prichádzajú grafici, ale aj jednotlivci. Pozvánka slúži ako prvý kontakt s blížiacou sa akciou. Zákazníci pravidelne prichádzajú s prosbou o radu, ako spraviť pozvánku zaujímavú. Vzniklo z toho niekoľko otázok a odporúčaní.
Ak si pripravíte odpovede na nasledujúce otázky, uľahčíte tak prácu grafikovi, alebo zistíte, že to zvládnete aj sami. Dizajn pozvánky môže už na prvý pohľad odhaliť, o akú udalosť pôjde. Treba si dať pozor, aby dizajn slúžil ako zvýraznenie a nie prekrytie podstatných informácií. V prvom rade má mať pozvánka informatívny charakter, preto je dobré pred jej návrhom pripraviť informácie, ktoré na nej nesmú chýbať.
Kľúčové informácie pre tvorbu pozvánky
Pri príprave pozvánky je dobré vžiť sa do roly hosťa, ktorý ju od vás dostane. O aký typ udalosti pôjde? Bude na oslave viac mužov či žien? Aká je priemerná veková skupina?
Typy udalostí a ich špecifiká
Oslavy jubileí
Oslava jubilea je výbornou príležitosťou na stretnutie v kruhu širšej rodiny. K prejavu úcty voči hosťom patrí aj tlačená pozvánka zaslaná poštou. Pri tomto type pozvánok sú podstatnou informáciou rok a meno oslávenca. Trendy sú tu pomerne stále. Využitie slepotlače (razby), zlatej fólie, prípadne parciálneho laku. Z farieb sa využívajú odtiene sivej, prípadne hnedej. Ekonomickejšou verziou je tlač čiernou na zlatý papier. Výsledok potom pôsobí veľmi elegantne.
Pozvánky na ukončenie štúdia
Pozvánky na oslavy pri príležitosti ukončenia štúdia sú formálnejším typom pozvánky, ktorý spravidla obsahuje viac textu a informácií.
Pozvánky na strieborné a zlaté svadby
50 rokov spoločného života stojí za oslavu. Strieborná a zlatá svadba sú jednou z najväčších osláv, na ktoré sa pozývajú okrem rodiny aj priatelia. Bez ich podpory by možno nebola ani taká oslava. Práve preto je zvykom vyjadriť vďaku aj luxusnejšou pozvánkou. U nás na dosiahnutie tohto efektu používame dve metódy. Písmo je vytlačené čiernou farbou a následne je polaminované parciálnou zlatou fóliou. Fólia prekryje miesta, kde je vytlačený text. Druhou možnosťou je tlač bielou na zlatý papier. Miesta, kde je text, sú vynechané a tlačí sa okolo.
Pozvánky na kar
Pozvánka na kar je osobným vyjadrením vzťahu smútiacej rodiny. Slová na pozvánke sú často vyjadrením vďaky za spoločne prežité roky v kruhu rodiny. Preto sa pri tvorbe pozvánky snažíme dbať na osobný charakter. Zároveň udržujeme určitú formálnosť v texte, ale aj pri výbere dizajnu.
Pozvánky na krst a birmovku
Krst je jedna zo sviatostí, ktorú získame iba raz za život. Ak krstíte dieťa, je dobré na pozvánku pre najbližších uviesť informácie o kostole, dátume a čase konania. Pozvánku je taktiež dobré vytlačiť obojstranne s informáciami na jednej strane a s fotkou dieťaťa na druhej. Takáto fotka často končí na nástenke.
Pri birmovke si vyberáme birmovné meno. Pozvánku je tak možné rozdeliť do dvoch stĺpcov. V prvom budú informácie o nás a mieste konania. V druhom stĺpci môžeme uviesť meno svätca a jeho krátku biografiu.
Dizajn a materiály pozvánok
Jednotný trend v dizajne neexistuje a závisí len od času, ktorý na vytváranie pozvánok máte k dispozícii. Použitie viacerých štýlov písma, ktoré sa ale navzájom dopĺňajú, môže vytvoriť zaujímavý efekt.
V poslednom čase tlačíme viac pozvánok aj na magnetický papier (Magnecote).
Kvalitná tlač a kreatívny papier
Chcete byť jedineční? Kvalitná tlač a kreatívny papier sú kľúčom. Starosť o pozvanie hostí je tu naozaj na mieste, pretože práve pozvánka na oslavu napovie pozvanému veľa dopredu. Ak chceme zaručenú účasť, oplatí sa jej venovať trochu pozornosti.
Ručne písané pozvánky
Veľkú váhu majú ručne písané pozvánky. Sú používané najmä v diplomatických kruhoch, majú vysokú hodnotu a vyjadrujú skutočnú úctu k adresátovi. Ručne vypisujeme aj meno pozvanej osoby. Najlepšie urobíme, keď použijeme plniace pero. Krasopis väčšinou dnes nepatrí k výbave bežne vzdelaného jednotlivca. Ak teda náš rukopis patrí k menej sympatickým, je samozrejme vhodné obrátiť sa na odborníka.
Etiketa a dôležité náležitosti pozvánky
O tom, ako svojim hosťom oznámime, že sa akcia koná, záleží samozrejme na jej štýle. Inak oslovujeme svojich priateľov a inak sa obraciame na svojich obchodných partnerov. Už samotný dizajn by nám mal napovedať, v akom duchu bude akcia prebiehať. Teda, ak pripravujeme akciu neformálnu, netypickú, tým viac môžeme dať priestor kreativite a anomálii. Akcie slávnostné by mali mať pozvánky elegantné, vkusné až strohé. Ich dizajn môže štýlovo ladiť s typom akcie, farebne vychádzať z dekorácií atď.
Včasné rozosielanie pozvánok
Musíme hosťom dať dostatok času na pripravenie sa. Pozvánky preto rozosielame hosťom v dostatočnom predstihu tak, aby hostia mali dostatok času si svoju účasť naplánovať a s podujatím počítať. Berieme do úvahy aj mimoriadnosť obdobia, napríklad v čase dovoleniek je dobré pridať pár dní navyše. Pre VIP hostí sa často používajú aj tzv. “pozývacie listy”, kde sú hostia upozornení, že im príde pozvánka na určitú akciu so zdvorilou žiadosťou o rezerváciu, v ich určite zaplnenom kalendári. Tieto listy sa väčšinou posielajú jeden až dva mesiace pred akciou. U bežnej pozvánky je typická doba pre jej rozosielanie 2 až 3 týždne vopred.
Potvrdenie účasti (RSVP)
Následnú účasť na oslave môžeme overiť aj telefonicky. Hostia by nám mali spätne dať vedieť, či sa na akcii zúčastnia alebo nie. Táto spätná reakcia je pre každého organizátora veľmi dôležitá.
Na pozvánkach sa často objavujú aj tajomné skratky ako napr. RSVP (répondez s'il vous plaît - ráčte láskavo odpovedať). Táto skratka umiestnená v pravom dolnom rohu nás nabáda, aby sme potvrdili na uvedenom kontakte svoju účasť. To isté ako RSVP znamená v slovenskej skratka RPO (ráčte prosím odpovedať). A ak sa so značkami alebo len osamote nachádza aj Regrest only voláme na uvedené číslo len vtedy, ak nemôžeme. Veľmi zaneprázdneným hosťom, ak potvrdili účasť, pošleme ešte dva týždne pred začiatkom akcie pripomienku.
Na pozvánkach môžeme ešte použiť skratky s.t (sine tempore - príďte presne) alebo c.t (cum tempore - čas príchodu je voľný).
Informácie na pozvánke
Nakoniec, veľmi dôležitá zásada: určiť, na čo sa akcia zameriava. Ako prvé sa samozrejme uvádza, prečo hosťa pozývame: názov podujatia, tematické zameranie, štýl - skrátka všetko, čo dotknutému pomôže vytvoriť si predstavu o celkovej atmosfére i štýle akcie. Predídete tým nejasnostiam, kedy hosť nevie, čo ho presne čaká a ako sa vhodne k danej príležitosti obliecť. Bude vedieť, že pozvanie na banket či raut nie je vhodné absolvovať po večeri o troch chodoch. Zároveň mu bude jasné, že od pozvania na koktail nemôže očakávať pohostenie, pod ktorým sa prehýbajú stoly, ale väčšinou len drobné chuťovky do ruky, sekt, víno a nealkoholické nápoje. V tomto prípade mu ľahké občerstvenie pred samotnou akciou rozhodne neuškodí.
Po druhé sa zameriame na informácie o hostiteľovi. Každý hosť očakáva, že bude vedieť, kto ho na akciu pozýva. Preto tieto informácie patria medzi prvé, ktoré si každý na pozvánke prečíta. Určite nezabudnite na dátum, miesto konania a čas. Bez uvedenia týchto troch faktických informácií, by vám asi nikto na akciu neprišiel.
Dress code
A teraz je čas informovať hostí o tom, ako sa vhodne na akciu obliecť. Na oslavu či detskú párty si oblečieme predsa len trošku odolnejšie oblečenie ako na čaj o piatej. A tak, ak chceme, aby hostia boli vhodne oblečení, alebo usporadúvame akciu tématicky zameranú a vyžadujeme účasť hostí v kostýmoch alebo v určitej farebnosti oblekov, alebo aj iné špecifiká, môžeme hosťom oblečenie odporučiť. Výstrelky však budú patriť skôr medzi neformálne akcie. Pre tie oficiálne a formálne platí pravidlo obliecť si slávnostné a formálne oblečenie. Môžeme sa držať aj zásady: čím neskôr sa akcia koná, tým sa od nás očakáva slávnostnejšie oblečenie.
Prenosnosť pozvánky
Ak je pozvánka adresovaná priamo na meno, často to znamená, že je neprenosná a určená priamo pre vašu osobu. Ak chce hostiteľ, aby ste prišli so svojím partnerom, je na pozvánke napísané niečo v tom duchu, ako “pán Ján Novák s manželkou” alebo sa oznámenie obmedzí na formuláciu “pozvánka platí pre dve osoby”. Ak organizujeme akcie a dôsledne trváme na tom, aby na akciu prišli iba tí hostia, ktorým sme pozvánku doručili a nie ich rodinní príslušníci alebo iný záskok - napíšeme “pozvánka je neprenosná”. Potom by sa nemalo stať, že sa na akcii objavia nespôsobilí alebo nevhodní hostia. Spravidla však platí, že pozvánka na meno je určená pre samotného hosťa a neočakáva sa, že by pozvánka bola putovná.
Príbehy z histórie kulturistiky a pozvánky
Kto čítal túto správu, zverejnenú kulturistickou legendou Jurajom VIŠNÝM na sociálnych sieťach, určite neostal ľahostajný. Podľa nej Anton HOLIČ bojuje o život - koronapandémia si nevyberá, aj preto držím palce, nech trojnásobný Majster Európy v kulturistike tento boj neprehrá.
Rok 1982: Začiatok súťažnej cesty
Je rok 1982. Myslím, že koniec marca. V tom čase totiž súťaže boli rozdelené pekne po mesiacoch. V marci začínali Majstrovstvá krajov - najprv dorastenci, juniori a napokon muži. S odstupom 3-4 týždňov prišli na rad republikové majstrovstvá a o 3-4 týždne majstrovstvá federálne. Spomínam si, že v ten deň mi určite nebolo veľmi do smiechu - pred malou chvíľkou som sa dozvedel, že môj sen o postupe na M-ČSSR v kulturistike dorastencov sa v tomto roku určite nenaplní. Spoza kulís som pozoroval tých, ktorí mali podstatne väčšie šťastie ako ja (a aj lepšiu formu ... priznávam) a práve nastupovali na svoje voľné zostavy. Kútikom oka som zaregistroval pohyb za sebou a keď som sa otočil, okamžite som zabudol na tú trošku trpkosti, ktorú mi tieto dorastenecké majstrovstvá Slovenska priniesli - za mnou stál ten, ktorého fotky sme spoločne s kamarátmi obdivovali v každej ročenke kulturistiky. Tóno Holič. Dvojnásobný Majster Európy, medailista z Majstrovstiev sveta a ten, ktorý sa mohol stať prvým československým majstrom sveta v kulturistike (ak si dobre spomínam, v roku 1980 boli MS na Filipínach a podľa vtedajších pamätníkov, ak by sa ich Tóno zúčastnil, s prehľadom by bol získal zlato v kategórii do 80 kg). Rukami som zašmátral po vreckách a hľadal útržok papiera. Na autogram. To by bolo, ak by som ho doma, v posilňovni pripichol na nástenku!
Rok 2009: Spomienky Antona Holiča
Je rok 2009. Začiatok februára. Sedím v trnavskej reštaurácii Malý Rím a oproti mne spomína na časy svojej najväčšej súťažnej slávy - Anton HOLIČ. Rozpráva o svojich začiatkoch, o súťažiach, na ktorých porážal súperov, o úspechoch, sklamaniach aj o zlyhaniach. Po rokoch opäť našiel chuť trénovať - nielen seba, ale aj ostatných. Z času na čas si pomôže pohľadom do poznámok, do článku, ktorý má názov Moja úspešná cesta kulturistu.
V kulturistike som pôsobil celých 18 rokov, počas ktorých som získal 3x zlato na IFBB Majstrovstvách Európy a 2x bronz na IFBB Majstrovstvách sveta. V najlepších rokoch som pri výške 173 cm a hmotnosti tesne okolo 80 kg mal obvod bicepsu 50cm, hrudníka 137cm, stehna 74cm a pásu 76cm. Patril som k zakladateľom Fortuny Trnava, s ktorou sme získali 5x titul najúspešnejšieho oddielu kulturistiky v rámci celého Československa.
S tréningom som začal ako 15 ročný. Dôvod bol jednoduchý - kulturistika sa mi páčila a aj ja som chcel urobiť niečo so svojou postavou a urobiť niečo pre svoje zdravie. Moja prvá posilňovňa bola v našom činžiaku, v pivnici, kam sme spoločne s kamarátmi nanosili všetko dostupné železo. Postupom času nám ďalší kamaráti na sústruhoch vyrobili „železo“ a tak keď v roku 1970 k nám, do Trnavy prišiel zo Žiliny Peter Uríček, posilňovňa určite nebola až v tak zúfalom stave ako na začiatku.
Neskôr prišla šanca získať väčšiu miestnosť ako bola tá, v ktorej sme trénovali a tak sme sa rozhodli - založíme kulturistický oddiel. Fortuna Trnava! A nová posilňovňa si vyžadovala aj podstatne kvalitnejšie vybavenie. V tom čase kulturistika určite nepatrila medzi uznávané športy, preto si viete predstaviť naše prekvapenie, keď sme na zariadenie posilňovne získali dotáciu - od Mestského národného výboru. Nová posilňovňa nám, nadšencom pre kulturistiku, splnila aj tie najtajnejšie sny - mali sme kvalitné náradie, priestor, kde sme mohli bez problémov trénovať hoci aj každý deň a nadšenia ... toho sme mali na rozdávanie.
Takto začala veľká a hlavne úspešná éra klubu Fortuny a s ňou odštartovala aj moja súťažná kariéra. V roku 1973 na Majstrovstvách kraja, kde som obsadil 3. miesto. Nasledoval rok tvrdej driny v posilňovni s jediným cieľom - vybojovať si účasť na M-ČSSR. Podarilo sa! Rok 1975 bol opäť úspešnejší ako rok 1974. Obhájil som prvenstvo na krajských majstrovstvách a na M-ČSSR v Púchove som sa po prvý krát prebojoval medzi finálovú šesticu - obsadil som 5. miesto.
Štvrtý rok mojej súťažnej kariéry priniesol ďalší zlom - dostal som šancu reprezentovať Československo na súťaži vo Varšave. Nomináciu som si vybojoval aj vďaka tretiemu miestu na federálnych Majstrovstvách Československa. Vo Varšave som získal 2. miesto.
Píše sa rok 1977 a ja stále tvrdo trénujem. Tréningy sú podstatne zničujúcejšie ako v minulých rokoch, diéta ešte tvrdšia. Cieľ mám jasný - uspieť na Majstrovstvách Slovenska a ukázať, že moja minuloročná nominácia do reprezentácie Československa nebola náhodná. Rok 1979 pre mňa nezačal dobre. Dostal som zápal pľúc, ktorý ma na dlhé týždne vyradil z tréningu, ale ... pozbieral som sa! Výsledok? Prvý titul Majstra Československa a nominácia na septembrové Majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v USA, v Columbuse. Po radosti doľahli na mňa aj obavy, či dokážem konkurovať najlepším svetovým kulturistom.
Majstrovstvá sveta 1979 boli výnimočné - nielen tým, že sa konali v krajine, kde trénovali najlepší kulturistickí profesionáli. V minulých rokoch sa súťažilo vo výškových kategóriách a teraz sa po prvý krát kulturisti rozdelili do kategórií na základe hmotnosti. Ja som súťažil v kategórii do 80 kg. Koľkých som mal súperov? 30! Deň pred súťažou som dostal neuveriteľne silné kŕče. Jožo Veselý, s ktorým som býval na izbe, mi doslova nasilu do mňa nalial vyše litra džúsu a pomohlo! Kŕče boli preč, ale ja som sa už lúčil aj so svojou formou. Opak bol však pravdou! Ráno som sa prebudil a moja forma bola - excelentná.
Spoločne s Jožom Veselým a Róbertom Dantlingerom sme šli bojovať o postup do finále. Jednotlivé kategórie boli doslova prepchaté vynikajúcimi kulturistami. Podarilo sa nám to všetkým trom. A ja som navyše získal medailu! Skončil som na 3. mieste.
Rok 1980 bol úspešným pre mňa aj pre oddiel Fortuna Trnava. Spoločne s Petrom Uríčkom sme si vybojovali miesto v reprezentácii Československa a z ME, ktoré sa konali v Bruggách sme získali zlaté medaile. Po skončení súťaže bol pre divákov pripravený aj špeciálny súboj - Amerika vs. Európe, kde som dokázal zvíťaziť.
V roku 1981 sa ME konali v Londýne a mne sa podarilo zopakovať úspech z Brúgg. MS konali v Káhire a ja som si letenku vybojoval v súboji so skvelým Liborom Minaříkom. Na Káhiru mám zvlášť pekné spomienky. Nielen preto, že som na nich opäť získal medailu. Dôvodom bolo stretnutie s mojim kulturistickým vzorom Reg Parkom. Zaprial mi všetko dobré a lámanou slovenčinou mi povedal - držím ti prsty, Tony!
Nasledujúce roky plynuli ako voda a ja som dostal šancu súťažiť iba na ME. Konkurencia v československom teame bola obrovská, takže o šancu postaviť sa na pódium európskeho šampionátu sme museli tvrdo bojovať, no z ME som sa s výnimkou roku 1985 (4. miesto) vždy vrátil s cenným kovom. V roku 1982 z Zurichu som priniesol bronz, v roku 1983 z Malmo zlato a v roku 1987 z Essenu opäť bronz.
Šancu na návrat medzi svetovú kulturistickú špičku som dostal v roku 1987. V tomto roku sa MS konali v Madride a ja som bol v najlepšej forme svojho života. Krátko pred vycestovaním prišla správa, že moja doložka na vycestovanie nie je v poriadku. Znamenalo to, že pre akúsi byrokratickú chybu napokon do Španielska neodcestujem? Stres, nervozita, obavy sa negatívne podpísali na mojej forme. Stačilo pár dní a moja váha klesla o neuveriteľných 5 kg, stratil som veľkosť, tvrdosť aj hustotu a domov som sa vrátil so 7. miestom.
Prišlo ukončenie aktívnej činnosti, obdobie, kedy som zanevrel na kulturistiku a až v posledných rokoch som sa vrátil k tomu, čo som mal tak rád. Ku činkám, k železu a k tomu, aby som odovzdával svoje znalosti mladším. Dnes trénujem opäť 5-krát v týždni a napriek tomu, že už mám 57 rokov, verím, že mi zdravie dovolí a ja budem trénovať ešte dlho.
Príbehy o Jankovi Kusovi
Bajo sa toho okamžite chytil. Veď stretnúť sa a pokecať si s kulturistom, ktorého veľkosťou a brutálnou hmotou na Slovensku zatiaľ nikto neprekonal, tak to sa nestáva každý deň. Je pravdou, že z času na čas si zavoláme, ale akosi nám posledné roky nevychádza čas, aby sme si v kľude sadli, vypili nejakú kávu (alebo proteín?) a zaspomínali na staré časy.
Nedávno som si triedil archívne materiály a v jednej zo škatúľ som našiel staré výtlačky Hardbodíka (od roku 1992 do konca roku 1995 som vydával časopis Hardbody). A medzi nimi aj číslo 11/94, v ktorom som našiel článok - interview s názvom Ján Kus je stále kus! Nepreháňam, ak poviem, že Janko Kus bol, je a dlho aj bude našim najmasívnejším kulturistom. Darmo prichádzali nové kulturistické talenty, ktoré prehlasujú, že na najbližšej súťaži pošlú Kusa do zabudnutia, Janko keď sa rozhodne, že nastúpi na súťažné pódium ... v Čechách, alebo na Slovensku nenachádzal premožiteľa. Všade si svojím brutálnym vzhľadom získaval rešpekt a obdiv divákov aj súperov.
Naše prvé stretnutie sa odohralo dávno ... ešte v roku 1983. Mal som necelých 18 rokov a na krajských majstrovstvách vo Svite mi predstavili kučeravého mladíka ako „čierneho koňa“ jarnej súťažnej sezóny v kategórii mužov. Mladík bol Janko Kus a priznávam, veľa šancí na úspech medzi mužmi som mu nedával. Veď v tom čase mal iba 22 rokov a na východe Slovenska v jeho kategórii do 174 cm boli ostrieľaní borci. No majstrovstvá kraja, ktoré sa konali u nás vo Vranove ukázali, ako veľmi som sa mýlil. Kus, na súťažiach ešte úplný zelenáč, upútal na vtedajšiu dobu neuveriteľným svalovým rozvojom hornej časti tela a len nevýrazné stehná a katastrofálne pózovanie ho odsunuli na nižšie priečky.
Napriek tomu, že prvá súťaž nedopadla pre Kusa práve najlepšie, rozhodcom, jeho súperom ale aj divákom bolo jasné, že ak dokáže odstrániť svoje najväčšie slabiny, má pred sebou veľkú kulturistickú kariéru. A k tomu, aby ukázal svoje schopnosti mu postačoval iba jeden, jediný rok tvrdej prípravy, ktorú absolvoval v podomácky vyrobenej posilňovni.
V roku 1984 Kus vyhráva majstrovstvá kraja, získava svoj prvý titul majstra Slovenska a na federálnom šampionáte poriadne popreháňal naše najväčšie kulturistické hviezdy kategórie do 174 cm - na Libora Minaříka a Mirka Jastrebského ešte nestačil, ale skúseného Tóna Holiča porazil vo svalovom rozvoji a len vďaka horšie ohodnotenej voľnej zostave skončil na konečnom 4. mieste. Košické majstrovstvá republiky ale ukázali, že je len otázkou krátkeho času, kedy natrvalo prerazí do úzkej československej kulturistickej špičky a dostane šancu ukázať svoju formu a výkonnosť aj na medzinárodnej scéne.
Nikto z nás nepochyboval, že Kus môže o rok (možno najneskôr o dva) naozaj bojovať o medaily aj na ME a s otvorenými ústami sme počúvali stále nové a nové „zaručené“ informácie o brutalite a náročnosti jeho tréningov, o ktorých sa po celom Slovensku šírili doslova legendy. Veď v tom čase určite nebolo bežné vidieť na tréningu borca, ktorý bicepsy zaťažoval s veľkou činkou o hmotnosti 105 kg, alebo na rozpažovanie v ľahu na rovnej lavici používal jednoručky vysoko nad 50 kg.
Ďalšie informácie a zdroje
Verím, že aj tento článok bol inšpiráciou pri tvorbe nových dizajnov a už sa teším, čo nové k nám donesiete nabudúce. Pri tvorbe dizajnu je dôležitá aj použitá technológia a od nej sa odvíjajúca cena. Preto sme pre vás pripravili online kalkulačku ceny pozvánok. Môžete si ju pozrieť na tomto odkaze cena za pozvánky online.
V prípade, že si s dizajnom neviete rady, napíšte nám alebo zavolajte. A preto s vami radi zdieľame všetky užitočné informácie o tlači.
Kto čítal túto správu, zverejnenú kulturistickou legendou Jurajom VIŠNÝM na sociálnych sieťach, určite neostal ľahostajný.
Evolúcia kulturistiky - dokument BBC
tags: #pozvanka #na #udalost #kulturistika