Slovesá: Činnostné a stavové slovesá v slovenskom jazyku

Slovesá tvoria plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý sa časuje. Majú vlastný lexikálny význam a vo vete môžu stáť samostatne, pričom často plnia funkciu prísudku. Slovesá sú základným stavebným kameňom viet, pomenúvajú činnosti, stavy a deje, ktoré sa odohrávajú v čase a priestore. Patria medzi ohybné a plnovýznamové slovné druhy. Ohýbanie slovies nazývame časovanie.

Klasifikácia slovies

Slovesá môžeme klasifikovať z viacerých hľadísk:

Podľa významu

• Plnovýznamové slovesá: Majú vlastný, samostatný vecný význam.
• Neplnovýznamové slovesá: Na doplnenie svojho významu potrebujú plnovýznamové sloveso v neurčitku, alebo sa viažu s podstatným menom, prídavným menom, zámenom či číslovkou. Príkladom sú pomocné slovesá ako "byť", "mať", "stať sa" vo vetách ako "Jano je sirota" alebo "Odteraz bude mať dve matky".

Podľa zvratnosti

• Zvratné slovesá: Majú pri sebe zvratné zámená "sa" alebo "si". Väčšina zvratných slovies má aj nezvratnú podobu (napr. umývať sa - umývať, pozerať sa - pozerať, čítať si - čítať).
• Nezvratné slovesá: Nemajú pri sebe zvratné zámená.

Pri odstraňovaní zvratnej častice "sa" alebo "si" môže dôjsť k strate pôvodného významu slovesa (napr. "zmestiť sa" - "zmestiť" neexistuje) alebo k zmene lexikálneho významu (napr. "robiť sa" má iný význam ako "robiť"). Zvratná častica "sa" sa nedá nahradiť dlhým tvarom zámena "seba" alebo "sebe" (napr. "snažiť sa" - "snažiť seba/sebe" neexistuje). Zvratné zámená "sa" a "si" sa vyskytujú aj v iných tvaroch ako v tretej osobe.

Podľa vyjadrenia činnosti/stavu

• Činnostné slovesá: Vyjadrujú činnosť, ktorá sa vykonáva. Patria sem slovesá ako: ísť, pracovať, ležať, sedieť, učiť sa, spievať, rečniť, kričať, búriť.
• Stavové slovesá: Vyjadrujú stav alebo zmenu stavu. Patria sem slovesá ako: vädnúť, rásť, hniť, kysnúť, kvitnúť, černieť, blednúť, chorľavieť.

Slovesné gramatické kategórie

Slovesá majú viacero gramatických kategórií, ktoré ovplyvňujú ich tvar a funkciu vo vete.

Osoba

Slovesá sa časujú podľa osoby, pričom rozlišujeme prvú, druhú a tretiu osobu v jednotnom aj množnom čísle.

• 1. osoba sg.: ja (napr. sedím, píšem, volám)
• 1. osoba pl.: my
• 2. osoba sg.: ty (napr. sedíš, píšeš, voláš)
• 2. osoba pl.: vy
• 3. osoba sg.: on/ona/ono (napr. sedí, píše, volá)
• 3. osoba pl.: oni/ony

Osobitné prípady:

• Pri vykaní používame tvar druhej osoby plurálu, aj keď oslovujeme len jednu osobu. Určitý slovesný tvar vo funkcii prísudku sa zhoduje so zámenom "(vy)" vo funkcii podmetu (často nevyjadrený). Napr.: "Pán doktor, videli ste už moje výsledky?" alebo "(Vy) Chodievate sem často? (pani Kováčová)".
• Pri onikaní používame tretiu osobu plurálu namiesto druhej osoby. Autor oslovuje adresáta zámenom "oni/ony". Napr.: "Môj starý otec robili celý život na poli." (pri vykaní dedkovi) alebo "Pán doktor ma navštívili."
• Jeden autor o sebe môže hovoriť v prvej osobe plurálu, najmä ak ide o vysokopostavenú osobu.

Čas

Gramatická kategória času vyjadruje, kedy sa dej uskutočňuje vzhľadom na čas prehovoru.

Prítomný čas

Nedokonavé slovesá v prítomnom čase v oznamovacom spôsobe vyjadrujú deje odohrávajúce sa v čase prehovoru. Napr.: "Píšem list." - "Kráčam po chodníku." - "Idem do obchodu."

Dokonavé slovesá v prítomnom čase v oznamovacom spôsobe nevyjadrujú deje v prítomnosti, ale v budúcnosti. Napr.: "Napíšem list."

Dej sa uskutočňuje bez obmedzenia v čase, využíva sa najmä v prísloviach a vo všeobecne platných výrokoch. Napr.: "Lož má krátke nohy."

Minulý dej sa podáva ako aktuálny, v prítomnom čase. Vyskytuje sa najmä v hovorovej reči. Napr.: "Zajtra sa vidíme." - "Dnes končíme o druhej."

Minulý čas

Časovanie v jednotnom čísle - minulý čas:

• 1. os.: Ja som schudol. / Ja som schudla. / Ja som schudlo.
• 2. os.: Ty si schudol. / Ty si schudla. / Ty si schudlo.
• 3. os.: On schudol. / Ona schudla. / Ono schudlo.

Časovanie v množnom čísle - minulý čas:

• 1. os.: My sme schudli.
• 2. os.: Vy ste schudli.
• 3. os.: Oni schudli. / Ony schudli.

Budúci čas

Časovanie v jednotnom čísle - budúci čas:

• 1. os.: Ja budem písať.
• 2. os.: Budeš písať.
• 3. os.: Bude písať.

Časovanie v množnom čísle - budúci čas:

• 1. os.: Budeme písať.
• 2. os.: Budete písať.
• 3. os.: Budú písať.

Spôsob

Spôsob vyjadruje vzťah hovoriaceho k skutočnosti deja.

Oznamovací spôsob

Vyjadruje, že dej je, bol alebo bude uskutočnený (dej je v príslušnom čase reálny). Napr.: "Mama varí polievku." - "Včera som čítal knihu." - "Zajtra pôjdeme do kina."

Rozkazovací spôsob

Vyjadruje výzvu, želanie alebo príkaz, aby adresát vykonal príslušný dej alebo aby bol dej uskutočnený. Napr.: "Vyzuj sa!" - "Utekajme!"

Opisný rozkazovací spôsob tvorí častica "nech" + sloveso v prítomnom čase oznamovacieho spôsobu. Napr.: "Nech nemeškajú!" - "Nech prídu!"

Výzvu môžeme vyjadriť aj oznamovacím spôsobom. Napr.: "Pracujem, pracujem!" - "Ideš preč!" - "Ponáhľame sa, nezastavujeme!"

Striktnejšie zákazy a príkazy sa často vyjadrujú neurčitkom. Napr.: "Nevstupovať!" - "Neklopať!"

Podmieňovací spôsob

Vyjadruje dej, ktorý sa uskutoční za určitých podmienok.

Časovanie v jednotnom čísle - podmieňovací spôsob:

• 1. os.: Prišiel by som.
• 2. os.: Prišiel by si.
• 3. os.: Prišiel by.

Časovanie v množnom čísle - podmieňovací spôsob:

• 1. os.: Prišli by sme.
• 2. os.: Prišli by ste.
• 3. os.: Prišli by.

Napr.: "To by bolo krásne." - "Uvideli by ste ich."

Minulý podmieňovací spôsob:

• 1. os. sg.: Bol by som prišiel.
• 1. os. pl.: Boli by sme prišli.
• 2. os. sg.: Bol by si prišiel.
• 2. os. pl.: Boli by ste prišli.

Napr.: "Boli by vyhrali zápas."

Rod

Rod vyjadruje vzťah medzi vykonávateľom deja (podmetom) a vykonávaným dejom.

Činný rod

Ak je podmetom vety pôvodca deja (podmet vykonáva dej), hovoríme o činnom rode. Napr.: "Žiaci maľujú obraz." - "[oni] Chceli by ísť na výlet." - "Peter pozeral televíziu."

Za slovesné tvary činného rodu považujeme aj slovesá vyjadrujúce rôzne stavy (telesné, duševné...). Napr.: "Bolí ma hlava."

Trpný rod

V trpnom rode je podmetom dej, ktorý je vykonávaný niekým iným (vykonávateľ deja nie je vyjadrený alebo je vyjadrený pomocou predložky "od" alebo "kým").

Zvratný trpný rod: Vzniká pridaním zvratného zámena "sa" k slovesu. Napr.: "Kaštieľ sa rekonštruuje." - "Diaľnica sa buduje." - "Budova sa maľuje." (Tu je budova dejom zasahovaná.)

Pozor: Treba rozlišovať medzi zvratným trpným rodom a zvratným slovesom. Napr.: "Budova sa maľuje." (zvratný trpný rod) vs. "Petra sa maľuje pred zrkadlom." (zvratné sloveso).

Trpný rod môžeme zmeniť na činný rod bez zmeny významu vety. Napr.: "Kniha bola vydaná v roku 2020." (trpný rod) sa dá preformulovať na "Vydavateľstvo vydalo knihu v roku 2020." (činný rod).

Slovesná vid

Slovesná vid je lexikálno-gramatická slovesná kategória, ktorá vyjadruje, či je slovesný dej ukončený alebo prebiehajúci. V slovenskom jazyku sa uplatňuje tendencia, aby každý dej bol vyjadrený nedokonavým aj dokonavým tvarom slovesa.

Vidové dvojice sú slovesá, ktoré sa odlišujú len vidom, ale majú rovnaký základný význam. K základnému nedokonavému slovesu sa prostredníctvom predpôn tvorí dokonavé sloveso a naopak k základnému dokonavému slovesu sa prostredníctvom prípon tvorí nedokonavé sloveso.

• Príklady vidových dvojíc: písať (nedok.) - napísať (dok.), hovoriť (nedok.) - povedať (dok.), stavať (nedok.) - postaviť (dok.).

Príklady časovania slovesa "schudnúť"

Prítomný čas

• sg.: Ja schudnem. Ty schudneš. On/Ona/Ono schudne.
• pl.: My schudneme. Vy schudnete. Oni/Ony schudnú.

Minulý čas

• sg.: Ja som schudol. / Ja som schudla. / Ja som schudlo.
• pl.: My sme schudli.
• sg.: Ty si schudol. / Ty si schudla. / Ty si schudlo.
• pl.: Vy ste schudli.
• sg.: On schudol. / Ona schudla. / Ono schudlo.
• pl.: Oni schudli. / Ony schudli.

Budúci čas

• sg.: Ja schudnem. Ty schudneš. On/Ona/Ono schudne.
• pl.: My schudneme. Vy schudnete. Oni/Ony schudnú.

Príklady v kontexte: "V socializme som nemohol pribrať." - "Chcete schudnúť?" - "Veľký hlad."

tags: #schudnut #cinnostne #alebo #stavove #sloveso