Obezita je vážny stav, ktorý charakterizuje nadmerné hromadenie telesného tuku, čo vedie k výrazne zvýšenej telesnej hmotnosti. Naše telo využíva zjedené kalórie na fungovanie organizmu, ktoré potrebujeme aj bez fyzickej aktivity na pumpovanie srdca, udržiavanie telesnej teploty či trávenie. Obezita nie je len estetickým problémom, ale predovšetkým zdravotným, ktorý zvyšuje riziko mnohých ďalších ochorení a negatívne ovplyvňuje kvalitu života.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako nadmerné nahromadenie tuku v tele, ktoré predstavuje zvýšené riziko pre zdravie jednotlivca. Obezita je chronické metabolické ochorenie, ktoré sa vyznačuje zvýšeným ukladaním telesného tuku. Za obézneho sa považuje každý dospelý muž, u ktorého tuk tvorí viac než 25 %, a zároveň každá dospelá žena, u ktorej tuk tvorí viac než 30 % z celkového telesného zloženia. Nadváha je medzistupňom medzi normálnou telesnou hmotnosťou a obezitou.
Základnou príčinou vzniku obezity je príjem kalórií vyšší ako ich výdaj. Vplyv na to má aj sedavý spôsob života, nedostatok spánku, ktorý vedie k hormonálnym zmenám a väčšiemu pocitu hladu, či užívanie niektorých liekov (napr. antidepresíva, antikonvulzíva, antidiabetiká, hormonálna antikoncepcia, kortikoidy). Pri niektorých ochoreniach môže byť obezita sprievodným symptómom (znížená funkcia štítnej žľazy, syndróm polycystických vaječníkov, inzulínová rezistencia, Cushingov syndróm). Vplyv genetiky na obezitu je tiež významný, odhaduje sa na 40 - 70 %, pričom gény ovplyvňujú pocit hladu, sýtosti, preferenciu jedál, množstvo zjedeného jedla a energetický výdaj tela. Avšak gény sa zväčša nemenia, preto za pandémiou obezity v posledných rokoch stojí aj vplyv prostredia.
Ako sa diagnostikuje obezita?
Obezita sa diagnostikuje najčastejšie na základe indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI). Tento jednoduchý výpočet zohľadňuje hmotnosť (v kg) vydelenú druhou mocninou výšky jedinca (v m²). Ak je výsledná hodnota 30,0 a viac, hovoríme o obezite. Spozornieť a upraviť životosprávu však treba už v čase, keď je výsledná hodnota BMI v rozmedzí od 25,0 po 29,9, čo predstavuje nadváhu.
Klasifikácia BMI:
- Podváha: pod 18,5 kg/m²
- Normálna váha: 18,5 - 24,9 kg/m²
- Nadváha: 25,0 - 29,9 kg/m²
- Obezita I. stupňa: 30,0 - 34,9 kg/m²
- Obezita II. stupňa: 35,0 - 39,9 kg/m²
- Obezita III. stupňa (morbídna obezita): ≥ 40,0 kg/m²
Okrem BMI sa pri diagnostike obezity zohľadňujú aj ďalšie ukazovatele, ako napríklad obvod pása, distribúcia tuku v tele či prítomnosť metabolických porúch. Napríklad, za obézneho/vysoko rizikového sa považuje muž s obvodom pásu nad 102 cm a žena (ktorá nie je tehotná) s obvodom pásu viac ako 88 cm. Toto meranie napovedá o viscerálnej (abdominálnej, brušnej) obezite, ktorá sa spája s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
Zdravotné komplikácie spojené s morbídnou obezitou
Morbídna obezita nie je len o nadmernej hmotnosti, ale predovšetkým o vážnych zdravotných rizikách, ktoré so sebou prináša. Nadmerné množstvo tukového tkaniva vedie k chronickému zápalu, odolnosti tkanív na inzulín, vysokej hladine cholesterolu v krvi a ateroskleróze (ukladanie tuku do steny ciev, čo ich zužuje).
Kardiovaskulárne ochorenia
Obezita patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtnosti. Zvýšená telesná hmotnosť zaťažuje srdce, môže viesť k vysokému krvnému tlaku, ateroskleróze, ischemickej chorobe srdca, infarktu myokardu či mozgovej mŕtvici. Nadmerná hmotnosť zvyšuje nároky na cirkuláciu krvi, pretože srdce musí prečerpávať väčší objem krvi oproti väčšiemu odporu zo strany ciev.
Cukrovka 2. typu
Obezita je hlavný rizikový faktor pre vznik cukrovky 2. typu. Veľa tukového tkaniva, najmä okolo brucha, vedie k tomu, že bunky tela prestávajú reagovať na inzulín (tzv. inzulínová rezistencia). To znamená, že sa cukor nedostáva do buniek, ale hromadí v krvi, čo prispieva k nástupu diabetu 2. V 90 % prípadov ide o diabetes typu 2, pri ktorom najdôležitejším vonkajším faktorom príčiny vzniku je nadváha, obezita a nízka fyzická aktivita.
Problémy s dýchaním
Morbídna obezita zvyšuje riziko opakovaných epizód čiastočného alebo úplného zastavenia dýchania počas spánku - spánkového apnoe. Je to tým, že sa pri nej tukové zásoby hromadia najmä v oblasti krku a hrdla, čo môže spôsobiť aj zhoršenú funkciu pľúc.
Problémy s kĺbmi
Morbídna obezita prispieva k osteoartritíde nadmerným mechanickým namáhaním nosných kĺbov, ako sú kolená a bedrá. Nadmerná telesná hmotnosť zaťažuje kĺby, čo môže viesť k artróze a iným ochoreniam pohybového aparátu.
Gastrointestinálne ťažkosti
Nadmerná hmotnosť vás môže priviesť aj ku gastroezofageálnemu refluxu (GERD), pri ktorom žalúdočná kyselina prúdi zo žalúdka späť do pažeráka. Obezita môže tiež zvýšiť riziko vzniku žlčových kameňov či problémov s pečeňou, vrátane nealkoholového stukovatenia pečene.
Rakovina
Morbídna obezita sa tiež spája so zvýšeným rizikom niektorých druhov rakoviny, vrátane rakoviny prsníka, kolorekta, maternice, pankreasu, pečene či obličiek. Zvýšená hladina zápalu v tele, ktorá je sprievodným javom obezity, môže podporovať rast nádorových buniek.
Problémy s plodnosťou
U žien je obezita spojená s hormonálnou nerovnováhou. Zvýšená hladina inzulínu a androgénov môže narušiť menštruačný cyklus a ovuláciu, čo môže viesť k syndrómu polycystických ovárií a problémom s plodnosťou. U mužov môže prispieť k hormonálnym zmenám, vrátane nižšej hladiny testosterónu, čo tiež ovplyvní produkciu a kvalitu spermií.
Psychosociálny vplyv
Morbídna obezita často vedie k zvýšenej stigmatizácii, diskriminácii a negatívnemu vnímaniu v spoločnosti. U človeka, ktorý ňou trpí, je bežná nízka sebaúcta, depresia či úzkosť. Pacienti s morbídnou obezitou často čelia problémom v sociálnych interakciách, vzťahoch a každodenných činnostiach. Strach z odsúdenia môže viesť k vyhýbaniu sa lekárskej pomoci, čím sa oddiaľuje diagnostika a liečba.
Ťažké bremeno obezity: Pochopenie jej účinkov na vaše telo
Liečba morbídnej obezity
Liečba morbídnej obezity zahŕňa komplexný a multidisciplinárny prístup. Je veľmi dôležité, aby ste vyhľadali pomoc lekára. Liečba je vždy individuálna a mala by prebiehať pod dohľadom odborníkov.
Úprava životného štýlu
Základom liečby je zmena životného štýlu, ktorá zahŕňa jedenie dobre vyváženej a kaloricky kontrolovanej stravy a zapojenie sa do pravidelnej fyzickej aktivity. Zdravá strava by mala byť bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty, bielkoviny a vlákninu. Dôležité je tiež kontrolovať veľkosti porcií a piť dostatok vody. Pravidelný pohyb, aj vo forme chôdze, je kľúčový pre spaľovanie kalórií a zlepšenie celkového zdravia.
Behaviorálna terapia
Psychologická podpora a behaviorálna terapia môžu pomôcť pri zvládaní emocionálneho jedenia, stresu a budovaní zdravých návykov. Pomôcť môže aj nastavenie si reálnych cieľov, monitorovanie váhy či terapie s psychológom v prípade psychických problémov.
Medikamentózna terapia
Existuje viacero typov liekov, ktoré pri ťažkých prípadoch obezity pomáhajú s reguláciou hmotnosti. Tieto lieky môžu fungovať na princípe potlačenia chuti do jedla alebo zníženia vstrebávania tukov z potravy. V lekárňach sú dostupné aj výživové doplnky, ktoré fungujú väčšinou na báze naštartovania metabolizmu, zbavovania prebytočnej vody v organizme či znižovania chuti do jedla.
Bariatrická chirurgia
Bariatrická chirurgia, čiže chirurgické zákroky na zníženie hmotnosti, sa zvyčajne indikujú u pacientov s BMI 40 a viac, alebo BMI 35 a viac, ak majú pridružené zdravotné komplikácie. Tieto zákroky zmenšia veľkosť žalúdka, obmedzia príjem potravy a niekedy menia tráviaci proces. Medzi možnosti patria napríklad bandáž žalúdka alebo žalúdočný bypass.
Obezita v detstve a prevencia
Obezita v období detstva a dospievania je čoraz častejším problémom. V roku 2022 trpelo nadváhou 390 miliónov detí a dospievajúcich vo veku od 5 do 19 rokov, z čoho bolo až 160 miliónov detí obéznych. Nadváha a obezita v detstve bezprostredne ovplyvňujú vývoj dieťaťa po psychickej aj fyzickej stránke a spôsobujú skorší nástup mnohých komplikácií, ktorými sú napríklad diabetes 2. typu či kardiovaskulárne ochorenia. Okrem toho má obezita priamy vplyv na psychosociálne výsledky a je často spájaná so vznikom šikany.
Dobrou správou je, že obezita a nadváha patria medzi ochorenia, ktoré vieme značnou mierou ovplyvniť vlastným pričinením. Mnoho krokov k prevencií začína už v období tehotenstva a pokračuje v prvých rokoch života, kedy sa môžeme naučiť a osvojiť si návyky zdravého stravovania a prospešného životného štýlu.
Kľúčové prvky prevencie obezity:
- Zdravá a vyvážená strava: Pestrá strava s dostatkom ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, bielkovín a zdravých tukov. Obmedzenie príjmu kalorických potravín s vysokým obsahom pridaných cukrov, tukov a soli. Kontrola veľkosti porcií a dostatočný pitný režim.
- Pravidelný pohyb: Zvýšenie fyzickej aktivity, ideálne aspoň 150 minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity alebo 75 minút intenzívnej aktivity týždenne. Zapojenie silového tréningu a budovanie zdravých návykov, ako je chôdza či používanie schodov.
- Dostatok spánku: Kvalitný spánok (7-9 hodín denne) je dôležitý pre regeneráciu tela a reguláciu hormónov zodpovedných za hlad a chuť do jedla.
- Psychická pohoda: Eliminácia stresu prostredníctvom relaxačných techník, budovanie pozitívneho vzťahu k vlastnému telu a vyhýbanie sa neprimeranému tlaku okolia.
- Monitorovanie zdravia: Preventívne prehliadky u lekára a pravidelné sledovanie hmotnosti a obvodu pása.
Je dôležité si uvedomiť, že obezita je komplexný problém, ktorý má mnoho príčin a jeho liečba vyžaduje komplexný prístup. Zdravá výživa, pravidelný pohyb a zmena životného štýlu sú kľúčové pre úspešné zníženie hmotnosti a zlepšenie zdravotného stavu.