Obezita: komplexné ochorenie a jeho vplyv na zdravie

Obezita je definovaná ako nadmerné zmnoženie tukového tkaniva v tele, ktoré predstavuje riziko pre zdravie. Ide o komplexné chronické metabolické ochorenie, ktoré sa vyznačuje zvýšeným ukladaním telesného tuku z rôznych príčin. K jeho vzniku dochádza, ak je príjem energie prevyšujúci jej výdaj. Najčastejšie je príčinou kombinácia zvýšeného energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických faktorov a nevhodného spôsobu výživy, najmä v detstve. Zriedkavo môže byť obezita sekundárnym príznakom iného ochorenia, ako sú endokrinologické alebo psychické choroby.

Pre belošskú európsku populáciu je obezita podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná indexom telesnej hmotnosti (BMI) vyšším ako 30. Pre ázijskú a pacifickú populáciu je obezita definovaná BMI vyšším ako 25, niekedy ako 27. V súčasnosti sa odhaduje, že 13 % svetovej populácie nad 18 rokov trpí obezitou, čo viedlo k označeniu tohto fenoménu ako „epidémia obezity“.

Klasifikácia obezity a diagnostika

Najznámejším spôsobom klasifikácie obezity a nadváhy je index telesnej hmotnosti (BMI), ktorý zohľadňuje hmotnosť a výšku dospelého jedinca. Vypočítava sa vydelením telesnej hmotnosti (v kg) druhou mocninou telesnej výšky (v metroch): BMI = hmotnosť/výška².

Pre dospelých sú stanovené nasledujúce kategórie:

• Nízka hmotnosť: BMI pod 18,5
• Normálna hmotnosť: BMI od 18,5 do 24,9
• Nadváha: BMI od 25,0 do 29,9
• Obezita: BMI 30,0 a vyšší

Samotná obezita sa ďalej delí na stupne podľa BMI:

• Obezita prvého stupňa: BMI od 30 do 34,9
• Obezita druhého stupňa: BMI od 35 do 39,9
• Obezita tretieho stupňa (extrémna/morbídna): BMI 40 a vyšší

U detí a populácie do 18 rokov sa BMI hodnotí špecificky podľa grafov hmotnosti k telesnej výške alebo BMI v závislosti od veku a pohlavia. Dieťa má nadváhu, ak je jeho BMI zaradené do pásma medzi 90. a 97. percentilom, a obézne je považované za dieťa zaradené do pásma nad 97. percentilom. Hodnoty pod 10. percentilom naznačujú nízku hmotnosť, pričom hodnoty pod 3. percentilom sú alarmujúce a vyžadujú zistenie príčiny.

Je dôležité poznamenať, že BMI nezohľadňuje podiel telesného tuku a svalov. Napríklad kulturista môže dosiahnuť rovnaké BMI ako obézny človek, hoci jeho telesné zloženie je odlišné. Obezita je charakterizovaná nadmerným podielom tuku, nie svalov.

Okrem BMI je dôležité merať aj obvod pása, ktorý napovedá o viscerálnej (abdominálnej, brušnej) obezite, spätej s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení. U žien sa za rizikový obvod pása považuje viac ako 89 cm, u mužov viac ako 102 cm.

Príčiny vzniku obezity

Základnou príčinou obezity je nerovnováha medzi príjmom energie a jej výdajom. Ak človek prijíma viac energie, ako je schopný spáliť, dochádza k priberaniu. Táto nerovnováha je často spôsobená:

• Nedostatočným pohybom: Súčasný životný štýl s prevahou sedavých zamestnaní a technologickým pokrokom často vedie k zníženej telesnej aktivite.
• Nadmerným energetickým príjmom: Príjem kalórií, predovšetkým z tukov a spracovaných potravín, často prevyšuje potreby organizmu.

Ďalšie faktory prispievajúce k obezite:

• Genetické faktory: Zdedené gény môžu ovplyvňovať pocit hladu a sýtosti, preferenciu jedál, množstvo prijatého jedla na jedno posedenie a energetickú potrebu tela. Genetika môže prispievať 40 - 70 % k riziku rozvinutia obezity.
• Psychické faktory: Emocionálne jedenie, kde prejedanie slúži ako kompenzácia nespokojnosti, stresu či traumy, môže byť významnou príčinou obezity.
• Užívanie niektorých liekov: Antidepresíva, antikonvulzíva, antidiabetiká, hormonálna antikoncepcia a kortikoidy môžu spôsobovať priberanie na hmotnosti.
• Ochorenia: Obezita môže byť sprievodným symptómom zníženej funkcie štítnej žľazy, syndrómu polycystických vaječníkov, inzulínovej rezistencie či Cushingovho syndrómu.
• Vplyv prostredia: Život v prostredí s nadbytkom spracovaného jedla, stresom a technologickými vymoženosťami prispieva k rozvoju obezity.
• Črevný mikrobióm: Zmeny v zložení črevného mikrobiómu môžu ovplyvniť metabolizmus a prispievať k obezite.

Zdravotné komplikácie spojené s obezitou

Obezita nie je len estetický problém, ale predovšetkým závažné ochorenie, ktoré zvyšuje riziko vzniku mnohých ďalších zdravotných problémov a skracuje dĺžku života. Tieto komplikácie môžu negatívne ovplyvniť fyzické aj duševné zdravie jedinca.

Najčastejšie komplikácie zahŕňajú:

• Kardiovaskulárne ochorenia: Obezita je významným rizikovým faktorom pre vznik vysokého krvného tlaku (hypertenzie), aterosklerózy (kôrnatenie tepien), ischemickej choroby srdca, anginy pectoris, infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody. Zvýšené nároky na obehový systém, ako aj zvýšené hladiny LDL cholesterolu a triacylglycerolov, prispievajú k týmto ochoreniam.
• Diabetes mellitus 2. typu: Obezita je jednou z najvýznamnejších príčin vzniku diabetu 2. typu, spôsobeného inzulínovou rezistenciou (necitlivosťou organizmu na inzulín). Nadváha a obezita sú kľúčovými vonkajšími faktormi pri vzniku tohto ochorenia.
• Onkologické ochorenia: Obezita zvyšuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny, napríklad rakoviny hrubého čreva, prsníka, maternice či obličiek.
• Ochorenia pohybového aparátu: Nadmerná telesná hmotnosť zaťažuje kĺby a chrbticu, čo vedie k bolestiam kĺbov, osteoartritíde a zvýšenému riziku úrazov.
• Poruchy dýchania: Obezita môže viesť k spánkovému apnoe, stavu, kedy počas spánku dochádza k prerušeniam dýchania.
• Problémy s fertilitou: U oboch pohlaví môže obezita znižovať plodnosť.
• Psychické problémy: Obézni ľudia sú náchylnejší na rozvoj depresií a môžu sa stretávať s predsudkami, stereotypmi a diskrimináciou v sociálnom živote aj v rodinných vzťahoch.
• Ochorenia obličiek: Vysoký krvný tlak a diabetes spojené s obezitou môžu poškodiť funkciu obličiek.
• Poruchy imunitného systému: V niektorých prípadoch môže obezita viesť k poruchám imunitného systému a častejším infekciám.

Prevencia a liečba obezity

Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť obezite a jej komplikáciám, je prevencia, ktorá spočíva v zdravom životnom štýle. Ak už obezita vznikla, je potrebná komplexná liečba.

Základné princípy prevencie a liečby:

• Zmena životného štýlu: Kľúčom je dlhodobá úprava stravovacích návykov a zvýšenie fyzickej aktivity.
• Zdravá výživa: Dôraz sa kladie na pravidelnosť v jedle, vyvážené rozdelenie energie a živín počas dňa, zníženie obsahu tukov a dostatok vlákniny, vitamínov a minerálov. Cieľom by nemalo byť rýchle schudnutie, ale udržateľná zmena stravovania.
• Dostatočná pohybová aktivita: Odporúča sa minimálne 45 minút pohybu trikrát týžne s intenzitou 50 - 75 % anaeróbnej kapacity, alebo ekvivalent 75 minút rýchlej chôdze denne. Dôležité je nájsť si aktivitu, ktorá jedinca baví a je konzistentná.
• Sebareflexia a pozornosť k telu: Vnímanie signálov tela a včasné riešenie problémov je zásadné.
• Lekárske poradenstvo: V prípade podozrenia na zdravotné komplikácie je potrebné navštíviť všeobecného lekára, ktorý zhodnotí stav, vykoná potrebné vyšetrenia a odporučí ďalší postup.

V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť ďalšie kroky:

• Nutričný terapeut: Môže pomôcť s nastavením individuálneho jedálnička.
• Podporné skupiny alebo psychológ: Pomoc pri zvládaní psychických aspektov súvisiacich s obezitou a procesom chudnutia.
• Farmakoterapia: V indikovaných prípadoch môžu byť predpísané lieky na zníženie chuti do jedla alebo na zníženie vstrebávania živín. Tieto lieky by mali byť užívané pod prísnym lekárskym dohľadom.
• Chirurgická liečba: Bariatrická chirurgia je poslednou možnosťou pre pacientov s extrúmnou obezitou, u ktorých iné metódy zlyhali. Zahŕňa zmenšenie objemu žalúdka alebo skrátenie tráviaceho traktu.

Udržanie zníženej telesnej hmotnosti o 5-10 % a jej dlhodobé udržanie prináša najväčší zdravotný prínos a znižuje riziko predčasného úmrtia a vzniku závažných ochorení.

tags: #obezita #vyznam #slova