Nadmerná konzumácia cukru je jedným z hlavných rizikových faktorov súčasného životného štýlu, ktorý prispieva k obezite, cukrovke, zhoršenému stavu zubov, ako aj k rozvoju niektorých typov rakoviny a iných ochorení. Hoci si to väčšina ľudí uvedomuje, nie každý si plne uvedomuje, akým významným zdrojom cukru sú práve sladené nápoje. Napriek tomu môže byť vzdanie sa konzumácie sladených nápojov pre závislých na sladkostiach menej náročné než úplné vylúčenie sladkých jedál z jedálnička.
Obezita ako celospoločenský problém
Podľa údajov Eurostatu z roku 2019 patrí Česká republika medzi krajiny Európskej únie so siedmym najvyšším podielom občanov starších ako 15 rokov, ktorí denne konzumujú aspoň jeden sladený nápoj. Viac ako 11 % Čechov pije denne jeden sladený nápoj.
Problémom sa zaoberá aj Národná ekonomická rada vlády (NERV), ktorá vo svojich odporúčaniach zdôrazňuje, že Česká republika je treťou krajinou v rámci EÚ s najvyšším podielom dospelých s nadváhou. Až 60 % dospelej populácie v ČR má nadváhu, čo má výrazné negatívne dopady na náklady zdravotného a sociálneho systému, ako aj na ekonomickú produktivitu.
Prieskum z marca 2021, ktorý bol vypracovaný pre jednu z českých poisťovní, potvrdil alarmujúce čísla týkajúce sa indexu telesnej hmotnosti (BMI) v populácii ČR. Zistilo sa, že 30 % respondentov má nadváhu, 17 % obezitu prvého stupňa, necelých 7 % obezitu druhého stupňa a 4 % obezitu tretieho stupňa.
MUDr. Zlatko Marinov, detský obezitológ z Fakultnej nemocnice v Motole, komentoval tieto výsledky ako vážny problém, pretože obezita je spúšťačom fatálnych civilizačných ochorení, na ktoré zomiera 90 % populácie. Podľa jeho názoru je potrebné obezitu chápať ako chorobu a liečiť ju. Prekážkou však ostáva nedostatočná nutričná a zdravotná gramotnosť, ako aj masívne mediálne presadzovanie záujmových a módnych vplyvov.
Vplyv sladených nápojov na zdravie
Spolu so spotrebou cukru stúpla v rovnakom období aj spotreba sladených nealkoholických nápojov. Ich vylúčenie môže viesť k rýchlemu a jednoduchému schudnutiu. Príjem energie zo sladených nápojov si možno ľahko vypočítať: jeden gram cukru zodpovedá 4 kilokalóriám. Napríklad dva decilitre sýteného hroznového nápoja môžu obsahovať až 700 kilokalórií.
Výskum a štúdie
Niektoré štúdie skúmali aj genetické predispozície, ktoré môžu ovplyvňovať vplyv sladených nápojov na telesnú hmotnosť. Jedna randomizovaná štúdia naznačila menší prírastok tukového tkaniva u detí, ktorým boli nápoje sladené cukrom nahradené nápojmi sladenými umelými sladidlami.
Analýza viac ako 30 000 osôb z troch prospektívnych kohortových štúdií ukázala, že zvýšená konzumácia sladkých nápojov môže potenciálne zvyšovať aktivitu „génov pre obezitu“. Nizozemská 18-mesačná randomizovaná štúdia na deťoch vo veku 4 až 11 rokov (641 detí) ukázala, že priemerný prírastok hmotnosti na konci sledovania bol 6,35 kg u detí, ktoré nepili sladené nápoje, a 7,37 kg u detí, ktoré ich pili.
Americká štúdia na 224 stredoškolákoch, kde jedna skupina pila nekalorické nápoje a druhá bola kontrolná, nezistila signifikantný rozdiel v BMI a množstve telesného tuku po dvoch rokoch. Študenti však dosiahli zníženie hmotnosti a BMI už po roku.
Analýza kohorty žien (n = 6 934) v štúdii Nurses’ Health Study (NHS) a mužov (n = 4 423) v štúdii Health Professionals Follow‑up Study (HPFS) informovala o tom, že vyšší príjem sladených nápojov súvisí s výraznejším prejavom génov pre obezitu. Sledovanie bolo oddelene zopakované v kohorte žien (n = 21 740) Women’s Genome Health Study (WGHS). Po úprave o behaviorálne rizikové faktory súvisiace s priberaním na hmotnosti bolo zvýšenie BMI spojené s každým desiatym sladeným nápojom v kombinovanej kohorte (NHS/HPFS) (p < 0,001).
Čínska štúdia naznačuje, že konzumenti sladkých nápojov môžu byť citlivejší na pôsobenie génov pre obezitu, alebo naopak, osoby s vyššou genetickou predispozíciou k obezite sú citlivejšie na škodlivé účinky sladeného pitia.
Výskum univerzity v Nottinghame analyzoval dáta z Národného programu výskumu výživy (1 298 britských detí vo veku 4-10 rokov, 2008-2016). Hoci 61 % detí konzumovalo sladené nápoje, 78 % z nich neprekročilo celkový odporúčaný denný príjem kalórií. Štúdia nezistila koreláciu medzi vysokým príjmom pridaných cukrov a vysokou spotrebou energie v tomto reprezentatívnom vzorku. Dr. Katarina Kos z Univerzity v Exeteri varovala, že rodičia by nemali interpretovať závery tejto štúdie ako povolenie dávať deťom nápoje s vysokým obsahom cukru.
Energetické nápoje a psychické zdravie
Výskum publikovaný v Journal of Human Nutrition and Dietetics prináša nové otázky o tom, ako strava ovplyvňuje psychiku mladých ľudí. Približne desatina mladých Čechov pije energetické nápoje nadmerne, čo vedie k zdravotným komplikáciám. Nový výskum sa zameral aj na psychické zdravie.
„Väčšina aktivít verejného zdravotníctva sa sústreďuje na fyzické dôsledky zlých stravovacích návykov, ako je obezita či cukrovka 2. typu,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Chloe Caseyová z Bournemouthskej univerzity. Podľa nej však doteraz chýbal dôkladný výskum toho, ako potraviny - najmä vysoko kalorické nápoje s minimom živín - vplývajú na psychiku adolescentov.
V Česku vypije každý človek ročne v priemere päť litrov energetických nápojov. Až 20 % detí vo veku 11 až 15 rokov ich pije aspoň raz týždenne, 4 % dokonca denne.
Úzkostné poruchy patria medzi najrozšírenejšie psychické ťažkosti u detí a tínedžerov v západných krajinách. V roku 2023 trpelo duševnou poruchou každé piate dieťa, pričom úzkosť bola jedným z najčastejších problémov. Vedci analyzovali spotrebu sladkých nápojov (vrátane energetických nápojov, sladených limonád, džúsov, sladeného čaju a kávy, ochutených mliek) pomocou anonymných dotazníkov.
Výsledkom bola jasná súvislosť medzi vysokou konzumáciou sladených nápojov a úzkostnými príznakmi. Vedci však upozorňujú, že to nemusí znamenať priamu príčinnú súvislosť; mladí ľudia s úzkosťou môžu siahnuť po sladkých či energetických nápojoch častejšie. Svoju rolu môžu zohrávať aj ďalšie faktory, ako problémy v rodine, poruchy spánku či nadmerné hranie videohier.
„V tejto fáze nemôžeme potvrdiť, čo je priamou príčinou, ale štúdia identifikovala nezdravú súvislosť medzi konzumáciou sladených nápojov a úzkostnými poruchami u mladých ľudí,“ uviedla doktorka Caseyová. Dodáva, že úzkostné poruchy v dospievaní v posledných rokoch prudko rastú a je dôležité identifikovať návyky, ktoré môžu tento trend ovplyvniť.
Fyzické riziká nadmernej konzumácie
Štátny zdravotný ústav (SZÚ) upozorňoval už pred dvoma rokmi, že energetické nápoje sú medzi mladými čoraz populárnejšie. „Viac než každý desiaty mladý do 18 rokov má sklon k rizikovej konzumácii,“ varovala riaditeľka SZÚ Barbora Macková. Na trhu sa navyše objavujú nápoje s ešte vyšším obsahom kofeínu a stimulantov.
Nutričná epidemiologička Eliška Selinger dopĺňa: „Nadmerná konzumácia energetických nápojov môže u mladých ľudí spôsobovať nepravidelný srdcový rytmus, dýchacie ťažkosti, úzkosť alebo nevoľnosť.“ Dve plechovky energetického nápoja pritom prekračujú maximálny odporúčaný príjem kofeínu pre deti a adolescentov podľa EFSA.
Diskusia o zavedení dane zo sladených nápojov
Obezitologička a šéfka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu Adela Penesová podporuje zavedenie dane zo sladených nápojov, ktorá by podľa nej mohla prispieť k zníženiu obezity u detí a dospelých. Daň podporuje aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
„Presadzujem vyššiu daň zo sladených nápojov a cukru. Nemôže stáť jeden a pol alebo dva litre sladeného nápoja euro, ak minerálka neochutená stojí sedemdesiat centov,“ zdôraznila Penesová. Spotreba sladených nápojov podľa nej stúpa. Podľa údajov štatistického úradu z roku 2022 stúpla aj spotreba cukru na 32 kilogramov na osobu za rok, čo predstavuje takmer štyri polievkové lyžice cukru denne.
Penesová poukázala na to, že efekt dane na obezitu závisí aj od ekonomickej situácie. Vzhľadom na fakt, že na Slovensku žije jeden milión ľudí v takzvanej pracujúcej chudobe, by daň podľa nej mala efekt. Pracujúca chudoba zarába do 721 eur mesačne, čo je menej ako 20 % zamestnancov v SR.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) naopak daň neodporúča. Tvrdí, že zavedenie dane by síce znížilo dopyt po sladených nápojoch, ale nie je jednoznačné, či by malo efekt aj na obezitu. „Počet štúdií, skúmajúcich dopad dane na kalorický príjem jednotlivca, je nízky. Ich zistenia ale ukazujú, že zníženie kalorického príjmu by bolo minimálne,“ zhodnotili v publikácii Sladké daňové pokušenie.
Podľa Penesovej nie je pravda, že je počet štúdií nízky, a publikáciu Sladké daňové pokušenie považuje za zavádzajúcu. Taktiež tvrdí, že k cezhraničnému nakupovaniu by nedošlo, keďže daň zavedených 12 európskych krajín, vrátane Poľska a Maďarska, nenaznačuje takéto riziko. Odkázala aj na štúdiu od Kearnsa a kolektívu (2016), ktorá upozorňuje, že staršie štúdie sponzorované potravinárskym priemyslom nepriznali prínos cukru k riziku cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení.
Adela Penesová zdôraznila, že WHO jednoznačne upozorňuje, že pridaný cukor je príčinou obezity a zubného kazu najmä u detí, a odporúča limitovať jeho konzumáciu na približne 30 gramov na deň pre dospelého. Všetky svetové a európske zdravotnícke organizácie a lekárske spoločnosti odporúčajú znížiť konzumáciu sladených nealkoholických nápojov.
Viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie Peter Minárik podotkol, že pomôžu najmä komplexné a dlhodobé verejno-zdravotnícke riešenia. Podľa jeho názoru nie jedno opatrenie má silu zvrátiť nepriaznivý trend nárastu obezity, ale len komplexné riešenia zamerané na podporu zdravších stravovacích vzorcov, fyzických aktivít a tvorbu motivačného prostredia.
Obezita je komplexné ochorenie, na ktoré prispieva viacero faktorov. Jedným z nich je zvýšený príjem sladených vôd, ktorý často ide ruka v ruke s konzumáciou polotovarov, fastfoodov a ultra spracovaných potravín. Sladené vody netlmia hlad a prijímame z nich kalórie bez pocitu nasýtenia. Mesačne to môže byť až päť kilogramov cukru zo sladených vôd, čo predstavuje 20 000 kilokalórií.
Lekár a odborník na výživu Boris Bajer vysvetlil, že sladené vody u ľudí so sedavým spôsobom života môžu pri nekontrolovanom príjme zvyšovať kalorický príjem bez účinku nasýtenia, a naopak zvyšovať chute na sladké. Cukor môže prispievať k zhoršeniu metabolického stavu, ak nie je spálený pohybom.
Penesová upozorňuje, že u detí môže kalorický príjem zo sladených nápojov predstavovať až 20 % z celkového denného energetického príjmu, pričom ideálne by to mala byť nula. Podľa HBSC štúdie konzumuje sladené nápoje na dennej báze 20 % detí vo veku 11 až 15 rokov, alebo aj energetické nápoje, ktoré konzumuje viac ako tretina detí minimálne raz týždenne.