Obezita predstavuje jednu z najvýznamnejších zdravotných výziev súčasnosti v Európe aj vo svete. Jej dopady presahujú fyzické zdravie a výrazne ovplyvňujú aj duševnú pohodu jednotlivcov, pričom stigma a nedostatočné porozumenie ochoreniu zo strany spoločnosti túto situáciu ešte zhoršujú.
Rozsah problému obezity v Európe
Celosvetovo obezitou trpí každý siedmy človek a predpokladá sa, že v nasledujúcom desaťročí zasiahne dve miliardy ľudí. V európskom regióne WHO je obezita najvýznamnejším prispievateľom k zdravotnému postihnutiu. Súčasné trendy naznačujú, že v niektorých krajinách obezita predbehne iné rizikové faktory a stane sa dominantným rizikovým faktorom pre vznik rakoviny. V Európskej únii má nadváhu alebo obezitu približne 63 % mužov a 54 % žien. V niektorých krajinách tento podiel u mužov dosahuje až 70 %.
Alarmujúce sú štatistiky týkajúce sa detí. V európskom regióne má nadváhu alebo obezitu každé tretie dieťa na základnej škole. Predbežné údaje naznačujú, že pandémia COVID-19 problém obezity ešte zhoršila.
Zdravotné dôsledky obezity
Obezita je spojená s množstvom vážnych zdravotných komplikácií, ktoré skracujú dĺžku života a znižujú jeho kvalitu. Medzi najčastejšie patria:
- Kardiovaskulárne ochorenia: vysoký krvný tlak, infarkt myokardu, náhla cievna mozgová príhoda, srdcové zlyhávanie.
- Onkologické ochorenia: obezita je prepojená minimálne s 13 druhmi rakoviny, vrátane rakoviny hrubého čreva, pečene, pankreasu, prsníka či prostaty. Predpokladá sa, že obezita je priamo zodpovedná za najmenej 200 000 nových prípadov rakoviny ročne v celej Európe.
- Metabolické ochorenia: diabetes mellitus 2. typu, problémy s hladinou cholesterolu, stukovatenie pečene a pankreasu.
- Respiračné ochorenia: syndróm spánkového apnoe, astma.
- Ortopedické problémy: bolesti kĺbov, zhoršená mobilita v dôsledku nadmernej záťaže na kĺby a chrbticu.
- Problémy s tráviacim systémom.
- Urogenitálne problémy: neplodnosť, inkontinencia.
Obezita je zodpovedná za viac ako 1,2 milióna úmrtí v Európe každý rok. Celkovo je s obezitou spojených viac ako dvesto chorôb.
Duševné zdravie a obezita
Vplyv obezity na duševné zdravie uvádza takmer 90 % ľudí, ktorí ňou trpia. Najčastejšími pocitmi, s ktorými žijú obézni ľudia, sú izolácia a stigma. Osemdesiatpäť percent respondentov prieskumu sa domnieva, že ľudia s obezitou čelia stigmatizácii.
Len necelá polovica dopytovaných s obezitou má pocit, že spoločnosť ju vníma ako chronické ochorenie, nie ako osobnú voľbu. Viac ako 40 % respondentov pritom nevie, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje obezitu za komplexné chronické ochorenie.
Hmotnostná stigma je silným faktorom prispievajúcim k zlému psychickému stavu. Prevalencia duševných porúch je u pacientov s obezitou vyššia o 30 až 70 % v porovnaní s rovesníkmi so zdravou hmotnosťou. Riziko rozvoja depresie je vyššie až o 32 %.
Stres, úzkosť a depresia môžu viesť k nezdravým vzorcom stravovania, nárastu hmotnosti a zhoršeniu psychického stavu, čím sa vytvára začarovaný kruh.
Príčiny a faktory prispievajúce k obezite
Obezita je komplexné multifaktoriálne ochorenie, ktoré vzniká kombináciou viacerých faktorov:
- Genetické predispozície: Hoci genetika hrá úlohu, nie je jediným faktorom.
- Životný štýl:
- Strava: Nadmerná konzumácia kaloricky výdatných, ultra spracovaných potravín a fast foodov, nedostatok ovocia a zeleniny.
- Fyzická neaktivita: Sedavé zamestnanie, nedostatok pohybu, dlhé trávenie času pri obrazovkách (televízia, počítač, mobil).
- Sociálno-ekonomické faktory: Nižšia úroveň vzdelania a príjmu často súvisí s horšou dostupnosťou zdravých potravín a obmedzenými možnosťami pre fyzickú aktivitu.
- Kultúrne očakávania: Tlak na vzhľad a hmotnosť môže negatívne vplývať na jednotlivcov.
- Obezitogénne prostredie: Dostupnosť potravín 24/7, agresívny marketing potravinárskeho priemyslu, nedostatočné športoviská a infraštruktúra podporujúca pohyb.
- Vplyv pandémie COVID-19: Pandémia prispela k zvýšeniu miery obezity u dospelých aj detí v dôsledku zmien v životnom štýle a obmedzení.
- Hormonálne vplyvy a starnutie: S vekom sa metabolizmus spomaľuje, čo si vyžaduje prispôsobenie stravy a životného štýlu.
- Psychologické faktory: Emocionálne jedenie, stres, úzkosť, depresia, ako aj zneužívanie a zanedbávanie v detstve môžu byť spúšťačmi porúch príjmu potravy a obezity.
Paradoxne, obezita sa vyskytuje aj v chudobnejších populáciách, kde je často spojená s vyššou nezamestnanosťou, nepravidelným stravovaním a nedostatkom financií na športové aktivity.
Novoročné predsavzatia a ich neúspech
Novoročné predsavzatia týkajúce sa chudnutia vydržia v priemere iba 17 dní. Kultúra týchto predsavzatí, hoci myslená dobre, často posilňuje zjednodušený a škodlivý pohľad na obezitu ako na otázku životného štýlu, ktorá sa dá ľahko zmeniť. Nedostatok podpory, ktorý zažíva 55 % obéznych ľudí pokúšajúcich sa schudnúť v januári, predstavuje najväčšiu prekážku.
Potreba komplexného prístupu a podpory
Zvládanie obezity je odvážna a dlhodobá cesta, ktorá si vyžaduje komplexný multidisciplinárny prístup. Namiesto krátkodobých riešení je potrebné zamerať sa na silu kolektívnej starostlivosti - siete zdravotníckych odborníkov, rodiny, priateľov a komunity.
Je nevyhnutné prestať nazerať na obezitu ako na estetický problém alebo problém „slabej vôle“. Empatický a prijímajúci prístup zo strany odborníkov je kľúčový. Pacienti často zažívajú pocity zlyhania a hanby, obávajúc sa súdenia aj zo strany zdravotníckych pracovníkov.
Odborná liečba a prevencia
Liečba obezity je čoraz komplexnejšia a vyžaduje si personalizovaný prístup. Lekári zdôrazňujú, že neexistuje zázračná tabletka a zmena životného štýlu je základom. Moderná medicína ponúka aj farmakoterapiu a minimálne invazívne chirurgické metódy.
Lekári varujú pred neodborným užívaním liekov na chudnutie, ktoré môže mať vážne vedľajšie účinky, vrátane straty svalovej hmoty a nedostatku vitamínov.
Prevencia na všetkých úrovniach - legislatívnej, sociálno-ekonomickej, vzdelávacej a zdravotníckej - je kľúčová. Odporúča sa obmedzenie marketingu nezdravých produktov zameraného na deti, jasné označovanie výživových hodnôt a zlepšenie kvality školského stravovania.
Dôležitou súčasťou prevencie je aj vytváranie antiobezitogénneho prostredia prostredníctvom podpory fyzickej aktivity, cyklotriés, chodníkov pre peších a dostatočných športovísk v mestách a obciach.
Ekonomický dopad obezity
Zdravotné komplikácie spojené s obezitou predstavujú významnú finančnú záťaž pre jednotlivcov, zdravotnícke systémy a ekonomiku krajiny. Náklady spojené s obezitou na Slovensku v roku 2019 dosiahli 2,7 miliardy USD, čo predstavuje 2,6 % HDP. Predpokladá sa, že do roku 2060 by tieto náklady mohli dosiahnuť až 19,53 miliardy dolárov (4,7 % HDP).
Obezitologička Bez Servítky: Už TO Zašlo Priďaleko! TOTO sú Desivé Následky Obezity!
Výzvy a odporúčania
WHO vyzýva krajiny na prijatie konkrétnych politík na zvládanie obezity počas celého života. Medzi odporúčania patria:
- Prísnejšie obmedzenie marketingu nezdravých produktov zameraného na deti.
- Jasné a zrozumiteľné označovanie výživových hodnôt na obaloch potravín.
- Zlepšenie kvality školského stravovania.
- Transparentnosť reštaurácií ohľadom informácií o výžive a kalóriách.
- Podpora fyzickej aktivity v školách a komunitách.
- Zvýšenie nutričnej gramotnosti obyvateľstva.
Je čas prestať sa obviňovať a začať pristupovať k obezite s empatiou a prostredníctvom vedeckého poznania.