Epidemiologický prehľad obezity

Obezita, ktorá je celosvetovo na vzostupe, predstavuje komplexné chronické ochorenie charakterizované nadmerným hromadením telesného tuku. Toto ochorenie môže mať rozličné príčiny a často sa na ňom podieľa viacero faktorov naraz, čo komplikuje úsilie o jeho riešenie. Nadváha a obezita sú civilizačné ochorenia s poruchou výživy, ktoré sú sprevádzané nadmerným ukladaním tukového tkaniva v organizme a predstavujú vážne riziko pre zdravie. Z dlhodobého hľadiska sú významnou ovplyvniteľnou príčinou rozvoja vážnych chronických neprenosných ochorení.

Svetový deň obezity, ktorý každoročne pripadá na 4. marca, bol vyhlásený Svetovou federáciou obezity v roku 2015 s cieľom zvýšiť povedomie o tomto globálnom probléme.

Globálny a lokálny epidemiologický prehľad

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije väčšina svetovej populácie v krajinách, kde obezita zabíja častejšie než nedostatok potravy. Vedci zo Svetového inštitútu pre hodnotenie zdravia (IHME) pri Univerzite vo Washingtone analyzovali globálne dáta a zistili alarmujúci nárast: počet dospelých s nadváhou a obezitou vo veku 25 rokov a viac vzrástol z 731 miliónov v roku 1990 na 2,11 miliardy v roku 2021. Predpokladá sa, že do roku 2050 tento počet dosiahne až 3,8 miliardy. Podobný rast sa týka aj mladšej populácie, kde počet mladých ľudí do 25 rokov s nadváhou alebo obezitou stúpol z 198 miliónov v roku 1990 na 493 miliónov v roku 2021 a do roku 2050 sa predpokladá nárast na 746 miliónov.

Dnes vo svete trpí obezitou viac ľudí ako podváhou, s výnimkou subsaharskej Afriky a Ázie. Viac ako polovica obéznych a ľudí s nadváhou na svete pochádza len z ôsmich krajín: Čína, India, USA, Brazília, Rusko, Mexiko, Indonézia a Egypt. Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššou mierou obezity, kde v roku 2021 bolo až 42 % mužov a 46 % žien klasifikovaných ako obéznych.

Situácia obezity na Slovensku

Výskyt obezity na Slovensku sa sleduje aj prostredníctvom pravidelného reprezentatívneho prieskumu Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov SR. Predbežne spracované údaje za rok 2022 ukázali, že s obezitou žije vyše 17 % dospelých obyvateľov Slovenska. Iné zdroje uvádzajú, že na Slovensku má obezitu približne 23 percent dospelých mužov a asi 22 percent dospelých žien, čo je mierne pod európskym priemerom. Celkovo, šesťdesiat percent Slovákov a sedemdesiat percent Sloveniek má nadváhu alebo obezitu. Každý štvrtý Slovák a každá štvrtá Slovenka vo veku od 18 do 64 rokov má obezitu (BMI nad 30 kg/m²). Najťažší stupeň obezity (BMI nad 40 kg/m²) má jedno percento obyvateľov, čo je asi 33-tisíc ľudí.

Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je Slovensko po Českej republike, Maďarsku a Fínsku štvrtou krajinou s najvyšším výskytom obezity spomedzi krajín OECD. V trendoch nárastu obezity Slovensko nezaostáva, či už sa to dotýka dospelej, alebo detskej a adolescentnej populácie. Obezita postihuje už aj najmladšie ročníky a podľa posledných štatistických údajov máme na Slovensku viac ako 12-tisíc obéznych detí evidovaných v rámci ambulancií všeobecnej starostlivosti o deti a dorast. Podľa aktuálnych údajov trpí 58 % dospelých Slovákov nadváhou alebo obezitou. Medzi deťmi vo veku 7-8 rokov je obezita prítomná u 13 % a nadváha u 16 %. Predpokladá sa, že do roku 2035 bude mať nadváhu alebo obezitu každé druhé dieťa. Tieto epidemiologické údaje jasne ukazujú potrebu podporovať zdravý životný štýl už od detstva.

Zdravotné dôsledky a komplikácie obezity

Obezita spôsobuje vážne komplikácie zdravia, ktoré znižujú kvalitu života jednotlivca a v neposlednom rade zvyšujú náklady potrebné na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Nadmerné ukladanie tuku v tele má za dôsledok poškodenie zdravia. V roku 2021 obezita zapríčinila približne 2,8 milióna úmrtí na neprenosné ochorenia. Obezita vo veľkej miere prispieva k rozvoju ďalších chronických neprenosných ochorení, pričom je spojená s viac ako 236 rôznymi diagnózami.

Medzi najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia spojené s obezitou patria:

• Kardiovaskulárne ochorenia (choroby srdca, vysoký krvný tlak)
• Diabetes mellitus 2. typu
• Ochorenia obličiek a pečene
• Viaceré druhy rakoviny (napríklad rakovina prsníka, maternice, hrubého čreva, prostaty)
• Neurologické poruchy a neurodegeneratívne ochorenia (napríklad Alzheimerova a Parkinsonova choroba)
• Chronické respiračné choroby
• Poruchy trávenia
• Ochorenia pohybového aparátu

Obezita môže taktiež negatívne vplývať na psychiku daného jednotlivca, ktorý môže trpieť depresiami a byť stigmatizovaný. Zastavenie nárastu obezity je nevyhnutné na boj proti stúpajúcej záťaži neprenosnými ochoreniami a na zlepšenie zdravia a spokojnosti pre všetkých.

Príčiny a rizikové faktory obezity

Obezita je multifaktoriálne ochorenie, ktorého vznik ovplyvňuje súhra viacerých faktorov, nielen jeden samotný. Doc. MUDr. Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra SAV uviedla: „Obezita je veľmi časté, chronické, progredujúce a relapsujúce ochorenie. Jej rozvoj ovplyvňujú viaceré biologické, genetické faktory, faktory životného prostredia, vzdelanie, prístup k zdravotnej starostlivosti, prístup k ultraspracovaným potravinám.”

Medzi hlavné príčiny a rizikové faktory patria:

• Nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie: Konzumácia väčšieho množstva kalórií, ako je množstvo, ktoré sa spáli pri každodennej činnosti a cvičení.
• Nesprávna strava: Vysoký príjem kalórií, tukov a cukrov pri nízkom príjme vlákniny, stravovanie v rýchlych občerstveniach, pitie sladených nápojov.
• Nedostatok fyzickej aktivity: Sedavý životný štýl, nedostatok bezpečných miest na pohyb v urbanizovanom prostredí.
• Genetické predispozície: Aj keď genetika zohráva určitú rolu, odborníci sa zhodujú, že hlavným faktorom je životný štýl a stravovacie návyky.
• Psychologické faktory: Stres, depresia, jedenie zo zvyku alebo bez pocitu hladu.
• Užívanie niektorých liekov: Antidepresíva, steroidy, antikoncepcia a iné.
• Sociálne a ekonomické podmienky: Nerovný prístup k zdravému jedlu, najmä v rozvojových krajinách, a agresívny marketing nezdravých potravín.
• Hormonálne či metabolické poruchy.
• Politické zlyhania: Nedostatočné regulácie v oblasti stravovania a zdravého životného štýlu prispievajú k rastúcemu problému.

Diagnostické metódy obezity

Na posúdenie a diagnostiku obezity sa používajú rôzne ukazovatele, ktoré pomáhajú určiť stupeň a typ obezity, ako aj súvisiace zdravotné riziká.

Index telesnej hmotnosti (BMI)

Medzi najčastejšie používané metódy merania rizika obezity patrí BMI - Body Mass Index, teda index telesnej hmotnosti. BMI sa vypočíta ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch. Hodnoty sa rozdeľujú nasledovne:

• Podváha: <18,5
• Normálna hmotnosť: 18,5-24,9
• Nadváha: 25-29,9
• Obezita: ≥30,0

BMI dokáže rozlíšiť optimálnu zdravú hmotnosť od nedostatočnej telesnej hmotnosti (podvýživa) alebo od nadmernej hmotnosti (nadváha, obezita). Ak je výsledná hodnota BMI 30,0 a viac, hovoríme o obezite. Zbystrieť a upraviť životosprávu je však potrebné už v čase, keď je výsledná hodnota BMI v rozmedzí od 25,0 do 29,9, čo je štádium nadváhy, teda predstupné obezity. Je dôležité poznamenať, že samotné BMI neberie do úvahy rozloženie telesného tuku.

Obvod pásu

Obvod pásu je dôležitým ukazovateľom množstva viscerálneho tuku, ktorý sa ukladá okolo vnútorných orgánov a je spojený so zvýšeným rizikom metabolických a kardiovaskulárnych ochorení. Za zvýšené riziko sa považuje obvod pásu nad 94 cm u mužov a nad 80 cm u žien, pričom vysoké riziko začína nad 102 cm u mužov a nad 88 cm u žien. Obvod pásu sa meria v stoji, pri normálnom dýchaní, v polovici vzdialenosti medzi spodným rebrom a horným okrajom bedrovej kosti, zväčša v úrovni pupka. Páska sa položí vodorovne na kožu, pevne, ale nie príliš tesne, a meranie sa vykoná po výdychu.

Pomer obvodu pásu k výške (WtHR)

Pomer obvodu pásu k výške (WtHR) sa vypočíta ako obvod pásu v centimetroch delený výškou v centimetroch. Hodnoty sú interpretované nasledovne:

• Podváha: <0,4
• Zdravý rozsah: 0,4-0,49
• Zvýšené riziko: 0,5-0,59
• Vysoké riziko: ≥0,6

Praktické pravidlo hovorí, že obvod pásu by mal byť menší ako polovica výšky.

Typy obezity

Obezitu delíme na základe viacerých charakteristík. Z hľadiska zdravotných rizík je dôležité nielen to, koľko tuku je v tele zastúpené, ale aj jeho rozloženie. Podľa rozloženia tukového tkaniva môže ísť o androidný alebo gynoidný typ obezity:

• Androidný typ obezity (tvar jablka): Tuk je uložený najmä na bruchu a hrudníku, čo je často nazývané „mužský” typ obezity.
• Gynoidný typ obezity (tvar hrušky): Tuk je orientovaný najmä na bokoch a stehnách, označovaný ako „ženský” typ obezity.

Prevencia a liečba obezity

Keďže obezita patrí medzi komplexné ochorenia s vážnymi dopadmi na fungovanie tela, jej liečbu sa oplatí zveriť do rúk lekára - špecialistu. Prevencia a liečba obezity spočíva v komplexných stratégiách, ktoré zahŕňajú zmenu životného štýlu a v prípade potreby aj odbornú pomoc.

Zásady správnej životosprávy

Správna výživa pozitívne pôsobí na kvalitu života a pôsobí preventívne voči mnohým chronickým neprenosným ochoreniam:

• Zdravá strava: V rámci zdravej výživy je vhodné dbať na zníženú konzumáciu tukov, jednoduchých cukrov a soli. Do jedálnička je potrebné zaradiť značné množstvo zeleniny a ovocia, strukovín, rôznorodých obilnín či orechov.
• Pravidelné stravovanie: Dbať na pravidelné stravovanie v počte 5-6x denne, uprednostňovať menšie porcie jedla v častejších intervaloch, nevynechávať raňajky a na konzumáciu jedla si vždy nájsť dostatok času. Je vhodné vyvarovať sa rýchlemu, hltavému jedeniu a jedeniu zo zvyku alebo bez pocitu hladu.
• Dostatočný pitný režim: Pitný režim je neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy a je nevyhnutný pre správne fungovanie organizmu. Základ tvorí dostatočne kvalitná pitná voda, vhodné sú aj pramenité a minerálne vody, bylinkové či ovocné nesladené čaje, prírodne neprisládzané ovocné a zeleninové šťavy.
• Pohybová aktivita: Dbať na dostatočnú pohybovú aktivitu; odporúča sa každý deň aspoň 20 až 30 minút miernej fyzickej aktivity, ako je chôdza, plávanie či bicyklovanie. Pre spaľovanie tukov je najvhodnejší tzv. aeróbny pohyb (beh, plávanie, rýchla chôdza) s dostatočnou intenzitou a za trvalej účasti kyslíka. Odporúča sa minimálne 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne.
• Dostatočný spánok: Ďalším dôležitým krokom je dostatočný spánok, odporúčaný čas pre dospelého človeka je sedem až deväť hodín za noc.
• Obmedzenie alkoholu a fajčenia: Dôležitá je limitovaná konzumácia alkoholu a taktiež zamedzenie fajčenia.
• Zvládanie stresu: Efektívne metódy zvládania stresu sú kľúčové pre celkové zdravie.

Týmito zásadami je možné zabrániť vzniku obezity a mnohých súvisiacich ochorení.

Odborná pomoc a systémové riešenia

Pri ťažších formách obezity je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc lekára, dietológa alebo psychológa. Odborníci zdôrazňujú, že riešenie obezity spočíva predovšetkým v prevencii a zmene životného štýlu, a je nevyhnutné zaviesť komplexné stratégie, ktoré zlepšia stravovacie návyky, podporia fyzickú aktivitu a vytvoria zdravšie životné prostredie. Podľa spoluautorky štúdie Jessicy Kerr z Murdoch Children’s Research Institute v Austrálii je potrebná silnejšia politická angažovanosť na premenu globálneho potravinového systému. Medzi odporúčané opatrenia patrí:

• Podpora zdravšej stravy prostredníctvom daňových stimulov na zdravé potraviny.
• Regulácia marketingu nezdravých potravín pre deti a mládež.
• Investície do infraštruktúry podporujúcej fyzickú aktivitu (parky, cyklotrasy, športoviská).
• Vzdelávacie programy o zdravej výžive a pohybe.

Hoci štúdia nebrala do úvahy nové látky na chudnutie, ako je Ozempic, odborníci zdôrazňujú, že komplexné riešenia sú kľúčové. Ako uviedol Thorkild I.A. Sørensen z Univerzity v Kodani, je dôležité zistiť, aké intervencie budú najúčinnejšie a realizovateľné. Ak chceme zabrániť tomuto alarmujúcemu trendu, musíme sa zamerať na komplexné riešenia, ktoré pomôžu spomaliť rast obezity na celom svete.

Iniciatívy a výskum na Slovensku

Výskum v oblasti obezitológie má v Ústave experimentálnej endokrinológie (ÚEE) a Ústave klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra (BMC) SAV už viac ako 20-ročnú históriu. Táto dlhodobá snaha podčiarkuje dôležitosť vedeckého prístupu k pochopeniu a riešeniu problematiky obezity.

„Mnoho ľudí žijúcich s obezitou má problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti, zároveň mnohí z nich čelia stigmatizácii a diskriminácii zo strany spoločnosti. Bez adekvátneho prístupu k zdravotnej starostlivosti poskytovanej vyškolenými odborníkmi, ktorí sú súčasťou multidisciplinárneho tímu, väčšina ľudí žijúcich s obezitou nie je schopná dosiahnuť svoje zdravotné ciele sama. Tu vzniká priestor na pozitívnu zmenu,“ uvádzajú odborníci. Akreditácia spolupracujúcich Centier pre manažment obezity prebieha v súlade s prísnymi európskymi a akademickými smernicami, vďaka čomu sa zabezpečuje sieť vysokokvalitných a dobre štruktúrovaných centier.

Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci so Slovenskou obezitologickou asociáciou a Slovenskou lekárnickou komorou realizuje projekt „Slovensko proti obezite“, v rámci ktorého sú pre verejnosť sprístupnené bezplatné vyšetrenia rizikových faktorov obezity. Tieto vyšetrenia, ktoré prebiehajú vo vybraných lekárňach a poradniach zdravia regionálnych úradov verejného zdravotníctva, zahŕňajú:

• Stanovenie telesnej hmotnosti, výšky a obvodu pása.
• Výpočet indexu telesnej hmotnosti (BMI), WHr a WHtR indexov.
• Meranie percenta tukov a svalov v tele, množstva vnútrobrušného tuku.
• Meranie celkového cholesterolu a glykémie z kapilárnej krvi.
• Meranie krvného tlaku a pulzu.
• Stanovenie hladiny oxidu uhoľnatého (CO) a karboxyhemoglobínu (COHb) z výdychu u fajčiarov a zistenie stupňa závislosti.
• Individuálne poradenstvo k jednotlivým zložkám spôsobu života s dôrazom na prevenciu obezity, vrátane vyplnenia anamnestických dotazníkov a rizika vzniku diabetu 2. typu.

Okrem toho sa organizujú aj vzdelávacie aktivity a súťaže pre školy, ako napríklad súťaž vo výtvarnom zobrazení princípov zdravej životosprávy zameraná na základné školy, s cieľom šíriť osvetu o zdravej výžive a pohybe už od útleho veku.

tags: #epidemiologicke #studie #obezita